Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-7-2022.pdf
PDF · 95.01 KB
Case nature
Subarea
14CoE/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom 093 01 Vranov nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039, proti povinnému: N. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. K. XXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekučný úrad 979 01 Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, pod sp. zn. EX 1185/99, o vymoženie pohľadávky v sume 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/2377/1999-17 zo dňa 07.03. 2018 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 243f ods. 5, v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučného poriadku v znení účinnom do 23. 12. 2015 (ďalej „Exekučný poriadok“, alebo len „EP“) a výrokom II. uznesenia rozhodol o nároku na náhradu exekučných trov a vyslovil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper má voči oprávnenému nárok na plnú náhradu trov exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením súdu po právoplatnosti tohto uznesenia.
1.1. V odôvodnení uznesenia exekučný súd uviedol, že oprávnený podaním doručeným prostredníctvom súdneho exekútora okresnému súdu dňa 10.02.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. Ďalej uviedol, že označuje dôkazy, z ktorých vyplývajú opísané skutočnosti, a to súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 1Zm/886/97. Nakoľko spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným, má v držbe len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky po vydaní rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému. Poukázal na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa jeho názoru v súčasnosti nie je možné žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania, pretože by šlo o aplikáciu neprípustnej retroaktivity. Z ním uvedených dôvodov žiadal súd o pokračovanie v exekúcií.
1.2. Exekučný súd na základe uvedeného potom konštatoval a vyhodnotil, že exekúcia je vedená proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.3.1998, č. k. 1Zm886/97, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie zo zmenky vystavenej na rad spoločnosti TRANSINVEST a. s. Bratislava. Exekučný súd skonštatoval, že nárok bol oprávnenému priznaný ako nárok z vlastnej zmenky vystavenej povinným na rad veriteľa, ktorá bola následne indosovaná na oprávneného. Vzhľadom na to, že v sporovom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo v zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku k odloženiu exekúcie zo zákona počnúc dňom 23. 12. 2015. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku zároveň vznikla oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K doplneniu návrhu musia byť pripojené aj dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že uvedená právna povinnosť môže byť splnená jedine aktívnym konaním oprávneného a nikoho iného. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie sa preto vzťahuje na spoločnosť INKASO Pohľadávok, s.r.o. a nič na to nemení ani skutočnosť, že oprávnený nadobudol pohľadávku k dátumu 22.12.2015. Súdny exekútor predložil exekučnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie až dňa 10.2.2016 bez náležitého opisu skutočností vyplývajúcich z § 243f ods.1 EP. Následne exekučný súd konštatoval, že oprávnený návrh v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoplnil, preto bol súd nútený exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie exekučný súd rozhodol podľa § 203 EP.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/, d/ a e/ Civilného sporového poriadku a má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.
2.1. Oprávnený uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s.. Skutočnosť, že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejedávaná ako obchodnoprávna. Dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVESTR a.s. medzičasom zanikla a oprávnený poukázal opätovne na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015. Držiteľ zmenky nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, na ktorú už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Za daného stavu mal exekučný súd predložené doplnenie návrhu vyhodnotiť ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, pretože neexistoval dôvod na jej zastavenie. V konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní uplatniť výklad ním citovaných ustanovení v súlade so zásadou právnej istoty a zákazu retroaktivity, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený namietal, že súd mu svojim rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom a v minulosti zákonne získané právo na nútený výkon rozhodnutia. Oprávnený zároveň namietal, že ho súd nesprávne poučil o nemožnosti podať proti rozhodnutiu odvolanie. Oprávnený mal zato, že súd mal postupovať v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, voči ktorému rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
2.2. S poukazom na uvedené dôvody sa oprávnený domáhal zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia a žiada odvolací súd, aby prehodnotil právne závery exekučného súdu a rozhodol o pokračovaní v exekúcii a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou SR, pričom ak dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR oprávnený navrhol postúpiť návrh Ústavnému súd SR na zaujatie stanoviska a toto konanie prerušiť.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
5. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal procesne s návrhom oprávneného na eventuálne prerušenie exekučného konania do času, kým nerozhodne Ústavný súd SR o odvolacím súdom predloženom návrhu na zaujatie stanoviska o nesúlade prechodného ustanovenia § 243f Exekučného poriadku s Ústavou SR. V tejto časti posúdil odvolací súd odvolanie oprávneného ako návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorému však nie je možné vyhovieť.
6. Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
7. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 23. 12. 2015, exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti Civilného sporového poriadku v § 162 CSP. Dôvodom je skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní (sporovom) sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d). Okrem skutočnosti, že úprava Exekučného poriadku neumožňovala prerušiť exekučné konanie (mimo už uvedených osobitných predpisov) je však nutné zdôrazniť, že odvolací súd nevzhliadol ani dôvod nesúladu prechodného ustanovenia § 243f Exekučného poriadku s Ústavou SR a pokiaľ tak nevyvstal dôvod iniciovať osobitné konanie pred ústavným súdom, ani nebol dôvod na prerušovanie exekúcie aj za hypotetickej situácie, pokiaľ by prerušenie exekúcie aj osobitná právna úprava pripúšťala. Na základe uvedených dôvodov potom odvolací súd považoval návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP za nedôvodný, procesne neprípustný a preto ho výrokom I. uznesenia zamietol.
8. Odvolací súd z obsahu spisu konštatuje, že podkladom na vedenie exekúcie a exekučným titulom v danej exekúcii je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1Zm/886/97 zo dňa 11.03.1998 na vymoženie zmenkovej sumy 82,98 eur (pôvodne 2.500,- Sk) s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmenka vystavená povinným ako fyzickou osobou na rad právneho predchodcu oprávneného spoločnosti Transinvest a.s so sídlom Panská 33, 811 12 Bratislava, ktorý aj bol pôvodným oprávneným v tejto exekúcii. Následne v prebiehajúcom exekučnom konaní na základe dvoch indosamentov a zmluvy o postúpení pohľadávky si nárok uplatnil oprávnený ako veriteľ povinného.
9. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že napadnutým uznesením rozhodol exekučný súdu o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, po tom, čo exekučný súd svoje úvahy a odôvodnenie uznesenia zhrnul do záveru, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 EP nedoplnil. Exekučný súd uviedol v napadnutom uznesení poučenie, že proti danému uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
17. V konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie výlučne len v prípade, ak to zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 taxatívne vymenúva uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Medzi taxatívne zákonom určenými uzneseniami, proti ktorým je odvolanie prípustné, však nie je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým v exekučnej veci rozhodol, že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavuje a zásadné potom je, že prípustnosť odvolania proti takémuto uznesenie súdu prvej inštancie nepripúšťa ani lex specialis - Exekučný poriadok.
18. Exekučný súd, ako súd prvej inštancie, tak správne a zákonne poučil účastníkov exekučného konania, že proti danému uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie oprávneného podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietol.
20. Odvolací súd aj napriek odmietnutiu odvolania považoval za potrebné vyjadriť sa k oprávneným namietanej skutočnosti, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým uznesením nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, keďže povinnosť vyplývajúcu z ust. § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si oprávnený tak, ako to správne zistil exekučný súd a aj správne konštatoval v bode 12. odôvodnenia uznesenia, nesplnil. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom bolo potrebné opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným v prípade, že exekúcia je vedená na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, bola v zákonom stanovenej lehote uložená aj oprávnenému, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (s poukazom na dikciu zákonného ustanovenia § 39 ods. 4 EP). Túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na to kedy právny vzťah vznikol, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či povinný bol fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, pretože až po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie by mohol exekučný súd eventuálne pristúpiť k posudzovaniu, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský vzťah a postupovať eventuálne podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. Keďže oprávnený v doplnení návrhu oznámil, že skutočnosťami týkajúcimi sa vlastného vzťahu s povinným a ani dôkazmi, ktoré by ich preukazovali nedisponuje, nemožno takéto podanie považovať za kvalifikované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd síce v úvode odôvodenia uznesenia konštatoval, že oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie (správnejšie však malo byť konštatované, že mal v úmysle, alebo mienil doplniť- pozn. odvolacieho súdu), avšak vzápätí aj exekučný súd konštatoval obsah tohto doplnenia (body 3. a 4. odôvodnenia uznesenia) a vyhodnotil ho ako úplne nepostačujúce a nerešpektujúce zákonom uloženú povinnosť oprávnenému (bod 12. odôvodnenia), z čoho potom aj exekučný súd vyvodil záverečný názor, na podklade ktorého aj rozhodol a to, že oprávnený si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 EP a exekučný súd mal tak povinnosť postupovať podľa § 243f ods. 5 EP.
21. Odvolací súd v závere považuje pre úplnosť za potrebné vyjadriť sa k odvolacej námietke oprávneného, že nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava splnenie podmienok podľa neskoršej úpravy nevyžadovala. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku neupravuje výnimky zo splnenia povinnosti doplnenia návrhu a preukázania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, a to ani z hľadiska časového a ani z hľadiska zavinenia, resp. nezavinenia objektívnej či subjektívnej nemožnosti splnenia si zákonnej povinnosti podľa tohto ustanovenia. Súd preto pri zachovaní procesného postupu a nutnosti rešpektovať zákonom ukladanej povinnosti a zákonom predpokladaného postupu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku nemá možnosť prihliadať na subjektívne či objektívne dôvody nesplnenia povinnosti oprávneného v zmysle dikcie zákona.
22. Okresný súd na základe takto zisteného skutkového stavu viazaný zákonným ustanovením § 243f EP, potom správne exekúciu odloženú ex lege podľa § 243f ods. 3 EP v dôsledku nesplnenia si zákonom požadovanej povinnosti podľa § 243f ods. 1 EP následne v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. Je tak možné konštatovať, že napriek tomu, že bolo nutné odvolanie oprávneného odmietnuť ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie zákon nepripúšťa, pokiaľ však súd prvej inštancie postupoval v súlade s týmto zákonným ustanovením, je jeho rozhodnutie vecne správne a zákonné.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).