Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoKR-4-2017.pdf
PDF · 114.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoKR/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., Slanská 20A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865 265, SKP úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. „v konkurze", Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807, proti žalovaným: 1. W.. Q. R., N.. X.X.XXXX, C. A. Q. XXXX/X, XXX XX A. - T., právne zastúpený JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 11, 2. V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XXXX/X, XXX XX N., X. C. L., N.. X.X.XXXX, C. A. F. XXX/X, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 1, 831 03, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.: XCbi/XX/XXXX-XXX z XX.X.XXXX takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv, ktorých vklad bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, odbor katastrálnych konaní, resp. Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod č. M., M., M. voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu B.O.S Slovakia a.s. „v konkurze“ so sídlom Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou a tiež vydania do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti - nebytového priestoru č. XX-X nachádzajúceho sa na F. W. vo vchode P. X/E, bytového domu so súpisným číslom XXXX, stojacom na parcele č. K. E. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. F., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach ako aj príslušenstve bytového domu. Alternatívne sa domáhal žalobca voči všetkým žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne peňažnej náhrady v sume 123 008,- Eur. Vychádzal zo skutkového zistenia, že uznesením Okresného súdu Prešov č. k.: XR/X/XXXX z 3.7.2013 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi B.O.S. Slovakia a.s., so sídlom Boženy Nemcovej 1, Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807, pričom uznesenie bolo zverejnené XX.X.XXXX v Obchodnom vestníku pod č. XXX/XXXX a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Uznesením zo dňa X.X.XXXX bola povolená reštrukturalizácia dlžníka B.O.S. Slovakia a.s. a za správcu bol ustanovený J.. F. K.. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XR/ X/XXXX bolo zastavené reštrukturalizačné konanie a bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Za správcu úpadcu bola ustanovená Q.. V. V.N.. Uznesením zo dňa X.X.XXXX bola správkyňa Q.. V. V. odvolaná zo svojej funkcie a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca.
2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol: „Dňa 16.9.2011 bola medzi Q. K. ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezodplatnej pôžičky v sume 69 000 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť najneskôr do 31.12.2012. Následne dňa 4.10.2013 bola medzi Q. K. ako postupcom a žalovanou v 2. rade ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky v pohode 69 000 Eur, a to zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.9.2011 uzatvorenej medzi Q. K. ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom.
Medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť najneskôr do 31.5.2013 budúcu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 3 (vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX), nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX na ulici P. X/E M. A. J., M.: P. X/E, v kat. úz. F., vedený Správnou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, zapísaný na LV č. XXXX - čiastočný. Dňa 21.5.2013 bola medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru (kúpna zmluva) v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 16.3.2011, ktorú medzi sebou strany uzatvorili. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, odbor katastrálnych konaní, rozhodnutím zo dňa 10.6.2013 pod č. M. XXXXX/XX povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania v prospech žalovaného v 1. rade.
Dňa 6.11.2013 bola medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru (kúpna zmluva), predmetom ktorej bola predmetná nehnuteľnosť. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, odbor katastrálnych konaní, rozhodnutím zo dňa 21.11.2013 pod č. M. XXXXX/XX povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania v prospech žalovanej v 2. rade.
Medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade bola dňa 30.12.2013 uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, odbor katastrálnych konaní, rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX pod č. M. XXXXX/XX povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade.“
3. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 57, § 58, § 62, § 63 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).
4. V nadväznosti na právnu kvalifikáciu mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom bola uzavretá dňa 16.3.2011 zmluva o budúcej zmluve na predmetný nebytový priestor, ktorá obsahovala všetky podstatné náležitosti, teda bola uzavretá v súlade so zákonom. Zmluva o budúcej zmluve obsahuje údaj o kúpnej cene, ktorej výška bola stanovená sumou 72 000 Eur, pričom splatnosť bola dohodnutá tak, že 57 000 Eur zaplatí žalovaný v 1. rade úpadcovi do 30 dní od doručenia výzvy predávajúceho, čo bolo realizované žalovaným v 1. rade dňa 11.5.2011. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal, že cena predmetného nebytového priestoru bola 123 000 Eur, teda že bolo poskytnuté plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia. Za nepreukázané žalobcom považoval aj to, že žalovaným v 2. a 3. rade boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 písm. a/ ZKR, ako aj to, aby namietané právne úkony spôsobili úpadok dlžníka alebo aby boli urobené počas úpadku dlžníka. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Odvolanie dôvodil ustanovením § 365 ods.1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval odvolateľ za arbitrárny a nepreskúmateľný, teda v rozpore s jeho právom na spravodlivý proces. Mal za to, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo z úradnej povinnosti sa vysporiadať s prejudiciálnou otázkou platnosti právnych úkonov, keďže bez vyriešenia tejto otázky nemohol posudzovať samotnú neúčinnosť, keďže právny úkon trpiaci vadou neplatnosti, nemôže súčasne trpieť aj vadou neúčinnosti.
Na túto skutočnosť v priebehu konania poukazoval, no napriek tomu sa súd žiadnym spôsobom s týmto nevysporiadal. Rozsudok považoval za nepreskúmateľný aj z dôvodu nevyhodnotenia dôkazov.
6. Vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci videl žalobca v nevyriešení otázky platnosti kúpnych zmlúv ex officio. Poukázal zároveň na skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.12.2016 uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní nepripustil zmenu žaloby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Žalobca ďalej namietal, že v kúpnej zmluve uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim nebola uvedená skutočná kúpna cena za prevod vlastníctva k nehnuteľnosti a tiež v tejto zmluve absentuje akýkoľvek odkaz na zmluvu o budúcej zmluve, ako aj odkaz na inú dohodu zmluvných strán o skutočne dohodnutej kúpnej cene, čo vážne spochybňuje existenciu takýchto listín v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy. Napriek tomu súd prvej inštancie vyhodnotil existenciu takýchto listín ako rozhodný dôkaz pre zistenie zaplatenia kúpnej ceny vo výške 75 000 Eur (správne 72 000 Eur, poznámka odvolacieho súdu). V tejto súvislosti upriamil žalobca pozornosť na článok VI. bod 3 písm. c) kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že „...k prevádzaným nehnuteľnostiam neboli zriadené žiadne predkupné práva, zabezpečovacie prevody práv, opcie, zmluvy o budúcej zmluve, nájomné alebo podnájomné zmluvy, iné práva užívania, nebol podaný žiaden návrh na vklad, návrh alebo podnet na záznam alebo poznámku“. Žalobca vyslovil názor, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo prioritne posúdiť platnosť zmluvy o budúcej zmluve ako dôkazu pre účely ďalšieho posudzovania účinnosti napadnutých právnych úkonov a tieto listiny vzájomne konfrontovať. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa absolútnej neplatnosti dodatku kúpnej zmluvy z 11.6.2013, čo robí rozsudok arbitrárnym a nepreskúmateľným.
7. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že kúpna zmluva je právnym úkonom uskutočneným počas úpadku úpadcu, keďže uvedenú skutočnosť preukázal konkrétnymi prihláškami zabezpečených veriteľov úpadcu predloženými súdu dňa 13.4.2016. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že v danom prípade predmetom konania nebolo posúdenie neúčinnosti zmluvy o budúcej zmluve alebo dodatku ku kúpnej zmluve, ale samotnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom, preto nemôže byť rozhodujúcim čas, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, ktorá nebola rozhodnou pre prevod vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaného v 1. rade, výlučne s ktorým prevodom možno spájať ukrátenie veriteľov úpadcu. V čase prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy bol už podaný návrh na vypracovanie reštrukturalizačného posudku úpadcu, ktorým posudkom sa zisťuje, či sú splnené ekonomické podmienky na podanie návrhu na reštrukturalizáciu, najmä či je identifikovaná existencia úpadku ako jedného zo základných predpokladov pre začatie reštrukturalizačného konania. V takomto prípade sa úpadok úpadcu prezumuje.
8. Nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (zmluva o budúcej zmluve, príjmový pokladničný doklad, kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom a dodatok tejto zmluvy) videl žalobca v tom, že zmluva o budúcej zmluve ako aj dodatok kúpnej zmluvy neobsahujú osvedčený podpis úpadcu, v dôsledku čoho nebola splnená podmienka dodržania formy a zmluvu o budúcej zmluve a dodatok je možné považovať za absolútne neplatné právne úkony. Podľa jeho názoru nemožno vylúčiť, že zmluva o budúcej zmluve a dodatok mohli byť zo strany žalovaného v 1. rade umelo vytvorenými dôkazmi pre účely súdneho konania, preto bolo nevyhnutné, aby sa súd s námietkou žalobcu náležite vysporiadal. Za absolútne nelogické považoval to, že kúpna zmluva neobsahovala žiadne dojednanie o celej kúpnej cene a spôsobe jej úhrady, a to aspoň odkazom na zmluvu o budúcej zmluve, ako sa to snažil navodiť žalovaný v 1. rade, ale táto kúpna zmluva obsahovala absolútne odlišnú kúpnu cenu. Kúpna zmluva pritom mala mať najsilnejšiu dôkaznú hodnotu. Súd prvej inštancie však ako dôkaz pre posúdenie kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti z úpadcu na žalovaného v 1. rade považoval za hodnovernejší dôkaz zmluvu o budúcej zmluve, o existencii ktorej neexistuje v kúpnej zmluve žiadna zmienka, ba dokonca jej uzavretie vylučuje aj príjmový pokladničný doklad, na základe ktorého nie je možné reálny tok peňažných prostriedkov žiadnym spôsobom odsledovať. Preto z hľadiska hodnotenia dôkazov možno za reálne dohodnutú kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť považovať sumu 15 000 Eur dohodnutú v kúpnej zmluve ako jediné záväzné dojednanie o kúpnej cene medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade.
9. Žalobca považoval dojednanie kúpnej ceny v kúpnej zmluve vo výške 15 000 Eur za absolútne neprimerané vzhľadom na ceny porovnateľných nehnuteľností s obdobnou výmerou. Cena za m2 podlahovej plochy nebytového priestoru sa pohybovala v priemere okolo 1 374 Eur v roku 2009, ku
ktorému tvrdeniu predložil žalobca ako dôkaz zmluvy zo 17.9.2009 a 10.11.2009. Trval na skutočnosti, že došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, a to či už vychádzajúc zo sumy 15 000 Eur alebo žalovaným v 1. rade tvrdenej kúpnej ceny vo výške 75 000 Eur (správne 72 000 Eur, poznámka odvolacieho súdu).
10. Žalobca poukázal aj na rozpor v argumentácii žalovaného v 1. rade, ktorý na jednej strane tvrdil, že nechcel kúpiť predmetnú nehnuteľnosť so záložným právom zapísaným v prospech záložcu J. Š., preto nedošlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy, avšak na druhej strane tvrdí, že aj napriek tejto ťarche uhradil len na základe zmluvy o budúcej zmluve sumu 57 000 Eur, čo predstavuje takmer 80 % dohodnutej kúpnej ceny. S týmto rozporom sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
11. Žalobca spochybnil aj dôkaz - príjmový pokladničný doklad zo dňa 11.5.2011 na sumu 57 000 Eur, keďže žiadnym spôsobom nebol preukázaný reálny tok týchto peňažných prostriedkov smerom k úpadcovi. Vyslovil podozrenie, že v danom prípade môže ísť o umelo vytvorený dôkaz pre účely predmetného konania. Z hľadiska právnej istoty je totižto málo pravdepodobné, žeby niekto poskytol sumu 57 000 Eur hotovostne len oproti vydaniu príjmového pokladničného dokladu. Súd prvej inštancie nemohol a ani nemal na základe akých skutočností a dôkazov overiť hodnovernosť príjmového pokladničného dokladu a zistiť, či reálne došlo k úhrade sumy 57 000 Eur a kedy bol takýto doklad vystavený. Žalobca trval na tom, že splnil všetky zákonom predpokladané podmienky na odporovanie právneho úkonu.
12. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu (§ 58 ods. 1 ZKR), ale jej obsah interpretoval nesprávne a následne ju nesprávne aplikoval. Trval na tom, že zmluvou o budúcej zmluve a dodatkom ku kúpnej zmluve nemohol byť odstránený nedostatok reálne dohodnutej kúpnej ceny medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade, v dôsledku čoho kúpna zmluva neobsahuje skutočne dohodnutú kúpnu cenu. Keďže chýba podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, teda kúpna cena, ktorá nebola dohodnutá v zákonom predpísanej forme, trpí kúpna zmluva absolútnou neplatnosťou. Aj za predpokladu, žeby zmluva o budúcej zmluve a kúpna zmluva boli vyhodnotené ako platné právne úkony, na základe ktorých bola uhradená úpadcovi kúpna cena vo výške 75 000 Eur (správne 72 000 Eur, poznámka odvolacieho súdu), tak bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s rozdielom medzi touto kúpnou cenou a priemernou cenou, čo predstavuje sumu 30 633 Eur. Ani v takomto prípade nie je možné dospieť k záveru, že nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Súd prvej inštancie sa však nevyporiadal žiadnym relevantným spôsobom s primeranosťou protiplnenia.
13. Nesprávnu aplikáciu právnej normy namietal žalobca aj vo vzťahu k ustanoveniu § 62 ods. 2 písm. a/ ZKR argumentujúc, že práve pasívne vecne legitimovaná osoba je povinná preukázať opak, t.j. preukázať, že ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohla poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriadeľovateľovi práva.
14. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.
16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasledujúcich CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP e contrario), pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuly súdu a na webovej stránke najmenej 5 dní vopred.
17. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Napriek stručnému vyhodnoteniu dôkazov, z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že zmluvu o budúcej zmluve uzavretú dňa XX.X.XXXX medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim vyhodnotil ako platnú a účinnú s konštatovaním „že v tejto sú uvedené všetky podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy tak, ako si to zákon vyžaduje“. Bol dohodnutý predmet kúpy, kúpna cena vo výške 72 000 Eur a spôsob zaplatenia kúpnej ceny. Zaplatenie preddavku mal súd preukázaný príjmovým dokladom z 11.5.2011 pričom pravosť príjmového dokladu žalobca v konaní nepoprel. Vychádzajúc z týchto dôkazov
uzavrel, že kúpna cena za nebytový priestor bola 72 000 Eur a túto kúpnu cenu posúdil ako primerané protiplnenie.
18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné odvolací súd uviesť nasledovné.
19. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v povinnosti súdu prvej inštancie riešiť ako otázku predbežnú otázku platnosti kúpnej zmluvy je potrebné uviesť, že sám žalobca podanou žalobou vymedzil predmet sporu a pokiaľ pristúpil k žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z., tak musel vychádzať zo splnenia zákonných predpokladov zakotvených v ustanovení § 57 a nasledujúcich ZKR. Pokiaľ v priebehu konania žalobca navrhoval zmenu žaloby a táto nebola súdom prvej inštancie pripustená, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len obmedziť svoju preskúmavaciu činnosť na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o predmete sporu. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že povinnosťou súdu je skúmať platnosť právnych úkonov z úradnej povinnosti, ktorú povinnosť si aj súd prvej inštancie splnil, ak konštatoval, že kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom posúdil v spojení so zmluvou o budúcej zmluve, ktorej náležitosti sú súladné so zákonom. Logickým dôsledkom takéhoto konštatovania je to, že aj kúpnu zmluvu považoval súd prvej inštancie za súladnú so zákonom, teda na túto námietku žalobcu bola daná odpoveď. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, keďže súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Je nepochybné, že zmluva o budúcej zmluve obsahuje všetky podstatné náležitosti pre záver o platnosti tohto právneho úkonu, pričom žiadne ustanovenie zákona nevylučuje, aby na základe takejto zmluvy došlo aj k čiastočnému plneniu. Dohoda zmluvných strán o zaplatení prevažnej časti kúpnej ceny už na základe zmluvy o budúcej zmluve má logický základ v tvrdení žalovaného v 1. rade, že suma 57 000 Eur bola vyplatená úpadcovi z dôvodu vysporiadania záložného práva, viaznuceho na predmete kúpy úpadcom voči svojmu záložnému veriteľovi (čl. 336 spisu). Podmienku vysporiadania záložného práva do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy obsahuje zmluva o budúcej zmluve (čl. II bod 2.2 zmluvy) a existenciu záväzku úpadcu k záložnému veriteľovi v pôvodnej výške 134 000 Eur preukazuje zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi úpadcom ako záložcom a Ľ. Š. ako záložným veriteľom dňa 6.4.2010 (čl. 197-202 spisu). Pokiaľ teda v následnej kúpnej zmluve bol uvedený iba zvyšok kúpnej ceny 15 000 Eur a nie je v tejto zmluve žiadna zmienka o predchádzajúcom plnení, jeho absencia nerobí právny úkon absolútne neplatným. Naviac, uvedený nedostatok kúpnej zmluvy napravili zmluvné strany uzavretím dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 11.6.2013.
20. Žalobca spochybnil aj dôkaz - príjmový pokladničný doklad zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX XXX Eur, keďže podľa jeho tvrdenia žiadnym spôsobom nebol preukázaný reálny tok týchto peňažných prostriedkov smerom k úpadcovi. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preukázanie reálneho toku peňazí po ich prevzatí osobou oprávnenou konať za predávajúceho (B.O.S. Slovakia) nebolo v moci žalovaného v 1. rade, keďže tento nemal reálnu možnosť nahliadnuť do účtovníctva úpadcu. Dôkazná povinnosť v tomto smere bola na žalobcovi, ktorý ju neuniesol.
21. Pokiaľ žalobca poukazuje na nezhodu vôle a prejavu, tak tu je dôvodné uviesť, že takýto rozpor medzi zmluvnými stranami nenastal. Obe zmluvné strany mali v úmysle odpredať nehnuteľnosť za sumu 72 000 Eur, čo sa aj zrealizovalo. Spôsob platby nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ako to vyplýva z ustanovenia § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, preto údaj o už čiastočne zaplatenej kúpnej cene nemusel byť súčasťou zmluvy. Túto nezrovnalosť však napriek tomu napravili zmluvné strany uzavretím dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve dňa 11.6.2013.
22. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že v danom prípade predmetom konania nebolo posúdenie neúčinnosti zmluvy o budúcej zmluve alebo dodatku ku kúpnej zmluve, ale samotnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom, preto nemôže byť rozhodujúcim čas, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, ktorá nebola rozhodnou pre prevod vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaného v 1. rade. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Vychádzajúc zo znení § 57 ods. 1,2,4, § 58 ods. 1,2 a 3 ZKR je úlohou súdu konajúceho o odporovacej žalobe argumentujúcej neprimeranosťou protiplnenia pri uskutočnení napadnutého právneho úkonu posúdenie časových súvislostí odporovaného právneho úkonu a relevantného konkurzného konania (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 3 zákona o konkurze), posúdenie, či právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov (§ 57 ods. 4 zákona o konkurze), posúdenie, či právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka, alebo ak nebol urobený počas úpadku dlžníka (§ 58 ods. 2 zákona o konkurze), či ho spôsobil a nakoniec posúdenie primeranosti protiplnenia zo sporného právneho
úkonu v súlade s § 58 ods. 1 zákona o konkurze (porovnaj aj nález ÚS SR III. ÚS 117/2012). Práve porovnanie časových súvislosti diskvalifikuje žalobcu v úspešnosti predmetnej žaloby. Právny úkon smerujúci k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom v danom spore, nie je možné posúdiť výlučne v nadväznosti na kúpnu zmluvu uzavretú 21.5.2013, pokiaľ tomuto úkonu predchádzala zmluva o budúcej kúpnej zmluve a tiež čiastočné plnenie kúpnej ceny. Úpadca ako predávajúci bol totižto viazaný prejavom vôle vyjadreným v zmluve o budúcej zmluve až do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy. V opačnom prípade by sa vystavil hrozbe náhrady škody (§ 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že žalobca dostatočne nepreukázal, že odporovaný právny úkon (v danom prípade vrátane zmluvy o budúcej zmluve) spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Z predložených prihlášok pohľadávok veriteľov B. D. P. T. A., P..B.., B. K., P..B.. P. Y. A. B., P..B.. vyplýva, že úkony vykonané týmito subjektmi v dôsledku neplnenia si povinnosti úpadcu (vyhlásenie predčasnej splatnosti, odstúpenie od zmluvy) boli realizované veriteľmi v auguste až novembri 2012, teda s odstupom viac ako jedného roka od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a čiastočného zaplatenia kúpnej ceny. Absentuje tak časová súvislosť odporovaného právneho úkonu a relevantného konkurzného konania, teda naplnenie zákonných predpokladov uvedených v ust. § 58 ods. 3 ZKR.
23. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesplnenia formálnych náležitostí zmluvy o budúcej zmluve a dodatku, v dôsledku čoho považoval žalobca tieto právne úkony za absolútne neplatné, upriamuje odvolací súd pozornosť na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný a na ustanovenie § 40 ods. 3 veta prvá po bodkočiarku, v zmysle ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Na všetkých predložených právnych úkonoch je podpis oboch zmluvných strán, pričom pravosť podpisov nebola žalobcom spochybnená a tieto právne úkony sú v písomnej forme, preto túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú. Úradné overenie podpisu nie je podmienkou platnosti právneho úkonu.
24. Žalobca neplatnosť zmluvy argumentoval aj absenciou akéhokoľvek odkazu na zmluvu o budúcej zmluve, ako aj odkazu na inú dohodu zmluvných strán o skutočne dohodnutej kúpnej cene, ba naopak, zmluva podľa žalobcu obsahuje znenie, ktoré vylučuje existenciu predchádzajúcej zmluvy o budúcej zmluve, čo vážne spochybňuje existenciu takýchto listín v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy. K tomuto odvolací súd konštatuje, že pokiaľ v kúpnej zmluve v článku VI. bod 3 písm. c) sa uvádza, že „...k prevádzaným nehnuteľnostiam neboli zriadené žiadne predkupné práva, zabezpečovacie prevody práv, opcie, zmluvy o budúcej zmluve, nájomné alebo podnájomné zmluvy, iné práva užívania, nebol podaný žiaden návrh na vklad, návrh alebo podnet na záznam alebo poznámku“.., tak ide o prehlásenie predávajúceho (úpadcu) svedčiace o neexistencii ťarchy alebo záväzku k tretej osobe a nie k samotnému kupujúcemu.
25. Podľa § 58 ods. 1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
26. Už s poukazom na uvedené nie je možné považovať za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nevyhodnotenia kúpnej zmluvy súdom prvej inštancie ako právneho úkonu bez primeraného protiplnenia v zmysle citovaného ustanovenia ZKR. Žalobca neprimeranosť kúpnej ceny nehnuteľnosti preukazoval predloženými kúpnymi zmluvami z roku 2009, čo je obdobie 2 rokov pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve. Správne preto považoval súd prvej inštancie takýto dôkaz za nepostačujúci. Za cenu obvyklú nie je možné, s prihliadnutím na neustále meniaci sa trh s nehnuteľnosťami, považovať cenu dva roky starú, ktorý dôkaz žalobca predložil na preukázanie neprimeraného protiplnenia (porovnaj https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/ ceny-nehnutelnosti-na-byvanie/vyvoj-cien-nehnutelnosti-na-byvanie-v-sr). Pozornosti odvolacieho súdu neušlo ani to, že predložené kúpne zmluvy obsahujú len ťarchu v podobe záložného práva zriadeného podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nie aj ťarchu v podobe ďalšieho záložného práva, ako to obsahuje kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že uvedená skutočnosť mala vplyv na kúpnu cenu.
27. Podľa § 58 ods. 2 ZKR právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
28. S poukazom na uvedené ustanovenie žalobcom tvrdená prezumpcia úpadku nastane iba v prípade, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, o ktorý prípad v danom spore nejde.
29. Vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
31. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomer hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).