Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-191-2010.pdf
PDF · 111.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/191/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: D.. F. A., Z.. X.XX.XXXX, B. Q., X.F. XXX/XX, zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát, Poprad, Murgašova 86/1, proti žalovanému: TATRASVIT SVIT - SOCKS, a.s., Svit, Mierová 1, IČO: 31 707 289, zast. Mgr. Miloš Čičmanec, advokát, Poprad, Rastislavova 3468/36, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd z r i a ď u j e právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo vstupu, prejazdu a prechodu cez pozemok parc.č. 34/3 - ostatné plochy o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Q., H. Q., v evidencii Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru, v prospech vlastníka stavby súpisné č. 21 postavenej na pozemku parc.č. KN C 35 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1990 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Q., H. Q., v evidencii Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru, a to za finančnú náhradu 37.100 eur.
II. Žalobca je povinný uhradiť finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet žalovaného.
III. Náhradu trov stranám nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bola doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že k pozemku parc.č. 34/3 ostatné plochy o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 2004 pre k.ú. Svit v evidencii Správy katastra Poprad súd zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo vstupu, prejazdu a prechodu cez tento pozemok v prospech vlastníka stavby súpisné č. 21 postavenej na pozemku parc.č. KN C 35 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1990 m2, to všetko zapísané na LV č. 2586 pre k.ú. Svit, všetko v evidencii bývalého Katastrálneho úradu v Prešove, správa katastra Poprad.
2. Okresný súd Poprad medzitýmnym rozsudkom č.k. 9C/191/2010-177 zo dňa 20.3.2013 rozhodol, že nárok žalobcu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to práva vstupu, prejazdu a práva prechodu cez pozemok parcelné číslo 34/3 - ostatné plochy o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 2004 pre katastrálne územie a obec Svit v evidencii bývalej Správy katastra Poprad v prospech vlastníka stavby súpisné č. 21 postavenej na pozemku parcelné číslo KN C 35 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1990 m2, to všetko zapísané na LV č. 2586 pre katastrálne územie a obec Svit v evidencii bývalej Správy katastra Poprad je opodstatnený. Zároveň určil finančnú náhradu za toto vecné bremeno vo výške 15-ročného tržného nájomného pozemku parcelné číslo 34/3 - ostatné plochy o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 2004 pre katastrálne územie a obec Svit v evidencii bývalej Správy katastra Poprad. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca preukázal skutočnosť, podľa ktorej jeho uplatnený nárok sa opiera o ust. § 151o ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Jedná sa o rozhodnutie, ktoré je rozhodnutím konštitutívnym, nakoľko sa ním zriaďuje hmotnoprávny vzťah, ktorý tu doposiaľ nebol. V predmetnej veci žalobca preukázal, že nemá prístup k svojej nehnuteľnosti zabezpečený na základe obligačného práva a rovnako nie je možný prístup k nehnuteľnosti žalobcu využitím iných pozemkov vo vlastníctve žalobcu. V danom prípade dochádza k stretu dvoch vlastníckych práv, a to práva vlastníka nehnuteľnosti a z toho odvodeného vecného bremena spojeného s užívaním tejto nehnuteľnosti, ku ktorej nemá zaistený prístup a na druhej strane práva vlastníka pozemku priľahlého k stavbe, ktorý je povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva užívať tento svoj pozemok na úkor žalobcu. Zriadenie nevyhnutnej cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku, preto je spravodlivé od vlastníka nehnuteľnosti požadovať náhradu, za ktorú má znášať vlastník pozemku toto nútené obmedzenie svojho vlastníckeho práva.
3. Rozhodnutím Krajského súdu Prešov 7Co/102/2013-194 zo dňa 28.11.2013 bol potvrdený medzitýmny rozsudok o nároku na zriadenie vecného bremena a zrušený rozsudok v časti o určenie finančnej náhrady vo výške 15-ročného tržného nájomného a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd Prešov vo svojom uznesení uviedol, že ak nárok uplatnený žalobou čo do základu bol uznaný za dôvodný, o výške tohto nároku malo byť rozhodnuté až po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Hoci hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nebola súdom presne vyčíslená, určením finančnej náhrady v sume zodpovedajúcej 15-ročnému tržnému nájomnému sa rozhodlo teda nielen o základe nároku, ale aj o jeho výške, čo pri medzitýmnych rozsudkoch prípustné nie je. Zároveň uviedol, že v tejto časti aj keď obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného zriadením vecného bremena predstavuje zásah obmedzujúci výkon práv vyplývajúcich z vlastníctva, týmto zásahom nedochádza k úplnému odňatiu všetkých vlastníckych oprávnení. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva nemôže presahovať všeobecnú cenu nehnuteľnosti.
4. Za účelom vyčíslenia všeobecnej trhovej hodnoty zriadeného vecného bremena k pozemku parc.č. 34/3 - ostatné plochy o výmere 2259 m2 zapísaného na LV č. 2004 k.ú. Svit, resp. pri určení kvantifikácie t.j. vyčíslenia prípadného úbytku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti žalovaného po zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez pozemok parc.č. 34/3 zapísaného na LV č. 2004 pre k.ú. Svit súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
5. Z predloženého znaleckého posudku znalkyne určenej súdom Ing. Viery Spišiakovej vyplýva, že všeobecná hodnota celého pozemku je 76.000 eur a zodpovedá sume 42,60 eur/m2. Všeobecná jednotková hodnota ročného nájmu pozemku je 2,651 eur/m2 a všeobecná hodnota ročného nájmu celého pozemku je 4.730 eur. Stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena podľa medzitýmneho rozsudku týkajúceho sa zriadenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu činí jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena 37.100 eur. Všeobecná jednotková hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena činí 1,06 eur/m2, všeobecná jednotková hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena činí 20,79 eur/m2, čo pri rozlohe predmetného pozemku činí jednorazovú odplatu 37.100 eur. Vplyv vecného bremena v prospech vlastníka stavby znižuje hodnotu pozemku C KN parc.č. 34/3 a zvyšuje hodnotu stavby súpisné č. 21 nachádzajúcej sa na pozemku C KN 35. Pri právach zodpovedajúcich vecnému bremenu platí pravidlo, že všeobecná hodnota práva oprávnenej osoby je protikladom všeobecnej hodnoty závady povinnej osoby. Stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku C KN parc.č. 34/3 po zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok, by v tomto prípade predstavovala 51.000 eur. Rozdiel vo všeobecnej hodnote celého pozemku po zriadení vecného bremena činí 25.000 eur. Zároveň znalkyňa uviedla, že podľa územnoplánovacej informácie Mesta Svit pod č. Msú-1012/2017-1-Hr zo dňa 7.4.2017 je pozemok vedený ako plochy stavieb dopravnej vybavenosti, najmä ako súčasť pozemkov neurčených na zastavanie. Tento list zároveň tvorí prílohu znaleckého posudku. Pozemok svojim charakterom by mal plniť funkciu priľahlého pozemku už aj vzhľadom k tomu, že na tomto pozemku sa nachádzajú okapové chodníky okolo budovy, v ktorých sú osadené vetracie šachty, zo západnej strany je vybetónovaný vstup do suterénu a nachádzajú sa tu aj ďalšie vstupy do budovy, ktoré však neplnia funkciu hlavných vstupov, anglické dvorce na odvetranie suterénu, z východnej strany sa nachádzajú tri vstupy do budovy, pričom cez tento pozemok je jediný možný prístup k budove. Chodníky okolo budovy neplnia funkciu verejnej komunikácie. Taktiež znalkyňa uviedla, že všetky prístupové cesty k stavbe súp.č. 21 vyznačené v katastrálnej mape majú svoje opodstatnenie, ale ako hlavný vstup do budovy znalkyňa definovala stredný vchod z ulice SNP. Na otázku aká je hodnota vecného bremena - zriadenie inžinierskej siete,
znalkyňa odpovedala, že k tomuto by bol potrebný geometrický plán. Tento nebol doložený, počítala teda s celou výmerou pozemku C KN parc.č. 34/3 a zároveň brala do úvahy fakt, že na liste vlastníctva nie sú zapísané k pozemku C KN parc.č. 34/3 žiadne ťarchy. Na základe uvedeného znalkyňa vyčíslila všeobecnú hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie 75.955,80 eur, zaokrúhlene 76.000 eur. Rekapitulácia nájmu činila zaokrúhlene 4.730 eur zodpovedajúca ročnému nájmu. Zároveň znalkyňa vyčíslila všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena 1,06 eur/m2, všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 20,79 eur/m2, čo pri celkovej výmere predmetného pozemku predstavuje zaokrúhlene 37.100 eur.
6. Právny zástupca žalobcu k znaleckému posudku mal výhrady a nesúhlasil s určením všeobecnej hodnoty pozemku resp. s postupom jej výpočtu na strane 11 znaleckého posudku, kde znalkyňa uvádzala, že všeobecná hodnota pozemku je vypočítaná ako súčin výmery pozemku a jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku. Znalkyňa v tabuľke uviedla, že jednotková východisková hodnota pozemku je pre ostatné obce od 5.000 do 15.000 obyvateľov 4,98 eur/m2. Podľa názoru žalobcu táto cena mala byť základom pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemku a mala byť násobená koeficientom polohovej diferenciácie. Namiesto tejto ceny znalkyňa určila východiskovú cenu pozemku 13,28 eur/m2 ako 80% z ceny 16,60 eur/m2, čo je údaj pre Mesto Poprad. Preto je určenie takejto jednotkovej ceny nesprávne a má podstatný vplyv na určenie hodnoty vecného bremena, ktoré má zriadiť súd meritórnym rozsudkom. Podľa názoru žalobcu ak znalkyňa zvýšila jednotkovú cenu na 13,28 eur/m2, nemohla už potom daný koeficient zvyšovať, pretože sama svojím postupom zvýšila jednotkovú východiskovú cenu pozemku. Taktiež pokiaľ ide o koeficient redukujúcich faktorov, ktorý znalkyňa vyčíslila na 0,9, toto zdôvodnila tým, že pozemok nie je určený na zástavbu, pričom podľa názoru žalobcu opomenula skutočnosť, že na danom pozemku sa nachádzajú rozvody verejného vodovodu, verejnej kanalizácie, čo má vplyv ešte na väčšie poníženie koeficientu redukujúcich faktorov. Zároveň predložili znalecký posudok znalca Ing. Jána Plavca, ktorý vyčíslil hodnotu pozemku a hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena nasledovne - všeobecná hodnota pozemku podľa znaleckého posudku Ing. Plavca činí zaokrúhlene 30.400 eur, ročný nájom pozemku 1.900 eur a všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena vyčíslil na 14.700 eur.
7. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že pokiaľ bola žalobcom namietaná východisková cena pozemku, ktorá podľa jeho vyjadrenia činila 4,98 eur/m2, znalkyňa uviedla, že použila východiskovú hodnotu z okresného mesta Poprad a to 80% z východiskovej hodnoty pozemku 16,60 eur, čo činilo 13,28 eur/m2. Mesto Svit sa nachádza blízko okresného mesta Poprad a je zrejmé aj z ostatných vecí, že zo znaleckej praxe vyplýva, že pre mesto Svit je zvýšený záujem kupujúcich aj z okresného mesta Poprad, preto volila cenu z okresného mesta Poprad, podľa metodiky je to možné. Pokiaľ sa jedná úpravy koeficientov, je možné použiť až 80% z východiskovej hodnoty tohto mesta, kde vyplýva zvýšený záujem. Volila preto východiskovú hodnotu z toho mesta, z ktorého vyplýva zvýšený záujem, t.j. z mesta Poprad. Pri výpočte polohovej diferenciácie, pri výpočte hodnoty braného pozemku sa používajú ďalšie iné faktory, ktoré vplývajú na výslednú všeobecnú hodnotu pozemku. Koeficienty sa potom vzťahujú na dané mesto, z ktorého vyplýva zvýšený záujem, to znamená, že koeficient všeobecnej situácie a koeficient dopravných vzťahov sa vzťahuje k mestu Poprad a nie k mestu Svit. Ak by znalkyňa použila východiskovú hodnotu zo Svitu, aj koeficienty by volila z tohto mesta. Ostatné koeficienty obchodnej priemyselnej polohy, infraštruktúry, povyšujúcich a redukujúcich faktorov sa vzťahujú už k danému miestu. Pokiaľ by použila východiskovú hodnotu pozemku z mesta Svit, bolo by možné v povyšujúcom faktore použiť iný bod a to bod, ktorý by zohľadňoval zvýšený záujem o kúpu nehnuteľnosti. V tomto prípade v povyšujúcich faktoroch to nepoužila, nakoľko zvýšený záujem už ohodnotila vo východiskovej hodnote a v tomto prípade použila iné faktory ako sú ekonomické dôvody. Ďalej znalkyňa uviedla, že čo sa týka koeficientu 0,9, keďže bolo uvedené, že daný pozemok nie je možné zastavať stavbami a z vyjadrenia žalobcu vyplývalo, že opomenula skutočnosť, že na danom pozemku sa nachádzajú rozvody vodovodu, verejnej kanalizácie a iné inžinierske siete, použila redukujúci faktor 0,9, pretože inžinierske siete neobmedzujú vlastníka v užívaní tejto nehnuteľnosti natoľko, aby túto nehnuteľnosť nemohol využívať, okrem stavebných zásahov. V konečnom dôsledku by vždy aj ďalšie skutočnosti viedli k cene všeobecnej hodnoty tak ako ju uvádza.
8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi znaleckého posudku znalkyne Ing. Spišiakovej. Zároveň súdu predložil kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný v r.2016 predal spoločnosti Niva s.r.o. Svit časť pozemku 34/3, pričom kúpna cena bola dohodnutá na 55 eur/ m2 bez DPH a táto cena aj bola zaplatená. Žalobca sám podával návrh na zriadenie vecného bremena
k celému pozemku a takéto zriadenie vecného bremena navyše znižuje hodnotu celého pozemku. Ak aj pozemok nemôže byť využitý na zástavbu, to neznamená, že nemôže byť využitý iným komerčným spôsobom. Tak ako vecné bremeno bolo definované medzitýmnym rozsudkom, toto žalovaného značne obmedzuje v možnostiach komerčného využitia. Žalobca pre účely tohto konania si dal vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. Plavcom, ktorý predložil súdu s poukazom na ust. § 209 CSP. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu pozemku 30.400 eur, ročný nájom pozemku 1.900 eur a všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 14.700 eur.
9. Z výpovede znalca Ing. Jána Plavca vyplýva, že porovnával znalecký posudok Ing. Viery Spišiakovej, kde sa vyjadroval aj vo svojom znaleckom posudku k tomu, z čoho znalkyňa vychádzala. Poukázal na to, že znalkyňa vychádzala zo všeobecnej hodnoty pre mesto Poprad, pričom určila hodnotu 80%, čo už pri základnej hodnote je značný rozdiel, kde pre mesto Svit je stanovená všeobecná hodnota 4,98 eur/m2 a to čo zobrala do úvahy znalkyňa, t.j. 80% z hodnoty pre mesto Poprad, činí 13,28 eur/m2. Tu už bola hodnota pozemku povýšená prvýkrát. Druhýkrát táto hodnota bola zvýšená, keď použila koeficient - iné faktory pozemku 2,0, hoci pri použití 80% tento koeficient mal byť 1,0. Znalkyňa sa dotýka povyšovacieho koeficientu, kde zobrala ako základ tvar, druh zástavby, pričom vrámci vyhlášky toto nie je možné použiť, nakoľko na pozemky určené na výhľadový plán sa môže tento koeficient použiť, pre rohové parcely na obchodné účely, pozemky v chránených územiach, pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente východzom. Potom sú to pozemky s výrazným zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, čo je tento prípad. Samotná znalkyňa uvádza vo svojom znaleckom posudku, že pozemok je stavebne nevyužiteľný. Aj tento koeficient jej bránil navýšiť cenu pozemku a toto nezohľadnila. Najväčším faktorom obmedzenia nakladania s týmto pozemkom sú však uložené inžinierske siete. Je tam uložený kanalizačný zberač a vodovodný rad. Každé z týchto vedení má zo zákona ochranné pásmo. Pozemok je skutočne stavebne nevyužiteľný. Znalec poukázal na to, že práve toto zohľadnil v koeficiente rozhodujúcich faktorov a použil redukujúci znižujúci koeficient 0,50 - tvar, výmera, druh pozemku, možná zástavba. Znalkyňa použila koeficient 0,9. Koeficient dopravných vzťahov znalkyňa použila 0,9, znalec Ing. Plavec použil 1,0, lebo sú tam dobré prístupy k ceste, MHD, jedná sa o pozemok v centre. Koeficient 1,2 použila znalkyňa vo vzťahu k nehnuteľnosti ako rekreačnej polohe, znalec poukázal na blízkosť obchodov, bytov a použil koeficient 1,4. Znalec ďalej uviedol, že za základ informácie ohľadom pozemku bol situačný náčrt v blízkosti predajne LIDL, pri ktorého výstavbe bol práve použitý tento situačný náčrt a táto dokumentácia bola schválená v stavebnom konaní a z nej jednoznačne vyplýva, kde je jednoznačne zaznačené potrubie kanalizačné, vodovodné. Znalec uviedol, že na liste vlastníctva sú uvedené 3 ťarchy, ktoré citoval vo svojom znaleckom posudku.
10. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že hlavné rozpory medzi znaleckými posudkami Ing. Spišiakovej a Ing. Plavca sú v tom, z akej všeobecnej hodnoty vychádzali, pričom v znaleckom posudku Ing. Spišiakovej nie je zohľadnené, aké siete sa nachádzajú na pozemku, kde je ochranné pásmo zo zákona, čo má vplyv na použitie jednotlivých koeficientov, ako to presnejšie opísal Ing. Plavec. Tento objektívne zhodnotil všetky osobitosti predmetného pozemku. Je nepochybné, že na pozemku nie je možné vybudovať žiadnu stavbu a preto považujú postup a ocenenie vecného bremena ním za správne.
11. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku Ing. Gálovej, ktorý si dal vypracovať žalovaný, žalobca uviedol, že s týmto znaleckým posudkom nesúhlasí a má k nemu výhrady. Keďže aj znalkyňa Ing. Gálová vychádza zo zvýšenej základnej hodnoty pozemku, kde zobrala za základ cenu jedného metra štvorcového v meste Poprad s redukciou vo výške 70%. Vo výpočte VŠH pozemku v koeficiente KZ určila tento vo výške 2,10. Nie je možné naraz určovať zvýšenú základnú sadzbu na 1m2 k pozemku a zároveň povyšovať koeficient KZ, pretože si to vzájomne odporuje a táto zásada je porušená v oboch znaleckých posudkoch, čo spôsobilo značné navýšenie všeobecnej hodnoty pozemku. Navyše znalecké posudky Ing. Spišiakovej a Ing. Gálovej vychádzajú z neúplných podkladov a je potrebné pokladať ich za vecne nesprávne, keď hodnota odplaty za zriadenie vecného bremena je v ich prípade vyššia ako samotná hodnota pozemku, čo je neprípustné.
12. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že naďalej poukazuje na nesprávne vyhotovené znalecké posudky Ing. Spišiakovej a Ing. Gálovej hlavne z dôvodov, že neboli do úvahy vzaté ťarchy pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku, čo naopak toto v znaleckom posudku Ing. Plavca, ktorý predložili oni, zohľadnené je a má to vplyv na určení ceny a odplaty za zriadenie vecného
bremena. Je jednoznačne preukázané, že na pozemku 34/3 sú evidované ťarchy tak ako ich uvádzal vo svojom znaleckom posudku Ing. Plavec a ktoré sú súčasťou tohto posudku. Jedná sa o listiny a zápisy preukazujúce trasovanie inžinierskych sietí cez daný pozemok. Pokiaľ ide o vodovodnú a kanalizačnú prípojku, tak tieto sa neviažu výlučne len k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Prílohy tohto charakteru nie sú súčasťou znaleckých posudkov Ing. Spišiakovej ani Ing. Galovej a z týchto dôvodov ich považujú za nesprávne a žiadajú, aby súd určil odplatu za vecné bremeno v zmysle záverov znaleckého posudku Ing. Plavca. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru využiteľnosť týchto pozemkov je minimálna a preto aj žiada, aby súd vzal do úvahy koeficienty, ktoré použil znalec Ing. Plavec vo svojom posudku, pretože toto zodpovedá realite pre možnosť využitia predmetných parciel. Napríklad zo severnej strany je tento pozemok v nepravidelnej šírke, na tomto pozemku z tejto strany sa nedajú urobiť už žiadne stavby ani zhodnotiť ho iným spôsobom, pozemok je v ochrannom pásme a jednak je tam prístupová cesta inú spoločnosť. Z južnej strany došlo k odpredaju väčšiny parcely počas tohto konania a v podstate ostal pozemok len v šírke 80cm. Z východnej strany sú uložené inžinierske siete, voda, kanál, elektrina, verejné osvetlenie, využiteľnosť sa taktiež nedá zmeniť a zo západnej strany bolo riešené zásobovanie celej nehnuteľnosti, požiarny únik, ide o šírku 10,5m, čo je akurát pre manipuláciu s nákladnými autami. Aj tento pozemok neslúži pre prístup cez bránu k žalovanému na parcelu 33/14 a 34/3. Uplatnil si trovy konania.
13. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žiadajú, aby súd pri rozhodovaní o výške odplaty za vecné bremeno vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Galovej, ktorý predložili. Majú za to, že žiadne ťarchy nie sú zapísané na dotknutých pozemkoch a skutočnosť, že dotknutý pozemok má byť využívaný chodcami resp. tretími osobami na možné parkovanie, považujú za irelevantnú. Taktiež zástupkyňa žalovaného uviedla, že Ing. Plavec vychádzal z nesprávnych informácií o inžinierskych sieťach, keďže vychádzal z podkladov k rekonštrukcii kuchyne Tatrasvitu z r.1989, kde však sú uvedené inžinierske siete, ktoré v súčasnosti už ani neexistujú, o čom svedčí aj ďalší nákres v prílohe č.2 týkajúci sa nákresu predajne potravín LIDL, kde sa hovorí o rušení existujúcich a vybudovaní nových sietí. Všetky prípojky okrem vodovodného a kanalizačného potrubia sú vedené výslovne k budove, ktorú má vo vlastníctve žalobca. Rozdiely medzi znaleckými posudkami sú vo východiskovej cene, ktorá je dokonca u Ing. Plavca vyššia ako u Ing. Galovej, avšak túto cenu ponižuje koeficientmi, ktoré by mali znehodnocovať pozemok a to práve zo znehodnotenia sieťami. Je potrebné, aby súd bral do úvahy tú skutočnosť, že prípojky smerujú a vedú k budove žalobcu, avšak toto neznižuje cenu pozemku. Uplatnili si trovy konania.
14. Podľa § 151 ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú je možný prístup iba cez pozemok žalovaného. Podmienky pre zriadenie vecného bremena teda splnené boli, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu Prešov.
16. Na rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka pozemku, pretože náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nevyhnutnej cesty súd určí a prizná aj bez návrhu. Žiadny právny predpis nestanovuje, akým spôsobom má byť táto náhrada určená, pričom spôsob určenia tejto náhrady vymedzuje ustálená judikatúra dovolacieho súdu. Podľa rozsudku NS ČR zo dňa 20.7.2005 sp.zn. 22Cdo/1897/2004 uverejnený pod R 32/2006 Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk, súd ustanovil dve základné kritériá, podľa ktorých náhrada za zriadenie vecného bremena musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí, pričom poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. V nadväzujúcom uznesení pod sp.zn. 22Cdo/844/2007 najvyšší súd doplnil doterajší prístup k náhrade záverom, že peňažnou kompenzáciou poskytovanou vlastníkovi pozemku za zriadenie práva cesty sa zohľadňuje aj to, že dochádza k právnemu zaťaženiu vlastníkovho pozemku. Pri stanovení náhrady je potrebné zohľadňovať ďalšie kritériá - cenu pozemku, okolnosti, za ktorých stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Súd výšku spornej náhrady stanovuje za pomoci znalca. Východiskom úvah by mala byť obvyklá cena, ktorá sa v obdobných miestach dojednáva za zmluvne zriaďované porovnateľné právo cesty, pri zohľadnení zaťažení služobného pozemku a to ako z hľadiska vecného, predovšetkým z hľadiska plošného rozsahu zaťaženia doby jeho trvania, frekvencie a spôsobu užívania oprávnenými osobami, ale aj z hľadiska rušenia osôb z vecného bremena povinných, tak aj z hľadiska právneho,
t.j. z hľadiska takzvaných právnych vád znižujúcich všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných osôb výkonom práv oprávnených osôb dotknutých. Pri nedostatku porovnateľných údajov možno prihliadnuť aj k obvyklej cene nájmu zaťaženého pozemku, to však so zreteľom na to, či a na koľko je osoba povinná obmedzená v práve taký pozemok tiež užívať, aj so zreteľom na predpokladaný čas trvania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Znalec stanoví výšku náhrady určitým cenovým rozpätím, ktoré umožní súdu zvážiť ďalšie skutočnosti individualizujúce konkrétny spor účastníkov.
17. Súd za účelom stanovenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena ustanovil znalca Ing. Vieru Spišiakovú, ktorá znalecký posudok vypracovala ako znalec zapísaný v zozname znalcov pre odbor stavebníctvo a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Výšku všeobecnej hodnoty pozemku stanovila na 76.000 eur, ročný nájom pozemku vo výške 4.730 eur a všeobecnú hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena na sumu 37.100 eur.
18. Znalecký posudok Ing. Plavca, ktorý bol predložený stranou žalobcu, uvádza všeobecnú hodnotu pozemku 30.400 eur, ročný nájom pozemku 1.900 eur a všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 14.700 eur.
19. Znalecký posudok predložený stranou žalovaného stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 78.300 eur, ročný nájom vo výške 4.870 eur a všeobecnú hodnotu vecného bremena 37.500 eur.
20. Ing. Plavec sa vo svojom znaleckom posudku zaoberal aj porovnávaním so znaleckým posudkom Ing. Spišiakovej ako súdom ustanovenej znalkyne, pričom sa nejednalo o kontrolný znalecký posudok. Navyše žalobcom predložený znalecký posudok nezohľadňoval niektoré skutočnosti už bližšie uvedené aj v znaleckom posudku Ing. Spišiakovej aj v znaleckom posudku Ing. Gálovej. Znalecký posudok Ing. Gálovej sa v záveroch približoval k záverom posudku Ing. Spišiakovej. Na pojednávaní sa obaja znalci vyjadrovali k tomu, čo bolo brané do úvahy, odborne zdôvodnili, z čoho vychádzali. Súd sa v tomto smere stotožnil aj s výpoveďou žalovaného, ktorý uviedol, že Ing. Plavec vychádzal z nesprávnych informácií o inžinierskych sieťach, ktoré vychádzali z podkladov k rekonštrukcii kuchyne Tatrasvitu ešte z r.1989, hoci tieto siete v súčasnosti neexistujú, o čom svedčí aj nákres v prílohe 2 týkajúci sa predajne potravín LIDL, ktorá je v blízkosti tohto pozemku, kde je protokolované rušenie existujúcich sietí a vybudovanie nových sietí. Všetky prípojky okrem vodovodného a kanalizačného potrubia sú vedené len k budove žalobcu a teda pokiaľ znalecký posudok Ing. Plavca vyjadruje, že pozemok je znehodnotený na 50-60%, tak je to najmä prípojkami, ktoré vedú k budove žalobcu. Rozdiely vo všetkých troch posudkoch sú najmä vo východiskovej cene pozemku, ktorá u Ing. Plavca je dokonca vyššia ako v ich podanom posudku Ing. Gálovej, avšak túto cenu znižuje koeficient znehodnocujúci pozemok a ten vychádza práve zo znehodnotenia sieťami. Preto nepovažujú za správne, aby prípojky vedúce k budove žalobcu znižovali cenu pozemku žalovaného. S týmto sa stotožnil aj súd vo svojej úvahe, ktorý znalecký posudok je potrebné brať do úvahy pre účely stanovenia výšky odplaty za zriadenie vecného bremena. Vychádzajúc z uvedeného sa súd stotožnil jednoznačne s posudkom Ing. Viery Spišiakovej ako súdom stanovenej znalkyne v tomto konaní, ktorá aj na pojednávaní odôvodnila jasne a erudovane z čoho vychádzala, čo tvorilo základ pre výpočet hodnoty pozemku, ročného nájmu aj odplaty za zriadenie vecného bremena. Znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti. Znalkyňa si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Preto súd určil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo vstupu, prejazdu a prechodu k pozemku parc.č. 34/3 o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV 2004 pre k.ú. Svit v prospech vlastníka stavby súp.č. 21 zapísanej na LV 2586 pre k.ú. Svit za finančnú náhradu 37.100 eur tak ako to bolo uvedené v znaleckom posudku Ing. Spišiakovej.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.
22. V danej veci žalobca bol úspešný v časti žaloby, ktorou žiadal zriadenie vecného bremena k pozemku. Toto vecné bremeno sa však zriadilo za náhradu - jednorazovú odplatu, ktorej výšku určil znalec vo svojom znaleckom posudku a ktorá výška je vyššou ako žiadal určiť žalobca, o čo oprel aj svoj predložený znalecký posudok. Vzhľadom k pomeru úspechu vo veci možno konštatovať, že bol čiastočne úspešný v jednej polovici, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).