Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-72-2017.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: A. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. X. K., proti žalovanému: P. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. X. K., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou M Kojtalová, s. r. o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému poskytnúť žalobkyni jednoizbový byt v zodpovedajúcej kvalite v okrese Ž. podľa podmienok stanovených v Dohode o vyporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 28.11.2013 zamieta.
II. Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.10.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 16.10.2017 proti žalovanému domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť poskytnúť jej 1-izobvý byt v zodpovedajúcej kvalite v okrese Ž. podľa podmienok stanovených v dohode o vyporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 28.11.2013 v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu pod hrozbou výkonu exekúcie a zároveň jej nahradiť trovy konania. 2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 7C/96/2013-17 zo dňa 20.05.2013 bolo manželstvo medzi ňou a žalovaným rozvedené. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2013. So žalovaným boli spoloční nájomcovia 3-izbového bytu č. XX, vo výmere 69,56 m2, nachádzajúceho sa na X. p. vo vchode č. XX, na ul. C. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX v Ž., vedenom v katastri nehnuteľností Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny, pre k. ú. Ž. na LV č. XXXX a obaja boli i členovia Obvodného stavebného bytového družstva Žilina (ďalej v texte len „OSBD Žilina“) s čl. č. 18836. Dňa 28.11.2013 so žalovaným uzatvorila dohodu o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode, v ktorej uviedli, že so žalovaným požiadali OSBD Žilina o odpredaj označeného bytu č. 11 do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že jej ako i ich deťom P. a Z. Q. zostane na uvedenej adrese trvalý pobyt. V predmetnej dohode sa so žalovaným dohodli na nasledovnom: „V prípade, že sa byt č. XX, ul. C. XXXX/XX, XXX XX Ž. po odkúpení čiastkou 1694,70 eur, ktorú zaplatí žalovaný bude predávať, vlastník - žalovaný dá náhradu žalobkyni vo forme 1-izbového bytu a deti prejdú do spoločnej domácnosti s otcom alebo matkou (podľa rozhodnutia detí). Ak vznikne táto možnosť, žalobkyňa sa vzdáva podielu na dome (drevenica) v obci Z., ul. S. Č.. XX, číslo listu vlastníctva XXX, ako aj náležitých pozemkov k domu, č. p. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.“. Dňa 29.11.2013 so žalovaným a OSBD Žilina uzatvorili ďalšiu dohodu týkajúcu sa spoločného nájmu k bytu č. XX a členstva v OSBD Žilina, a to dohodu o vysporiadaní spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva po rozvode manželstva. Touto dohodou sa so žalovaným dohodli, že sa stane výlučným členom OSBD Žilina, ako i nájomcom uvedeného bytu č. XX po rozvode, a to dňom 01.12.2013. Na základe tejto dohody jej zaniká členstvo v OSBD Žilina, ako i nájomné právo k predmetnému bytu č. XX. V uvedenej dohode
sa ďalej uvádza, že nemá nárok na bytovú náhradu, ani bytovú náhradu nebude požadovať, pretože bytová náhrada jej bude zabezpečená na základe dohody zo dňa 28.11.2013 (dohody o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode), ktorú uzatvorila zo žalovaným a ktorá tvorí prílohu k tejto dohode. Následne žalovaný dňa 31.03.2014 s OSBD Žilina uzatvoril zmluvu o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom predmetného bytu č. XX a v ten istý deň (31.03.2014) žalovaný s OSBD Žilina uzatvoril i zmluvu o výkone správy k predmetnému bytu č. XX. So žalovaným ako bývalým manželom sa dohodli na skončení spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX, ktorá dohoda je aj prílohou k žalobe. Súčasťou priloženej dohody, resp. v jej obsahu nie je uvedené a reflektované ústne dojednanie medzi ňou a žalovaným, v zmysle ktorého sa dohodli, že do jedného roka odo dňa podpísania predmetnej dohody o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 28.11.2013 jej žalovaný poskytne náhradu vo forme 1-izbového bytu, a to po odkúpený sporného bytu č. XX za sumu 1.694,70 eur, a to bez akejkoľvek podmienky a obmedzenia, teda do 29.11.2014 jej mal žalovaný poskytnúť bytovú náhradu, ktorú jej doposiaľ neposkytol. V písomnej dohode je síce uvedené, že bytovú náhradu jej má žalovaný poskytnúť v prípade, pokiaľ bude byt č. XX (ktorý mali v spoločnom nájme) predávať, avšak, ako už uviedla, medzi ňou a žalovaným bola dojednaná ústna dohoda, v zmysle ktorej jej má žalovaný za každých okolností, bez splnenia akejkoľvek požiadavky, zabezpečiť bytovú náhradu. Z toho dôvodu písomnú dohodu zo dňa 28.11.2013, napriek jej zneniu, podpísala, pretože si myslela, nakoľko sa so žalovaným nerozišli v „zlom", že žalovaný dodrží svoje ústne jej dané slovo a zabezpečí jej a ich deťom bytovú náhradu, čo sa bohužiaľ nestalo. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že písomná dohoda sa nezhoduje s ústnou dohodou uzatvorenou medzi stranami sporu, ktorá dohoda predchádzala písomnej forme. So žalovaným sa najskôr ústne dohodli, že byt č. XX pripadne do jeho výlučného vlastníctva vrátane členských práv k tomuto bytu s tým, že jej do jedného roka odo dňa podpísania dohody o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 28.11.2013 uzatvorenej medzi nimi on poskytne náhradu vo forme 1-izbového bytu bez akýchkoľvek podmienok, či obmedzení (obmedzenie
- len v prípade odpredaja) a nakoľko písomnú formu dohody pripravil žalovaný, ktorý ju ubezpečil, že táto písomná forma zodpovedá ich ústnej dohode a s ohľadom na uvedené, že sa rozišli a komunikovali medzi sebou „dobre", aj túto písomnú dohodu o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 28.11.2013 automaticky podpísala, keď jej ju žalovaný predložil na podpis a neskúmala podrobne jej obsah, nakoľko obsahu by v dôsledku neodbornosti ani nerozumela. V danom prípade žalovanému ako bývalému manželovi, s ktorým si myslela, že sa „rozumne“ dohodli, dôverovala a bola dobromyseľná v tom, že tento ju nijakým spôsobom neoklamal a ani sa o to nesnažil. Až po čase zistila, aký je doslovný obsah medzi nimi spísanej dohody o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 28.11.2013, resp. právne sa poradila, ako sa má jej obsah vykladať a aké právne následky má táto dohoda. Uvedenú skutočnosť zistila na základe toho, že žalovaného viackrát kontaktovala, aby jej poskytol bytovú náhradu tak, ako sa dohodli, avšak on sa vyhýbal komunikácii so ňou a žiadnu bytovú náhradu jej neposkytol. Z dôvodu nepriaznivých osobných záležitostí situáciu neriešila ihneď, ale túto riešim až s odstupom času a to i v dôsledku tej skutočnosti, že zistila, že dom súp. č. XXXX v k. ú. Z., ktorý patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol odpredaný ich synovi P. Q., z ktorej kúpnej ceny doposiaľ nič nedostala, hoci má nárok na polovicu tejto kúpnej ceny. Dňa 12.04.2017 žalovanému zaslala výzvu na poskytnutie bytovej náhrady 1-izbového bytu v zmysle dohody o vyporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 28.11.2013, na ktorú jej dňa 21.04.2017 bola zo strany žalovaného doručená odpoveď, že v zmysle uvedenej dohody zo dňa 28.11.2013 jej nie je nič dlžný, nakoľko nedošlo k odpredaji uvádzanej nehnuteľnosti a zároveň žalovaný uviedol, že sa ústne vzdala všetkých nárokov na akýkoľvek majetok, čo sa absolútne nezakladá na pravde a žalovaný účelovo klame. Žalovaný ju účelovo oklamal a podviedol, a preto namieta a spochybňuje i dohodu zo dňa 28.11.2013, nakoľko túto podpísala v dobrom úmysle, že jej žalovaný do jedného roku poskytne bytovú náhradu, v opačnom prípade, teda pokiaľ by jej žalovaný bytovú náhradu neposkytol, resp. len za podmienok, ktoré sú uvedené v predmetnej dohode zo dňa 28.11.2013 (v prípade odpredaja), takúto dohodu by nikdy nepodpísala, uvedené by nereflektovalo jej slobodnú a vážnu vôľu. Dohodu o vyporiadaní spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva po rozvode manželstva zo dňa 29.11.2013 pokladá za absolútne neplatný právny úkon, a to v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože uvedená dohoda svojím obsahom odporuje zákonu a aj sa prieči dobrým mravom. Predmetná dohoda odporuje ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré jej môžu vzniknúť v budúcnosti. Aplikujúc na daný prípad, teda nemohla uzatvoriť dohodu, ktorou sa vzdala svojich práv na poskytnutie bytovej náhrady, ktoré právo jej malo vtedy ešte len vzniknúť. Pričom je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ju ubezpečil, že jej poskytne bytovú náhradu na základe dohody medzi nimi zo dňa 28.11.2013. Napriek tej skutočnosti, že dohodu o vysporiadaní
spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 29.11.2013 pokladá v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon, nepodáva žalobu o určenie jej neplatnosti, pretože po vyslovení jej neplatnosti by musela podať ďalšiu žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornému bytu č. XX v k. ú. Ž., a to by bolo nielen nehospodárne, najmä preukázaním naliehavého právneho záujmu, ale aj finančne nákladné vzhľadom na trovy konania, a keďže je vo finančnej núdzi, uvedené by si nemohla dovoliť. Žalobou sa tak domáha splnenia povinnosti vyplývajúcej z ústnej dohody uzatvorenej medzi ňou a žalovaným, ktorá mala byť obsahom i písomnej dohody o vyporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 28.11.2013, a to, aby jej žalovaný poskytol bytovú náhradu vo forme 1-izbového bytu ako náhradu za družstevný byt č. XX v k. ú. Ž., ktorý mali v spoločnom nájme a k tomuto mali obaja aj členské práva. Bytovú náhradu žiada poskytnúť v okrese Ž.. V prípade, ak by žalovaný chcel argumentovať tým, že sa vzdala svojho nároku na poskytnutie bytovej náhrady, tak uvedené nie je pravdou, pretože tohto svojho zákonného nároku sa nikdy platne nevzdala a od tohto požadovala a požaduje bytovú náhradu. 3. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu o žalobe žalobkyne nariadil pojednávanie na deň 26.06.2018, na ktoré predvolal samotné strany sporu, ako aj ich právnych zástupcov. Žalobkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne do vlastných rúk podľa ust. § 111 ods. 1 CSP dňa 30.05.2018 (doručenka na č. l. 74 spisu). Právnemu zástupcovi žalobkyne bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne do vlastných rúk podľa ust. § 106 ods. 1 CSP a ust. § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. v znení zákona č. 273/2015 Z. z. účinnom od 01.11.2015 dňa 28.05.2018 (doručenka na č. l. 74 spisu). Súčasne súd konštatuje, že žalobkyňa, ako aj jej právny zástupca, boli v predvolaní na pojednávanie dňa 26.06.2018 poučení o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP. 4. V deň pojednávania (26.06.2018) právny zástupca žalobkyne doručil súdu oznámenie zo dňa 26.06.2018 o vypovedaní plnomocenstva, v ktorom súdu oznámil, že žalobkyni vypovedal plnú moc na zastupovanie v spore, a to z dôvodu straty dôvery. Túto stratil po tom, čo mu žalobkyňa dňa 25.06.2018 o 22.26 hod. zaslala mail, ktorým mu oznámila, že voči nemu stratila dôveru a žiada, aby požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 26.06.2018, pretože chce požiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie nového právneho zástupcu. Právny zástupca žalobkyne ďalej v oznámení uviedol, že sa žalobkyňa o spor nezaujíma a nezúčastňuje sa osobne mimosúdnych jednaní, na ktoré posiela iba svojho priateľa, resp. rodičov, z čoho je zrejmé, že mu neposkytuje potrebnú súčinnosť, ktorú ako ustanovený právny zástupca jednoznačne potrebuje. Navyše v poslanej mailovej správe uvádza skutočnosti, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde a z neúspechu v mimosúdnych jednaniach obviňuje jeho a nie seba. Z uvedených dôvodov tak právny zástupca žalobkyne súdu oznámil, že žalobkyňu v predmetnom spore ďalej zastupovať nebude a súčasne jej zasiela vypovedanie plnej moci. Prílohou tohto oznámenia bolo vypovedanie plnomocenstva žalobkyni zo strany jej právneho zástupcu z dôvodu straty dôvery. 5. Žalobkyňa sa na pojednávanie dňa 26.06.2018 bez akéhokoľvek ospravedlnenia, prípadne žiadosti o odročenie pojednávania neustanovila. Rovnako jej právny zástupca sa na pojednávanie dňa 26.06.2018 bez ďalšieho ospravedlnenia (mimo vyššie spomenutého oznámenia o vypovedaní plnomocenstva zo dňa 26.06.2018) neustanovil, pričom o odročenie pojednávania nepožiadal. 6. Žalovaný sa spolu so svojim právnym zástupcom na pojednávanie ustanovil, pričom prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní navrhol, aby súd o žalobe žalobkyne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP a žalobu zamietol. 7. Podľa ust. § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti. 8. Podľa ust. § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 9. Podľa ust. § 279 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 10. Súd mal vzhľadom k skutočnostiam uvedeným v odsekoch č. 3 až 6 odôvodnenia tohto rozsudku za to, že v konaní tak boli naplnené všetky podmienky pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobkyne proti žalovanému rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle cit. ust. § 278 CSP, a z tohto dôvodu na pojednávaní dňa 26.06.2018 na návrh žalovaného rozhodol o žalobe žalobkyne proti žalovanému rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a ktorý na tomto pojednávaní verejne vyhlásil. Žalobkyňa spolu so svojim právnym zástupcom boli na
pojednávanie riadne a včas (§ 178 ods. 2 CSP) predvolaní, pričom po odvolaní plnomocenstva udeleného žalobkyňou jej právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnom spore zo strany žalobkyne dňa 25.06.2018 (v zmysle oznámenia právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.06.2018), resp. po vypovedaní plnomocenstva udeleného žalobkyňou jej právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnom spore zo strany jej právneho zástupcu zo dňa 26.06.2018, sa žalobkyňa bez akéhokoľvek ospravedlnenia na pojednávanie neustanovila. Skutočnosť zániku plnomocentva udeleného žalobkyňou jej právnemu zástupcovi na zastupovanie v spore [odvolaním podľa ust. § 33b ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“)], nie je vážnou okolnosťou, ktorá by bola bránila žalobkyni v dostavení sa na pojednávanie. Ak by sa aj tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne o odvolaní plnomocenstva udeleného žalobkyňou jej právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnom spore zo strany žalobkyne dňa 25.06.2018 nezakladalo na pravde, a teda k zániku plnomocenstva by došlo až jeho vypovedaním zo strany právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.06.2018 [§ 33b ods. 1 písm. c) OZ], súd poukazuje na znenie ust. § 33b ods. 6 OZ, v zmysle ktorého ak splnomocnenec (v tomto prípade advokát) vypovie plnomocenstvo, je povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ (v tomto prípade žalobkyňa) neutrpel ujmu na svojich právach. [obdobne ust. § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov] Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ. Právny zástupca žalobkyne však neospravedlnil neúčasť žalobkyne na pojednávaní a ani neuviedol žiadne vážne okolnosti, ktoré by bránili žalobkyni v dostavení sa na pojednávanie. Rovnako ani nepožiadal o odročenie pojednávania (v oznámení zo dňa 26.06.2018 len uviedol, že ho žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania, avšak on sám takúto žiadosť o odročenie pojednávania súdu nepodal). Ani prípadné neplnenie povinností podľa ust. § 33b ods. 6 OZ, resp. podľa ust. § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. právny zástupcom žalobkyne nie je možné považovať za vážnu okolnosť brániacu žalobkyni v dostavení sa na pojednávanie. Súčasne možno konštatovať, že žalobkyňa, ako aj jej právny zástupca boli v predvolaní na pojednávanie poučení o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP. 11. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci, a to tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 15. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. [§ 356 písm. b) CSP] V takýchto prípadoch možno proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Podľa ust. § 281 ods. 2 veta pred bodkočiarkou CSP, návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).