Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-129-2017.pdf
PDF · 105.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/129/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému N. G., nar. XX. XX. XXXX, prihlásenému k trvalému pobytu B. XXX/X, W. I., t. č. G. T.. B.., T. I.. M.. Š. XXXX, M., umiestnenému v zariadení sociálnych služieb Senires n. o. Likavka, pozbavenému spôsobilosti na právne úkony, zastúpenému opatrovníkom Mestom Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 1 244,07 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 087,11 eura a úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 339,50 eura od 28. 10. 2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 643,21 eura od 26. 11. 2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 142,44 eura od 30. 12. 2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 20,58 eura od 27. 01. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 19,36 eura od 26. 02. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.
odôvodnenie:
1. Elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) dňa 02. 10. 2017 a následne písomným podaním, doručeným súdu dňa 09. 10. 2017, uplatnil žalobca voči žalovanému pohľadávku 1 244,07 eura, úroky z omeškania 5,05 % ročne: zo sumy 339,50 eura od 28. 10. 2014, zo sumy 643,21 eura od 26. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 221,42 eura od 30. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 20,58 eura od 27. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 19,36 eura od 26. 02. 2015 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a. s. Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom“), a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 08. 2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2016. Slovak Telekom a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných Dodatkov dohodli na tom, že Slovak Telekom bude žalovanému poskytovať ním vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytnuté služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXX XXX XXX a XXX XXX XXX. Na základe tohto zmluvného vzťahu Slovak Telekom poskytol žalovanému služby, ktoré mu následne vyfakturoval, ale žalovaný nesplnil svoj záväzok uhradiť cenu za služby riadne a včas. Žalobca uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne za nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.
2. Elektronickým podaním, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, doručeným súdu dňa 28. 03. 2018, žalobca doplnil dôvody žaloby, kde poukázal okrem iného na to, že neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv, uzavretých medzi Slovak Telekom a žalovaným, boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Slovak Telekom, v spojení s Cenníkom pre poskytovanie služieb, ktoré sa Slovak Telekom a žalovaný zaviazali dodržiavať. Tvrdil, že sporný nárok vyplýva zo zmluvného vzťahu so synalagmatickým charakterom z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnil iba Slovak Telekom, zatiaľ čo žalovaný Zmluvu porušil. Poukázal na to, že Slovak Telekom automaticky nedeaktivoval poskytované služby, ale dochádzalo iba k tzv. suspendácii klienta. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez deaktivácie poskytovaných služieb a ukončenie zmluvného vzťahu. V prípade, ak klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii poskytovaných služieb a k ukončeniu zmluvného vzťahu.
3. V priebehu konania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 05. 04. 2016, č. k. 1Ps/13/2015-64, bol žalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony s tým, že za opatrovníka mu bolo ustanovené Mesto Liptovský Mikuláš. Opatrovník je v zmysle tohto rozsudku oprávnený a povinný žalovaného zastupovať pri právnych úkonoch, spravovať jeho majetok a nakladať s ním v bežných veciach, pričom v prípade nie bežnej veci je na nakladanie s jeho majetkom potrebné schválenie súdu.
4. Na oznámenie súdu o tom, že žalovaný bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, reagoval žalobca vyjadrením, doručeným súdu dňa 15. 06. 2018 elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, ktorým zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi Slovak Telekom a žalovaným, nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ďalej poukázal na ustanovenia upravujúce vydávanie občianskych preukazov s tým, že každý opatrovník osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, má zákonnú povinnosť oznámiť túto skutočnosť príslušným orgánom a požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu, ktorý bude obsahovať údaj o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Navrhol zároveň doplniť dokazovanie rozhodnutím o pozbavení žalovaného spôsobilosti na právne úkony.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. 06. 2018, na ktoré sa ospravedlnil žalobca, aj opatrovník žalovaného. V súlade s ustanovením § 180 CSP vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti strán sporu.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Podnik Slovak Telekom. a. s. (ďalej aj „Podnik“) uzatvoril so žalovaným, ako fyzickou osobou, nepodnikateľom, dňa 03. 05. 2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta, ktorej bolo priradené telefónne číslo XXX XXX XXX (ďalej len „prvá Zmluva“). Zároveň dňa 03. 05. 2012 bol uzavretý aj Dodatok k prvej Zmluve, predmetom ktorého bol program NAJ 200, doba viazanosti 24 mesiacov, aktivačný poplatok 3,32 eura a zmluvná pokuta 47,80 eura. Dňa 11. 02. 2014 uzatvoril Podnik so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb takisto podľa zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorého bola telefónna služba GSM/UMTS a SIM karta k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX (ďalej len „druhá Zmluva“). Touto Zmluvou žalovanému bol odpredaný aj mobilný telefón LG Optimus L3 II za maximálnu kúpnu cenu 1,- euro. Podnik vyfakturoval žalovanému poplatky za poskytnuté služby (uvedené faktúry však neobsahujú údaj, ktorého telefónneho čísla sa týkajú) a žalovaný bol v týchto faktúrach identifikovaný iba ako účastník pod č. 1.92328837 - N. G., B. XXX/X, W. I.. Faktúrou č. 7409251953, splatnou 27. 10. 2014, Podnik vyfakturoval žalovanému za obdobie od 08. 09. 2014 do 07. 10. 2014 sumu 345,57 eura, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov úhrady za hlasové a nehlasové služby vo výške 283,8164 eura, 20 % DPH, t. j. 56,76 eura a upomienky oneskorenej platby 4,99 eura (ďalej len „prvá faktúra“). Faktúrou č. 7410174868, splatnou 25. 11. 2014, Podnik vyfakturoval žalovanému za obdobie od 08. 10. 2014 do 07. 11. 2014 spolu 648,20 eura, pričom žalovanému boli vyfakturované okrem mesačných poplatkov a poplatkov za hlasové a nehlasové služby aj iné poplatky a služby vo výške 64,9864 eura spolu s 20 % DPH, t. j. 77,98 eura a poplatok za upomienku 4,99 eura (ďalej len „druhá faktúra“). Faktúrou č. 7411141982, splatnou 29. 12. 2014, Podnik vyfakturoval žalovanému za obdobie od 08. 11. 2014 do 07. 12. 2014 sumu 246,21 eura, ktorá okrem mesačných poplatkov, poplatkov za hlasové a nehlasové služby, pozostáva aj z „iných poplatkov a služieb“ vo výške 82,3199 eura plus 20 % DPH, t. j. 98,78 eura a poplatku za upomienku 4,99 eura (ďalej len „tretia faktúra“). Faktúrou č. 7500003435, splatnou 26. 01. 2015, Podnik vyfakturoval žalovanému za obdobie od 08.
12. 2014 do 07. 01. 2015 sumu 25,57 eura, do ktorej bol zahrnutý aj poplatok 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby (ďalej „štvrtá faktúra“). Faktúrou č. 7501028570, splatnou dňa 25. 02. 2015, Podnik vyfakturoval žalovanému za obdobie od 08. 01. 2015 do 07. 02. 2015 sumu 39,16 eura, ktorá okrem mesačných poplatkov a poplatkov za nehlasové služby, pozostáva aj z „iných poplatkov a služieb“ vo výške 16,50 eura plus 20 % DPH, t. j. 19,80 eura (ďalej len „piata faktúra“).
7. Slovak Telekom a žalobca uzatvorili dňa 27. 08. 2015 Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej uzatvorili dňa 23.06. 2016 Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok, pričom zo zoznamu postúpených pohľadávok vyplýva, že predmetom postúpenia boli aj nároky Slovak Telekom voči žalovanému, vyplývajúce z prvej faktúry vo výške 344,49 eura, z druhej faktúry vo výške 648,20 eura, z tretej faktúry vo výške 246,21 eura, zo štvrtej faktúry vo výške 25,57 eura a z piatej faktúry vo výške 39,16 eura.
8. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9. Uvedenými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že pohľadávka pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému bola postúpená žalobcovi v rozsahu, ktorý vyplýva zo zoznamu postupovaných pohľadávok s tým, že žalobca v tomto konaní uplatnil u niektorých faktúr pohľadávku v nižšej sume. Tým mal súd preukázanú aj vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto súdnom spore.
10. Podľa § 38 Obč. zák. (1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. (2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
11. Žalovaný bol rozsudkom zo dňa 05. 04. 2016, č. k. 1Ps/13/2015-64, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28. 04. 2016, pozbavený spôsobilosti na právne úkony.Vzhľadom na citovanú právnu úpravu súd skúmal, či Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktoré uzatvoril Slovak Telekom so žalovaným, sú platné, t. j. či žalovaný pri ich uzatváraní bol spôsobilý na takýto právny úkon. Zo znaleckého posudku, vypracovaného znalkyňou I.. M. I. pre účely konania, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1Ps/13/2015 vyplýva, že žalovaný sa začal liečiť na psychiatrickej ambulancii až v septembri 2015, kedy vyhľadal ambulantného psychiatra, ktorý u neho konštatoval syndróm závislosti od alkoholu. Dovtedy u žalovaného neboli zistené žiadne psychické problémy - znalkyňa ešte v znaleckom posudku zo dňa 22. 12. 2015 nemohla označiť jeho zdravotný stav ako trvalý. Až v znaleckom posudku, vypracovanom znalkyňou písomne dňa 23. 03. 2016 a doplnenom na pojednávaní dňa 05. 04. 2016, znalkyňa konštatovala u žalovaného duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná. Vzhľadom na zistenia znalkyne, označené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1Ps/13/2015, súd nemal preukázané, že Zmluvy, na základe ktorých boli vyfakturované faktúry, splatné od 27. 10. 2014 do 25. 02. 2015, by bol žalovaný uzatvoril v duševnej poruche, ktorá by ho pre tento právny úkon robila neschopným.
12. Podľa § 51 Obč. zák., účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu. (12) Účastník je povinný b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 14. Podľa § 44 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
15. Podľa § 559 Obč. zák. (1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení účinnom do 31. 05. 2014, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, a 5 Obč. zák. v znení účinnom do 31. 05. 2014, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení účinnom do 12. 06. 2014, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanému nároky zo spotrebiteľských zmlúv, takže na danú vec je potrebné aplikovať procesné ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. Slovak Telekom a žalovaný nesporne uzatvorili vyššie označené dve Zmluvy a v konaní nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že faktúry, na základe ktorých sa domáhal nároku uplatneného v tomto súdnom spore, boli vystavené práve na základe týchto Zmlúv. Žalobca tvrdil, že žalovaný neuhradil vyfakturované sumy tak, ako mu tieto boli postúpené pôvodným veriteľom Slovak Telekom, čo žalovaný nepoprel. Preto súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné. Nakoľko však žalovaný v spore nebol zastúpený advokátom, súd aj bez výslovných tvrdení žalovaného skúmal, či uplatnené nároky nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré v spotrebiteľských zmluvách zákon sankcionuje ich neplatnosťou. 20. Preskúmaním súd zistil, že v prvej faktúre, vystavenej na sumu 345,57 eura, Podnik vyfakturoval žalovanému okrem úhrady za poskytnuté služby, aj poplatok 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby. Takýto poplatok nebol zmluvnými stranami individuálne dojednaný a pokiaľ by vyplýval zo Všeobecných obchodných podmienok Podniku (VOP), prípadne jeho Sadzobníka, nejedná sa o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Obč. zák. Pokiaľ by aj prvá a druhá Zmluva odkazovali na takéto dokumenty, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Obč. zák. v spotrebiteľských zmluvách neplatná. Žalobcovi z prvej faktúry bola postúpená pohľadávka 344,49 eura, z čoho pri nedostatku skutkových tvrdení možno len usudzovať, že rozdiel žalovaný uhradil ešte pôvodnému veriteľovi. Po odpočítaní sumy 4,99 eura potom, ako dôvodný, súd vyhodnotil nárok žalobcu, ktorý na základe prvej faktúry si uplatnil pohľadávku vo výške 339,50 eura. Obdobne žalobca preukázal dôvodnosť nároku v časti, pokiaľ na základe štvrtej faktúry uplatnil voči žalovanému pohľadávku 20,58 eura a na základe piatej faktúry pohľadávku vo výške 19,36 eura. Slovak Telekom postúpil žalobcovi celú pohľadávku, vyfakturovanú vo štvrtej faktúre (25,57 eura) a piatej faktúre (39,16 eura). Vo štvrtej faktúre bol nedôvodne vyfakturovaný poplatok 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby a v piatej faktúre bola nedôvodne vyfakturovaná žalovanému suma 16,50 eura, plus 20 % DPH, t. j. 19,80 eura ako „iné poplatky a služby“. Žiadne takéto poplatky individuálne dojednané neboli a nakoľko žalobca tieto nároky zo štvrtej a piatej faktúry ani nepožadoval, súd mu priznal na základe štvrtej faktúry uplatnenú istinu 20,58 eura a na základe piatej faktúry istinu 19,36 eura.
21. Druhou faktúrou Podnik vyfakturoval žalovanému sumu 648,20 eura a táto suma bola aj postúpená žalobcovi s tým, že žalobca uplatnil sumu 643,21 eura. Žalobca neodôvodnil tento nárok a súd len prepočtom dospel k záveru, že tak, ako vo vyššie označených faktúrach, aj v tomto prípade si v konaní neuplatnil poplatok 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby. Na základe druhej faktúry však žalobcovi súd nepriznal ani sumu 77,98 eura, ktorú Podnik vyfakturoval žalovanému ako „iné poplatky a služby“ vo výške 64,9864 plus 20 % DPH, čo predstavuje sumu 77,98 eura. Tento nárok žalobcovi nepatrí, nakoľko ani netvrdil, o aké iné poplatky a služby sa má jednať, čo samo o sebe má v zmysle § 150 CSP za následok tzv. rýchlu stratu sporu. Navyše, žalobca ani nepreukázal, že by takéto poplatky boli zmluvnými stranami individuálne dojednané a ak vyplývali z VOP, príp. Sadzobníka, vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 2, ods. 5 Obč. zák., takýto nárok žalobcovi nemožno priznať. V dôsledku toho súd na základe druhej faktúry priznal žalobcovi istinu 565,23 eura. Na základe tejto faktúry žalobca uplatnil pohľadávku 643,21 eura, takže v časti ohľadne istiny 77,98 eura súd žalobu zamietol. Tretia faktúra áto bola vystavená na sumu 246,21 eura s tým, že celá pohľadávka Podniku voči žalovanému bola postúpená žalobcovi. Žalobca uplatnil na základe tejto faktúry istinu 221,42 eura z čoho možno usudzovať, že nežiadal priznať sumu 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby. Treťou faktúrou však veriteľ vyfakturoval žalovanému aj sumu 82,3199 eura plus 20 % DPH, t. j. 98,78 eura, z titulu iných poplatkov a služieb. Tento nárok žalobcovi nepatrí, nepreukázal jeho dôvodnosť, a preto na základe tretej faktúry súd žalobcovi priznal istinu 142,44 eura a vo zvyšku, ohľadne istiny 98,78 eura, žalobu zamietol.
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Žalovaný bol povinný zaplatiť sumy za poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Pokiaľ v lehote splatnosti dlžnú sumu neuhradil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania a je preto povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú závislé od základnej úrokovej sadzby, určenej J. X. H., ktorá bola ku dňu vzniku omeškania všetkých piatich faktúr 0,05 %. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto súd žalobe vyhovel v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania istiny 1 087,11 eura a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 339,50 eura od 28. 10. 2014 do zaplatenia (prvá faktúra), zo sumy 565,23 eura od 26. 11. 2014 do zaplatenia (druhá faktúra), zo sumy 142,44 eura od 30. 12. 2014 do zaplatenia (tretia faktúra), zo sumy 20,58 eura od 27. 01. 2015 do zaplatenia (štvrtá faktúra) a zo sumy 19,36 eura od 26. 02. 2015 do zaplatenia (piata faktúra). V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať vyššiu sumu spolu s úrokmi z omeškania, súd žalobu zamietol.
26. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
27. Súd nezistil dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto v zmysle citovanej právnej úpravy zaviazal žalovaného splniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom v lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.
28. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku 1 244,07 eura, takže priznaním istiny 1 087,11 eura bolo žalobe vyhovené v rozsahu 87 %. Po započítaní úspechu žalovaného (13 %) súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.