Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/87/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. T. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa rodičov matky Bc. F. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na R. ul. č. XXX/XX a otca Z. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho v S. na ul. F. K. č. XXXX/XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11.4.2017 č.k. 16P 328/2016-83 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19.2.2018 č.k. 16P 328/2016-138 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 11.4.2017 zvýšil výživné od otca pre mal. H. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Poprad z 4.9.2014 č.k. 14P 164/2014-27 zo 100 € mesačne na 110 € mesačne od 1.2.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. H. za obdobie od 1.2.2017 do 31.3.2017 v celkovej výške 20 € zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že mu nebola doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 9.2.2017, ku ktorej nemal možnosť sa vyjadriť, pričom túto skutočnosť namietal aj písomným podaním z 10.4.2017, ktoré súd v konaní nevykonal a neoboznámil sa s ním. Takto došlo k odňatiu jeho ústavného práva konať pred súdom. Ďalej uviedol, že návrh bol zjavne neopodstatnený, pretože na strane jeho dcéry ani u neho nedošlo k zmene pomerov, ktoré by zakladali oprávnenosť žalobného návrhu. Súd prvej inštancie napriek tomu vykonal pojednávanie veci a žalobcu neupozornil, že nárok, ktorý si uplatňuje, môže byť z dôvodu neoprávnenosti zamietnutý a že bude zodpovedný za vzniknuté trovy konania na strane žalovaného. Súd prvej inštancie mal vec predbežne prejednať a pojednávanie nevykonať. Na základe uvedeného má konanie vadu, ktorá zapríčinila nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že súd nezohľadnil v rozsudku jeho nesúhlasné vyjadrenie k žalobe z 9.2.2017. Poukázal na to, že od februára 2017 je jeho čistá mesačná mzda 434 €, pričom jeho predchádzajúca mzda bola 407 €. Keďže ide o zvýšenie o cca 27 €, nejde o podstatné zvýšenie jeho mzdy (ide o 7 %). Rovnako zvýšenie o 10 € z navýšenia jeho netto mzdy predstavuje cca 37 %, čo je zjavne nezákonné. Výživné pred konaním predstavovalo 25 % z jeho netto mzdy a zákonné by bolo výživné v rozsahu maximálne 19 %, čo predstavuje výživné cca 80 €. Napriek tomu platil výživné 100 €, ktoré bolo nezákonne určené

Okresným súdom v Poprade, pretože má záujem, aby jeho dcéra dostávala maximum, čo jej môže poskytnúť. Akékoľvek zvýšenie výživného v tomto prípade je nezákonné a ohrozuje jeho ďalšie platenie výživného z dôvodu, že nebude schopný plniť svoje záväzky a taktiež to môže ovplyvniť jeho schopnosť pravidelne sa stretávať so svojou dcérou, pretože nebude mať dostatok finančných prostriedkov na cestovanie a platenie aktivít na stretnutí s dcérou. Nezákonným zvyšovaním výživného, ktoré nemá právne opodstatnenie sa vytvára nezákonný finančný základ pre možné budúce zvyšovanie výživného na podklade zmeny potrieb na strane jeho dcéry alebo zmeny možností na jeho strane. Súd konštatuje, že zmena pomerov u jeho dcéry nenastala a zároveň konštatuje, že zohľadnil zmenu výšky životných nákladov, avšak túto skutočnosť zohľadnil len na strane žalobcu a nie aj na strane žalovaného. Aj jemu sa vplyvom zmeny výšky životných nákladov z cien spotrebného koša zvýšili náklady a tieto pokrýva práve zvýšenie jeho platu o 27 €. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, aj predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu v Poprade sú nezákonné a aj ústavne neprijateľné, pretože rozhodnutiami súdov došlo do zásahu do jeho ústavného práva na dôstojný život. Ak sa štátu zdá, že zabezpečenie dieťaťa je nedostatočné, môže dieťaťu legislatívne priznať ďalšie dávky a nesnažiť sa o ekonomické, sociálne a zdravotné zruinovanie otca. Matka sa rozviedla, žije sama s dieťaťom a ak nemá na zabezpečenie primeraných potrieb dcéry, pretože je potrebné financovať dve domácnosti, jej aj jeho, mala na tieto skutočnosti myslieť a zvažovať to pred rozvodom. Rovnako ako aj sudca ktorý manželstvo rozvádzal. Ak nie sú splnené predpoklady na výchovu jeho dcéry u bývalej manželky, navrhuje uskutočnenie konania na prehodnotenie výchovných pomerov. Bývalá manželka vlastní neprimerane rozsiahly majetok, rodinný dom, ktorý môže speňažiť a použiť na zveľadenie výchovného prostredia a v takomto prípade ju štát určite zvýhodní pri pridelení nájomného bytu, aby boli zachované práva dieťaťa a ústavné právo na bývanie a dôstojný život. Súd prvej inštancie nerozhodol zákonne ani o trovách konania a tieto si uplatňuje z dôvodu nedôvodnej žaloby, aby mu boli súdom alebo bývalou manželkou alebo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves uhradené náklady za tri cesty z Popradu do Spišskej Novej Vsi a späť.

3. Ďalším podaním navrhol, aby súd doplnil rozsudok z 11.4.2017 a rozhodol o trovách konania, keďže mu pojednávaním na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi vznikli náklady na konanie, predovšetkým na cestovanie a bolo by spravodlivé, aby mu tieto boli preplatené jeho bývalou manželkou alebo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves alebo Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi, ktorý túto vec nemal prejednať bez upozornenia žalobcu, že nárok, ktorý si uplatňuje, môže byť z dôvodu neoprávnenosti zamietnutý a že bude zodpovedný za vzniknuté trovy konania na strane žalovaného.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že otec nemá v osobnej starostlivosti žiadne maloleté dieťa, môže sa teda bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne lepšie platové podmienky, prípadne mať aj ďalšie zamestnanie na dohodu v mieste bydliska. Ďalej poukázal na to, že jeho správa o prešetrení pomerov bola k dispozícii v súdnom spise.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie zvýšil výživné len o sumu 10 € mesačne, čo nepredstavuje adekvátne rozhodnutie o výške výživného vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali 1.10.2016 úmrtím jej starej matky, ktorá sa finančne podieľala na platení nákladov na domácnosť. Pokiaľ otec uvádza, že mu nebola doručená správa ÚPSVaR Spišská Nová Ves, podotýka, že táto nebola doručená ani jej a jej obsah počula počas pojednávania, kedy ju prečítala kurátorka úradu. Táto skutočnosť podľa jej názoru nemala vplyv na priebeh procesu a konečné rozhodnutie súdu. Opäť poukázala na svoje náklady, a to na domácnosť v sume 158,89 €, oblečenie, hygienu, stravu, cestovné 150 € mesačne a náklady na mal. H. 222 € s tým, že ak by zohľadnila náklady na bývanie v 1/3, potom sú celkové náklady na maloletú 275 €, t.j. 222 + 53 €. Ak odráta prídavky štátu na dieťa 23,52 €, celkové mesačné náklady, ktoré na ňu vynaloží, sú vo výške 251,50 €. Z uvedeného vyplýva, že otec i po zvýšení výživného sa nepodieľa na výžive svojej dcéry ani podielom 1/2. Pokiaľ otec uvádza, že má predať dom a odsťahovať sa do podnájmu, ona uvádza, že i otec má možnosť predať svoj byt a odísť do podnájmu. Navrhuje rozsudok potvrdiť, prípadne zvýšiť výživné na 125 € mesačne na základe vyčíslených nákladov.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky naďalej zotrval na návrhu, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny, nakoľko boli dôkladne preskúmané všetky okolnosti na strane maloletej a jej rodičov, zároveň boli posúdené všetky predložené dôkazy, čo je vysvetlené v rozsudku, najmä v časti 38. až 45.. Príjem otca nepredstavuje takú sumu, aby súd mohol vyhovieť navrhovanej výške výživného zo strany matky. Rodičia sa vo svojich vyjadreniach navzájom osočujú, čo negatívne pôsobí na maloletú.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že ho považuje za právne bezvýznamné, pretože sú to len domnienky a odporúčania. Uviedol, že jeho majetok zodpovedá jeho príjmom, nevlastní auto, len 2-izbový byt, nechodí na dovolenky a nemá žiadnu partnerku. Určite aj jeho dcéra má svoju životnú úroveň a ak matka chce jej úroveň zvýšiť, mala by si nájsť zamestnanie zodpovedajúce svojmu vzdelaniu a nepožadovať neadekvátne výživné. Bývalá manželka aj orgány SR si majú uvedomiť, že rozvodom vznikli dve domácnosti namiesto jednej, čím došlo k zvýšeniu výdavkov na bývanie u neho, ako aj u bývalej manželky. Tento rozdiel teraz chýba v zabezpečovaní nadštandardných potrieb jeho dcéry. Bývalej manželke môže len odporučiť nájsť si dobrého partnera, ktorý ju bude ochotný financovať. V súčasnej dobe nie je žiaden dôvod, aby sa vo svojom živote ešte viac uskromňoval. Uvedomuje si, že náklady na jeho dcéru budú stúpať, ale limitom sú jeho zárobkové pomery a je potrebné, aby bol ponechaný finančný priestor na budúce zvýšenia, ak sa jeho pomery nezmenia. Ani v manželstve nemôže štát prinútiť rodičov, aby vynakladali na potreby detí viac ako sú ich príjmy.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že je bez relevantných právnych dôvodov a neobsahuje žiadne právne argumenty, ktoré by spochybňovali dôvody jeho odvolania. Pracovníčka úradu sa pred pojednávaním osobne vyjadrila, že nie je dôvod na zvyšovanie výživného, ale jej konanie a postup smeruje k podpore návrhu matky, to znamená, že nemá jasný postoj k veci a postup úradu nie je nestranný. Argumentuje, aby sa uchádzal o zamestnanie vo vzdialenejších regiónoch, čo považuje za neadekvátne a zasahujúce do jeho osobných práv. Týmto odporúčaním úrad sám potvrdzuje, že nebol právny dôvod na zvýšenie výživného. Úrad práce aby mal svojmu ministrovi doporučiť, aby zvýšil minimálnu mzdu aspoň na 600 €, aby aj on mohol zvyšovať životnú úroveň svojej dcéry. Doporučuje úradu, aby mu ponúkol zamestnanie podľa schopností a možností s adekvátnym ohodnotením. Návrh kolízneho opatrovníka je bezdôvodný a formálny, len ako by mal splnený účel ochrany dieťaťa, čo v konečnom dôsledku môže narušiť vzťahy medzi ním a jeho dcérou, za čo budú zodpovedné aj orgány štátu.

9. Ďalším podaním otec doručil odvolaciemu súdu informatívny doklad SIPO o úhrade 22,19 € za mesiac máj 2017 za elektrinu, rozhlas a RTVS, Modrý plyn. Poukázal na to, že mu boli zdvihnuté mesačné platby oproti predchádzajúcemu obdobiu cca o 11 €. Zároveň predložil predpis mesačných záloh za byt od 1.7.2017 vo výške 72 €.

10. Odvolací súd uznesením zo 17.1.2018 č.k. 7CoP 154/2017-131 vrátil vec súdu prvej inštancie na doplnenie výroku rozsudku z 11.4.2017 č.k. 16P 328/2016-83 v súlade s odôvodnením rozsudku, keďže súd opomenul rozhodnúť o trovách konania účastníkov.

11. Dopĺňacím rozsudkom z 19.2.2018 č.k. 16P 328/2016-138 súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

12. Otec doručil súdu prvej inštancie odvolanie totožné ako proti rozsudku z 11.4.2017.

13. Vzhľadom na obsah odvolania kolízny opatrovník sa totožne vyjadril k odvolaniu ako v predchádzajúcom vyjadrení.

14. Matka vo vyjadrení tiež zopakovala svoju argumentáciu obsiahnutú v predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu otca a doplnila, že súd nerozhodol nezákonne o trovách konania, pričom aj jej vznikli na základe odvolania otca podobné náklady. Predložila faktúru z 9.10.2016 o nedoplatku za plyn 275,69 € a nedoplatku za elektrinu 42,42 € z 10.10.2016.

15. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie, žiadne nové skutočnosti v ňom neuviedol.

16. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a doplnil, že 20.3.2018 pracovníčka ÚPSVaR navštívila jeho bývalú manželku, pričom táto zatajila zmenu pomerov bývania, kde žijú tri osoby. Od decembra 2017 žije so svojím priateľom, ktorý jej financuje spoločnú domácnosť, a teda zneužíva zvýšenie výživného vo svoj prospech.

17. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

18. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 vyhodnotil dôkazy, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teraz za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

21. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom môže ísť o zmenené pomery v odôvodnených potrebách dieťaťa alebo u niektorého z rodičov dieťaťa, prípadne u všetkých, teda u rodičov aj u dieťaťa, to znamená, že zákon nepredpokladá prípustnosť zmeny rozhodnutia o výživnom len a výhradne v dôsledku zmeny pomerov maloletého dieťaťa. V konaní o zmenu výživného súd preto porovnáva pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených ustanovení vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len bežné potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Na strane povinných osôb, teda rodičov, je potrebné prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a pokiaľ ide o ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery, zistiť ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady ako aj existenciu ďalších zákonných vyživovacích povinností. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom, prípadne percentuálnym podielom z príjmu rodičov.

22. Súd prvej inštancie v tomto prejednávanom prípade rešpektujúc vyššie uvedené zásady rozhodovania o výživnom považoval za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom pokles príjmu matky, mierne zvýšenie príjmu otca, ako aj zvýšenie nákladov matky spojených s bývaním v dôsledku smrti starej matky, s ktorou žila v spoločnej domácnosti. V súvislosti s ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliadal aj na nárast nákladov u maloletej v súvislosti so zabezpečením dochádzky dieťaťa do školy (cestovné), ako aj s miernym nárastom nákladov súvisiacich s jej návštevou základnej umeleckej školy. Vzhľadom na limitované možnosti otca dané jeho príjmom a nevyhnutnými životnými nákladmi zvýšil výživné len o 10 € mesačne, a to až od februára 2017, kedy došlo u otca k zvýšeniu mzdy. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že matka si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nielen osobnou starostlivosťou, ktorú zákon považuje za okolnosť, na ktorú je potrebné prihliadať pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), ale aj uspokojuje odôvodnené potreby maloletej spontánne, tak ako postupne vznikajú, zjavne vzhľadom na jej odôvodnené potreby, ako aj náklady domácnosti v rozsahu prevyšujúcom výživné poskytované otcom, a to aj na úkor

uspokojovania svojich vlastných nevyhnutných potrieb s prihliadnutím na jej príjem. Zároveň nemožno opomenúť skutočnosť, že možnosti uplatnenia matky na trhu práce sú oproti otcovi znížené v dôsledku jej zníženej pracovnej schopnosti uznanej Sociálnou poisťovňou. Neobstoja preto argumenty otca o zásahu do jeho ústavného práva na „dôstojný“ život, pretože právo na dôstojný život má tak dieťa, ako aj matka s tým, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a tejto povinnosti je potrebné podriadiť všetky pracovné a životné aktivity. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v odvolacom konaní týkajúcimi sa zvýšenia nákladov otca o 11 €.

23. K ďalším argumentom otca odvolací súd dodáva, že prípadný partner matky nemá vyživovaciu povinnosť k mal. H., preto skutočnosť, či matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s iným mužom, v zásade nemôže zbavovať otca povinnosti prispievať na primeranú výživu dieťaťa.

24. V konaní o zmenu výživného súd nemôže prehodnocovať skutočnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozsudku súdu, preto konštatácie otca o nezákonnosti predchádzajúceho rozsudku nie sú právne významné, rovnako ako námietky týkajúce sa absencie predbežného prejednania sporu, ktorý postup súdu je fakultatívny (§ 168 a nasl. , teda nepovinný a jeho účelom je predovšetkým vyriešenie sporu zmierom.

25. Pokiaľ otec namieta, že mu bola odňatá možnosť konať, nakoľko mu nebola doručená správa kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, odvolací súd konštatuje, že uvedená správa ako listinný dôkaz bola v súlade s ust. § 188 ods. 1 oboznámená na pojednávaní 27.2.2017, na ktorom bol prítomný aj otec, pričom z ustanovení procesných predpisov nevyplýva povinnosť súdu doručovať dôkazy účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu nemožno dospieť k záveru, že by postupom súdu bola otcovi odňatá možnosť konať na súde.

26. Súd prvej inštancie ďalej správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov, v súlade s ust. § 52 CMP, z ktorého vyplýva všeobecná zásada, že v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom náhradu trov konania môže súd priznať len vtedy, ak by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 . V tomto prejednávanom prípade ani odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania. Samotný úspech alebo neúspech účastníka v konaní nie je pre rozhodovanie o trovách konania podľa podstatný.

27. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s § 52 s poukazom na vyššie uvedené, keď ani v odvolacom konaní nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo priznanie trov niektorému z účastníkov konania spravodlivé.

29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .