Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-393-2017.pdf
PDF · 88.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/393/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: HRONSTAV 01, s. r. o., IČO: 30 225 655, so sídlom Brezno, Rázusova 51, zastúpený JUDr. Zdenkom Roštárom, advokátom, so sídlom Brezno, Námestie M. R. Štefánika 19, proti žalovanému: C.. N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., C. XX, zast. JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom, so sílom 977 01 Brezno, Rázusova č. 79, o zaplatenie 1.598,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/91/2015 - 71 zo dňa 12. 07. 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 3C/91/2015 - 71 zo dňa 12. 07. 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.420,70 Eur a trovy konania - súdny poplatok vo výške 85,- Eur, ktorých splatenie žalovanému povolil v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo len jednej mesačnej splátky (výrok I.). Osobitným výrokom súd konanie v časti o 177,59 Eur zastavil (výrok II.). Rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 10,50 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. (výrok III. a IV.). O trovách právneho zastúpenia rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa prostredníctvom podanej žaloby zo dňa 10.04.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.598,29 Eur, ako úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu sumy 17.758,75 Eur za obdobie od 10.04.2012 do 09.04.2013. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej konštatoval, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke formou Notárskej zápisnice N 126/2007, Nz 28673/2007 na Notárskom úrade JUDr. Štefana Demiana v Brezne, dňa 20.07.2007. Na základe uvedenej zmluvy o pôžičke formou Notárskej zápisnice žalobca, ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu 535.000,-Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v lehote do 15.09.2007. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, žalobcovi žalovanú sumu do lehoty splatnosti neuhradil, preto sa žalobca predmetnou žalobou oprávnene domáha zaplatenia úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu pôžičky, a to za obdobie od 10.09.2012 do 09.04.2013 vo výške dvojnásobnej diskontnej sadzby určenej NBS, t.j. 8% ročne z dlžnej sumy 17.758,75 Eur, celkom vo výške 1.420,70 Eur. Keďže žalobca zobral v časti 177,59 Eur žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi súdny poplatok v sume 85,- Eur a zároveň rozhodol v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení o vrátení časti súdneho poplatku v sume 10,50 Eur žalobcovi. V danom prípade súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 257 CSP, nakoľko tento sa mohol domáhať zaplatenia úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom sporu jednou žalobou, a to zaplatenie pôžičky spolu s úrokom z omeškania. Právny zástupca žalobcu podal na Okresný súd Brezno niekoľko žalôb, ktorými sa domáha zaplatenia úrokov
z omeškania za jednotlivé roky oneskorenej úhrady pôžičky, čo je podľa záveru súdu prvej inštancie neprofesionálne konanie právneho zástupcu, nehospodárne konanie a konanie neúmerne finančne zaťažujúce žalovaného.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (dňa 21. 08. 2017). Upresnil, že podaným odvolaním vznáša, resp. uplatňuje námietku premlčania a uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlhu - istiny dňa 16. 09. 2007 a v tento deň, t. j. 16. 09. 2007 vznikol žalobcovi ako veriteľovi nárok na zaplatenie úrokov a právo uplatniť žalobu o zaplatenie istiny po prvýkrát (u oboch práv) na súde, čo sa nestalo až do roku 2015. Žalobca prvýkrát zákonný úrok uplatnil až žalobou zo dňa 10. 04. 2015 v predmetnom konaní a istinu bez úrokov z omeškania uplatnil až 15. 12. 2014 u súdneho exekútora. Žalovaný ďalej uviedol, že úrok sa premlčuje v zákonnej dobe 3 roky (§ 110 ods. 3 OZ) a premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). V danej veci ide o dátum 16. 09. 2007 a event. právo by muselo byť uplatnené najneskôr dňa 16. 09. 2010, čo sa nestalo a došlo k premlčaniu. Povinnosť platiť úroky z omeškania pri nesplnení dlhu (napr. pôžičky) nevzniká samostatne za každý deň omeškania, ale jednorazove v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní s plnením záväzku (istiny) a týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a právo na úroky sa premlčí ako celok. Poukázal na judikatúru, napr. 2Cdo 3171/2005 ÚZ NS ČR a tiež komentár Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že právny zástupca žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15. 07. 2015 už uplatnil námietku premlčania. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. K odvolaniu žalovaného sa podaním doručeným Okresnému súdu Brezno dňa 25. 09. 2017 vyjadril žalobca. Uviedol, že má za to, že námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného nie je dôvodná. Poukázal na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde v § 121 ods. 3 zákon rozlišuje úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a iné náklady spojené s uplatnením pohľadávky, pričom všetky uvedené nároky môžu byť príslušenstvom pohľadávky. Naproti tomu ust. § 110 ods. 3 OZ rozlišuje právny režim premlčania základného práva, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, t. j. 10 rokov a úrokov a opakovaných plnení, t. j. 3 roky, a to s jedinou výnimkou, ak tieto úroky, či opakujúce sa plnenia boli právoplatne priznané alebo uznané a v tom prípade by sa tiež premlčali v 10-ročnej premlčacej dobe. Má za to, že Občiansky zákonník rozlišuje úroky a úroky z omeškania ako dva rôzne právne inštitúty. Možno potom dôvodiť, že § 110 ods. 3 neupravuje aj úroky z omeškania, keďže tieto sú odlišné od úrokov. Taktiež je zrejmé, že úroky z omeškania nemožno subsumovať ani pod právny inštitút opakujúceho sa plnenia, pretože omeškanie je jeden celistvý právny inštitút, tak isto úroky z omeškania vznikajú ako jeden celok a jeho výška závisí od doby, pokiaľ je dlžník v omeškaní. V žiadnom prípade nejde o opakujúce sa plnenie, ani úroky podľa § 110 ods. 3 OZ. Pohľadávka žalobcu bola uznaná žalovaným formou notárskej zápisnice (N 126/2007) pre jej premlčanie platí 10 ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť v rovnaký deň, keď sa žalovaný dostal do omeškania, tak aj nárok na úroky z omeškania sa musí riadiť rovnakým režimom, teda nárok na úroky z omeškania sa premlčuje v tomto prípade tiež až za 10 rokov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
4. K vyjadreniu žalobcu sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 10. 2017 vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že žalovaný nikdy úrok z omeškania ani pred, ani po podaní žaloby neuznal, teda platí 3 ročná premlčacia doba. Úroky (zmluvné úroky a úroky z omeškania) a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch (§ 110 ods. 3 OZ) a v súdnej praxi nie sú žiadne pochybnosti o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno priznať veriteľovi súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. U žalovaného k súdnemu rozhodnutiu nedošlo a žalovaný úroky nikdy neuznal. Ďalej uviedol, že premlčacia doba u úrokov z omeškania začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz (§ 101 OZ), čo žalobca neurobil. Poukázal na uznesenie NS SR ČR sp. zn. 21Cdo 3173/2005, podľa ktorého, aj keď úroky z omeškania prirastajú k istine za každý deň omeškania, povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká podľa ustálenej judikatúry súd vždy samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazove, v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškania so splnením záväzku. V ďalšom odkázal na obsah a závery odvolania žalovaného a uviedol, že bezo zmeny navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť.
5. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil podľa ust. § 391 ods. 2, 3 CSP na ďalšie konanie
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. V ust. § 389 ods. 1 CSP sú citované vady, pre ktoré je možné, resp. nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania uvádza, že ťažiskovou odvolacou námietkou žalovaného bola vznesená námietka premlčania nároku uplatneného samotnou žalobou. Z predloženého súdneho spisu, ako aj z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný už premlčanie žalobou uplatňovaného nároku namietal už v podanom odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Brezno č. k. 3C/91/2015 zo dňa 28. 05. 2005, pričom odpor bol doručený súdu prvej inštancie dňa 16. 07. 2015. V dôsledku podaného odporu súd prvej inštancie následne vo veci vytýčil pojednávanie na deň 12. 07. 2017. Na pojednávanie bol riadne predvolaný žalobca, ako aj žalovaný (nebol však upovedomený právny zástupca žalovaného), viď doručenky založené na č. l. 67 p. v. spisu, pričom pojednávania sa zo strany žalovaného nezúčastnil nikto, a preto bolo pojednávanie vedené v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného; za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Následne po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní, dňa 12. 07. 2017 vo veci meritórne rozhodol a vyhlásil rozsudok, ktorý je predmetom rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Súd prvej inštancie reagoval na odpor podaný proti platobnému rozkazu procesne (správne), keď nariadil pojednávanie vo veci samej, avšak nevysporiadal sa s vecnými argumentami obsiahnutými v odpore a nijakým spôsobom nereagoval na vznesenú námietku premlčania, čím takýmto spôsobom odňal žalovanému ako strane sporu možnosť, aby uskutočňovala jej procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V prejednávanej veci sa žalovaný v pozícii dlžníka aktívne bránil podaním odporu, v ktorom vzniesol námietku premlčania, s ktorou bol súd prvej inštancie povinný sa vysporiadať prioritne pred vecným posúdením žalovaného nároku. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinné brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe (premlčacia doba). Uplynutím premlčacej doby sa subjektívne oprávnenie veriteľa podmienečne oslabuje o zložku právneho nároku. Výlučne v súdnom konaní môže dlžník uplatniť námietku premlčania, ktorej účinným vznesením definitívne a nepodmienečne zaniká právny nárok veriteľa. Momentom účinného vznesenia námietky premlčania zaniká súdna vymáhateľnosť oprávnenia veriteľa procesne reflektovaná zamietnutím žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedený závažný nedostatok, je meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie bez posúdenia otázky premlčania predčasné. Námietka premlčania bola pritom uplatnená (vznesená) žalovaným hneď pri prvom úkone v rámci konania pred súdom prvej inštancie.
9. Taktiež neušiel pozornosti odvolacieho súdu ďalší závažný procesný nedostatok v konaní pred súdom prvej inštancie, keď tento v konaní konal so žalovaným, avšak nie s jeho právnym zástupcom, ktorého si žalovaný zvolil už dňa 15. 07. 2015, pričom plnomocenstvo na zastupovanie v konaní (z uvedeného dňa) sa nachádza na čl. 22 spisu a už samotný odpor žalovaného proti platobnému rozkazu bol podávaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu JUDr. Miroslava Krišku. Súd prvej inštancie následne pochybil, keď na pojednávanie dňa 12. 07. 2017 predvolal samotného žalovaného, avšak o uvedenom pojednávaní neupovedomil jeho právneho zástupcu, pojednávanie vykonal (v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu) a na tomto rozhodol, hoci na to neboli splnené procesné podmienky. Taktiež rozsudok vydaný súdom prvej inštancie nebol doručovaný právnemu zástupcovi žalovaného, ale len samotnému žalovanému (viď zápisnica za pojednávania a doručenky na čl. 74 spisu). Uvedený nedostatok sa taktiež prejavil i v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku, kde nie je uvedené právne zastúpenie žalovaného advokátom JUDr. Miroslavom Kriškom. Plnomocenstvo na zastupovanie v konaní mal súd prvej inštancie k dispozícii odo dňa 16. 07. 2015 (kedy bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu), nachádza sa na čl. 22 spisu.
10. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené, nemohol inak, ako odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V tomto súd prvej inštancie opätovne vec prejedná na pojednávaní, na ktoré riadne predvolá strany sporu a upovedomí o ňom ich právnych zástupcom a vecne sa bude zaoberať a posúdi námietku premlčania vznesenú žalovaným a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní tak, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie (jeho odôvodnenie) zodpovedalo požiadavkám obsiahnutým v ust. § 220 ods. 2 CSP.
9. V danej veci postupoval krajský súd v súlade s ust. § 391 ods. 1, 2, a 3 CSP, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom krajský súd poukázal aj na to, ako má súd v danej veci ďalej postupovať.
10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).