Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-83-2018.pdf
PDF · 96.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/83/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky U. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. K. O. na ul. R. č. X zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 32 proti 1. domnelému otcovi U. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v S. na O. ul. č. X a 2. maloletému dieťaťu A. S. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom v Košiciach na Staničnom námestí č. 9 v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní navrhovateľky a domnelého otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 23.3.2017 č.k. 40C 192/2014-314 v spojení s opravným uznesením z 5.4.2018 č.k. 40C 192/2014-365 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Navrhovateľke nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením určil, že domnelý otec U. F., nar. XX.X.XXXX je otcom mal. A. S., nar. XX.X.XXXX z matky U. S., nar. XX.X.XXXX. Maloletú A. S. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Domnelého otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 27,13 € od 25.7.2013 do 30.9.2014 a od 1.10.2014 do budúcna sumou 150 € mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred. Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 25.7.2013 do 23.3.2017 vo výške 3.691,13 € zaviazal domnelého otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Domnelého otca zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 789,02 € na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Domnelého otca zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66 € na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka aj domnelý otec.
3. Navrhovateľka podala odvolanie proti výroku o náhrade trov konania a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a priznal jej náhradu trov konania na súde prvej inštancie spolu vo výške 607,07 €. Nestotožňuje sa s dôvodmi nepriznania náhrady trov konania a to, že aj keď bol domnelý otec určený ako otec maloletej, vzhľadom na svoje pochybnosti využíval všetky prostriedky na účinnú obranu a táto skutočnosť nemôže byť považovaná za okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady trov konania. Takéto odôvodnenie nepovažuje za spravodlivé a majúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Domnieva sa, že nie je možné hovoriť o účinnej obrane, keď domnelý otec po vypracovaní dvoch znaleckých posudkov odborne spôsobilými osobami v odvetví genetiky účelovo spochybňoval svoje otcovstvo, keď
popieral, že by vôbec niekedy mal s ňou pohlavný styk, čo sa javí vzhľadom na vykonané dokazovanie ako nemožné a zároveň z vykonaného dokazovania (čo konštatuje aj súd) preukázateľne klamal, keď na pojednávaní 10.7.2014 sám uviedol, že s ňou spal v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa a rovnako vo vyjadrení z 8.7.2014 uviedol, že mali pohlavný styk. Prejavila názor, že správanie sa domnelého otca bolo účelové s cieľom oddialiť súdne rozhodnutie, viackrát muselo byť pojednávanie odročené, kedy sa nedostavil bez ospravedlnenia, resp. sa ospravedlnil na poslednú chvíľu. Ona spravila všetko pre to, aby predišla súdnemu sporu a počas celého konania sa správala tak, aby nedochádzalo k zbytočným trovám konania. Poukazuje tiež, že konajúci súd opomenul ust. § 53 CMP, v zmysle ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Ďalej poukázala na ust. § 54 a § 58 CMP.
4. Domnelý otec v odvolaní uviedol, že súd ho určil za otca bez jeho prítomnosti, sudkyňa bola od prvého pojednávania voči nemu zaujatá a vo výpovedi sú pokombinované nepravdivé a poprekrúcané výpovede, preto žiada o obnovenie súdneho konania a vykonanie krvnej skúšky, nakoľko maloletá má tri roky, lebo nie je jej otcom a taktiež trvá na krvných skúškach, aby boli zúčastnení všetci chlapi, s ktorými sa pohlavne stýkala matka maloletej aj v čase, keď s ňou žil, ktorí môžu byť potencionálni biologickí otcovia maloletej, hlavne muž z X. ulice, prízemie. Zároveň sa odvoláva aj na výšku výživného, nakoľko jeho mzda nepokryje túto sumu, nie ešte jeho mesačné výdaje a nemieni platiť za dieťa, ktoré nie je jeho a ani nikdy nebude.
5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu domnelého otca navrhla rozsudok v ním napadnutej časti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Citovaný rozsudok napadnutý odvolaním považuje za vecne správny, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a za správne právne posúdený. Domnelý otec vo svojom odvolaní opakuje svoju procesnú obranu, ktorú prezentoval v priebehu celého súdneho konania, pričom táto bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, a preto ním uvádzané dôvody v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. K jeho tvrdeniu, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti uvádza, že dňa 23.3.2017 bolo pojednávanie stanovené na 8.40 hod. prerušené z dôvodu nahlásenej bomby. Súd prvej inštancie presunul pojednávanie na poobedie, pričom všetci prítomní zobrali termín pojednávania na vedomie, a to vrátane domnelého otca, ako aj jeho zástupkyne, ktorí sa však na pojednávaní nezúčastnili, a teda nie je možné vytýkať súdu, že rozhodol v jeho neprítomnosti. Tvrdenie domnelého otca, že nie je otcom maloletej považuje za irelevantné, keďže otcovstvo bolo potvrdené znaleckými posudkami. K jeho námietke, že určené výživné je vyššie ako jeho mzda poznamenáva, že v priebehu celého konania výšku výživného nenamietal. Dokazovaním - výpoveďou samotného domnelého otca bolo preukázané, že po odrátaní mesačných nákladov mu ostane ešte suma cca 250 €, a teda nie je pravdou, že by nebol schopný prispievať na výživu maloletej 150 € mesačne.
6. Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že pri určení otcovstva súd vychádzal zo znaleckého posudku RNDr. U. B. a kontrolného znaleckého posudku Mgr. G. Z., PhD., kde z výsledkov vyplýva, že jeho otcovstvo nie je vylúčené ani v jednom zo 16 testovaných polymorfizmov. V každom z nich označený muž disponuje alelou, ktorú má dieťa a nemohlo ju zdediť od svojej matky. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Domnelý otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka maloletej uviedol, že výslovne popiera jeho vyjadrenia. Má za to, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, nebol vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. V konaní bolo porušeného jeho právo i právo maloletého dieťaťa na spravodlivý súdny proces. Kolízny opatrovník sa nezúčastnil na prejednávaní celej veci a nie je oprávnený vzhľadom na skutočnosť, že jeho zástupca nemá medicínske vzdelanie ani vzdelanie v odbore genetiky posúdiť znalecký posudok RNDr. B. ani znalecké dokazovanie ako celok ani žiadnu jeho časť. Vykonané dôkazy preukázali, že nie v každom z nich muž disponuje alelou, ktorú má dieťa a mohlo ju zdediť od svojej matky. Dokazovaním bola zistená nezhoda v troch vyšetrených systémoch D15S51, Penta D a FGA. V predmetnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 26/2014 RNDr. B., pričom ako je uvedené v odôvodnení rozsudku v bode 13., pri prepise alel Penta D do písomnej časti posudku došlo k chybe a ďalej sa uvádza: „ avšak DNA analýza potvrdila opätovne zhodu u matky, maloletého dieťaťa a označeného muža“. Má za to, že DNA analýza nepotvrdila opätovne zhodu u matky, maloletého dieťaťa a označeného muža u všetkých alel. Žiadal, aby bolo vykonané nové znalecké dokazovanie, avšak súd prvej inštancie
jeho návrh zamietol, čo považuje za arbitrárne rozhodnutie a porušenie jeho ústavných práv, ako aj práv maloletého dieťaťa. Takýto znalecký posudok, ktorý obsahuje vady a jeho výsledky nemožno považovať za pravdivé a nesporné, nemôže byť spravodlivým podkladom pre rozhodnutie vo veci. Naviac v predmetnom znaleckom posudku je ako domnelý otec označený U. F. a nie U. F.. Označenie domnelého otca musí byť nesporné, inak takýto znalecký posudok nemožno považovať za pravdivý a nie je možno na jeho základe spoľahlivo zistiť skutkový stav. V konaní bolo zistené, že výsledky vyšetrovaných STR systémov D18S51 a FGA z analýzy RNDr. B. nekorešpondujú s výsledkami jej analýzy a výsledkami analýzy Prof. RNDr. X. O., PhD.. Nezhoda analýzy RNDr. B. s analýzou Prof. RNDr. X. O., PhD. je pri STR systéme Penta D, ten však ona nevyšetrovala. Podľa názoru súdu možno to odôvodniť pravdepodobne nesprávnym nastavením veľkostného štandardu v prípade analýzy RNDr. U. B., čo však nemá na konečný výsledok paternity žiaden vplyv, keďže všetky tri vzorky (matka, dieťa i označený muž) boli vyšetrované za rovnakých podmienok. Poukázal na nález ÚS SR III.ÚS 107/07 a ďalej uviedol, že súd vyniesol rozsudok na základe sporných tvrdení navrhovateľky a domnelého otca a na základe sporných zistení znaleckým dokazovaním. Takéto rozhodnutie je nesprávne a svojvoľné. Žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové prejednanie a nové rozhodnutie.
8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti napadnutého rozsudku a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s argumentáciou domnelého otca, ktorá je totožná s jeho argumentáciou i v odvolacom konaní.
12. K odvolacej argumentácii domnelého otca týkajúcej sa nezhody jeho DNA profilu v znaleckom posudku RNDr. U. B., ktoré znalecké dokazovanie nariadil súd a ním predloženého DNA profilu vyhotoveného znalkyňou Prof. RNDr. X. O., PhD. znalkyňou z odboru genetiky človeka a analýzy DNA odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vykonal kontrolné znalecké dokazovanie, a to znaleckým posudkom č. 13/2016 Mgr. G. Z., PhD., v ktorom znalkyňa odôvodňuje, prečo výsledky analýz nekorešpondujú, a to pravdepodobne nesprávnym nastavením veľkostného štandardu v prípade analýzy RNDr. U. B., čo však podľa znalkyne nemá na konečný výsledok paternity žiaden vplyv, keďže všetky tri vzorky (matka, dieťa i označený muž) boli vyšetrované za rovnakých podmienok. Ďalej uviedla, že otcovstvo domnelého otca voči maloletej je v oboch prípadoch potvrdené. Ak prekryje obe analýzy, tak označený muž disponuje alelou, ktorú má dieťa a nemohlo ju zdediť od svojej matky v 23 STR systémoch (pri vylúčení Penta D), čím sa zvyšuje hodnota CPI uvedená v tab.1 (pôvodne počítaná zo 16 STR systémov) a tým sa zvyšuje i hodnota pravdepodobnosti otcovstva. Predpokladá, že v prípade, ak by Prof. RNDr. X. O., PhD. mala k dispozícii vzorky od matky a dieťaťa, dospela by k rovnakému záveru. Výsledok uvedený v znaleckom posudku RNDr. U. B. č. 26/2014 považuje za správny s malými nepresnosťami, ktoré neovplyvňujú konečný záver. Ďalej je potrebné uviesť, že napokon i znalkyňa RNDr. U. B. vysvetlila túto nezhodu nesprávnym nastavením veľkostného štandardu, čo však
nemá na konečný výsledok paternity žiaden vplyv, keďže všetky tri vzorky boli vyšetrené za rovnakých podmienok. Na závere o pravdepodobnosti otcovstva domnelého otca nemení nič ani formálna chyba posudku týkajúca sa priezviska označeného muža ako U. F.R.J. namiesto F.J., nakoľko prílohou k znaleckému posudku je i kópia občianskeho preukazu označeného muža, ktorému boli testované vzorky odobraté. Z uvedeného dôvodu teda nie je možné spochybniť znalecký posudok z hľadiska, že by znalec nemal podklady na znalecké skúmanie, ktorá skutočnosť by bola relevantná z hľadiska hodnotenia znaleckého posudku ako dôkazu. V konečnom dôsledku vnútorné rozpory v kontrolnom znaleckom posudku Mgr. G. Z., PhD., ktorým bola potvrdená správnosť záverov znalkyne Dr. B. zistené, ani namietané neboli, rovnako ani spôsob získania podkladov a spracovania vzoriek. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že tvrdenia domnelého otca o údajnom intímnom pomere navrhovateľky s inými mužmi v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa resp. neexistencii súlože medzi ním a navrhovateľkou v uvedenom čase vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania nemôžu v danom prípade založiť potrebu ďalšieho dokazovania „krvnou skúškou“ iných (neoznačených) mužov v súlade s odvolacím návrhom domnelého otca. Znalecký posudok z odboru genetiky analýzou DNA je totiž s poukazom na súčasný vývoj vedy - genetiky objektívne najpreukaznejším dôkazným prostriedkom sporného otcovstva vyvracajúcim tvrdenia označeného muža (porovnaj rozhodnutia NS SR 1Cdo15/2003, NS ČR 30 Cdo143/2011, ÚS ČR I.ÚS 2808/2011).
13. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka domnelého otca, že mu bola odňatá možnosť konať na súde, pretože súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, nakoľko pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok bolo prerušené do 13,00 hod. z dôvodu nahlásenej mimoriadnej udalosti v budove súdu (bomby), pričom účastníci vrátane domnelého otca a jeho splnomocnenej zástupkyne boli pri vyhlásení uznesenia o prerušení pojednávania prítomní a uvedenú skutočnosť zobrali na vedomie bez toho, aby oznámili prekážky, ktoré im bránia zúčastniť sa ďalšieho priebehu pojednávania, preto neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP a teda nemožno dospieť ani k odôvodnenému záveru, že by domnelému otcovi bola odňatá možnosť konať na súde.
14. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni táto zjavne vyplýva z nespokojnosti domnelého otca s rozhodnutím súdu vo veci, pričom takúto okolnosť spolu s procesným postupom sudcu zákon výslovne vylučuje ako dôvod vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§49 ods.3 CSP) a na takúto námietku zaujatosti súd nemôže prihliadať a teda o nej ani rozhodovať (§53 ods.3 CSP).
15. Napokon súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci aj vo vzťahu k rozhodnutiu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom výživné určil v súlade so zákonnými kritériami vyplývajúcimi zo Zákona o rodine, správne ustálil dlh na výživnom a v súlade so zákonom rozhodol aj o trovách štátu a povinnosti domnelého otca zaplatiť súdny poplatok, preto rozsudok súdu prvej inštancie o určení otcovstva, úprave výkonu rodičovských práv a povinností, trovách štátu a povinnosti zaplatiť súdny poplatok ako vecne správny potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením.
16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
18. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Odvolací súd sa stotožnil i s výrokom o náhrade trov konania, i keď súd prvej inštancie použil nesprávne ustanovenie § 55 CMP, keďže predmetom konania bolo určenie rodičovstva, v rámci ktorého prichádza do úvahy aplikácia ust. § 53 CMP. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že v mimosporových konaniach sa generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP) a len
výnimočne je možné ich náhradu priznať v zmysle ustanovení § 53 až § 56 CMP. Zásadne však ide o fakultatívnu možnosť súdu priznať takúto náhradu, a to len s použitím materiálneho korektívu možnosti spravodlivo náhradu trov konania požadovať. Len v prípade konaní uvedených v § 53 CMP prichádza do úvahy náhrada trov konania podľa princípu úspechu v konaní, avšak táto koncepcia je oproti CSP úplne odlišná práve vo fakultatívnej možnosti súdu priznať takúto náhradu, a to len s použitím materiálneho korektívu, kedy súd individuálne posúdi v konkrétnom konaní možnosť priznať náhradu trov konania, ale aj rozsah takto priznanej náhrady so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Pochybnosti označeného muža (domnelého otca) o svojom otcovstve a jeho obrana v konaní navrhovaním dôkazov za súčasnej participácie na vykonaní dôkazov predovšetkým znaleckými posudkami nemôže byť vnímaná ako obštrukčné konanie účastníka a nemôže viesť k záveru, že od neho možno spravodlivo požadovať náhradu trov konania, i keď v konečnom dôsledku úspech vo veci nemal. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že z dôvodov na strane domnelého otca bolo pojednávanie odročené (vopred) dvakrát z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu a celodenného ošetrenia domnelého otca, ktoré skutočnosti boli zdokladované, v jednom prípade (9.4.2015) sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia avšak súd pojednával v jeho neprítomnosti a uložil mu poriadkovú pokutu. Z uvedeného dôvodu nebol daný ani postup podľa § 54 CMP (priznanie zavinených trov konania). Napokon nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej navrhovateľke sa nedotkne ani jej materiálnej sféry, nakoľko jej bola Centrom právnej pomoci poskytnutá bezplatná právna pomoc. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania navrhovateľke ako vecne správny.
21. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nepriznal navrhovateľke ani trovy odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).