Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1T-24-2022.pdf
PDF · 72.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/24/2022
Uznesenie
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci vedenej proti obvinenému S. S. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. Pv 612/21/7702 zo dňa 10.03.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pre okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Trestného poriadku, s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona, súd trestnú vec obvineného S. S., nar. XX.XX.XXXX T. F., trvale bytom Č. XX, K. J., pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že: „po tom, čo pred jazdou požil presne nezistené množstvo a druh alkoholických nápojov, tak dňa 14.08.2021 v čase okolo 09.12 hod. v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d), § 137 ods. 2 písm. a), písm. o) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke riadil po štátnej ceste z obce Č. do mesta Medzilaborce osobné motorové vozidlo zn. Peugeot XXX, ev. č. J. XXXAJ, pričom v Medzilaborciach na ulici Ševčenkovej pri križovatke na obec Ňagov bol zastavený hliadkou OO PZ Medzilaborce, po zákonnom poučení bol v čase o 09.12 hod. podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,48 mg/l alkoholu v dychu, pričom spätným prepočtom bolo zistené, že v čase začatia jazdy o 09.02 hod. v obci Č. mal obvinený hladinu alkoholu v krvi v rozpätí 1,02 až 1,03 promile (g/kg), pričom týmto hodnotám zodpovedajúce množstvo alkoholu v krvi v danom čase vylučovalo spôsobilosť obvineného pre bezpečné vedenie motorových vozidiel“, pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, postupuje na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom, okresný dopravný inšpektorát.
odôvodnenie:
Prokurátor podal dňa 10.03.2022 obžalobu sp. zn. Pv 612/21/7702 zo dňa 10.03.2022 na obvineného S. S. pre skutok, ktorým sa mal dopustiť prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Obvinený počas výsluchu v prípravnom konaní zo dňa 07.01.2022 uviedol, že dňa 14.08.2021 jazdil na vozidle Peugeot, ktoré patrí jeho kamarátke. Po zastavení policajtmi im predložil doklady a podrobil sa dychovej skúške, ktorá bola s pozitívnym výsledkom. Asi okolo polnoci vypil alkohol a nenapadlo mu, že ráno môže nafúkať. S hliadkou spolupracoval. Skutok veľmi ľutuje, je si vedomý porušenia zákona.
Zo záverov znaleckého posudku, vypracovaného v prípravnom konaní znalcom MUDr. Jánom Zrelákom, vyplynulo, že vodič bol na začiatku jazdy v stave podnapitosti na hornej hranici. Na základe zákonitostí o vstrebávaní a odbúravaní alkoholu v tele metódou jednoduchého spätného prepočtu možno tvrdiť, že vodič mal na začiatku jazdy hladinu v rozpätí 1,02 až 1,03 promile (g/kg) alkoholu v krvi. Vyrátané hodnoty síce prekračujú hranicu 1,0 promile, ale neprekračujú 1,1 promile, čo znamená, že vodič bol v stave podnapitosti na celkom hornej hranici. Pri rozdelení stupňa opitosti na bežné použitie podľa starej koncepcie (do 1,0 promile - podnapitosť) sa neberie do úvahy o akú osobu ide, či ide o dieťa, ženu, dospelého človeka, o človeka zvyknutého piť alebo nie a ani to, či je človek na vzostupnej časti alkoholickej krivky, kedy je účinok alkoholu dvojnásobne väčší. Vodič alkohol požil, pri uvedenej hladine
ale nedochádza k vážnejším poruchám jednania a pri bežnom vyšetrení sa laikovi nemusia prejavovať známky požitia alkoholu.
Pri svojom výsluchu počas prípravného konania znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku s tým, že tolerancia na alkohol je výlučne individuálna a závisí od mnohých faktorov. Pri stave podnapitosti (0,5
- 1,1 promile) je pocit opitosti nízky a človek môže mať pocit, že vôbec nie je opitý. Od 0,80 promile nie je vodič schopný bezpečne riadiť motorové vozidlo. Pri ľahkom stupni opitosti (1,1 - 1,5 promile) nedochádza k vážnejším poruchám jednania, známky požitia alkoholu sa nemusia prejavovať. Daný stav znalec vyhodnotil tak, že S. S. nebol schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ale stav vylučujúci spôsobilosť pre vedenie motorových vozidiel by nastal len v prípade opitosti ťažkého stupňa.
Svedok J. U., člen hliadky polície, vypovedal, že vodič S. S. bol kontrolovaný a po riadnom poučení bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúšky, ktorá bol pozitívna, v čase o 09.12 hod. s výsledkom 0,48 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a po opakovanej dychovej skúške s výsledkom 0,49 mg/ l etanolu vo vydychovanom vzduchu.
V odpise registra trestov má obvinený S. S. jeden záznam o odsúdení v roku 2013, na páchateľa sa však hľadí, akoby nebol odsúdený. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má jeden záznam o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil dňa 25.10.2019 a za ktorý bol sankcionovaný pokutou vo výške 10,00 eur.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Trestná sadzba je stanovená až na jeden rok odňatia slobody.
Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona je prečin definovaný ako a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Pri prečinoch Trestný zákon okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2 TZ). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obžalovanému do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania.
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.
Podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku, prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
Súd dospel k záveru, že po vyhodnotení všetkých uvedených kritérií možno konštatovať, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nejde teda o prečin - čin súdne trestný. Súd teda aplikoval materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 TZ.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná - materiálny korektív (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 51/2015 zo dňa 31. marca 2016).
Súd zároveň aplikoval princíp ultima ratio a subsidiaritu nástrojov trestného práva vo vzťahu k iným predpisom, a tým iným predpisom je v prejednávanej veci zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý obsahuje takmer totožnú skutkovú podstatu s tou, ktorá je uvedená v § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu.
Po posúdení spôsobu vykonania činu, jeho následkov, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, ako aj miery zavinenia a pohnútky páchateľa, dospel súd k presvedčeniu, že skutok obžalovaného by mal byť prejadnaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Humennom, okresným dopravným inšpektorátom, ako priestupok. Tento záver súd opiera o záznamy v evidenčnej karte vodiča, ide o dlhoročného vodiča, ktorý sa od roku 2006 dopustil dvoch priestupkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 241 ods. 4 Trestného poriadku). Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, t. j. na Okresný súd Humenné. Oznámenie uznesenia sa robí buď vyhlásením v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť alebo doručením rovnopisu uznesenia.