Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-267-2017.pdf
PDF · 86.32 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/267/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: D. T., F.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - A. T.Z., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. X, T., toho času Q. XXXX, T.Á. a otec - H. D., F.. XX.XX.XXXX, T. Q.É. XX, T., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého D. T.I., F.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. T., F.. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.08.2017.
Zročné výživné za obdobie od 01.08.2017 do 26.06.2018 vo výške 990,- eur sa otcovi povoľuje splácať v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Súd styk otca s maloletým D. T.Z., F.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava V dňa 21.07.2017 sa matka maloletého D. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu v sume 140 € mesačne od podania návrhu a jeho styk s maloletým zostane neurčený. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého D. nie sú manželmi a od 04/2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázala na priebeh spolužitia s otcom maloletého a na tú skutočnosť, že jeho prístup k starostlivosti o maloletého je nezodpovedný, a to najmä pokiaľ ide o prispievanie na výživu maloletého, ktoré po dlhšie časové obdobie spočívalo predovšetkým na nej. O finančný príspevok na potreby maloletého musí matka otca opakovane žiadať a po skončení materskej dovolenky musela nastúpiť do práce, aby pokryla potreby maloletého, o ktorého sa tak musí starať jej matka. Celkové mesačné náklady na starostlivosť o maloletého vyčíslila v sume cca 300 €. Na základe uvedeného mala za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu vyhovel.
3. Otec maloletého súhlasil s návrhom matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Na výživu maloletého bo ochotný prispievať v sume 60 € mesačne tak, ako je tomu doposiaľ. Poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej E. D.Z., F.. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej prispieva čiastkou 150 € mesačne.
4. Kolízny opatrovník doporučil súdu zveriť maloletého D. do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca určiť v sume 150 € mesačne s tým, že styk otca s maloletým zostane neupravený. Otec neprezentoval, že by mal nejaké zdravotné problémy, pre ktoré by nebol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému a musí si uvedomiť, že má dve vyživovacie povinnosti.
5. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 21.07.2017, rodným listom maloletého D. a potvrdením o príjme matky maloletého. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Maloletý D. pochádza z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ktorí od 04/2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky a v čase, kedy je táto v práci, starostlivosť o maloletého vykonáva jej matka. Je ešte plienkovaný, jeho zdravotný stav je dobrý a matka s ním má výdavky primerané jeho veku.
7. Matka maloletého je rozvedená a okrem maloletého D. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v O. O. ako informačný technik, jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 580 €, poberá rodičovský príspevok na maloletého a je tiež poberateľkou rodinných prídavkov na maloletého. Spolu s maloletým obýva dom v záhradkárskej oblasti v T., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Je prefinancovaný hypotekárnym úverom, poskytnutým v celkovej čiastke 50 000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 180 €. S maloletým býva sama, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.
8. Otec maloletých detí je rozvedený, okrem maloletého Juraja má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej E. D., F.. XX.XX.XXXX, ku ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV upravovaný výkon rodičovských práv a povinností, maloletá bola zverená od osobnej starostlivosti svojej matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu v sume 150 € mesačne. Je zamestnaný v A., J..S..Z.. ako elektromechanik, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 850 € mesačne. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť v sume 200 € mesačne.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
16. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému D. súdnou cestou, a to s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu ako aj tú skutočnosť, že rodičia maloletého spolu nežijú.
15. V otázke zverenia maloletého súd zosúladil právny stav so stavom faktickým a zveril ho do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádza nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého po všetkých stránkach, pričom otec starostlivosť o maloletého vykonávanú matkou nenamietal. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nezhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený. Styk otca s maloletým súd ponechal bez úpravy, nakoľko nezhliadol dôvod upravovať tento styk súdnym rozhodnutím. Otec maloletého ako oprávnený realizovať svoj styk s maloletým, nepožadoval jeho súdnu úpravu a v priebehu konania bolo zrejmé, že rodičia sú schopní sa na uvedenom dohodnúť, ak otec prejaví záujem byť s maloletým v kontakte.
20. Spornou medzi rodičmi detí bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, kde matka navrhla čiastku 140-150 € mesačne od podania návrhu a otec navrhoval, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému upravená v sume 60 € mesačne, ktoré i v súčasnosti hradí k rukám matky, pričom poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej E..
21. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u každého maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane maloletého D. sa nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí v jeho veku bežne nevyskytovali, skladba jeho potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jeho veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. U maloletého bolo tak potrebné prihliadnuť na jeho vek a tomu zodpovedajúci fyzický vývin, kedy je potrebné mu častejšie obmieňať ošatenie a obuv z dôvodu rýchleho rastu, taktiež mu ešte zabezpečovať plienky a detskú stravu, pričom však maloletý konzumuje už i stravu normálnu, čím matke vznikli náklady na zabezpečenie stravy pre maloletého. Matka taktiež zabezpečuje
maloletému bývanie a prispieva na náklady s tým spojené a v neposlednom rade je u maloletého potrebné prihliadnuť na jeho psychomotorický vývin a potrebu jeho náležitého napredovania, kedy je nutné medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vo veku D. zaradiť i hračky a didaktické pomôcky. V danom prípade je tiež pri určovaní výživného potrebné prihliadnuť na to, že rodič, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, si plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým výkonom celodennej osobnej starostlivosti o dieťa (hoci ho matka z dôvodu zabezpečenia príjmu preniesla čiastočne na svoju matku, ktorá jej so starostlivosťou o maloletého vypomáha), ktoré v tomto veku nie je schopné žiadnych sebaobslužných úkonov a vyžaduje sústavnú starostlivosť po všetkých stránkach.
22. Návrhu otca na určenie výživného v sume 60 € mesačne súd nevyhovel, a to ani s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o ďalšiu vyživovaciu povinnosť zo strany otca, táto je nespochybniteľná, avšak každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. Ak by súd vyhovel návrhu otca vytvoril by výrazne nerovnomerný stav, kedy by matka zabezpečovala dennú osobnú starostlivosť o maloletého a zároveň by bola aj vo väčšej miere zaťažená finančnými nákladmi na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého, ku ktorému rozhodnutiu však nebol daný žiadny relevantný dôvod. Súd upriamuje pozornosť otca na tú skutočnosť, že si svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému D. bol vedomý a nemôže bez ďalšieho preniesť plnenie si svojej vyživovacej povinnosti na matku maloletého.
23. S ohľadom na uvedené súd napokon určil výživné zo strany otca voči maloletému v sume 150 € mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca počnúc mesiacom, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom si matka podala návrh, t. j. od augusta 2017, za rozhodné obdobie tak mal otec zaplatiť na výživu maloletého výživné v čiastke 1 650 € (11 mesiacov x 150 €), pričom zaplatil na výživu maloletého čiastku 660 € (11 mesiacov x 60 €). Rozdiel medzi určeným a uhradeným výživným tak predstavoval čiastku 990 € (1 650 € - 660 €). Vzhľadom k výške zročného výživného súd povolil otcovi uhradiť zročné výživné v splátkach.
24. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 26. júna 2018
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého dieťaťa podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.