Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-69-2017.pdf
PDF · 106.47 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: Jánský & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, v mene ktorej koná advokát a konateľ: JUDr. Marin Jánský, proti žalovanému: EUROHAUSE, s.r.o., Orviská cesta 7137, Piešťany, IČO: 36 286 087, zastúpený: JUDr. Štefan Kočan, PhD., advokát, so sídlom Orviská cesta 7137, Piešťany, o zaplatenie 5.055,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/161/2014-91, zo dňa 16.03.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.055,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.954,39 eur od 10.01.2010 do 23.02.2010, zo sumy 3.460,09 eur od 24.02.2010 do 12.04.2010, zo sumy 2.471,49 eur od 13.04.2010 do 14.09.2010,zo sumy 1.977,19 eur od 15.09.2010 do 27.12.2010, zo sumy 1.482,89 eur od 28.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 4.484,16 eur od 10.01.2010 do 23.02.2010, zo sumy 3.985,94 eur od 24.02.2010 do 12.04.2010, zo sumy 2.989,50 eur od 13.04.2010 do 14.09.2010, zo sumy 2.491,28 eur od 15.09.2010 do 27.12.2010, zo sumy 1.993,06 eur od 28.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 4.212,01 eur od 10.01.2010 do 23.02.2010, zo sumy 3.685,51 eur od 24.02.2010 do 12.04.2010, zo sumy 2.632,51 eur od 13.04.2010 do 14.09.2010, zo sumy 2.106,01 eur od 15.09.2010 do 27.12.2010, zo sumy 1.579,51 eur od 28.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. K trovám uviedol, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania, ktorým žalobca poukazoval na to, že dňa 13.10.2006 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu č. LZF/05/10154/KZ, predmetom kúpy bola píla Leimet 120 s horným dorezom, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 746.130,- Sk v dvoch splátkach tak, že prvú splátku vo výške 504.000,- Sk zaplatí do 20.10.2006 a druhú splátku vo výške 242.130,- Sk do 15.01.2007. Žalovaný prevzal predmet kúpnej zmluvy dňa 13.10.2006.
3. Dňa 13.10.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy zo žalovaného na žalobcu za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok žalovaného. Z dôvodu, že žalovaný nesplácal dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca vypovedal kúpnu zmluvu, a to listom zo dňa 15.08.2007. Žalovaný bol súčasne vyzvaný aj na odovzdanie predmetu kúpnej zmluvy. Podľa Dohody o splácaní záväzku v splátkach zo dňa 06.11.2009 žalovaný v článku I uznal svoj záväzok z kúpnej zmluvy č.
LZF/05/10154/KZ voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky v sume 3.954,39 eur s príslušenstvom. Následne žalovaný uhradil sumu 494,30 eur dňa 23.02.2010, sumu 494,30 eur dňa 12.04.2010, sumu 494,30 eur dňa 12.04.2010, sumu 494,30 eur dňa 14.09.2010, sumu 494,30 eur dňa 27.12.2010 a tak dlžná suma zostala vo výške 1.482,89 eur. Žalovaný sa dostal s úhradou nedoplatku podľa finančného vyúčtovania, do omeškania, tak vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 16.01.2007.
4. Dňa 13.10.2006 uzatvoril žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. LZF/05/10155/KZ, predmetom ktorej bola kúpa píly Leimet 130, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 846.000,- Sk a to splátkach tak, že prvú splátku vo výške 571.980,- Sk uhradí do 20.10.2006 a druhú splátku vo výške 271.110,- Sk do 15.01.2007. Žalovaný prevzal predmet Kúpnej zmluvy dňa 13.10.2006.
5. Dňa 13.10.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy zo žalovaného na žalobcu za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok žalovaného. Z dôvodu, že žalovaný nesplácal dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca vypovedal zmluvu a to listom zo dňa 15.08.2007 a vyzval žalovaného na odovzdanie predmetu kúpnej zmluvy. Dohodou o splácaní záväzku v splátkach zo dňa 06.11.2009 žalovaný v článku I uznal svoj záväzok vzniknutý z kúpnej zmluvy LZF/0510154/KZ voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky v sume 4.484,16 eur s príslušenstvom, z ktorej sumy uhradil sumu 498,22 eur dňa 23.02.2010, 498,22 eur dňa 12.04.2010, sumu 498,22 eur dňa 12.04.2010, sumu 498,22 eur dňa 14.09.2010, sumu 498,22 eur dňa 27.12.2010 a tak zostala dlžná suma vo výške 1.993,06 eur. Žalovaný sa s jej úhradou dostal do omeškania, preto si žalobca uplatnil i nárok úrok z omeškania od prvého dňa omeškania od 16.01.2007 do zaplatenia.
6. Dňa 13.10.2006 uzatvoril žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúcim aj kúpnu zmluvu č. LZF/044/10814/KZ, predmetom ktorej bola kúpa a dodávka plochého lisu MARK VI, za ktorý sa zaviazal žalovaný zaplatiť kúpnu cenu vo výške 1.704.080,- Sk do 20.10.2006. Žalovaný prevzal predmet kúpnej zmluvy dňa 13.10.2006. V zmysle Dohody o splácaní záväzku v splátkach zo dňa 06.11.2009 žalovaný v článku I uznal svoj záväzok vzniknutý z kúpnej zmluvy č. LZF/04/10814/KZ voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky a to v sume 4.212,01 eur s príslušenstvom a následne uhradil sumu 526,50 eur dňa 23.02.2010, sumu 526,50 eur dňa 12.04.2010, sumu 526,50 eur dňa 12.04.2010, sumu 526,50 eur dňa 14.09.2010, sumu 526,50 eur dňa 27.12.2010 a tak nedoplatok kúpnej zmluvy zostal vo výške 1.579,51 eur, ktorý mal žalovaný zaplatil do 20.10.2006. Žalovaný nedoplatok neuhradil, a tak vznikol žalobcovi i nárok na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonnej výške od prvého dňa omeškania, t.j. od 21.10.2006.
7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to kúpnou zmluva č. LZF/05/10154/KZ zo dňa 13.10.2006, protokolom o prevzatí hnuteľnej veci k zmluve č. LZF/05/10154/KZ zo dňa 13.10.2006, faktúrou č. 0510154901, Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZPVP/05/10154/KZ zo dňa 13.10.2006, ukončením zmluvy o výpožičke č. ZPVP/05/10154/KZ zo dňa 15.08.2007, Dohodou o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 06.11.2009, kúpnou zmluvou č.LZF/05/101555/KZ zo dňa 13.10.2006, protokolom o prevzatí hnuteľnej veci k zmluve č. LZF/05/10155/KZ zo dňa 13.10.2006, faktúrou č. 0510155901, Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZPVP/0510155/KZ zo dňa 13.10.2006, ukončením zmluvy o výpožičke č. ZPVP/05/10155/KZ zo dňa 15.08.2007, Dohodou o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 06.11.2009, kúpnou zmluva č.LZF/0410814/KZ zo dňa 13.10.2006, protokolom o prevzatí hnuteľnej veci k zmluve č. LZF/04/10814/KZ zo dňa 13.10.2006, faktúrou č. 0410814901, Dohodou o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 06.11.2009 a zistil, že návrh na zaplatenie žalovanej istiny a úroku z omeškania do jeho zákonom prípustnej výšky je dôvodný.
8. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie preukázalo, že žalovaný si neplnil riadne a včas povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorených kúpnych zmlúv, vedomý si porušenia dohodnutých povinností záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky uznal, uzatvorením dohôd o splácaní záväzku v splátkach, ale nakoľko splatil len časť dlhu, súd ho k zostávajúcej povinnosti v časti istiny v sume 5.055,46 eur zaviazal.
9. Žalovaný nespochybňoval výšku žalovanej sumy, ani jej dôvod, avšak žiadal o započítanie tohto dlhu voči jeho pohľadávke, ktorú má voči žalobcovi vo výške 9.675,72 eur. Uvedená pohľadávka žalovaného mala vzniknúť zaplatením predmetnej sumy žalobcovi za motorové vozidlo Opel Zafira, k
čom ale žalobca nezabezpečil jeho prepis na žalovaného tak, aby žalovaný mohol byť jeho vlastníkom. Vzhľadom k tomu, že na preukázanie žalovaným označených tvrdení bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd konanie o vzájomnej žalobe, t.j. o zaplatenie 9.675,72 eur vylúčil na samostatné konanie.
10. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 409, § 323 ods. 1, § 365 ods.1 a § 369 Obchod. zák.
11. Žalobca v návrhu žiadal priznať mu k žalovanej istine i úrok z omeškania vo výške 14% zo žalovanej istiny, k čomu ale prvoinštančný súd s poukazom na výšku zákonného úroku priznaného podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinnom v čase ku dňu 10.01.2010 skonštatoval, že zákonný úrok je vo výške 9%, v tejto časti ho preto žalobcovi priznal a v ostatnej nárok na úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol.
12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu ktorý tým, že vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie, dokazovanie vykonal len oboznámením sa s listinnými dokladmi a následne vyhlásil rozsudok znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva, keď nevypočul žalobcu, ani žalovaného, ani svedkov a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ zdôraznil, že prvoinštančný súd nemusel vylúčiť konanie o vzájomnej žalobe na samostatné konanie a mohol veci riešiť súbežne, keď osobný automobil Opel Zafira bol odobratý spoločnosti STAVING & c.o., s.r.o. a odpredaný žalovanému, v ktorom čase boli konateľmi spoločnosti Patrik Ondris a prokuristkou H. F., ktorí vôbec neboli vypočutí v konaní ako svedkovia. Dňa 03.07.2007 sa konateľom žalovanej spoločnosti stal Juraj Sláma, ktorý prevzal všetky záväzky a pohľadávky teda aj osobný automobil Opel Zafira, a snažil sa usporiadať veci v spoločnosti, preto dobrovoľne podpísal zmenky na stroje a nové splátkové kalendáre, ale po dohode s pracovníkom ČSOB Leasing a.s. p. J., ktorý tiež mal byť vypočutý, doplatil všetky pohľadávky s tým, že motorové vozidlo bude prepísané na spoločnosť EUROHAUSE s.r.o.. V čase, keď vyplatil konateľ žalovanej spoločnosti žalobcovi cenu za predmetné vozidlo už žalobca vedel, že na vozidlo je vydaný exekučný titul, napriek tomu prijal sumu 9.675,25 eur. V súčasnosti sa predmetné motorové vozidlo nachádza na dvore žalovanej spoločnosti EUROHAUSE s.r.o., žalobca sa stále nepostaral o prepis tohto vozidla a v roku 2008 bola vykonaná u žalovanej spoločnosti i daňová kontrola, kedy správca dane vyradil leasingové splátky na uvedené vozidlo, teda predmetné vozidlo už nie je predmetom podnikania spol. EUROHAUSE s.r.o., ale spol. STAVING & c.o., s.r.o., ktorá je stále vedená ako vlastník uvedeného vozidla, o čom konateľ žalovanej spoločnosti informoval pracovníkov žalobcu a tak sa tieto nezrovnalosti mohli vyriešiť vzájomnou žalobou a vlastne žalobca by tak bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanému zostatok istiny s úrokmi z omeškania.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že na pojednávanie pred súdom prvej inštancie, ktoré sa konalo dňa 23.02.2017 bol žalovaný riadne predvolaný, nezúčastnil sa ho, rovnako ani jeho právny zástupca, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili, preto ak odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal výsluch svedkov treba zdôrazniť, že žiadny svedkovia zo strany žalovaného k výsluchu navrhnutí neboli. Súd postupoval v súlade s procesným predpisom a zákonom a rozhodnutím o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie žalovaný nemusel súhlasiť. Rozsudkom priznaná suma i vzhľadom na stanovisko žalovaného odvolateľa nie je sporná, ale v súvislosti s ňou poukazuje na iný právny vzťah, ktorý nie je však vysporiadaný a žalobca má za to, že súd prvej inštancie na základe uvedeného správne rozhodol.
14. Súd prvej inštancie vyjadrenie k odvolaniu doručil na podanie odvolacej repliky právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ho dňa 26.05.2017 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.
15. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
16. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel pri rozhodnutí o veci samej k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.)
18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia napadnutého v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní žalovanej strany sporu, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd zaoberal posúdením existencie a dôvodnosti odvolacích dôvodov, ktoré podradil pod § 365 ods.1 písm. b/ e/ a f/ Cs.p.
19. Odvolací argument podradený pod § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.. znamená pochybenie súdu, tento ale nie je bezbrehý. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Odvolací súd ale k uvedenému odvolaciemu dôvodu poukazuje na z obsahu spisu vyplývajúci postup vo veci konajúceho súdu prvej inštancie, ktorý je konaním v súlade s procesným predpisom, súd dôsledne rešpektoval a plnil z procesného predpisu vyplývajúce mu povinnosti a naviac, bola to žalovaná strana sporu, ktorá sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávania tohto bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnila, napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania žiadnych svedkov na vykonanie dokazovania nenavrhla a výsluch strán sporu je iba podporným dôkazom (§ 195 C.s.p. ), ktorý ale súd nenariadil. Odvolací súd tak žiadne konkrétne procesné pochybenia nezistil a s tým, že tento odvolací dôvod nie je daný.
20. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v §365 ods.1 písm.e/ C.s.p. platí, že súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, čím je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Ako je už konštatované vyššie, žalovaná strana sporu žiadny návrh na vykonanie dokazovania nepodala a tak ani tento odvolací argument nemôže obstáť. Právny zástupca odvolávajúceho sa žalovaného bol na pojednávanie riadne predvolaný, ktoré predvolanie prevzal dňa 27.01.2017, bol poučený s poukazom na § 167 ods. 4 C.s.p. v spojení s § 153 C.s.p., aby predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bez ospravedlnenia sa pojednávania nezúčastnil a žiadne dôkazy nepredložil.
21. Pochybenie prvoinštančného súdu založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo znamená, že sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú
nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti .
22. Prvoinštančný súd v dokazovaní postupoval v intenciách prejednávacieho princípu, keď žalobca aktívne predložil dôkazy preukazujúce opodstatnenosť podanej žaloby, ktorú žalovaný ani nespochybňoval a nárok na žalovanú istinu akceptoval a zo žiadneho odvolateľom uvedených argumentov nemožno mať za to, že by prvoinštančný súd posúdil skutkové zistenia nesprávne a právny názor, na základe ktorého súd o žalobe rozhodol, by mal byť nesprávny.
23. Podľa § 147 C.s.p.
(1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. (2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. (4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
24. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu súd vyhodnotil ako vzájomnú žalobu, ktorá tak nie je prostriedkom procesnej obrany žalovaného podľa § 149 C.s.p.. Súd o nej rozhoduje uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C.s.p.).
25. Podľa § 129 C.s.p.
(1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Podľa § 132 C.s.p.
(1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
26. V uvedenej súvislosti vzal odvolací súd do úvahy, že vzájomná žaloba musí spĺňať náležitosti žaloby uvedené v § 132 a násl. C.s.p., k čomu ale je potrebné poukázať na to, že odpor podaný proti platobnému rozkazu takéto podmienky nespĺňa a neobsahuje náležitosti, ktoré pre podanie vo veci samej vyžaduje procesný predpis podľa ust. § 129 C.s.p. a tak prvoinštaný súd s prihliadnutím na efektívnosť a hospodárnosť konania správne postupoval, keď podanie o vzájomnej žalobe vylúčil na samostatné konanie, v ktorom prípadne uvedené nedostatky vzájomnej žaloby odstráni.
27.Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú neopodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).