Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-20-2018.pdf
PDF · 80.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/20/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.06.2018, v trestnej veci obžalovaného A. U., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/181/2016 zo dňa 29.11.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 13T/181/2016 zo dňa 29.11.2017 podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného A. U., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom N. nad D. XXX, okr. A. nad D., prechodne bytom N. nad D., S. XXX/X, nezamestnaného, pre skutok právne posudzovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v období od 1.4.2014 doposiaľ, vyjmúc obdobie od 2.5.2014 do 2.5.2015 , kedy bol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, v obci Hermanovce nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou ako aj na iných miestach, si ako zákonný otec B. U., nar. XX.X.XXXX, B. U., nar. XX.X.XXXX a maloletého X. U., nar. XX.X.XXXX voči týmto úmyselne neplní pravidelne vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine tým, že si sám aktívne nehľadá zamestnanie, aby si tak mohol vyživovaciu povinnosť riadne a včas plniť a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/294/2007 zo dňa 15.1.2008 bol zaviazaný prispievať na výživné na svoje deti B. U. a B. U. sumou 66,39 eur mesačne na každého z nich a syna X. U. sumou 33,19 eur mesačne k rukám matky detí B. U., nar. XX.X.XXXX, čím dlhuje na výživnom B. U. sumu najmenej 480,35 eur a B. U. sumu najmenej 1.058,63 eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/27/2014 zo dňa 12.3.2014, právoplatným dňa 29.3.2014, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka spod obžaloby o s l o b o d i l , pretože skutok nie je trestným činom.
Dňa 30.11.2017 prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal odvolanie proti rozsudku. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.04.2018. Prokurátor poukazuje na to, že Okresný súd Vranov nad Topľou svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery obžalovaného v rozhodnej dobe neumožňovali tomuto plniť vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu súdom ani v inom rozsahu. Obžalovaný žije u svojho brata, ktorý mu poskytol priestory pôvodne neurčené na bývanie. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Súd poukázal na to, že obžalovanému je poskytovaná dávka v hmotnej núdzi a v
období od 06.06.2015 do 20.07.2015 bol evidovaný ako zamestnanec spoločnosti B. O. podľa vyjadrenia ktorej nenastúpil do práce, teda nemal žiaden príjem.
K naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty spáchaného trestného činu je potrebné preukázať zavinenie, ktoré obžalovanému preukázané nebolo. Obžalovaný A. U. bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona opakovane odsúdený. Posledné odsúdenie je trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/27/2014 zo dňa 12.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2014, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že obžalovaný v priebehu prípravného konania sa vyjadril, že denne požíva alkoholické nápoje, fajčí, pričom na plnenie si vyživovacej povinnosti nemá finančné prostriedky. Zároveň sa vyjadril v prípravnom konaní, že je si vedomý neplnenia vyživovacej povinnosti voči deťom, vie, že si ju neplní, no nemá finančné prostriedky k jej plneniu. V priebehu prípravného konania ani v priebehu súdneho konania nebolo preukázané, že by obžalovaný A. U. mal nejaké zdravotné problémy, ktoré by mu bránili nájsť si vhodné zamestnanie a tak si riadne a včas plnil vyživovaciu povinnosť. Prokurátor poukazuje, že obžalovaný je mužom v strednom veku, vyučený v odbore čašník, bez zdravotných problémov brániacich mu nájsť zamestnanie potrebné k tomu, aby si riadne a včas mohol plniť vyživovaciu povinnosť.
Prokurátor má za to, že zo strany obžalovaného nie je snaha nájsť si zamestnanie tak, aby mohol plniť voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, zavinenie obžalovaného A. U. je preukázané, nakoľko je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti a túto si riadne neplní. Prokurátor považuje rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou za nezákonný a nedôvodný. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti, vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov. Zhodnotil osobnú situáciu obžalovaného z pohľadu jeho príjmov. Súd prvého stupňa sa zaoberal pojmovými znakmi skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy a dospel k záveru, že reálne schopnosti a možnosti, majetkové pomery obžalovaného v rozhodnej dobe a z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že tieto neumožňovali obžalovanému plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu a ani v inom rozsahu.
Obžalovaný žije u svojho brata, ktorý mu poskytol priestory pôvodne neurčené na bývanie (garáž, nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného alebo nehnuteľného majetku). Obžalovaný je od 01.09.2015 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od uvedeného dátumu mu bola poskytovaná len dávka v hmotnej núdzi 61,60 eur. Je pravdou, že krátko od roku 06.06. 2015 do 20.07.2015 bol evidovaný ako zamestnanec spoločnosti B. O., a podľa vyjadrenia spoločnosti do práce nenastúpil, teda nemal žiaden príjem, no podľa názoru súdu sa nemožno stotožniť, že si sám aktívne nehľadá zamestnanie. Je pravdou, že obžalovaný uvádzané hľadanie zamestnania nevedel preukázať, no súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 34 ods. 6 zákona NR SR č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov v zmysle, ktorého uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom a to pod hrozbou sankcie vyradenia z evidencie z dôvodu nespolupráce. Keďže úrad práce takúto skutočnosť neoznámil, je bez pochýb, že obžalovaný ako uchádzač o zamestnanie si svoju povinnosť plnil. Jediným príjmom obžalovaného je dávka v hmotnej núdzi. Zo zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi § 2 ods. 1 vyplýva, že hmotná núdza je stav, keď príjem členov rodiny podľa osobitného zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku o uplatnení nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa ods. 2 základné životné podmienky na účely zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Dávka podľa § 10 citovaného zákona je určená na zabezpečenie základných životných podmienok a je 61,60 eur mesačne, ak ide o jednotlivca.
Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa mal za to, že obžalovaný, ktorý za predmetné obdobie nemal žiaden príjem, pričom ako uchádzač o zamestnanie si zamestnanie aktívne hľadal, ako poberateľ len dávky v hmotnej núdzi, kde poskytovanie musí spĺňať uvedené podmienky a ktorá dávka slúži len na zabezpečenie základných životných podmienok, nemal reálne možnosti na plnenie vyživovacej povinnosti a ak si túto plnil v niektorých mesiacoch sumou 10,- eur mesačne, bolo to na úkor potrieb, plnenie tejto povinnosti mu neumožňovali ani majetkové pomery ako poberateľa dávky v hmotnej núdzi, ktorý musí spĺňať takúto podmienku a tak súd uzavrel, že skutok, ktorý sa kládol obžalovanému za vinu, nie je trestným činom. Vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo možné konštatovať, že bol spáchaný trestný čin, nebolo preukázané zavinenie obžalovaného, preto obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
Je zrejmé, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa zaoberal nielen kritériami, ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom podľa Zákona o rodine vyplývajúce z ustanovenia § 62 až 65, pričom zohľadnil aj spoločné ustanovenie § 75 zákona o rodine, mal na zreteli aj platnú právnu úpravu týkajúcu sa stavu hmotnej núdze. Aj napriek tejto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, vo svojom rozhodnutí nezohľadnil všetky rozhodné skutočnosti.
Odvolateľ vo svojom odvolaní poukázal na osobné pomery obžalovaného, predovšetkým na jeho vyjadrenie pri svojom výsluchu dňa 31.10.2016, kde konštatoval, že alkoholické nápoje požíva denne, je nezamestnaný a fajčí. V podstate týmto skutočnostiam, ktoré vyjadril obžalovaný vo vzťahu k svojej osobe, zodpovedá charakteristika z miesta trvalého bydliska, kde je zdôraznené, že býva v prerobenej garáži rodičovského domu, ktorý mu prerobil jeho brat, jeho správanie je bezproblémové, je dlhodobo nezamestnaný, požíva alkoholické nápoje.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zákonom stanovených kritérií. Pre riešenie výšky výživného na strane toho, kto má plniť výživné, teda povinného, preskúmaval schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti. Sú to vlastnosti dané telesnými, duševnými schopnosťami konkrétnej osobe, zdravotným stavom, vlohami, nadobudnutými , vedomosťami a získanými skutočnosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného - obžalovaného. Tieto subjektívne schopnosti sa môžu realizovať iba v rámci objektívnych možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie a dosahované zárobky v danom povolaní. Pokiaľ je obžalovaný nezamestnaný, majú sa skúmať dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania a dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru, či už objektívny alebo subjektívny.
U obžalovaného A. U. je preukázaná skutočnosť, tak ako sám konštatoval, že denne pije a fajčí, ide o asociálny prejav, ktorý je výrazným aj napriek jeho životnej situácii, prejavuje sa navonok, o čom svedčí aj správa z miesta trvalého bydliska. V tejto súvislosti, podľa názoru krajského súdu, súd prvého stupňa by sa mal v ďalšom konaní zaoberať dôvodmi, prečo obžalovaný je nezamestnaný, čo bolo dôvodom ukončenia jeho posledného pracovného pomeru, čo bolo dôvodom ukončenia pracovného pomeru, resp. zmeny pracovného pomeru v čase, keď podával návrhy na zníženie výživného. Negatívne prejavy v správaní obžalovaného predsa nemôžu viesť k záveru, že nebol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, keď na druhej strane je schopný si zabezpečiť prostriedky na denné požívanie alkoholických nápojov a fajčenie. Ako vyplýva z potvrdení, ktoré boli predkladané v právnej veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C294/2007 o rozvod manželstva obžalovaného A. U. a B. U. v čase, kedy súd rozhodoval o rozvode manželstva, bola uzavretá rodičovská dohoda. Obžalovaný deklaroval, že je zamestnaný vo firme I. s. r. o. I., v tejto firme bol zamestnaný ako tesár. Sám navonok potom deklaroval, že zarobil okolo 10.000,- Sk. V ďalšom konaní bude potrebné zisťovať, čo bolo dôvodom zániku pracovného pomeru. V konaní vedenom pod sp. zn. 8P/186/2009 na Okresnom súde Vranov nad Topľou, o zníženie výživného obžalovaný deklaroval, že v tom období bol zamestnaný vo firme N. s. r. o. S. ako tesár s príjmom 300,- eur mesačne, rovnako aj u tohto zamestnávateľa bude potrebné zisťovať, čo bolo dôvodom skončenia pracovného pomeru.
Okrem týchto skutočností, podľa názoru krajského súdu, na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na ustanovenia zákona o službách v zamestnanosti - zákon č. 5/2004 a zdôraznil, že už
tento zákon dáva povinnosť obžalovanému hľadať si aktívne zamestnanie, je potrebné skúmať, či v rozhodnom období boli k dispozícii voľné miesta či už v pozícii tesára, v ktorej už predtým pracoval, alebo v pozícii, v ktorej je vyučený obžalovaný, či takéto miesta mu boli ponúknuté a čo bolo dôvodom, prečo obžalovaný nevyužil možnosť zamestnania, ak sa preukáže, že boli v uvedených pozíciách takéto voľné pracovné miesta.
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní by sa mal zaoberať nielen dôvodmi zániku pracovného pomeru, ale aj dôvodmi, keďže došlo k zmene zamestnávateľa, či obžalovaný v dôsledku svojho konania sa nezbavil možnosti dosahovať vyšší príjem.
Po doplnení dokazovania v naznačených smeroch súd prvého stupňa by sa mal v ďalšom konaní zaoberať aj jednotlivými formami zavinenia u obžalovaného a následne vo veci rozhodnúť.
Vzhľadom na neúplnosť skutkových zistení, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi a je potrebné doplniť dokazovanie, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.