Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-198-2017.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/198/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: U. F., nar. X. R. XXXX, V. XXX, zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Bratislava, o 848,91 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37 C 461/2015-164 z 15. februára 2017 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok sa zrušuje v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania a vec sa v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (I.) zastavil konanie čo do zaplatenia 1.721,98 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 3. apríla 2014, (II.) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 848,91 € s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 3. apríla 2014 a (III.) priznal žalobcovi nárok na náhradu 33,96 % trov konania.
2. Vyšiel zo zistenia, že žalovaný mal uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a. s.). Na odbernom mieste žalovaného V. XXX v období od 19. marca 2013 do 5. februára 2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Pri kontrole meradla5. februára 2014 bolo totiž zistené poškodenie/preplombovanie plomby meradla. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, ktorý zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (meradla) bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, a potvrdil že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Meradlo u žalovaného je umiestnené tak, že je verejne dostupné z ulice, nachádza sa v plote a dvierka má z ulice. Žalobca pôvodne vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu na 2.570,89 € v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou splatnou 2. apríla 2014. Počas konania žalobca vyčíslil predtým uplatnenú škodu podľa tzv. typového diagramu dodávky na sumu 848,91 €. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie mal od svojho dodávateľa zemného plynu uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3, a vo forme opravnej faktúry mu boli vrátené aj preddavkové platby ním zaplatené v uvedenom období. Žalovaný škodu napriek výzve žalobcu nezaplatil ani len čiastočne.
3. Výrok I odôvodnil súd prvej inštancie čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobcu počas konania. K výroku II súd právne uzavrel, že aktívna legitimácia žalobcu na náhradu škody je preukázaná tým, že dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí ho dodávajú odberateľom. Dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom
- ak však meradlo nemalo platné overenie, nešlo o plyn, ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi. Keď
žalobca zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. Žalovaný v rozhodnom období od 19. marca 2013 do 5. februára 2014 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu. Podľa súdu nie je podstatné, aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, pretože zákon č. 251/2012 Z. z. v § 82 ods. 1 písm. e) predpokladá, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu. Takýto odber má charakter objektívnej zodpovednosti, takže odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo v akomkoľvek rozsahu porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Žalovanému vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. Keďže meradlo žalovaného je umiestnené tak, že je verejne dostupné, v spojení s objektívnym faktom, že u žalovaného nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad neoprávneného odberu plynu, žalobca zvolil postup podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, teda výšku škody určil ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, a to vo výške 848,91 €. Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, pretože žalobcovi začala plynúť objektívna premlčacia doba až vtedy, keď zistil že žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn, v dôsledku čoho nemohol dodávku plynu pre žalovaného vyúčtovať dodávateľovi žalovaného (a následne mať za ňu zaplatené), čo sa stalo práve pri kontrole 5. februára 2014. V tejto situácii nehrá žiadnu úlohu čas samotného poškodenia plomby, pretože škoda nevznikla poškodením plomby ako takej, ale vznikla z titulu neoprávneného odberu plynu ako objektívnej škody vzniknutej žalobcovi na základe odberu meradlom s poškodeným zabezpečovacím prvkom - plombou. Pokiaľ ide o nesplnenie si prevenčnej povinnosti žalobcu, ktorú žalovaný videl v tom, že výmena meradla na odbernom mieste žalovaného sa uskutočnila až 5. februára 2013 (skoro rok odo dňa kedy žalobca získal zoznam miest, kde k neoprávnenému odberu môže dochádzať), ale žalobca mal možnosti a kapacity na to aby výmeny meradiel vykonal najneskôr do konca mája 2013, súdu nebol predložený jediný doklad či dôkaz o prípadnom nesplnení si povinností zo strany žalobcu, nebolo preukázané že žalobca by svojím konaním nedodržal zákon alebo zmluvu. Žalovaný vôbec neuviedol odkiaľ čerpal informácie pri hodnotení možností a kapacít žalobcu vykonávať skoršie kontroly meradiel.
4. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal zmeny druhého a tretieho výroku tohto rozsudku a zamietnutia žaloby. Na úvod vytkol súdu prvej inštancie, že písomné vyhotovenie rozsudku nezodpovedá jeho ústne vyhlásenému zneniu, podľa ktorého bol ústne žalovaný zaviazaný na zaplatenie 484,91 €, čo je v rozpore s § 219 ods. 4 C. s. p. Ďalej namietol, že v žalobe chýbalo opísanie rozhodujúcich skutočností, takže súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody z iného skutkového základu než sa domáhal. Súd tiež zohľadnil opravnú faktúru dodávateľa plynu, ktorá je nezákonne získaným dôkazom. Žalovaný vytkol aj to, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ustanoveniam § 220 ods. 2 C. s. p. v dôsledku čoho porušuje jeho právo na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie neuviedol úvahy, ktorými sa spravoval pri jednotlivých právnych a skutkových záveroch a nedal odpovede na všetky relevantné otázky. Súd prvej inštancie takisto neodôvodnil odklon od ustálenej praxe vyjadrenej v množstve rozhodnutí, resp. na ňu vôbec neprihliadol. Podľa konštantnej praxe súdov pritom v tomto prípade nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácie, ale aj zásah do meradla. Žalobca takýto zásah nepreukázal. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol, akú právnu povinnosť žalovaný porušil a ako skúmal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Takisto sa nevyrovnal s argumentáciou proti hodnovernosti znaleckého posudku, najmä pokiaľ ide o nedostatočnú porovnávací materiál, s ktorým pracoval znalec. Súd nesprávne nevykonal dôkaz demonštráciou vylomenia plomby z plynomeru, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd nesprávne interpretoval znalecký posudok, ktorý mal preukazovať poškodenie zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď z neho nie je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku. Súd nesprávne interpretoval vyúčtovaciu faktúru, ktorá bola vydaná až po 5., februári 2014, čo ale vylučuje, aby na jej základe už 5. marca 2014 vznikla škoda. Žalobca ďalej nepreukázal podklady výpočtu množstva plynu podľa typového diagramu. Výška škody sa mala určiť na základe hodnôt nameraných na meradle. Argument o porušení prevenčnej povinnosti žalobcu žalovaný založil na údajoch samotného žalobcu o počte vykonaných kontrol. Žalobca za škodové konanie označil porušenie plomby, preto nebolo možné aplikovať § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2, 3 a 4 zákona č. 251/2012 Z. z. Protiprávnym konaním tu je len poškodenie plomby, čoho priamym následkom nie je vznik škody v podobe neoprávnene odobratého plynu. Okrem toho v prípadoch § 82 ods. 1 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. treba preukázať aj zásah do meradla, čoho dôkazom nie je poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Súd prvej
inštancie nesprávne určil aj začiatok premlčania, keď objektívna premlčacia doba musí plynúť odo dňa, kedy došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
5. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Rozpor medzi vyhláseným a písomne vyhotoveným rozsudkom je len chybou v písaní a námietka žalovaného je len prejavom prílišného formalizmu. Súd prvej inštancie sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, naopak, žalovaný počas konania predkladal viacero rozhodnutí, ktoré neboli právoplatné a nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Súd prvej inštancie vychádzal z názorov najvyššieho súdu, ktoré prezentoval žalobca. Pokiaľ ide o rozhodovanie nižších súdov, nemožno tu prax považovať vôbec za ustálenú, a pokiaľ ju je možné považovať za ustálenú, určite nie je ustálená v prospech žalovaného. Žalovaný porušil povinnosť podľa § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého je zakázaný akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore so zákonom č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Navrhovaný dôkaz demonštráciou vylomenia plomby nemá podľa žalobcu žiadnu hodnotu. K znaleckému posudku žalobca poukázal na to, že každý znalecký posudok obsahuje určitú mieru pravdepodobnosti. Znalec potvrdil, že kontrolné a sporné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Súd prvej inštancie to správne vyhodnotil tak, že to svedčí o zásahu do meradla, teda o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Je logické, že opravná faktúra sa vystavuje po určitom čase, čo však neznamená, že by k škode dochádzalo až pri jej vystavení. Proces výpočtu spotreby podľa typového diagramu vyplýva z vyhlášky č. 24/2013 Z. z,. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Žalovaný nesprávne interpretuje § 82 zákona 251/2012 Z. z., ktorého znenie je jasné a vyplýva z neho, že neoprávneným odber je vždy odber plynu, a nielen zásah do meradla. Takisto zo zákona nevyplýva, že by protiprávnym konaním bolo poškodenie plomby. V dôsledku poškodenia plomby nebolo možné akceptovať údaje na meradle, v dôsledku čoho podľa § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. sa použili údaje od posledného fyzického odpočtu plynu. Nemožno sa stotožniť s názorom, že neoprávnený odber je len situácia, ak meradlo je znefunkčnené, alebo nezaznamená správnu spotrebu plynu. Žalobca v žalobe jasne označil konanie, z ktorého odvodzuje škodu, a to neoprávnený odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca súhlasil s názorom, že nie každé poškodenie zabezpečenia znamená automaticky aj vznik škody na plyne, avšak len v prípadoch, kedy týmto poškodeným meradlom nebola realizovaná žiadna spotreba plynu (napr. odberné miesto bolo neobývané, spotrebiče vypnuté, prípadne bol úplne vypnutý prívod plynu a pod.). V prerokúvanej veci k škode na plyne došlo. S námietkou premlčania sa súd prvej inštancie dostatočne vyrovnal.
6. Žalovaný v odvolacej replike v podstate zopakoval svoju argumentáciu z odvolania.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti rozsudku (§ 355 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
8. Podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy SR sa rozsudky vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. V nadväznosti na to § 219 ods. 4 C. s. p., že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Po vyhlásení rozsudku súd nemôže meniť vyhlásené znenie inak než zákonom predpokladaným spôsobom, teda podľa § 224 C. s. p. (opravou rozsudku) alebo § 225 C. s. p. (doplnenie rozsudku). Porušenie týchto predpisov je zároveň porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (porov. nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 170/2011). V prerokúvanej veci z obsahu záznamu pojednávania 15. februára 2017 vyhotoveného v zmysle § 98 C. s. p. zreteľne vyplýva, že po krátkom prerušení pojednávania sudca súdu prvej inštancie „V mene Slovenskej republiky“ vyhlásil rozsudok v tomto znení: „Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.721,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.721,98 eura od 3.4.2014 do zaplatenia zastavuje. / Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 484,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 484,91 eura od 3.4.2014 do zaplatenia. / Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,96 %. / Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 96,80 eura a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Na pripomienku právneho zástupcu po vyhlásení rozsudku k výške sumy sudca doslova uviedol: „Tak som sa pomýlil pri čítaní, ale v rozsudku je 848,91 €..“. V písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku sa potom v druhom výroku skutočne uvádza suma 848,91 € a navyše sú na konci doplnené slová „a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku“, ktoré vôbec neboli vyhlásené. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je akceptovateľné taký postup, kedy súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení zmení ústne vyhlásený rozsudok len preto, že sa „pomýlil pri čítaní“.
Takýto postup je v rozpore s § 219 ods. 4 C. s. p., ktorý predpokladá bezvýhradnú viazanosť vyhláseným rozsudkom bez ohľadu na to, že bol prípadne vyhlásený nesprávne. V prerokúvanej veci mohol súd prvej inštancie pritom svoj chybný postu napraviť celkom zákonne buď podľa § 224 (opravou, keďže suma „484,91 €“ je celkom zjavne aj chybou v počítaní pri odčítaní pôvodne uplatneného nároku a časti, v ktorej sa konanie zastavilo) alebo aj § 225 C. s. p. (doplnením, keďže ústne vyhláseným rozsudkom bolo zjavne rozhodnuté o menšej sume než bola uplatnená). Súd však nevolil tento zákonný postup, ale zvolil postup nezákonný v podobe písomného vyhotovenia rozsudku odchylného od ústne vyhláseného znenia.
9. Podľa citovanej judikatúry Ústavného súdu SR má tento nesprávny postup za následok porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie tak svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému realizovať jeho procesné práva do tej miery, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C. s. p.).
10. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o nároku žalobcu v rozsahu, v akom zostal predmetom konania (teda v časti 848,91 € s úrokom z omeškania). Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 C. s. p., pričom sa vyrovná aj s námietkami uvedenými v odvolaní. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
11. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 a 421 C. s. p. a contrario).