Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-71-2018.pdf
PDF · 82.18 KB
Case nature
Subarea
22Co/71/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobkyne: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. M. XX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Endepro, s. r. o. v likvidácii, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zast. De minimis, spol. s. r. o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 32Csp/153/2017-72 zo dňa 12.04.2018, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie.
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žalovanému uložil povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 910,- eur do 7 dní odo dňa doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa osvedčila v dostatočnej miere na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení dôvodnosť a trvanie žalovaného nároku. Predložené listinné dôkazy a žalobkyňou uvádzané tvrdenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve považoval súd prvej inštancie za dostatočné. Žalobkyňou požadovanú výšku skladanej sumy 910,- eur súd prvej inštancie tiež posúdil ako primeranú a neprekračujúcu nevyhnutnú miestu zásahu do práv žalovaného, keďže táto pokrýva iba sumu žalovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania žalobkyne.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že mu nebola do dnešného dňa doručená žiadna z príloh zo žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých okresný súd vydal napadnuté uznesenie, čiže žalovaný sa k dôkazom uvádzaných žalobcom nemohol nie len vyjadriť, ale sa s nimi ani oboznámiť. Vzhľadom na uvedený postup okresného súdu bolo žalovanému znemožnené sa voči napadnutému uzneseniu plnohodnotne brániť, a tým riadne chrániť svoje práva. Postupom okresného súdu bolo žalovanému odňaté právo na spravodlivý proces, ktoré vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo zdôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Podcenenie povinnosti súdu vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, zreteľne vyvoláva účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Okresný súd v napadnutom uznesení nijako neodôvodnil (nekvantifikoval), prečo určil žalovanému zložiť do úschovy okresného súdu práve sumu vo výške 910,-EUR, pričom to, že žalobca žiadal zložiť práve túto sumu na uvedenej absencii riadneho odôvodnenia nič nemení. Okrem toho, že absentuje akékoľvek zdôvodnenie sumy určenej vo výroku napadnutého uznesenia zo strany okresného súdu, tak uvedená výška dokonca prekračuje žalovanú sumu o 80 %, z čoho je podľa žalovaného zrejmá aj jej absolútna neprimeranosť. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že tvrdenia žalobcu a ním predložené listiny zakladajú údajnú obavu, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. Zistený skutkový stav neobstojí aj preto, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Konkrétne okresný súd v napadnutom uznesení dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. V skutočnosti žiadna taká obava neexistuje. Napadnuté uznesenie neodkazuje na žiadne konkrétne dôkazy, ktorý by preukazovali skutočnú odôvodniteľnú obavu z toho, že údajná exekúcia žalobcu by (v prípade úspechu žalobcu v konaní o veci samej) mohla byť ohrozená. Žalovaný zdôrazňuje, že nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani predĺžený. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný poukazuje na svoju riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2016. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
11. „V rámci konania o vydanie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený v dôsledku: účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu, toho, že súd koná spravidla bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). 12. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení strany bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 13. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.10.2010 podala žalobkyňa na Okresnom súde Prešov žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 506,29 eur a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.
15. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka 23439/B vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 080 01 Bratislava od 04.04.2018 zmenila obchodné meno na Endepro, s.r.o.. Z obchodného registra tiež vyplýva, že spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa 01.03.2018 a predmetom jej činnosti sú už len administratívne služby. Poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov bolo jedným z predmetov činnosti Provident Financial, s.r.o. len do 26.01.2018. 16. Na internetovej stránke <https://www.provident.sk/> je uverejnený oznam, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery. V sekcii Informácie pre zákazníkov je uvedené, že: „Zákazníci, ktorí dostali oznámenie o postúpení pohľadávky na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., v prípade akýchkoľvek dotazov obracajte sa na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.“. 17. Zo žalobkyňou pripojenej výročnej správy žalovaného za rok končiaci sa 31.12.2016 taktiež vyplýva, že spoločnosť (žalovaný) prestala od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. V dôsledku obmedzenia podnikateľských činností bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek a taktiež došlo k zníženiu počtu zamestnancov. Výročná správa ďalej uvádza, že spoločnosť dosiahla za rok končiaci sa 31.12.2016 zisk 11.956.972,00,- Eur, pričom za rok 2015 bola v strate vo výške 44.884.893,00,- Eur. Spoločnosť teda vykazovala záporné vlastné imanie, ktoré predstavovalo 16.205.010,00,- Eur (za rok 2016). 18. Z vyššie uvedených zistení možno vyvodiť záver, že všetky postupy žalovaného smerujú k jeho zrušeniu a následnému zániku. Z internetovej stránky žalovaného ako aj z rozhodovacej praxe je odvolaciemu súdu známe, že spoločnosť postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti, a to najmä na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.. Žalovaný taktiež nevlastní žiaden majetok, pričom jeho jediným majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči jeho klientom, ktorých počet je neurčitý. 19. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že v žalovanej spoločnosti prebieha riadený proces, ktorý sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít žalovaného, a teda existujú aj dôvodné obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia, majetok žalovaného, postúpenie pohľadávok na iné spoločnosti nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto konaní. 20. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila.
21. Na základe uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a to aj čo do primeranej sumy skladanej do úschovy vo výške 910,- Eur pokrývajúcej sumu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 506,29 Eur s prísl. a náhrady trov konania žalobkyne pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k 19.03.2018 vo výške 399,82 Eur. Žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne, uplatnenom vo veci samej. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov, jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.
22. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
23. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v súlade s § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po skončení konania vo veci samej.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).