Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/31/2017

Potvrdené rozhodnutím 14Co/174/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobkýň: 1) W. A., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX M., C. XX, zastúpená Občianskym združením Centrum správnej pomoci Galanta, 924 01 Galanta, Staničná 1702/10, IČO: 51 412 802, a 2) W. A., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX M., C. XX, proti žalovaným: 1) Tatra banka, a.s., 811 06 Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, a 2) Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., 934 01 Levice, Kalvínske námestie 2, IČO: 36 706 655, o zaplatenie 5.621,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Csp/31/2017-182 zo dňa 26. 06. 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Csp/31/2017 - 182 zo dňa 26. 06. 2018 p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkýň - 1) W. A., nar. XX. Q. XXXX, XXX XX M., C. XX, zastúpená Občianskym združením Centrum správnej pomoci Galanta, 924 01 Galanta, Staničná 1702/10, IČO: 51 412 802, a 2) W. A., nar. XX. Q. XXXX, XXX XX M., C. XX proti žalovaným - 1) Tatra banka, a.s., 811 06 Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, a 2) Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., 934 01 Levice, Kalvínske námestie 2, IČO: 36 706 655, o zaplatenie 5.621,57 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Csp/31/2017-109 zo dňa 13. marca 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 10Csp/31/2017-139 zo dňa 4. mája 2017.

Súd žalovaným 1) a 2) nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyne žiadajú o určenie, že (I.) zmluva o úvere č. 2011139910 zo dňa 10. januára 2012 uzavretá medzi žalobkyňami a žalovaným 1) je neplatná, (II.) poskytnutý úver č. 2011139910 je bezúročný a bez poplatkov, (III.) žalovaným 1) použitá okamžitá splatnosť záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k) (Občianskeho zákonníka), (IV.) právne úkony žalovaného 1) smerujúce k výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobkýň č. 2011139910 zo dňa 10. januára 2012 sú neplatné, (V.) právne úkony žalovaného 2) smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobkýň zapísaných na LV č. XXX, byt č. XX, 4. p, vchod XX, na adrese M., C.T. XX v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/X a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 3317/282941 a spoluvlastnícky podiel k pozemku registra E., parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 956 m2, v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň v podiele každá po jednej polovici, katastrálne územie M., obec M., okres A. A. (ďalej len „ nehnuteľnosti “) sú neplatné, a uloženie povinnosti (VI.) žalovanému 1) vymazať žalobkyne zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby si žalobkyne mohli zobrať iný úver, (VII.) nahradiť trovy konania a (VIII.) primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur. Uvádzajú, že so žalovaným 1) ako veriteľom uzavreli ako dlžníčky dňa 10. januára 2012 zmluvu o úvere č. 2011139910 so splátkou úveru v sume 133,58 Eur mesačne, pričom ich záväzok bol zabezpečený záložným právom k uvedeným nehnuteľnostiam. Úver riadne splácali vyššou sumou ako bola dohodnutá splátka (po 200 Eur a neskôr 300 Eur mesačne) a zároveň uhradili žalovanému 1) zmluvné pokuty za omeškanie 300 Eur, 2.800 Eur a 340 Eur v roku 2015. Úver ďalej splácali aj v mesiacoch november 2016 až január 2017 a spolu uhradili titulom úveru sumu 10.220 Eur. Dňa 5. októbra 2016 vyhlásil žalovaný 1) mimoriadnu splatnosť celého úveru. Dňa 10. novembra 2016 oznámil žalovaný 1) začatie výkonu záložného práva, ktoré vykonáva

žalovaný 2) vo forme dobrovoľnej dražby. Podľa žalobkýň má byť výkon záložného práva výhradne „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Žalovaný 1) pri uzatváraní zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, neskúmal bonitu klienta a uzavretá zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (podľa § 53 ods. 4 písm. k), i), l) a o) Občianskeho zákonníka) a ide o úžeru. Preto považujú uzavretú zmluvu o úvere za neplatnú. Žalovaný 1) úmyselne nastavil podmienky úveru tak, aby žalobkyne nemohli získať iný úver tým, že ich zapísal do zoznamu dlžníkov. Žalovaný 2) pri výkone dobrovoľnej dražby zaslal oznámenie o obhliadke nehnuteľností napriek nesúhlasu žalobkýň a znalec J.. K. vyhotovil nesprávny posudok a nehnuteľnosť podhodnotil, lebo ju ocenil len na sumu 27.000 Eur. Žalobkyne namietajú tento znalecký posudok č. 80/2016 a žiadajú vypočuť znalca. Uvádzajú tiež, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam im nebola nikdy poskytnutá a dozvedeli sa o nej až od žalovaného 2).

2. Žalovaný 1) žiada žalobu zamietnuť. Tvrdí, že je neprípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP, lebo v prípade žaloby na určenie právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy) musí oprávnenie podať takúto žalobu vyplývať z osobitného predpisu. Oprávnenie podať žalobu v tejto veci nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Splátka úveru bola vždy nastavená na sumu 133,55 Eur mesačne a žalobkyniam neboli nikdy účtované žiadne zmluvné pokuty. Pokiaľ žalobkyne splácali mesačne viac, išlo len o úhrady v prospech ich bežného účtu a týmto spôsobom nemožno splatiť úver rýchlejšie. Žalobkyne si v rokoch 2013 až 2016 neplnili svoju povinnosť včas a žalovaný 1) pristúpil k zosplatneniu úveru až po takmer 3 rokoch omeškania. Zmluva o zriadení záložného práva nebola žalobkyniam poskytnutá, lebo bola uzavretá s pôvodným vlastníkom nehnuteľností W. V. s vedomím žalobkýň za účelom splnenia podmienok poskytnutia úveru. Výkon záložného práva realizuje žalovaný 1) jediným zákonom dovoleným postupom na dobrovoľnej dražbe v zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a pred poskytnutím úveru bola skúmaná schopnosť žalobkýň splácať úver potvrdeniami o ich príjme.

3. Žalovaný 2) považuje žalobu za neurčitú a neodôvodnenú a navrhuje ju zamietnuť. Uvádza, že žalobkyne nehnuteľnosti napriek písomnej výzve bez udania relevantného dôvodu nesprístupnili. Dňa 19. januára 2017 im uplynula lehota na podanie námietok, prípadne žiadosti o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. Z hľadiska eurokonformného výkladu uviedol, že v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci V. K. proti SMART Capital majú členské štáty voľné pole úvahy ohľadne mimosúdneho výkonu záložného práva. Pretože žalobkyne nemajú iný majetok, ktorým by mohla byť pohľadávka žalovaného 1) uspokojená, bolo správne pristúpené k dobrovoľnej dražbe ako prostriedku „ultima ratio“.

4. Pretože sa žalovaný 2) pojednávania nezúčastnil, konal súd v zmysle § 180 v jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom prítomných strán a oboznámením sa s výpisom z katastra nehnuteľností, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s doručenkami, oznámením o začatí výkonu záložného práva, znaleckým posudkom č. 80/2016, oznámením o dobrovoľnej dražbe, prehľadom splácania úveru, žiadosťou o poskytnutie hypotekárneho úveru, rozhodnutiami o plate, potvrdeniami o výške príjmu, potvrdeniami o vklade, zmluvou o záložnom práve, zmluvou o úvere so všeobecnými obchodnými podmienkami, ďalšími listinnými dôkazmi v spise, pričom zistil nasledovné:

5. Žalobkyne 1) a 2) uzavreli so žalovaným 1) dňa 10. januára 2012 zmluvu o hypotekárnom úvere č. 2011139910, na základe ktorej im žalovaný 1) poskytol sumu 32.300 Eur, ktorú sa zaviazali vrátiť s úrokom 5,85 % ročne v mesačných splátkach po 133,55 Eur. Úver bol poskytnutý za účelom nadobudnutia nehnuteľností popísaných v odseku 1. Podľa bodu 8.5 zmluvy sa práva a povinnosti zmluvných strán riadia okrem zmluvy aj všeobecnými podmienkami pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby. Podľa potvrdení zamestnávateľa DD a DSS SENIUM predložených žalovaným 1) bol priemerný čistý mesačný príjem žalobkýň 1) a 2) v čase uzatvárania zmluvy o úvere 378 Eur a 316 Eur. Na zabezpečenie úveru dňa 12. januára 2012 uzavreli zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam žalovaný 1) a pôvodný vlastník nehnuteľností W. V., nar. X. Y. XXXX. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. sú žalobkyne spoluvlastníčkami týchto nehnuteľností každá v podiele 1. Listom zo dňa 5. októbra 2016, ktorý žalobkyne podľa doručeniek prevzali dňa 10. októbra 2016, žalovaný 1) úver zosplatnil podľa bodu 7.1 písm. a) všeobecných podmienok a vyzval žalobkyne uhradiť celý úver do 7 dní od doručenia výzvy, lebo žalobkyne boli napriek predchádzajúcej výzve v omeškaní s platením splátok viac ako 3 mesiace. Listom zo dňa 10. novembra 2016 oznámil žalovaný 1) žalobkyniam začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa oznámenia zo dňa 4. januára 2017 zaslal

žalovaný 2) znalecký posudok žalobkyniam. Dňa 2. februára 2017 oznámili žalovaní 1) a 2), že bude vykonaná dobrovoľná dražba nehnuteľností dňa 14. marca 2017. Podľa znaleckého posudku znalca J.. Q. K. č. 80/2016 je všeobecná cena nehnuteľností 27.700 Eur.

6. Po preskúmaní žaloby dospel súd k záveru, že je v bodoch I. a II. neprípustná podľa 137 písm. d) CSP. Žalobkyne sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o úvere, resp. určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, t.j. domáhajú sa určenia právnej skutočnosti. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je takáto žaloba prípustná, len ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru umožňuje § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. Vzťah žalobkýň a žalovaným 1) však nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v režime uvedeného zákona, lebo ide o hypotekárny úver, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnosti a takýto úver nie je spotrebiteľským úverom v zmysle § 1 ods. 3 písm. a), c) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Na vzťah strán nemožno aplikovať ani § 24 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého sa niektoré ustanovenia uvedeného zákona (vrátane § 11) použijú aj na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, lebo žalovaný 1) je bankou, ktorá sa za iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona výslovne nepovažuje. Preto v tomto prípade nemožno na banku aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. Hypotekárny úver je upravený mimo režimu zákona č. 129/2010 Z. z. v § 67 - § 88 zákona č. 483/2001 Z. z., o bankách účinných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorými sa tieto vzťahy v zmysle prechodného ustanovenia § 122ya zákona č. 483/2001 Z. z. spravujú aj po novelizácii účinnej od 1. januára 2018. Preto zákon č. 129/2010 Z. z. nemôže byť osobitným predpisom, na základe ktorého sa žalobkyne môžu domáhať určenia vyššie uvedených právnych skutočností.

8. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 1), že oprávnenie podať takúto žalobu nevyplýva žalobkyniam ani z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. Z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský vzťah strán v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo žalovaný 1) vystupoval v postavení dodávateľa (predmetom jeho činnosti ako banky je aj poskytovanie úverov) a žalobkyne v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonali v rámci podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti). Uvedené ustanovenie umožňuje, aby sa spotrebiteľ domáhal ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. V tomto prípade ide len o všeobecné ustanovenie, ktoré umožňuje spotrebiteľovi brániť svoje práva na súde, neznemená to, že spotrebiteľ môže podať akúkoľvek žalobu. Každá žaloba musí byť v súlade procesným právom, teda aj s § 137 CSP, ktoré upravuje okruh prípustných žalôb. Podanie žaloby podľa § 137 písm. d) je aj v spotrebiteľských veciach prípustné, len ak je takáto možnosť výslovne stanovená, ako je tomu napr. v uvedenom § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. V opačnom prípade, ak by spotrebiteľ bol oprávnený podať akúkoľvek žalobu, by bolo vyššie uvedené zákonné ustanovenie v právnom poriadku zbytočné. Preto osobitným predpisom umožňujúcim podať žalobu v tejto veci nie je ani zákon č. 250/2007 Z. z.

9. Ustanovenie § 137 písm. d) zaviedlo v procesnom práve s účinnosťou od 1. júla 2016 novú koncepciu, podľa ktorej nie sú žaloby o určenie právnej skutočnosti bez výslovného ustanovenia v zákone prípustné. Motívom tejto novej úpravy bol fakt, že samotné vyslovenie určitej právnej skutočnosti (napr. neplatnosti zmluvy) neodstraňuje právnu neistotu vyvolanú sporom strán, lebo ich vzájomné práva a povinnosti nie sú takýmto rozhodnutím vyriešené. V tejto veci by v prípade určenia neplatnosti (resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti) zmluvy o úvere ostala ďalej sporná otázka vydania bezdôvodného obohatenia strán, teda či má žalovaný 1) z titulu úveru nárok na zaplatenie ešte nejakej sumy, prípadne, či má nejakú sumu vydať žalobkyniam. Ak majú žalobkyne za to, že zmluva o úvere je neplatná, resp. bezúročná a bez poplatkov, mali sa domáhať určenia, či tu je právo žalobcu na vrátenie istiny, zaplatenie úroku, prípadne poplatkov z titulu zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Rozhodnutím o takejto žalobe (ak by žalobkyne preukázali naliehavý právny záujem) by sa odstránila právna neistota medzi stranami vyvolaná sporom o dlžnej sume z titulu zmluvy o úvere a súd by riešil otázku platnosti resp. odplatnosti zmluvy o úvere ako predbežnú otázku. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v bodoch I. a II. ako neprípustnú zamietol.

10. Žalobkyne sa domáhajú aj určenia, že možnosť okamžitej splatnosti záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Konanie o určenie neprijateľnej

podmienky je upravené v § 301 a nasl. ako konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, pričom v zmysle § 302 môže takúto žalobu podať len právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Z toho vyplýva, že žalobkyne nie sú na podanie takého návrhu aktívne legitimované. Súd môže vysloviť, že určitá podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná aj v rámci konania o individuálnej žalobe v zmysle § 298 ak v konaní preskúmaním spotrebiteľskej zmluvy jej neprijateľnosť zistí. Pretože v tejto veci žalobkyne so žalobou o určenie neplatnosti resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere neuspeli, nemožno v tejto súvislosti ani samostatným výrokom vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v tejto zmluve. Takýto výrok by bol bez súčasného rozhodnutia vo veci samej týkajúcom sa vzťahu medzi stranami nadbytočný. Súd tiež uvádza, že žalobkyňami namietané ustanovenie nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, lebo ide o štandardné ustanovenie vyskytujúce sa v zmluvách o úvere, s ktorým zákon výslovne počíta aj v spotrebiteľských zmluvách. Popri všeobecnej úprave možnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti stanovenej v § 565 Občianskeho zákonníka obsahuje Občiansky zákonník osobitnú úpravu pre spotrebiteľské zmluvy v § 53 ods. 9, na základe čoho nemožno ustanovenie o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako také považovať za neprijateľnú podmienku, ale o dovolený právny inštitút i v spotrebiteľských zmluvách. Toto ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach strán v neprospech spotrebiteľa, ale vyvažuje vzájomný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, pretože zosplatnenie nastupuje ako následok porušenia povinnosti spotrebiteľa (nesplácania dlhu včas). Preto súd žalobu bode III. zamietol.

11. Súd považuje za neprípustnú podľa § 137 písm. d) aj časť žaloby v bodoch IV. a V., ktorými sa žalobkyne domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1) smerujúce k výkonu záložného práva a právnych úkonov žalovaného 2) smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností. I tu ide o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti právnych úkonov) a právo podať takú žalobu nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Realizáciu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z. z. V rámci tohto procesu vystupuje žalovaný 2) ako dražobník. V zmysle § 21 ods. 2 uvedeného zákona sa možno na súde domáhať do troch mesiacov odo dňa príklepu určenia neplatnosti dražby ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia zákona. Domáhať sa neplatnosti čiastkových úkonov dražobníka alebo záložného veriteľa v priebehu dražby však zákon neumožňuje, a preto je takáto žaloba neprípustná. Pretože v tejto veci podľa skutkových tvrdení strán ani predložených dôkazov doteraz k udeleniu príklepu v rámci dobrovoľnej dražby nedošlo, nemôžu sa žalobkyne zatiaľ domáhať ani určenia neplatnosti dražby v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

12. Namietať správnosť znaleckého posudku mohli žalobkyne ako vlastníčky predmetu dražby urobiť do 10 pracovných dní od jeho doručenia u dražobníka podaním námietok proti znaleckému posudku alebo žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom postupom upraveným v § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. Dražobník je povinný sa s takýmito námietkami písomne vysporiadať alebo zabezpečiť nový znalecký posudok. Tohto postupu sa žalobkyne mali domáhať voči žalovanému 2) ako dražobníkovi a nie žalobou na súde. Ak by sa žalovaný 2) nevysporiadal s námietkami žalobkýň v súlade so zákonom, môžu žalobkyne jeho postup namietať až žalobou o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., ale zákon im v tomto prípade neumožňuje podať osobitnú žalobu. Vzhľadom na to súd žalobu ako neprípustnú zamietol aj v bodoch IV. a V. V tejto súvislosti súd nevykonal ako neúčelný dôkaz navrhovaný žalobkyňami - výsluch znalca na obsah znaleckého posudku, lebo žaloba je v zmysle zákona neprípustná bez ohľadu na správnosť samotného znaleckého posudku.

13. Aj v bode VI., ktorým sa žalobkyne domáhajú, aby ich žalovaný 1) vymazal zo zoznamu dlžníkov a odstránil negatívny rating, aby si mohli zobrať iný úver, považuje súd žalobu za nedôvodnú. Žalobkyne ani nepreukázali, že sú v nejakom zozname vedené, nenavrhli na to vykonať žiaden dôkaz, a táto skutočnosť ostáva len ich tvrdením. Pokiaľ ide o dôvodnosť ich prípadného vedenia v takomto registri, súd uvádza, že žalobkyne boli s celou žalobou neúspešné, a preto z výsledku konania nevyplýva, že by žalovaný 1) úmyselne nastavil podmienky úveru tak, aby ho žalobkyne nemohli splácať, v dôsledku čoho po zapísaní do zoznamu dlžníkov nemôžu získať iný úver, ako to tvrdia žalobkyne v žalobe. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 1) zistil pred poskytnutím úveru príjem žalobkýň, ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy predstavoval podľa potvrdení sumy 378 Eur a 316 Eur, spolu 694 Eur mesačne, na základe čoho bola splátka úveru v sume 133,58 Eur určená

primerane k ich príjmu. Preto nemožno skonštatovať, že prípadné vedenie žalobkýň v zozname dlžníkov je neodôvodnené, a preto súd žalobu i v bode VI. zamietol.

14. Uplatnené primerané zadosťučinenie je odvodené z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie, ak na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej uvedeným zákonom a osobitnými predpismi. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie je teda viazaný na úspešné uplatnenie spotrebiteľského práva voči dodávateľovi a je vylúčené, aby sa ho spotrebiteľ domáhal bez súčasného rozhodnutia súdu o porušení práva spotrebiteľa alebo povinnosti dodávateľa. Pretože súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nie je možné vzhľadom na výsledok tohto konania skonštatovať, že by sa žalobkyne úspešne domohli porušenia svojho spotrebiteľského práva alebo porušenia povinnosti žalovaného 1) ako dodávateľa. Preto súd žalobu zamietol aj v bode VIII.

15. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňami na pojednávaní - predloženie výpisu z úverového účtu na preukázanie sumy, ktorú titulom úveru uhradili a výsluch žalovaného 1) ku skutočnosti, či môže byť splatnosť hypotekárneho úveru v lehote 30 rokov. Preukázanie sumy, ktorú žalobkyne titulom úveru doposiaľ uhradili, je v konaní irelevantné, lebo predmetom konania nie je určenie, akú sumu žalobkyne žalovanému 1) dlhujú, ani vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len určenie neplatnosti zmluvy o úvere resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Preto súd považoval vykonanie dôkazu oboznámením sa s výpisom z úverového účtu za neúčelné. Navyše, zástupkyňa žalovaného 1) na pojednávaní výslovne uviedla, že takýto dôkaz neexistuje, lebo v rámci úverového vzťahu nebol žalobkyniam vedený úverový účet, ale žalovaný si započítaval ich splátky z bežného účtu. Výšku úhrad žalobkýň eviduje žalovaný 1) v rámci prehľadu splácania úveru, ktorý súdu predložil (č. l. 120-121 spisu). Preto takto navrhnutý dôkaz ani nemožno vykonať. Účelom výsluchu žalovaného 1) má podľa žalobkýň byť zistenie, či môže byť splatnosť hypotekárneho úveru v lehote 30 rokov. Táto skutočnosť je určená priamo zákonom v § 68 zákona č. 483/2001 Z. z., o bankách účinného do 31. decembra 2017 ako najmenej štyri roky a najviac 30 rokov, z čoho je zrejmá aj odpoveď na otázku, ktorá sa má navrhnutým dôkazom preukázať, a preto je tento dôkaz zbytočný. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný 1) je právnickou osobou a žalobkyne neuviedli, ktorá osoba (napr. štatutár, zamestnanec žalovaného) má byť v mene žalovaného 1) vypočutá, a preto nie je možné takto navrhnutý dôkaz vôbec vykonať. Navyše samotné zistenie dovolenej lehoty splatnosti úveru je pre rozhodnutie v predmetnej veci irelevantné z dôvodu neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o úvere resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

16. V súlade s rozhodnutím vo veci súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 10Csp/31/2017-109 zo dňa 13. marca 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 10Csp/31/2017-139 zo dňa 4. mája 2017 podľa § 335 ods. 1 CSP.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobu v celom rozsahu zamietol, boli v konaní plne úspešní žalovaní 1) a 2). Žalovaný 1) si trovy konania výslovne neuplatnil a súd mu ich náhradu nepriznal. Žalovaný 2) si síce trovy konania uplatnil, ale podľa obsahu spisu mu žiadne nevznikli, a preto ani jemu súd ich náhradu nepriznal. Žalovaný 2) neplatil v konaní žiaden súdny poplatok, nebol zastúpený advokátom (z čoho by plynuli trovy právneho zastúpenia), ani sa nezúčastnil pojednávania (z čoho by plynuli trovy spočívajúce v cestovnom alebo náhrada mzdy).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.