Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/288/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: BL PLUS, s. r. o., Prenčov 177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, o zaplatenie 2 500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 25. apríla 2017 č. k. 20C/40/2016-95, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2017 č. k. 20C/40/2016-95 potvrdzuje . II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2 500,- eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 2 500,- eur od 20. februára 2016 až do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za preukázané uzavretie troch úverových zmlúv medzi žalobkyňou a žalovanou, a to zmluvy o úvere z 29. marca 2012, z 26. januára 2012 a z 11. marca 2013. 3. Zmluva o úvere z 29. marca 2012 obsahuje údaje o žalobkyni, meno, priezvisko, bydlisko, dohodnutú sumu úveru 350,- eur zvýšenú o poplatok 322,- eur, celková čiastka na zaplatenie 672,- eur, v dvanástich mesačných splátkach po 56,- eur počnúc 26. aprílom 2012. Súd mal za nesporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú na vopred predtlačenom pripravenom formulári bez možnosti žalobkyne ovplyvniť zmluvné podmienky. Zmluva o úvere musí obsahovať náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré však neobsahuje, a to: doba trvania zmluvy o úvere, termín konečnej splatnosti úveru, RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ako dôsledok porušenia zo strany žalovanej, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, je úver bezúročný a bez poplatkov, a potom má žalovaná nárok len na zaplatenie od žalobkyne sumy poskytnutého úveru bez poplatkov, bez úrokov. Z toho dôvodu žalovaná nemá nárok na sumu 280,- eur. 4. Zmluva o úvere z 26. januára 2012 obsahuje údaje o žalobkyni, sumu poskytnutého úveru 1 000,- eur, zvýšenú o poplatok 972,- eur, spolu 1 872,- eur v dvanástich mesačných splátkach po 156,- eur počnúc 26. marcom 2012. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá neobsahuje zákonom č. 129/2010 Z. z. predpísané náležitosti, a to konečnú splatnosť úveru, dobu trvania zmluvy, RPMN, výšku, počet a termíny splátok, istiny a úrokov a iných poplatkov, preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto žalovaná nemá nárok na uvedenej zmluve na zaplatenie sumy 780,- eur, ale len sumy 1 000,- eur. 5. Zmluva o úvere z 11. marca 2013 obsahuje údaje žalobkyne, výšku úveru 1 400,- eur, zvýšenú o poplatok 1 216,- eur, celkovo na zaplatenie 2 616,- eur v jednej splátke po 2 616,- eur, celkový poplatok spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy poskytnutého úveru, čo

predstavuje sumu 548,10 eur a administratívne náklady 667,90 eur s tým, že dlžník sa zaväzuje sumu 2 616,- eur, ak nie je dohodnuté inak, zaplatiť do 20. marca 2014. RPMN 86,86 %. Predmetná zmluva neobsahuje dobu splatnosti úveru, jednotlivé splátky, nie je zrejmé, koľko zo splátky sa zarátava na istinu, úroky a iné poplatky, a preto je zmluva bezúročná a bez poplatkov tak, ako vyššie uvedené zmluvy. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1 400,- eur, ktorú sumu žalovanej zaplatila, a preto si titulom bezdôvodného obohatenia uplatňuje sumu 1 440,- eur. 6. Okresný súd uzavrel, že žalobkyňa plnila viac ako mala, zmluvy sú sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, vzhľadom na porušenie zo strany žalovanej, keďže v zmluvách nie sú zákonom predpísané náležitosti, a preto je žalovaná povinná vydať bezdôvodné obohatenie. Námietku premlčania žalovanej okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže žalovaná neuviedla podstatné skutočnosti a lehoty, pre ktoré by mal byť nárok premlčaný. Žalobkyňa predložila prehľad splátok k jednotlivým úverovým zmluvám a z jej vyjadrenia vyplynulo, že sa o bezdôvodnom obohatení, a kto zaň zodpovedá dozvedela začiatkom roku 2016 od kamarátky, následne navštívila advokátsku kanceláriu, kde jej uvedené bolo vysvetlené, a vtedy nadobudla skutočnú vedomosť o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Okresný súd považoval nárok za uplatnený včas. 7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal plné právo na náhradu trov konania. 8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaná ako dôvody odvolania uviedla vady uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia tým, že okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej, a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne. 9. K jednotlivým úverovým zmluvám žalovaná uviedla nasledovné: 1/ úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere z 26. januára 2012 nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkový, keďže zmluva obsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 v zmysle § 9 ods. 2 písm. k). Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa sa zmluvou zaviazala k úhrade 12 splátok vo výške 156,- eur počnúc 26. marcom 2012, z čoho je zrejmý konečný termín splatnosti, a to 26. február 2013. 2/ v prípade zmluvy o úvere z 29. marca 2012 taktiež nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok, istiny a úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa sa zaviazala k úhrade 12 splátok vo výške 56,- eur počnúc 26. aprílom 2012, z čoho vyplýva termín konečnej splatnosti, a to 26. marec 2013. Úver poskytnutý na základe tejto zmluvy preto nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. 3/ taktiež v zmluve o úvere z 11. marca 2013 je uvedená výška splátky 2 616,- eur a termín splatnosti 20. marec 2014. Nie je možné hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a následne nemožno poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 10. Žalovaná vo vzťahu ku každej úverovej zmluve rovnako odôvodňovala výšku odplaty, ako aj poplatok za spracovanie zmluvy poukazujúc na dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovanou. Podľa žalovanej nenastala sni jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretých úverových zmlúv, zmluvy o úvere neboli nikdy právoplatne vyhlásené že neplatné, rovnako tak právny dôvod na plnenie z týchto zmlúv nikdy neodpadol a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. 11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že dôvodom odvolania žalovanej je nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Žalobkyňa vo vyjadrení k riadne doručenému odvolaniu zotrvala na svojej argumentácií. Zdôraznila, že v úverových zmluvách neboli uvedené hodnoty RPMN. Osobitne uviedla, že v prípade zmluvy z 11. marca 2013 žalovaná osobitne uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohodu o plnení v splátkach, ktorou si žalovaná zabezpečila principiálnu nováciu splácania spotrebiteľských úverov z jednorazového splatenia na splácanie v splátkach. Pritom novačná dohoda o plnení v splátkach je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného jednorazového splatenia celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr a na splácanie zostávajúcej sumy úveru rozložené do pravidelných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa priemerný spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne však po tejto zmene splácania úveru je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v zmene (zvýšení) RPMN na spotrebiteľský úver. Uvedená RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostane spotrebiteľ od žalovanej informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou. Uvedená RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. K uzavretiu dohody žalobkyňa pristúpila v domnení, že sa nemení výhodnosť úveru.

13. Žalobkyňa taktiež argumentovala, že úverové zmluvy neobsahujú ďalšiu náležitosť, a to: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a termín konečnej splatnosti. Namietala aj výšku odplaty za poskytnuté úvery. Podľa žalobkyne tieto chýbajúce náležitosti úverových zmlúv spôsobili, že úvery poskytnuté týmito zmluvami je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku žalobkyňa uviedla, že tento je výstižne a dostatočne odôvodnený, okresný súd sa vysporiadal s rozhodujúcimi momentmi oboch strán. 14. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej žalovaná zotrvala na argumentácií vyjadrenej v odvolaní proti rozsudku okresného súdu. 15. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 16. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Napadnutý rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných dôkazov, pričom okresný súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Okresný súd vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok okresného súdu je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd v nasledujúcich bodoch odôvodnenie okresného súdu dopĺňa o ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. 17. Okresný súd sa vecne zaoberal preskúmaním všetkých troch napadnutých zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské zmluvy uzavreté 29. marca 2012 a 26. januára 2012 neobsahovali údaj o RPMN, ktorý údaj je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011. Nedostatok tejto náležitosti v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) označeného zákona sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe tejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľská zmluva uzavretá 11. marca 2013 obsahovala údaj o RPMN (86,86 %) pre spotrebiteľský úver splatný jednou splátkou. Z listinných dôkazov (konkrétne Všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok), ako aj z výsluchu žalobkyne, je zrejmé, že následne, ako bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere z 11. marca 2013, zmluvné strany uzatvorili dohodu o plnení v splátkach (uzavretie tejto dohody nepoprela ani žalovaná). Dohodou o plnení v splátkach malo dôjsť k zmene splácania spotrebiteľského úveru z jednorazového splatenia na splácanie v splátkach pri zachovaní celkovej sumy úveru. Rozloženie splácania úveru do pravidelných splátok malo vplyv na výhodnosť úveru, keďže úver splatný v jednej splátke je výhodnejší ako úver splatný vo viacerých splátkach, v dôsledku zmeny celkových nákladov, čo má vplyv na zmenu RPMN spočívajúcu v navýšení tejto hodnoty. Uvedené je zrejmé, aj zo vzorca pre výpočet RPMN, ktorý je závislý od rôznych premenných, pričom jednou z nich je aj počet splátok. Z dôvodu zmeny spôsobu plnenia, došlo k zmene RPMN, v dôsledku čoho sa úver stal menej výhodný. O uvedenej skutočnosti však žalobkyňa pri podpise nemala vedomosť, keďže ako sama uviedla podpísala úverovú zmluvu, podľa ktorej mala platiť v splátkach. Žalovaná zmenu RPMN pri zmene podmienok žalobkyni nevysvetlila, ani žalobkyňu s ňou neoboznámila. Vzhľadom na charakter zmluvy, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou (súčasne formulárovou zmluvou), a na časovú následnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, je zrejmé, že žalovaná už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere konala tak, aby dosiahla poskytnutie spotrebiteľského úveru v splátkach, nie jednorazovo. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala použijúc nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 301/2012 Z. z., keďže už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala záujem uzavrieť dohodu o plnení úveru v splátkach, hoci v spotrebiteľskej zmluve uviedla len údaj o RPMN zodpovedajúci plneniu v jednej splátke, nie údaj o RPMN zodpovedajúci plneniu vo viacerých splátkach, teda uviedla nesprávne údaj o nižšej RPMN, v dôsledku ktorého konania mohla narušiť ekonomické správanie žalobkyne vo vzťahu k poskytnutému úveru (či úverovú zmluvu uzatvorí alebo nie), keďže žalobkyňa si nemohla porovnať výhodnosť úveru pri jednorazovom splnení alebo pri plnení v splátkach. Neuvedenie správnej hodnoty RPMN v spotrebiteľskej zmluve z 11. marca 2013 je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 352/2012 Z. z. sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru poskytnutého na základe tejto zmluvy. Okresný súd preto správne vyhodnotil úvery poskytnuté na základe vyššie označených zmlúv o spotrebiteľskom úvere za bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalovaná poskytla žalobkyni úvery, ktoré sú považované zo spomenutých dôvodov za bezúročné a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanej len istiny poskytnutých úverov. Plnenie prevyšujúce sumu úveru, ktoré predstavuje úroky a poplatky žalovanej nepatrí, uvedené prijala bez právneho dôvodu (úver bol bezúročný a bez poplatkov, preto nie je daný právny dôvod na to,

aby si žalobkyňa ponechala plnenie predstavujúce úroky a poplatky), preto okresný súd správne uložil žalovanej povinnosť na vrátenie plnenia predstavujúceho bezdôvodné obohatenie žalovanej. 18. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia túto okresný súd správne ustálil z listinných dôkazov (prehľadu splátok a plnení) prihliadajúc na žalobou uplatnenú sumu. Na základe zmluvy z 29. marca 2012 žalovaná poskytla žalobkyni úver 350,- eur, žalobkyňa žalovanej zaplatila 672,- eur, rozdiel predstavujúci sumu 322,- eur je bezdôvodným obohatením sa žalovanej. Žalobkyňa si uplatnila len sumu 280,- eur, preto jej okresný súd súc viazaný žalobným návrhom priznal bezdôvodné obohatenie len v tejto výške. Na základe zmluvy z 26. januára 2012 žalovaná poskytla žalobkyni úver 1 000,- eur, žalobkyňa žalovanej zaplatila 2 032,- eur, rozdiel predstavujúci sumu 1 032 eur je bezdôvodným obohatením žalovanej. Žalobkyňa si uplatnila len sumu 780,- eur, preto jej okresný súd súc viazaný žalobným návrhom priznal bezdôvodné obohatenie len v tejto výške. Na základe zmluvy z 11. marca 2013 žalovaná poskytla žalobkyni úver 1 400,- eur, žalobkyňa žalovanej zaplatila 2 840,- eur, rozdiel predstavujúci sumu 1 440,- eur je bezdôvodným obohatením sa žalovanej. Celkom bezdôvodné obohatenie žalovanej predstavuje sumu 2 500,- eur (280,- eur + 780,- eur + 1 440,- eur). 19. Podstatná námietka žalovanej (§ 387 ods. 3 druhá veta týkajúca sa splnenia náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere z 29. marca 2012 a 26. januára 2012 podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 a splnenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 11. marca 2013 podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 352/2012 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je dôvodná. Okresný súd nesprávne uviedol, že uvedená náležitosť v spotrebiteľských zmluvách chýba. Zo zmlúv, ktoré obsahovali celkovú sumu úveru, počet splátok, výšku splátky a konečnú splatnosť žalobkyňa mohla bez menších problémov zistiť (vypočítať si), akú sumu je povinná žalovanej mesačne platiť, koľko splátok má platiť, a v akých termínoch má pravidelnú mesačnú splátku zaplatiť. Okresný súd nepostupoval správne, ak vyhodnotil nedostatok týchto údajov ako chýbajúce náležitosti v spotrebiteľských zmluvách. Uvedené nič nemení na správnom právnom posúdení veci okresným súdom v tom, že úvery poskytnuté týmito zmluvami sú bezúročné a bez poplatkov. 20. Nedôvodnou je námietka žalovanej ohľadom výšky odplaty v spotrebiteľských zmluvách. Okresný súd sa touto náležitosťou v napadnutom rozsudku nezaoberal. Odvolací súd poukazuje na to, že cena spotrebiteľského úveru nie je takou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by zakladala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Posúdenie odplaty v spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, má vplyv na posúdenie platnosti zmluvy pre možný rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), prípadne pre úžeru (§ 39a Občianskeho zákonníka). 21. Nesprávne sa žalovaná bráni, že podmienkou pre vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorej vznik zásadne popiera, je vyhlásenie zmlúv o spotrebiteľskom úvere za neplatné. Bezdôvodné obohatenie žalovanej vzniklo tým, že žalobkyňa žalovanej plnila z jednotlivých úverových zmlúv viac, ako plniť podľa týchto zmlúv mala. Keďže označené zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli vyhodnotené ako bezúročné a bez poplatkov, žalovaná bola oprávnená prijať len žalobkyni poskytnutú istinu, nie úroky a poplatky túto sumu presahujúce. Žalobkyňa plnila žalovanej nad rámec istiny bez právneho dôvodu, preto okresný súd správne žalovanú zaviazal plnenie predstavujúce bezdôvodné obohatenie vrátiť. Pre vrátenie bezdôvodného obohatenia prijatého bez právneho dôvodu nie je potrebné vyhlásenie neplatnosti úverovej zmluvy, keďže úverové zmluvy uzavreté medzi sporovými stranami sú platnými zmluvami, avšak pre chýbajúcu náležitosť zmluvy (RPMN), spotrebiteľské úvery na základe týchto zmlúv poskytnuté sú zo zákona úvermi bez úrokov a bez poplatkov. 22. K námietke žalovanej, že okresný súd sa nezaoberal v napadnutom rozhodnutí argumentmi žalovanej, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení riadne vysporiadal s posúdením náležitostí jednotlivých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, taktiež sa podrobne zaoberal žalovanou namietaným premlčaním, i napriek tomu, že žalovaná neuviedla podstatné skutočnosti a lehoty, pre ktoré by mal byť nárok žalobkyne premlčaný. 23. Námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je bez akéhokoľvek významu. Odvolací súd sa touto námietkou žalovanej nezaoberal, keďže žalovaná v odôvodnení odvolania nevysvetlila, v čom považovala napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, v čom je daná nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, a ako má napadnutý rozsudok z tohto dôvodu preskúmať. Označenie odvolacieho dôvodu v odvolaní neznamená, že žalovaná vymenuje zákonné ustanovenia, prípadne prepíše do obsahu odvolania znenie zákonného ustanovenia alebo cituje z odôvodnení rozhodnutie vyššej súdnej autority bez akéhokoľvek vysvetlenia súvisu s prejednávanou vecou a s napadnutým rozsudkom. Ak žalovaná považovala napadnutý

rozsudok za nepreskúmateľný, jej povinnosťou bolo odôvodniť prečo považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne z tohto dôvodu. 24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. 25. Odvolací súd preskúmal i výrok rozhodnutia napadnutého rozsudku o trovách konania, nakoľko sa jedná o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej, a konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa ako procesne úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne. 26. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 okresný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .