Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/111/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti: žalovanej: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. o zaplatenie 3.731,43 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/493/2015-43 zo dňa 05.10.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku v rozsahu splatnosti a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti o zaplatenie 517,27 eura z titulu zmluvnej pokuty. Uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.816,71 eura spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 14.01.2013 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 52, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.) a uviedol, že žalovaná uzavrela dňa 21.04.2012 s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.932,12 eura, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť 39-mi mesačnými splátkami po 105,41 eura, pričom celková suma pôžičky predstavovala 4.110,99 eura s tým, že bol stanovený termín konečnej splatnosti júl/2015. Zmluva obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 23,97 %, ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 23,97 % a priemernú hodnotu RPMN vo výške 21,60 %. Z prehľadu splátok a úhrad z č.l. 7 vyplýva, že žalovaná z tejto pôžičky uhradila 115,41 eura. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.12.2012 vypovedal zmluvu a vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré však nešpecifikoval. Istinu vyčíslil vo výške 3.222,72 eura, ktorú žiadal zaplatiť najneskôr do 5 dní od doručenia výzvy, pričom zásielka bola zaslaná poštou a vrátila sa 08.01.2013. V konaní žalobca vzal žalobu podaním zo dňa 15.05.2017 sčasti späť vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 517,27 eura a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, súd prvej inštancie v zmysle ust. § 145 Civilného sporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.

Vo vzťahu k veci samej uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský s tým, že skúmal dojednané zmluvné podmienky v zmluve a uviedol, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú náležitosti vymenované v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Medzi nimi pod písm. j) je uvedená RPMN nákladov a celková čiastka nákladov, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri ktorých sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Pod písm. f) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o RPMN, pretože tento údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. §9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Aj keď v tomto prípade je uvedená v zmluve hodnota RPMN, nie sú v nej uvedené spomínané predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet. K tomu súd uviedol, že je nepochybné, že v zmluve chýba údaj týkajúci sa stanovenia všetkých nákladov úveru. Absencia týchto údajov spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej súd poukázal na nedostatok náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý je upresnením náležitosti zmluvy upravenej v čl. 10 ods. 2 písm. c) tzv. harmonizačnej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o spotrebiteľskom úvere, ktorá uvádza túto náležitosť ako dĺžku trvania zmluvy o úvere. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 s tým, že uviedol, že zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto pri náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Aj z tohto dôvodu považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe týchto skutočností preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť len sumu skutočne poskytnutého úveru po odpočítaní úhrady žalovanou vo výške 115,41 eura zo sumy 2.932,12 eura, a preto zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 2.816,71 eura z titulu istiny a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu poukázal na ust. § 524 Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť mal preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 19.09.2016, o ktorej procesnej zmene rozhodol uznesením č.k. 10C/493/2015-27 zo dňa 07.12.2016. Vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania súd prvej inštancie citoval ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol 21.04.2012, preto súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania z istiny vo výške 8,75 % ročne od 14.01.2013 z dôvodu, že listom zo dňa 23.12.2013 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru jeho doručením, resp. vrátením zásielky, t.j. 08.01.2013, v ktorom podaní žalobcu bola lehota 5 dní na uhradenie vyčíslenej pohľadávky odo dňa doručenia upomienky. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 14.01.2013, a preto súd prvej inštancie v tejto časti uplatneného nároku žalobcovi vyhovel, priznal úrok z omeškania zo sumy 2.816,71 eura vo výške 8,75 % ročne od 14.01.2013 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 Civilného sporového poriadku s tým, že stanovil úspech žalobcu vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku žalovaná. Uviedla, že v konaní nebola zastúpená, lebo si to nemôže dovoliť z dôvodu, že je nezamestnaná, dlhodobo práceneschopná. Namietala napadnutý rozsudok z dôvodu povinnosti zaplatiť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že jej nebola poskytnutá pôžička, ale predaj okien na splátky cez Quatro a v inej sume ako je uvedená. Doklad zmluvy o nákupe nemá. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí. Považoval ho za účelové, neopodstatnené, postrádajúce oporu v zákone i v skutkovom stave. Poukázal na to, že súd prvej inštancie správne, ako aj skutkovo rozhodol. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

4. Žalovaná sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu písomne nevyjadrila. Na výzvu súdu, aby predložil doklady preukazujúce jej sociálne a majetkové pomery nereagovala.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 12.06.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania bola namietaná splatnosť priznanej istiny súdom prvej inštancie vo výške 2.816,71 eura spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 14.01.2013 do zaplatenia.

Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Súd prvej inštancie vo veci vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku stanovil lehotu na plnenie 3 dní v súlade s citovaným ust. § 232 ods. 3 CSP. Uvedená lehota na plnenie v procesnej teórii nazývaná i paričná lehota teda začne plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v konaní pred odvolacím súdom nepreukázala jej sociálne a majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali stanoviť dlhšiu lehotu na plnenie. Na výzvu odvolacieho súdu, aby sociálne a majetkové pomery preukázala, nereagovala. Len samotné tvrdenie žalovanej v odvolaní, že si nemohla dovoliť právne zastúpenie z dôvodu jej nezamestnanosti a dlhodobej práceneschopnosti samo o sebe nie je dôvodom pre stanovenie dlhšej lehoty na plnenie, pokiaľ samotná žalovaná ňou tvrdené skutočnosti nepreukázala.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku o splatnosti pohľadávky a súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 , ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci (§ 262 ods. 2 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.