Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-39-2018.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Q. M. XX, v konaní o zaplatenie 1 923,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/42/2015-77 zo 14. júna 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol a v časti o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.
V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.
Žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1369,57 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 09.01.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III/ Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia 1.923,38 eur, poplatkov vo výške 60,- eur, úroku 129,54 eur (z nezaplatených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru ), úroku z omeškania 4,12 eur (z nezaplatených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroku 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny 1923,38 eur od 9. 1. 2015 do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1923,38 eur od 9. 1. 2015 do zaplatenia a nezaplatených úrokov 129,54 eur od 9. 1. 2015 do zaplatenia. Z úverovej zmluvy, predloženej žalobcom, súd zistil, že dňa 3. 6. 2013 15. 8. 2013 žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť mu úver vo výške 3.000,- eur s úrokom 17,9 % ročne. Podľa zmluvy žalovaný mal splatiť úver v 36 mesačných splátkach po 107,64 eur, splatných vždy ku 13. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 13. 6. 2013 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 13. 5. 2016. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 24. 5. 2017 vyplynulo, že žalovaný doposiaľ na úver zaplatil 1.630,43 eur. Žalovaný tvrdenia žalobcu nerozporoval, ostal v konaní pasívny. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné ani poskytnutie úveru, ani to, že žalovaný ho čiastočne nesplatil. Súd však konštatuje, že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 107,64 eur bez toho, aby bola rozčlenená na istinu, úroky a poplatky. Takéto dojednanie nemožno považovať za súladné s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal vedomosť o presných termínoch úhrad jednotlivých splátok úveru a tiež, aby mal vedomosť o tom, koľko z ktorej splátky pripadá
na istinu, úroky a iné poplatky a mal tak možnosť vybrať si medzi viacerými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátok úveru má byť prehľadným vymedzením povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň spotrebiteľ mal od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať. Nakoľko žalobca neuviedol žalovanému ako spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, súd konštatuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi len istinu 1.369,57 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom 3.000,- eur a sumou 1.630,43 eur, ktorú žalovaný na úver zaplatil. Z výzvy na predčasné splatenie úveru, ktorú zaslal žalobca žalovanému súd zistil, že žalobca dňa 17. 12. 2014 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru s tým, že žalobca poskytol žalovanému lehotu na dobrovoľné splnenie do 8. 1. 2015. Nasledujúcim dňom, t.j. 9. 1. 2015 sa teda žalovaný dostal do omeškania so splatením celého úveru. Pri určení výšky úroku z omeškania súd vychádzal z s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznať náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje vo svojom texte výšku, počte a termíny splátok istiny a úrokov. Počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrad, vrátane rozpisu každej splátky uvedením amortizácie istiny a úrokov, vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozpis splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, skladá sa zo splátky istiny a z úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splátky úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti, prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá, už v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že je možné vopred stanoviť ich počet, koľkokrát bude klient poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť koľkokrát danú službu banky využije. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania, zmluva neuvádza. Má za to, že zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľských úverov je informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento cieľ je naplnené aj bez toho, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. V tejto súvislosti poukázal na znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, dôvodovú správu k Zákonu o spotrebiteľských úveroch, rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - ochrana spotrebiteľa vec C-42/15, stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017, rozhodnutia všeobecných súdov.
3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
11. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti požadované vyššie citovanými ustanoveniami z. č. 129/2010 Z. z. Zmluva neobsahuje konkrétnu výšku, počet a termíny splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Bez toho nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky žalovaného. V zmluve o úvere bolo splácanie úveru bolo dohodnuté v 36 mesačných splátkach vo výške 107,64 eur, splatných vždy ku 13. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná dňa 13. 6. 2013 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 13. 5. 2016. V predmetnej zmluve však absentuje dojednanie, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatok. Spotrebiteľ tak nemá prehľad ani vedomosť, o tom, akým spôsobom veriteľ priraďuje jednotlivé platby na splátky úrokov a na istinu, teda v akej časti má zaplatenú istinu a v akej časti ostatné poplatky. Zmluva o úvere tieto náležitosti neobsahovala, a to v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné konštatovať, že zmluva o úvere spĺňala podstatné náležitosti tak ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. V dôsledku absencie podstatných náležitostí je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
12. Odvolaciemu súdu je známy obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Biróovej, v ktorom zodpovedal prejudiciálne otázky na podnet Okresného súdu Dunajská Streda.
13. K obsahu rozhodnutia odvolací súd udáva, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s uvedeným Súdny dvor EÚ aj v predmetnej veci poskytol výlučne výklad smernice a nemohol sa vyjadriť a ani sa nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.
14. Niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice č. 2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica č. 2008/48/ES (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu, akú používa smernica. Slovenský zákonodarca však takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Odvolací súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k) cit. zákona cez prizmu eurokomformného výkladu, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.
16. Vzhľadom na explicitné znenie zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra lege.
17. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že výklad zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.
18. Pokiaľ existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v počte 2), ktoré predstavujú odklon od zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené vyššie, odvolací súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle vyššie citovaného čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
19. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zotrváva na stanovisku, že v prípade zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, je legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcovi žalovaným, a to v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho rozsudku.
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)