Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-193-2016.pdf
PDF · 182.99 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/193/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci manželky: P. X., N.. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. T. X, U., W. Č.G. F. X, U., štátny občan SR, zastúpená H.. G. E., G. Y. Y. Š.Á. XX, U. a manžela: Z.. S. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. T. X, U., štátny občan SR, zastúpený U. &. U., G.W. X. Y. Y. X. XX, U., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: G. X., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Z.. S. X., Q.. XX.XX.XXXX T. U. G. P. X., N.. F., Q.. XX.XX.XXXX T. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev J. Ú. U. - Y. J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd zveruje maloleté deti X.: G., Q.. XX.XX.XXXX G. J. - Q., R. - X., Q.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletého G. X., Q.. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je oprávnená zastupovať a spravovať majetok maloletého: J. - Q., R. - X., Q.. XX.XX.XXXX.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. X., Q.. XX.XX.XXXX sumou 600 eur mesačne, z toho čiastku 400,- eur mesačne ako bežné výživné je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a čiastku 200 eur mesačne je otec povinný zasielať na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletého G. X., Q.. XX.XX.XXXX zriadený matkou maloletého, v lehote do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého: J. - Q., R. - X., Q.. XX.XX.XXXX výživným v minimálnom rozsahu, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. X., Q.. XX.XX.XXXX:
- každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15,00 hod do nedele do 18,00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po ukončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky maloletého,
- každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15,00 hod do 18,00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po ukončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky maloletého,
- každoročne počas letných školských prázdnin od 01.07. od 10,00 hod do 15.07. do 20,00 hod a od 01.08. od 10,00 hod do 15.08. do 20,00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého,
- každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov a prázdnin od 23.12. od 16,00 hod do 30.12. do 16,00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 30.12. od 16,00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 16,00 s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého,
- v každom nepárnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od prvého dňa prázdnin od 10,00 hod do posledného dňa prázdnin do 19,00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého,
- v každom párnom kalendárnom roku počas Veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 15,00 hod do Veľkonočného pondelka do 19,00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého.
Súd styk otca s maloletým: J.: Q., R.: X., Q.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.07.2016 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1 000 € mesačne a zároveň bude upravený jeho styk s maloletým v zmysle jej návrhu. V priebehu konania svoj návrh v časti úpravy styku otca s maloletým zmenila a navrhla, aby styk otca s maloletým zostal neupravený; v otázke výživného zo strany otca voči maloletému upravila svoj návrh opakovane.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý G.. Manželka nehodnotila manželské spolužitie účastníkov konania ako harmonické, nakoľko už pred jeho uzavretím vnímala u manžela črty správania, ktoré sa neskôr ukázali ako veľmi problematické a ktoré obsiahlejšie popísala vo svojom návrhu. Podrobne sa venovala priebehu spolužitia s manželom pred aj po narodení maloletého G. a poukázala na to, že manžel ešte v čase pred uzavretím manželstva nadviazal vzťahy s inými ženami, z dôvodu očakávania narodenia ich spoločného dieťaťa však vstúpila s manželom do manželstva, pričom verila, že vzťahy medzi nimi sa upravia a opätovne dôjde k ich zblíženiu, k čomu však nedošlo. Situácia sa nezmenila ani po narodení maloletého G., manžel bol k nej úplne chladný, preto upriamila svoju pozornosť na syna a prácu. Nezáujem manžela o jej osobu pretrvával do roku 2011, akokoľvek sa snažila rodinu zachrániť, neviedlo to k úspechu. Cítila sa vyčerpaná a frustrovaná, čo napokon viedlo k jej rezignácii. V roku 2013 nadviazala vzťah s iným mužom, ktorý však v žiadnom prípade nie je dôvodom rozvratu manželských vzťahov účastníkov konania. Manželka uvedené manželovi oznámila a rovnako tak i svoj úmysel rozviesť sa a odsťahovať sa s maloletým G. zo spoločnej domácnosti. Manžel sľuboval manželke nápravu a hoci manželka nemala o obnovu spolužitia záujem, návrh na rozvod manželstva vzala v tom čase späť. Následne došlo zo strany manžela opätovne k správaniu, ktoré manželka nedokázala zniesť, vo vzťahu sa dusila a ich spolužitie k ničomu neviedlo, pričom zotrvávala pri manželovi len kvôli maloletému G.. Vzťahy medzi nimi sa natoľko vyhrotili, že v januári 2016 došlo k faktickému ukončeniu ich spolužitia a manželka opätovne otvorila otázku rozvodu manželstva. Manžel začal v tomto období prejavovať enormný záujem o maloletého G., z pohľadu manželky sa však nejednalo o skutočný a úprimný záujem, čo podrobnejšie popísala vo svojom návrhu. Spočiatku sa zdalo, že sa ako rodičia ohľadom starostlivosti o maloletého na čas po rozvode dohodnú, avšak nestalo sa tak. Manžel si zvolil cestu vydierania a zastrašovania, manželke sa vyhráža, že jej maloletého vezme a nikdy ho už neuvidí a tiež, že ju ekonomicky zničí. Následne sa podrobne vyjadrila k starostlivosti o maloletého zo strany manžela a poukázala na to, že všetky rozhodnutia, týkajúce sa maloletého robila sama, nakoľko manžel veci ohľadom maloletého žiadnym spôsobom neriešil, nemal o to záujem a všetko ponechával na ňu. Manželka ho však vždy o všetkom informovala a manžel mal tak možnosť prejaviť svoj prípadný nesúhlas, k čomu však nikdy
nedošlo. Neskôr zvykol manžel voziť syna do škôlky a do školy a po manželkinej iniciatíve s ním realizoval športové aktivity, nakoľko k nim manželka nemá vzťah a neovláda ich, jednalo sa najmä o zimné športy. Celkovo však prístup manžela k jeho rodičovským povinnostiam považovala za nevhodný, čo podrobnejšie popísala v priebehu konania. Poukázala na to, manžel sa pred maloletým vyjadruje na jej adresu hanlivo, s dešpektom, očierňuje ju, po ktorých zážitkoch sa následne maloletému vždy zhorší jeho zdravotný stav. Postoj manžela k maloletému G. je z jej pohľadu neempatický, otec nie je schopný vcítiť sa do prežívania maloletého, čo má u neho za následok budovanie neistoty, uzavretosti a introvertnosti. Otec pritom nie je v stave postarať sa o každodenné potreby maloletého, vrátane prípravy na vyučovanie, ktorému matka venuje značnú pozornosť, z ktorého dôvodu i dosahuje maloletý v škole veľmi dobré študijné výsledky. Nedisponuje rodičovskými zručnosťami, ktoré determinujú i rozsah styku rodiča s dieťaťom, nikdy totiž tieto činnosti nevykonával, vždy sa o to starala v plnom rozsahu matka, bez účasti otca. Poukázala tiež na to, že otec buduje u maloletého nevhodné výchovné návyky, napr. aj tým, že mu umožňuje sústavne hrať počítačové hry, čo sa naopak matka snaží eliminovať a dbá na to, aby syn pravidelne športoval a trávil čas aktívne a zmysluplne. Matka nemá v úmysle brániť otcovi v styku s maloletým, je si plne vedomá toho, že dieťa musí mať v živote tak vzor matky ako aj otca, odmietala však, aby bol maloletý manipulovaný a stál uprostred nezhôd rodičov, z ktorého dôvodu sa od počiatku snaží dohodnúť sa s otcom ohľadom starostlivosti o maloletého. Otec maloletého však trvá na tom, aby bol maloletý v striedavej osobnej starostlivosti, a to napriek tomu, že sa o maloletého nevie postarať. Matka sa nestotožňuje s názormi otca maloletého, jeho prístup k životu považovala za veľmi nevhodný až ľahostajný, ktorý nie je vhodným vzorom pre maloleté dieťa. V priebehu konania informovala súd o situáciách, ktoré nastali medzi manželmi po tom, čo bolo iniciované konanie o rozvod ich manželstva a týkali sa predovšetkým výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému G., kedy otec svojim správaním a konaním spôsoboval maloletému psychickú traumu, ponižoval ho, verbálne ho napádal a znižoval jeho sebadôveru, v čoho dôsledku maloletý odmieta styk s otcom, bojí sa ho a značne inklinuje k samotnej matke. Otec zasiela matke osočujúce SMS správy, v ktorých matku uráža, napáda partnera matky, znevažuje výchovu maloletého a je predpoklad, že obdobným spôsobom vystupuje otec aj pred samotným maloletým G.. Odkázala pritom na ňou založené zvukové nahrávky, zachycujúce komunikáciu otca s maloletým, ako aj na elektronickú komunikáciu medzi ňou a otcom maloletého, ktorú v priebehu konania zakladala do súdneho spisu (č. l. 53, 70). Vzhľadom k popísaným situáciám a správaniu sa otca maloletého, matka v priebehu konania zmenila svoj návrh v časti úpravy styku otca s maloletým s tým, že na konkrétnej úprave netrvala a navrhla, aby zostal tento styk neupravený. Poukázala na to, že maloletý G. je dostatočne vyspelý, vie posúdiť celkovú situáciu a zhodnotiť postoje a úmysly otca a je schopný zvážiť, čo je pre neho najlepšie. Odmietla tvrdenia, že by pôsobila na maloletého negatívne a nabádala ho proti osobe otca, na strane druhej však považovala za nežiaduce, aby maloletého v jeho veku nútila k styku s otcom. Poukázala na to, že sa s maloletým rozprávala o striedavej osobnej starostlivosti, tento si ju však neželá, čo je z pohľadu matky najdôležitejšie. Na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tak nie sú splnené podmienky, nakoľko otec nie je schopný sa o maloletého plnohodnotne postarať, čo už matka v priebehu konania uvádzala, nadôvažok samotný maloletý odmieta byť v striedavej osobnej starostlivosti a s otcom sa chce stretávať podľa vlastného uváženia. Nezanedbateľným nie je ani ten fakt, že od opustenia spoločnej domácnosti maloletý neprejavil ani raz záujem prespať u otca, hoci ho k tomu matka povzbudzovala a jedná sa o prostredie, v ktorom maloletý predtým žil.
3. Manžel mal za to, že manželské spolužitie je možné obnoviť, hoci s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti a z dôvodu nezáujmu manželky bola i predčasne ukončená mediácia. Manželku mal stále rád a prial si, aby sa spolu s G. vrátili späť. Manželstvo považoval za šťastné, finančne sa mu darilo a rodinu po tejto stránke zabezpečoval, pričom spoločne s manželkou sa starali o maloletého G.. Za hlavný dôvod rozvratu manželských vzťahov považoval nadviazanie mimomanželského vzťahu na strane manželky, ktorý doposiaľ pretrváva. Potvrdil, že manželka mu túto skutočnosť oznámila cca jeden rok pred opustením spoločnej domácnosti, dohodli sa však, že tento vzťah ukončí a manželia sa pokúsia o obnovu spolužitia. Namietal tvrdenia manželky, týkajúce sa jeho starostlivosti o maloletého G., v čase spolužitia riadne participoval na starostlivosti o maloletého a trávil s ním všetok možný voľný čas, čo podrobnejšie popísal v rámci svojej výpovede na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.09.017. Po tom, čo sa oboznámil s návrhom na rozvod manželstva pochopil mnohé súvislosti a mal za to, že manželka nadviazala známosť so svojim súčasným partnerom v čase, kedy manžel nedosahoval také príjmy, ako tomu bolo v minulosti a manželka zrejme pociťovala finančnú nestabilitu, ktorú u svojho partnera necíti. Poukázal na to, že maloletý G. sa vyjadruje spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho veku, pričom je zrejmé, že sa jedná o tvrdenia a vyjadrenia, ktoré počúva doma u matky. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností v prípade, že súd manželstvo rozvedie uviedol, že má eminentný záujem podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého, nakoľko prostredie, v ktorom v súčasnosti žije je pre jeho výchovu nevhodné, stráca v ňom návyky a skresľuje sa mu pohľad na život. Má záujem o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tak, aby mohol na neho výchovne vplývať a venovať sa mu. V prípade, ak by bol maloletý zverený matke, na jeho výživu bol ochotný a schopný prispievať sumou 200 € mesačne s tým, že sa priamo podieľa na úhradách niektorých nákladov na strane maloletého, napr. poplatky v škole a pod. Vyjadril sa k svojim príjmovým a majetkovým pomerom a poukázal na to, že výživné navrhované matkou nezodpovedá jeho reálnym možnostiam, nakoľko nedosahuje príjem v tomu zodpovedajúcej výške. Pokiaľ ide o jeho styk s maloletým, nemá možnosť ho riadne realizovať z dôvodu konania a správania sa matky.
4. Súd pristúpil dňa 21.09.2017 k vykonaniu pohovoru s maloletým G., bez prítomnosti rodičov, pričom maloletý nesúhlasil s nahrávaním pohovoru, z ktorého dôvodu súd vyhotovil úradný záznam (č. l. 167). Okrem iného uviedol, že si neželá byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v žiadnom prípade nechce byť zverený ani do starostlivosti otca. Uviedol, že s maminým partnerom si rozumie, robí mu program a je s ním zábava. Vyjadril sa i k tráveniu času s otcom a uviedol, že sa s ním chce stretávať na základe ich vzájomnej dohody, nesmel by sa však správať tak, ako tomu bolo v minulosti. Okrajovo sa vyjadril k tomu, ako to bolo u nich v čase, keď rodičia ešte spolu žili a tiež k svojim záľubám, medzi ktoré patrí aj záhradkárčenie. V rámci pohovoru opakovane žiadal, aby bolo v ten deň rozhodnuté, nechcel, aby sa to predlžovalo.
5. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 21.09.2017 poukázal na to, že maloletý počas celého konania drží jednotnú názorovú líniu a vzhľadom k svojmu veku chápe, čo je to striedavá osobná starostlivosť. Podstatný problém videl v tom, že otec nerešpektuje názor maloletého G.. Netvrdili pritom, že maloletý sa nechce s otcom stretávať, avšak očakáva od neho, že bude rešpektovať jeho názor. Otec však všetky vyjadrenia maloletého ohľadom styku vzťahuje na to, že je ovplyvnený matkou, ktorá však nikdy žiadny styk otca s maloletým nezmarila. Jedná sa vždy o rozhodnutie maloletého. Otec sýti maloletého predstavami o tom, ako by mal vyzerať ich vzájomný vzťah po rozvode manželstva a maloletý následne logicky rozoberá situáciu s matkou, a tak je logické, že to chce mať maloletý už za sebou. Poukázal tiež na to, že ak by bol vzťah otca s maloletým v poriadku, odchod maloletého zo spoločnej domácnosti by nespôsobil to, že by sa tam odmietal vrátiť, on to však odmieta. Mal za to, že na pojednávaní, konanom dňa 21.09.2017 bolo možné vyniesť rozsudok, nakoľko súd mal dostatok podkladov pre rozhodnutie, manželstvo účastníkov konania je rozvrátené a jeho reparácia nie je možná. Na čas po rozvode navrhli zveriť maloletého G. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Styk otca s maloletým navrhli ponechať bez úpravy a výživné zo strany otca voči maloletému ponechali v tomto čase na úvahu súdu.
6. Právny zástupca manžela na pojednávaní dňa 21.09.2017 poukázal na prístup matky k realizácii styku otca s maloletým, z ktorého je zrejmé, že tomuto styku účelovo bráni, pritom medzi rodičmi sa nikdy nezačala realizovať ani dohoda o realizácii styku otca s maloletým, ktorú navrhla samotná matka. Rovnako tak poukázal na to, že to bola matka, kto proaktívne doviedol maloletého počas konania ku kolíznej opatrovníčke, z čoho bolo zrejmé, že maloletého o všetkom informovala a na pohovor ho pripravila, teda maloletý vedel, čo má rozprávať. Z vyjadrení maloletého aj pred kolíznou opatrovníčkou je zrejmé, že maloletý iba verbalizuje to, čo má napočúvané od matky a interpretuje jej túžbu a predstavy o celkovej situácii. Po celé obdobie odlúčenia od otca vystavuje matka maloletého konfliktu lojality, o osobe otca sa vyjadruje negatívne, čo otec vyrozumel z výrazových prostriedkov používaných maloletým, ako aj zo správania sa maloletého v prípade, kedy je otcovi umožnené sa s ním stretnúť. Maloletý je tiež vystavený pocitu viny za to, že chce byť s otcom a má ho rád. Po vykonanom pohovore s maloletým G. uviedol, že maloletý bol na tento pohovor pripravený a je tak pochopiteľné, že sa vyjadroval tak, ako to bolo zaznamenané aj v úradnom zázname. Od času, kedy matka spolu s maloletým opustila spoločnú domácnosť, je otcovi bránené v styku s maloletým, ak sa aj dohodnú, matka ho následne zmarí. Maloletý tak opakuje len to, čo počuje od matky a na čo ho ona pripravila. Nejedná sa však o názor, ktorý maloletý prezentuje pred samotným otcom. Z uvedených dôvodov navrhol doplniť dokazovanie znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, čím by sa zabezpečilo širšie skúmanie, než len zisťovanie názoru maloletého. Je totiž potrebné zistiť, či niektorý z rodičov vťahuje maloletého do ich problémov a vystavuje ho tak konfliktu lojality a v nadväznosti na to by následne formulovali návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Poukázal tiež na to, že otec mal záujem sa uvedenému vyhnúť a kontaktoval kolízneho opatrovníka,
či by vedel zabezpečiť psychologickú intervenciu u maloletého bez účasti na znaleckom dokazovaní, uvedené však bolo možné len so súhlasom oboch rodičov, pričom matka tento nedala. Iba zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tak zabezpečí to, že maloletý bude mať rovnocenný prístup k výchove zo strany oboch rodičov, keďže prístup matky k maloletému je až majetnícky. Aj v rámci konania bolo zo strany kolíznej opatrovníčky poukazované na to, že názor maloletého je potrebné objektivizovať. Maloletý si nemôže v tomto veku sám určovať, kedy bude s ktorým z rodičov. Na jeho názor sa samozrejme má prihliadnuť, ale v prvom rade musí byť otázka styku riešená medzi rodičmi alebo následne direktívnym rozhodnutím súdu a nie aktuálnym rozpoložením maloletého a mierou jeho ovplyvnenia jedným z rodičov. Po tom, čo súd nepripustil ďalšie dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých formuloval návrh na úpravu styku otca s maloletým v prípade, ak by súd dospel k rozhodnutiu, ktorým by na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky (č. l. 183) Pokiaľ ide o výšku výživného poukázali na to, že v konaní neboli dokazované náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G., ale v princípe tak vysoké výživné pokrýva a presahuje náklady na tieto potreby. Otec sa podieľa a vždy sa podieľal na nákladoch spojených s návštevou školy u maloletého a chce tak robiť aj naďalej. A v prípade úpravy styku otca s maloletým v nimi navrhovanom rozsahu, otec potrebuje finančný priestor pre zabezpečenie potrieb maloletého v rámci tohto styku a tiež pre voľnočasové aktivity. Mali za to, že čiastka 200 € mesačne zodpovedá vyššie uvedenému a v prípade, že súd usúdi potrebu platenia vyššieho výživného, tieto prostriedky by mali byť použité na tvorbu úspor a nie ako bežné výživné.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 21.09.2017 zhrnul dovtedajšiu spoluprácu s rodičmi maloletého, ako aj pohovory, ktoré vykonal s maloletým G., pričom rodičom bolo poskytnuté poradenstvo, psychologická intervencia aj pomoc mediátora, tieto opatrenia však nesplnili svoj účel a ich výsledok bol negatívny. Vyjadril dojem, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sa postupom času vyostrujú, čo napokon preukázal aj pohovor s maloletým, ktorý bol v ten deň vykonaný súdom a ktorého obsah korešpondoval so zisteniami kolízneho opatrovníka. Maloletý je vystavený vážnemu konfliktu lojality, je pod veľkým tlakom a stresom, z ktorého dôvodu je potrebné jeho názory a vyjadrenia objektivizovať. Vzhľadom na jeho vyspelosť mal za to, že je potrebné rešpektovať jeho názor v otázke odmietnutia zverenia do striedavej osobnej starostlivosti a v tejto časti považoval vykonanie ďalšieho dokazovania za nadbytočné. Ohľadom styku otca s maloletým vyjadril obavy z prílišných väzieb na matku, ktorá možno pôsobí až príliš ochranársky, pričom je potrebné, aby bol v živote maloletého prítomný aj výchovný vplyv otca. Na základe uvedeného doporučil súdu, aby na čas po rozvode manželstva zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ ide o výšku výživného mal za to, že maloletý má potreby primerané jeho veku a je tiež potrebné, aby bol zachovaný jeho doterajší štandard, z ktorého dôvodu doporučil súdu určiť bežné výživné zo strany otca v sume 300-350 € mesačne a čiastku 200 € na tvorbu úspor. S názorom matky, že styk otca s maloletým by mal zostať neupravený sa nestotožnil a navrhol aby bol styk otca s maloletým upravený v rozsahu, ako to prezentoval na pojednávaní dňa 21.09.2017.
8. Po prednese právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka, právny zástupca manžela založil do súdneho spisu listinné dôkazy, z ktorého dôvodu súd pojednávanie odročil.
9. Manželka/matka maloletého vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 12.10.2017 veľmi podrobne reagovala na priebeh pojednávania, ktoré sa konalo dňa 21.09.2017 a poukázala na pre ňu zásadné skutočnosti, týkajúce sa vzťahu manželov a prístupu k výkonu rodičovských práv a povinností zo strany otca voči maloletému G.. Vyjadrila sa ku všetkým manželom uvádzaným tvrdeniam, ktoré spadali tak do obdobia ich vzájomného spolužitia, ako aj do obdobia po odsťahovaní sa matky spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti a podaniu návrhu na rozvod manželstva (č. l. 194 a nasl.) Rovnako tak sa vyjadrila ku všetkým doposiaľ uvádzaným tvrdeniam a situáciám, ktoré sa odohrali medzi manželmi, resp. otcom a maloletým G. a tiež k situácii, ktorá sa odohrala na konci augusta 2017 a ktorú obaja rodičia v priebehu konania popisovali diametrálne odlišným spôsobom. Vyjadrila sa aj k výkonu starostlivosti o maloletého a k tomu, že maloletý zásadným spôsobom odmietol realizovať striedavú osobnú starostlivosť, pričom tvrdenia otca, že to bola matka, kto narušil citovú väzbu medzi otcom a synom sa nezakladajú na pravde. Pravdou je, že otec má s maloletým problémy, samotný maloletý G. sa sťažuje, že mu otec nerozumie, nezaujíma sa o neho ani o jeho názor a nerešpektuje ním prezentované myšlienky. Vzhľadom k prezentovaným skutočnostiam ako aj z dôvodu, že medzi maloletým a otcom nie je prítomná dôvera a pochopenie, je z pohľadu matky zarážajúce, že otec sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, a to dokonca proti prejavenej vôli samotného maloletého G.. Otec pritom svoj
návrh v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani neuviedol, akým spôsob chce zabezpečiť bezproblémový priebeh tejto formy starostlivosti o maloletého, keďže komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená, čo by malo nepriaznivý dosah práve na maloletého. Maloletý je nesmierne vyspelým dieťaťom, čo potvrdila v priebehu konania i procesná opatrovníčka a je preto nevyhnutné brať ohľad na jeho názor, ktorý vyjadril aj pred zákonnou sudkyňou na pohovore, konanom dňa 21.09.2017. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletým mala za to, že je v záujme maloletého ponechať tento v súčasnosti neupravený, a to predovšetkým vzhľadom na súčasné vzájomné vzťahy medzi maloletým a otcom. V prípade, že by súd dospel k záveru, že tento styk je potrebné upraviť žiadala, aby pri jeho úprave zohľadnil názor maloletého. Okrem toho tiež poukázala na celkové príjmové a majetkové pomery otca maloletého, pričom namietala otcom deklarovaný príjem v sume 1 000 € mesačne. Otec maloletého je spoločníkom a štatutárom vo viacerých spoločnostiach, disponuje dvomi luxusnými firemnými autami a podľa jeho vlastných vyjadrení sa mu v pracovnej sfére darí. Okrem toho otcom nadobudnutý majetok nekorešponduje s ním deklarovanými príjmami, keďže otec disponuje aj veľmi vysokou sumou hotovosti, ktorú obdržal ako vyporiadavací podiel pri predaji svojho obchodného podielu v ďalšej obchodnej spoločnosti. Mala za to, že otec hodnoverne nepreukázal svoj mesačný príjem, z ktorého dôvodu je pri určení výšky jeho príjmu potrebné vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázala na to, že v súčasnosti je to ona, ktorá uhrádza 80% výdavkov na výchovu a výživu maloletého a otec cca 20%. Otcom navrhovaná čiastka výživného 200 € mesačne nereflektuje náklady na odôvodnené potreby maloletého a neodzrkadľuje životnú úroveň a majetkové pomery otca. Pokiaľ ide o otázku výživného zo strany otca voči maloletému, tu svoj návrh preto opätovne upravila a navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého v sume 1 500 € mesačne, z toho čiastka 1 000 € mesačne bude určená ako bežné výživné a čiastka 500 € mesačne bude určená na tvorbu úspor.
10. Následne vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 13.06.2018 (č. l. 285 a nasl.) manželka oznámila súdu, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil syn J.: Q., R.: X., kde je na základe prvej domnienky otcovstva zapísaný ako jeho otec manžel. Z tohto dôvodu upravila svoj návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva tak, že navrhla, aby súd obe deti zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého G. tak, ako to navrhla vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 12.10.2017 a na výživu maloletého beM. I. J., Q.. XX.XX.XXXX sumou 150 € mesačne. V samostatnom podaní, doručenom súdu rovnako dňa 13.06.2018 opätovne poukázala na už skôr prezentované skutočnosti a v súvislosti s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode manželstva uviedla, že je potrebné rozlišovať záujem rodičia na starostlivosti o dieťa a záujem dieťaťa, ktorý je pre konanie smerodajný. Nútený styk maloletého G. s otcom, či dokonca nariadený styk s prespaním v domácnosti otca môže mať na maloletého fatálne následky. Maloletý je v adolescentnom veku, nemá vybudovanú dostatočnú psychickú kapacitu na takéto prežívanie a toto nadmerné preťaženie vedie k jeho dezorientácii a emocionálnym a osobnostným problémom.
11. Manžel/otec maloletého vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 21.06.2018 reagoval na podanie manželky, ktoré doručila súdu dňa 13.06.2018 (č.l. 285 a nasl.) a rovnako sa podrobne vyjadril k matkou uvádzaným tvrdeniam. Okrem iného poukázal na to, že výchovné pôsobenie matky na maloletého, najmä pokiaľ ide o plnenie si školskej dochádzky, považoval za deštruujúce, nakoľko matka sa usiluje podporovať maloletého vo vyhýbaní sa plneniu školských povinností, čo je pre jeho ďalší vývin nebezpečné. Tvrdenia matky o tom, že maloletý nechce tráviť s otcom čas sa rovnako nezakladajú na pravde, nakoľko i v čase matkinho pôrodu sa maloletý nachádzal s otcom na lyžovačke v N., ani v najmenšom mu neprekážalo byť s otcom a výlet z prelomu augusta a septembra 2017 nevníma ako únos, hoci mu to matka nahovorila a i v súčasnosti mu to nezabúda priebežne zdôrazňovať. Otec aj v tom obmedzenom čase, ktorý má so synom k dispozícií, venuje sa s ním rôznym voľnočasovým aktivitám, prevažne športovým. Taktiež poukázal na to, že ho matka neinformuje o maloletom G., pričom otec si v jeho žiackej knižke odpozoroval v druhom polroku 2017/2018 jednak zhoršený prospech a tiež poznámky za nevhodné správanie, čo konzultoval s triednou učiteľkou maloletého a ktorým skutočnostiam venoval vo svojom podaní zvýšenú pozornosť. Výchovný prístup matky v tomto smere považoval za nevhodný pre maloletého, nakoľko mu nedáva správny model správania; mal za to, že maloletému chýba u matky režim, priorizácia hodnôt, výchovné vedenie a aktívny prístup k riešeniu problémov. Pokiaľ ide o zhoršený prospech maloletého, matka na strane jednej tvrdí, že sa so synom pripravuje na vyučovanie a na strane druhej, že za jeho zhoršený prospech môže otec. Uvedené sa však nezakladá na pravde, o čom svedčia i vyjadrenia učiteliek, ktoré uvádzajú, že maloletý vedomosti má a je šikovný, avšak je nesústredený, nepozorný, v dôsledku čoho robí chyby. Otec sa snažil uvedené riešiť aj v spolupráci so školou, avšak
neúspešne, nakoľko matka tieto veci vôbec nerieši. Poukázal na to, že záujem dieťaťa, na ktorý sa matka odvoláva, v žiadnom prípade nemôže byť indikovaný zotrvaním maloletého vo faktickej, či súdom určenej osobnej starostlivosti matky, ktorá nie je pre maloletého osobným, morálnym či pracovným vzor. Je naivné domnievať sa, že rozvod manželstva napomôže G. stavu, tomu by napomohla jedine zmena prístupu matky k negovaniu role otca v živote maloletého a normálna komunikácia medzi rodičmi. Vyjadril sa tiež k tráveniu času s maloletým počas sviatkov a prázdnin v roku 2017 a poukázal na to, že maloletý G. je s ním v kontakte často bez vedomia matky, aby táto nepočula, o čom sa rozprávajú a nemohla do rozhovoru zasahovať. Z uvedeného dôvodu nemôže byť pre súd validným dôkazom to, čo maloletý verbalizuje súdu alebo kolíznej opatrovníčke pod vplyvom matky, ktorá mu nedovolí mať vlastný názor. V závere odkázal na ním založené listinné dôkazy, ktorých súčasťou bola i elektronická komunikácia rodičov.
12. Právny zástupca manželky/matky maloletého v závere odkázal na doposiaľ prezentované vyjadrenia a listinné dôkazy, ktoré založili do súdneho spisu. Navrhol, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a aby boli obe maloleté deti, G. i maloletý bez I. J., Q.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého G. sumou 1 000 € mesačne, z toho čiastka 600 € mesačne bude určená ako bežné výživné a čiastka 400 € mesačne bude určená na tvorbu úspor. Voči maloletému U. I. J., Q.. XX.XX.XXXX navrhol určiť výživné v sume 100 € mesačne. Styk otca s maloletými deťmi navrhol ponechať bez úpravy. Poukázal na to, že otcovstvo voči maloletému, nar. XX.XX.XXXX bolo určené na základe prvej domnienky otcovstva, pričom doposiaľ nebolo v tejto súvislosti iniciované z ich strany žiadne konanie. Maloletý G. je s otcom v kontakte, stretávajú sa spolu počas víkendov a keď sa maloletý rozhodne, že chce s otcom byť, matka mu to umožní. Maloletý je vyspelým dieťaťom, ktorý si vo svojom veku dokáže určiť, kedy sa chce s otcom stretávať. Taktiež matka informuje otca o všetkých podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého a o zdravotnom stave sa môže otec informovať u ošetrujúceho lekára.
13. Právny zástupca manžela/otca maloletého navrhol vykonať ďalšie dokazovanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom na čas po rozvode. Poukázal na to, že názor maloletého bol naposledy zisťovaný pred 8 mesiacmi, od ktorého obdobia sa situácia zmenila, maloletý je s otcom v dennom telefonickom kontakte a taktiež sa osobne stretávajú. Rovnako nebolo vykonané aktuálne dokazovanie ohľadom potrieb maloletého, nakoľko tento nemá žiadne aktivity, začal trpieť obezitou a matka prispieva k jeho nesprávnej životospráve. Nebolo taktiež vykonané dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb maloletého, Q.. XX.XX.XXXX, bez ktorého nie je možné ustáliť skutkový stav. Predovšetkým je však potrebné dokazovať stav vo vzťahu k G., ktorému sa zhoršilo správanie v škole a mal by s ním pracovať psychológ. Je síce pravdou, že maloletý sa s otcom na styku dohodne, avšak polovicu z toho následne matka zruší, maloletý má aj naďalej zakázané u otca prespávať a ak prejaví o to záujem, zo strany matky je mu to vyčítané a je vystavený konfliktu lojality. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že výživné zo strany matky ponechal na úvahu súdu a styk matky s maloletým navrhol ponechať bez úpravy. Mal za to, že len takto bude zabezpečený rovnocenný kontakt maloletého s oboma rodičmi. V opačnom prípade bude matka akýkoľvek styk otca s maloletým bojkotovať, bez ohľadu na súdne rozhodnutie. Otec nemohol stráviť s maloletým ani raz prázdniny, sviatky či akékoľvek školské voľno, hoci matku informoval v dostatočnom predstihu, že má o uvedené záujem. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, Q.. XX.XX.XXXX navrhol, aby bol tento zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určené minimálne výživné.
14. Kolízny opatrovník poukázal na doposiaľ vykonané opatrenia a prácu s rodinou, ako aj na svoje skôr prezentované vyjadrenia, ktorých sa pridržiaval. K navrhovanému opakovanému vypočutiu maloletého uviedol, že maloletý G. bol už 3x vypočutý, presne vie, čo by bolo obsahom pohovoru, čo by následne možnosť použitia tohto dôkazu znížilo. Čo nemožno na strane maloletého G. spochybniť je jeho odmietavý postoj k striedavej osobnej starostlivosti a jeho citová naviazanosť na matku. Podľa posledných informácii sa maloletý začal častejšie stretávať s otcom, vyhľadáva jeho osobnú prítomnosť a rovnako je s ním v telefonickom kontakte. Všetky uvedené skutočnosti vedú k záveru o potrebe rozhodnutia vo veci, čím sa aj pre otca vytvorí legitímny priestor pre realizáciu styku s maloletým G.. Na základe uvedeného doporučil súdu, aby na čas po rozvode manželstva zveril obe deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Na výživu maloletého G. bude otec zaviazaný prispievať v sume 600 € mesačne, z toho čiastka 400 € mesačne
bude určená ako bežné výživné a čiastka 200 € mesačne bude určená na tvorbu úspor. Poukázal na to, že maloletý G. je nastavený na určitý štandard, navštevuje výuku anglického jazyka a taktiež plávanie. K výživnému navrhovanému matkou uviedol, že aj otcovi musí byť ponechaný priestor pre plnenie si svojej vyživovacej povinnosti nad rámec súdom stanoveného výživného. Nestotožnil sa s názorom matky, že styk otca s maloletým G. by mal byť ponechaný bez úpravy a v tomto smere sa pridržiaval svojho návrhu, predneseného dňa 21.09.2017 na pojednávaní, s osobitnou úpravou počas sviatkov a prázdnin. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, Q.. XX.XX.XXXX uviedol, že do budúcnosti bude potrebné vysporiadať právne vzťahy k tomuto dieťaťu, a to zapretím otcovstva.
15. Súd nepripustil ďalšie návrhy manžela na doplnenie dokazovania, ktoré predniesol na pojednávaní súdu, konanom dňa 21.09.2017 a dňa 26.06.2018.
16. Súd sa oboznámil s návrhom manželky zo dňa 15.07.2016, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého G., daňovým priznaním manželky za rok 2015, podaniami manželky zo dňa 07.04.2017, 25.07.2017 a 23.06.2017, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 11.04.2017, daňovým priznaním manžela za rok 2016, elektronickou komunikáciou manželov založenou do súdneho spisu oboma manželmi, úradným záznamom z pohovoru s maloletým G., vykonanom dňa 21.09.2017, podaním manželky zo dňa 13.10.2017, podaniami manžela zo dňa 13.10.2017 a dňa 16.10.2017, podaním manželky zo dňa 16.11.2017, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2017, č. k. 10NcC/31/2017 - 274, podaním manželky zo dňa 13.06.2018, rodným listom maloletého: J. - Q., R. X., Q.. XX.XX.XXXX, podaním manželky zo dňa 13.06.2018, daňovým priznaním manželky za rok 2017, mzdovým listom manželky za obdobie 01/2018-5/2018, potvrdením Sociálnej poisťovne o nároku na materské, podaním manžela zo dňa 21.06.2018, daňovým priznaním manžela za rok 2017 a správou o maloletom G. zo strany školy zo dňa 01.06.2018. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
17. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev J.Q. Ú. U. - Y. J.. U oboch sa jedná o manželstvo druhé. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý G. G. D. XX.XX.XXXX J. D.: J. - Q., R. - X.. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese R. T. X, U., kde v súčasnosti býva manžel a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
18. Maloletý G. v školskom roku 2017/2018 navštevoval X. N.X. M. na H. I. T. U., stravoval sa v školskej jedálni, školský klub už nenavštevoval. Matka zabezpečuje maloletému desiatový a pitný režim, školské potreby a pomôcky a hradí náklady spojené s návštevou školy, na ktorých participuje aj otec maloletého. Maloletý sa v rámci školy zúčastňuje všetkých aktivít a krúžkov, v tomto školskom roku to bol krúžok hokejbalu, či keramický krúžok, kde poplatok na tri mesiace predstavoval čiastku 75 €. Navštevuje tiež plávanie, kde poplatok predstavuje čiastku cca 190 € mesačne, jedná sa o súkromnú výuku a rovnako navštevuje výuku anglického jazyka. Jeho hlavnou záľubou je rybárstvo, je aj držiteľom rybárskeho lístka. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je alergik a celoročne užíva lieky.
19. Maloletý J. - Q.P., R. - X., Q.. XX.XX.XXXX je v celodennej osobnej starostlivosti matky, jeho zdravotný stav je dobrý a matka s ním má výdavky primerané jeho veku.
20. Manžel je SZČO so zameraním na poradenské služby v oblasti riadenia. Je 50% akcionárom spoločnosti P. U., G..Y.., kde je štatutárom a 50% spoločníkom P. W., Y..N..K.., ktorá nevykonáva žiadnu činnosť. Okrem toho je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Y. U., Y..N..K.., jedným z troch spoločníkov spoločnosti Y. Y..N..K.. a jedným z dvoch spoločníkov spoločnosti Y. SK Y.. N.. K.. Jeho priemerný mesačný netto príjem je podľa jeho vlastných vyjadrení cca 1 000 € mesačne. Obýva mezonetový byt na adrese R. T. T. U., ktorý majú s manželkou v BSM a kde náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku cca 350 € mesačne. Býva sám, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.
21. Manželka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti. Je 50% akcionárkou spoločnosti P. U., G..Y.. a v priebehu konania uvádzala príjem z činnosti v tejto spoločnosti vo výške cca 3 000 € mesačne. Spolu s maloletými deťmi obýva byt na F. I. T. U., kde uhrádza náklady spojené s bývaním v sume 510 € mesačne. Tento byt si vypožičala.
22. Manželia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v S. - rozostavaného rodinného domu, kde manžel uhrádza daň a elektrickú prípojku.
23. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
24. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
25. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
26. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
27. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
28. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
29. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
30. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
31. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
33. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
34. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
36. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
37. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
39. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
40. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
41. Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Manžel spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil a mal za to, že manželské spolužitie účastníkov konania je možné obnoviť. V priebehu konania však došlo na strane manželky k zásadnej zmene pomerov, ktorá negovala akúkoľvek možnosť prípadného zmierenia manželov, ktoré manželka v priebehu konania i tak jednoznačne odmietala. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil diametrálne odlišné názory manželov na vzájomné spolužitie, nadviazanie mimomanželského vzťahu na strane manželky, ktorý doposiaľ trvá a z ktorého sa dňa 03.02.2018 narodilo maloleté dieťa, čo viedlo k citovému odcudzeniu manželov a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je v záujme oboch detí, z tohto manželstva pochádzajúcich, kde však účastníci konania nedospeli k dohode o výkone ich rodičovských práv a povinností.
42. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode manželstva, otec maloletého na ostatnom pojednávaní zmenil svoj návrh, keď spočiatku navrhoval zveriť maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti a následne navrhol, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým, že styk matky s maloletým zostane neupravený. Svoj posledný návrh odôvodňoval vykonaným dokazovaním, z ktorého vyvodil, že len tak bude zachované jeho právo výchovne vplývať na maloletého a zároveň bude i zabezpečený kontakt maloletého s matkou, ktorému otec v žiadnom prípade nemal v úmysle brániť, či tento obmedzovať, avšak výchovné prostredie u matky nepovažoval za vhodné pre zdravý vývin maloletého a jeho ďalšiu výchovu. Tvrdenia otca ohľadom nevhodného výchovného prostredia na strane matky, ktoré má z pohľadu otca na prežívanie a správanie maloletého výrazne negatívny vplyv, súd vyhodnotil ako nerelevantné. Rodičia maloletého G. sa v priebehu konania vzájomne obviňovali z nevhodného a škodlivého správania sa voči maloletému a každý z nich poukazoval na to, že práve správanie a konanie toho druhého rodiča je, s ohľadom na záujem maloletého, potrebné eliminovať. Otec v priebehu konania i namietal validitu tvrdení maloletého G., ktoré vyjadril v rámci pohovoru vykonaného súdom i kolíznym opatrovníkom a ktoré označil za ovplyvnené matkou, ktorá vystavuje maloletého konfliktu lojality a pocitu viny za dobrý vzťah s otcom. Súd však poukazuje na to, že názor maloletého G. zohľadnil do miery, ktorú považoval za relevantnú s ohľadom na vek maloletého, doposiaľ nadobudnuté životné skúsenosti a tiež s ohľadom na skutočnosti, ktoré vyvstali medzi rodičmi a maloletým v priebehu konania a ktoré obaja rodičia podrobne popisovali vo svojich podaniach. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom otca, že XX- N. chlapec si nemôže
svojvoľne určovať, s ktorým rodičom bude žiť, resp. ako sa bude s ktorým rodičom stretávať, bez nadväznosti na reálny stav a všetky zistené skutočnosti. Na strane druhej uvedené neznamená, že súd nezohľadní názor dieťaťa v takomto veku vôbec, keďže k uvedenému taktiež nebol daný žiadny dôvod. Obaja rodičia totiž v priebehu konania dospeli do situácií, kedy nevykonávali svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému G. v súlade s jeho záujmom a tieto do istej miery využívali na riešenie svojich vzájomných vzťahov a eskalujúceho partnerského konfliktu, ktorý súvisel s príčinami rozvratu ich manželského spolužitia. Hoci si uvedené ani jeden z rodičov nebol schopný v priebehu konania priznať, obaja konali aj spôsobom, ktorý mal za následok destabilizáciu psychického a emocionálneho stavu maloletého, čo však každý z nich pripisoval vplyvu druhého rodiča.
43. Nemožno nevziať do úvahy to, že maloletý počas celého konania odmietal zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aj do prípadnej výlučnej osobnej starostlivosti otca, pričom jeho vyjadrenia boli konštantné bez ohľadu na to, v ktorej etape konania bol pohovor uskutočnený a bez rozdielu v tom, či bol pohovor uskutočnený orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo súdom. Na uvedené poukazoval aj kolízny opatrovník, keď po oboznámení sa s obsahom pohovoru s maloletým, ktorý uskutočnil súd uviedol, že vyjadrenia maloletého korešpondujú s tými, ktoré prezentoval v rámci pohovoru vykonaného samotným kolíznym opatrovníkom. V kontexte vykonaného dokazovania sa pritom súd nemohol stotožniť s postojom otca, že vyjadrenia maloletého pred súdom a kolíznym opatrovníkom nemožno považovať za validné a na ich podklade rozhodnúť, resp. ich pri rozhodovaní zohľadniť. Súd nesporuje, že niektoré vyjadrenia prezentované maloletým G. v rámci pohovoru nie sú autentické, t. z. jedná sa o tvrdenia, ktoré maloletý počul (s najväčšou pravdepodobnosťou v domácnosti matky, resp. v spoločnosti, v ktorej sa spolu s ňou pohybuje), tieto skutočnosti však neboli z pohľadu súdu relevantné pre posúdenie otázky vhodnosti výchovného prostredia, v ktorom by mal maloletý vyrastať po rozvode jeho rodičov, hoci je pravdou, že niektorými informáciami a názormi by maloleté dieťa vo veku G. nemalo disponovať. Táto skutočnosť však sama o sebe nie je spôsobilá k tomu, aby výchovné prostredie u jedného z rodičov bolo označené za natoľko nevhodné, že by bolo potrebné maloletého z tohto prostredia vyňať aj napriek jeho výslovnému nesúhlasu. Nadôvažok nebolo možné opomenúť fakt, že k uvedenému dochádza voči maloletému aj zo strany otca, ktorého vyjadrenia pred maloletým najmä v období ukončenia spolužitia s matkou maloletého a iniciovania rozvodového konania, neboli z pohľadu súdu najvhodnejšie a v prežívaní maloletého často spôsobovali negatívne prejavy, zmätok a neistotu. V priebehu konania súd na nevhodnosť takéhoto vplyvu na maloletého upozornil oboch rodičov a apeloval na nich, aby dôslednejšie zvažovali obsah komunikácie, ktorú vedú, či už priamo s maloletým G. alebo v jeho prítomnosti s inými ľuďmi. Nepreukázali sa ani tvrdenia otca ohľadom nedostatočnej prípravy maloletého na vyučovanie a laxného prístupu ku školskej dochádzke zo strany matky. Z hodnotenia školy nielen pred vyhlásením rozhodnutia súdu vo veci samej, ale aj počas konania (kedy bol so školou v kontakte kolízny opatrovník) je zrejmé, že na strane maloletého G. sa v tejto súvislosti nevyskytujú žiadne špecifiká (okrem tých, ktoré súvisia s rozpadom rodiny a rozvodom manželstva jeho rodičov, ktoré sú ale prítomné u väčšiny detí, ktoré sa ocitnú v takejto životnej situácii), ktoré by bolo potrebné riešiť alebo ich zvažovať pri rozhodovaní súdu o vhodnosti/nevhodnosti výchovného prostredia rodiča. Škola, ktorú maloletý navštevuje tiež vo svojej správe uviedla, že obaja rodičia sú so školou v kontakte, aktívne s ňou spolupracujú, zúčastňujú sa rodičovských združení a o maloletého sa pravidelne zaujímajú.
44. Svoj návrh na zverenie maloletého do svojej výlučnej osobnej starostlivosti otec následne odôvodnil aktuálnym vývojom situácie, kedy sa začal s maloletým častejšie kontaktovať, a to tak osobne ako aj telefonicky, pričom z tejto komunikácie usúdil, že u matky nie je maloletému poskytované riadne a vhodné prostredie pre jeho výchovu a je teda potrebné, aby došlo u maloletého k zmene výchovného prostredia a k jeho zvereniu do osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak má maloletý G. pocit, že za prítomnosti jedného z rodičov je mu nepríjemné komunikovať s druhým rodičom, jedná sa o prežívanie maloletého, ktoré zapríčinili obaja rodičia svojim správaním a konaním. Uvedené je zrejmé aj z nimi založených listinných dôkazov a vyjadrení, prezentovaných v rámci konania. Obaja rodičia vystavovali maloletého konfliktu lojality a vyvolávali v ňom pocit viny za to, že je mu dobre aj s druhým rodičom. Obaja sa v prítomnosti maloletého uchyľovali vo vzťahu k tomu druhému neprimeraného a často neprístojného správania a reakcií, ktorých bol maloletý svedkom a ktoré situácie následne obaja dávali za vinu zásadne druhému rodičovi. Starostlivosť matky o maloletého bola v priebehu konania opakovane preverovaná (aj cestou školy) a neboli v nej zistené žiadne také nedostatky, pre ktoré by bolo nutné maloletého z jej starostlivosti vyňať proti jeho vôli a zveriť ho do starostlivosti otca, resp. do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú však už otec na ostatnom pojednávaní nenavrhoval. V tejto súvislosti súd považoval opakovane prejavený názor maloletého za dostatočne
validný a spôsobilý k tomu, aby naň pri svojom rozhodovaní prihliadol. Súd dáva otcovi maloletého do pozornosti, že zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti (prípadne do striedavej osobnej starostlivosti) za tejto situácie by bolo kontraproduktívne z hľadiska vzájomného vzťahu maloletého s otcom. Maloletý opakovane túto formu starostlivosti odmietol, zo strany otca sa tak jedná o konanie, ktoré je v rozpore so želaním maloletého (pričom súd nesporuje, že otec svoj názor argumentačne podporil), ktorý by sa v súčasnosti tejto forme starostlivosti dobrovoľne nepodvolil; otec by ho tak vystavil snahám o jej nútenú realizáciu. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že maloletý potrebuje pocit bezpečia, istoty a stability, ktorý mu opakovane a znovu obaja rodičia narúšali, pričom ani nimi samotnými deklarované psychické a emocionálne rozpoloženie maloletého, neviedlo u nich v priebehu konania k uvedomeniu si potreby zmeny svojho postoja, túto očakávali vždy len od druhého rodiča. Bol to pritom kolízny opatrovník, ktorý opakovane v priebehu konania apeloval na rodičov, aby si uvedomili, že maloletého dostali pod tlak, ktorý nie je schopný spracovať a má na jeho prežívanie negatívny dopad, ktorého prejavy boli v priebehu konania zrejmé. Rodičia avšak závery kolízneho opatrovníka použili ako základ pre ďalšie útoky voči druhému rodičovi a nie ako impulz pre zmenu svojho vlastného konania. Za vyššie popísaného skutkového stavu súd nezhliadol návrh otca na zverenie maloletého G. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti (resp. do striedavej osobnej starostlivosti) za súladný so záujmom maloletého, ktorý sa so žiadnou z týchto foriem starostlivosti o neho nielenže nestotožnil, ale ich odmietol, ktoré stanovisko maloletého považoval súd za spôsobilé k tomu, aby na neho pri svojom rozhodovaní prihliadol a v kontexte ostatného zisteného skutkového stavu tomuto návrhu otca nevyhovel.
45. V otázke styku otca s maloletým G. mal súd na zreteli eminentný záujem otca vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého a súdom zistenú a nespornú potrebu zachovania pravidelného a čo možno najintenzívnejšieho kontaktu maloletého s otcom tak, aby bol v živote maloletého zachovaný jeho výchovný vplyv a aby bol otcovi poskytnutý priestor k realizácii jeho rodičovských práv a povinností v takom rozsahu, ktorý mu umožní reálny výkon jeho práv. V tomto ohľade sa súd nestotožnil s prezentovaným názorom matky, ktorá mala za to, že by bolo najvhodnejšie ponechať tento styk bez úpravy, na rozhodnutí maloletého, ktorý vie posúdiť, kedy sa chce s otcom stretávať. Konflikt medzi rodičmi bol totiž tak výrazný, že za danej situácie nebolo možné ponechať túto časť výkonu rodičovských práv a povinností na ich uvážení či vzájomnej dohode. Nateraz nie sú schopní spolu kooperovať v takom rozsahu, ktorý je potrebný pre realizáciu styku otca s maloletým, ktorá by nebola daná autoritatívnym rozhodnutím súdu. Napriek aj maloletým prezentovanej predstave ohľadom jeho styku s otcom (ktorý rovnako žiadal ponechať na ich vzájomnej dohode), súd dospel k záveru, že je potrebné a žiaduce, aby bol styk otca s maloletým upravený súdnym rozhodnutím. Pokiaľ ide o konkrétnu úpravu styku otca s maloletým, súd vychádzal v priebehu konania z prezentovaných návrhov tak otca ako aj kolíznej opatrovníčky a v kontexte vykonaného dokazovania upravil tento styk tak, aby mal otec pravidelný kontakt s maloletým G., a to aj počas pracovného týždňa a taktiež každý druhý kalendárny týždeň od piatku do nedele. Súd nezhliadol dôvod k tomu, aby maloletý nemohol prespávať v domácnosti otca, ktorá bola jeho domovom od narodenia až po odsťahovanie sa v júli 2016. Otec si však musí uvedomiť, že priebeh tohto konania sa na prežívaní maloletého výrazne odzrkadlil a bude potrebné zohľadňovať priebeh adaptácie maloletého na určený režim styku, čo bude tak úloha matky, ako rodiča, ktorý je povinný maloletého na styk riadne pripraviť, ako aj úloha otca ako rodiča, ktorý je oprávnený realizovať styk s maloletým a ktorý bude musieť dôsledne zvažovať, do akej miery bude tento styk realizovať a svoje právo uplatňovať, s ohľadom na (autentické) prežívanie maloletého. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým G. počas prázdnin a sviatkov, tu súd zhliadol za súladné so záujmom maloletého, aby bol tento styk upravený v rozsahu ustálenej súdnej praxe, s prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku tak, aby ani jeden z rodičov nebol ukrátený na trávení voľného času s maloletým dieťaťom počas súvislejšieho časového obdobia. Obaja rodičia trávia čas s maloletým aktívne, zohľadňujúc jeho potreby a záujmy. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že každý z rodičov trávi čas s maloletým individuálne, čo znamená, že každý z nich si čas s maloletým organizuje podľa vlastného uváženia a má na to právo.
46. Spornou medzi rodičmi bola tiež výška výživného zo strany otca voči maloletému, keď matka napokon navrhla, aby súd určil výživné v sume 1 000 € mesačne, 600 € mesačne bežné výživné a 400 € mesačne na tvorbu úspor a otec navrhol, aby súd určil výživné v sume 200 € mesačne. Ani jeden z návrhov rodičov súd nepovažoval za reflektujúci náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G. na strane jednej a možnosti a schopnosti rodičov, predovšetkým otca, na strane druhej. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek,
zdravotný stav, spôsob vzdelávania, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.
47. Maloletý G. je školopovinným dieťaťom, pričom návšteva školy so sebou prináša náklady, ktoré musia rodičia uhrádzať a ktoré sú tvorené povinnými poplatkami v rámci školy, zakupovaním učebníc, zabezpečovaním školských potrieb a pomôcok a v neposlednom rade aktivitami poriadanými školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením a ktorých sa maloletý i riadne zúčastňuje. Tieto náklady je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa, a teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Na strane maloletého je tiež prítomná záujmová činnosť, ktorá je spojená s pravidelným vynakladaním finančných prostriedkov (výuka anglického jazyka a plávanie). Obaja rodičia v priebehu konania deklarovali, že maloletý rád športuje, pričom športovým aktivitám s ním sa v minulosti aktívne venoval predovšetkým otec, matka maloletého na týchto aktivitách prevažne sprevádzala. Jedná sa pritom o činnosti, ktoré sú pre maloletého bezpochyby prospešné a za predpokladu, že je v možnostiach a schopnostiach rodičov tieto činnosti uhrádzať, zaraďujú sa medzi odôvodnené potreby dieťaťa, keďže prispievajú k jeho všestrannému rozvoju. Matka má ďalej v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého aj existenčné náklady, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb a ostatných potrieb, ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca maloletého.
48. Návrh matky na určenie bežného výživného v sume 600 € mesačne bol však nadhodnotený a v žiadnom prípade nezodpovedal nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G., a to ani s ohľadom na vyššie popísané skutočnosti. Hoci súd nesporuje právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia, uvedené neznamená, že je možné určiť výživné, ktoré má spotrebný charakter vo vyššom rozsahu, než sú náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Je nespochybniteľné, že výživné hradené jedným z rodičov k rukám druhého rodiča môže slúžiť výlučne a len na úhradu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, voči ktorému bolo určené. V žiadnom prípade nemôže byť využívané pre potreby rodiča, ku ktorého rukám druhý rodič toto výživné uhrádza a rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti si nemôže kompenzovať svoju finančnú situáciu cestou tohto výživného. Na strane ani jedného z rodičov neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu, na základe ktorého by otec bol povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému G. v takej výške, ktorá by nielen v plnom rozsahu pokrývala náklady na všetky jeho potreby a záujmy, ale tieto by aj prevyšovala. Ak matka vynakladá, alebo má v úmysle vynakladať na výživu a výchovu maloletého finančné prostriedky v požadovanej výške je zrejmé, že tieto nezodpovedajú reálnym nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, resp. štandardným nákladom na tie ktoré potreby a záujmy a v takom prípade matka poskytuje, resp. má v úmysle poskytovať maloletému plnenia, ktoré nemožno zaradiť medzi jeho odôvodnené potreby, ktoré by bolo možné pri úprave výšky výživného bez ďalšieho zohľadniť ako skutočnosti rozhodné pre výpočet výživného zo strany povinného rodiča. V súvislosti s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému súd taktiež zohľadnil preukázaný záujem otca participovať na starostlivosti o maloletého a na rozsah styku, určený týmto rozhodnutím. Poukazuje na to, že otcovi je potrebné ponechať finančný priestor pre plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému i nad rámec určeného výživného, a to formou vecných plnení a uspokojovania odôvodnených potrieb maloletého v rámci realizácie styku tak, aby tento styk mohol otec s maloletým plnohodnotne stráviť. Návrh otca na určenie výživného voči maloletému v sume 200 € mesačne súd vyhodnotil ako poddimenzovaný, a to predovšetkým vo vzťahu k nákladom na odôvodnené potreby maloletého G., celkovým pomerom na strane otca ako povinného rodiča a k štandardu, ktorý rodičia maloletému nastavili v čase ich spolužitia. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd napokon určil bežné výživné v sume 400 € mesačne, ktoré zodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G. v rozsahu, ktorá
je primeraná možnostiam a schopnostiam otca a ktorá výška umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a záujmov v riadnom a dostatočnom rozsahu.
49. Súd v danom prípade zhliadol za dôvodné aj určenie výživného na tvorbu úspor, a to vzhľadom k celkovým pomerom otca, v spojení s všestranným vývinom maloletého G. v budúcnosti a rodičmi nastaveným životným štandardom u maloletého. Tvrdenia otca ohľadom ním deklarovaného príjmu súd zhliadol za pochybné, a to i s ohľadom na to, že rodičia maloletého podnikali a pracovali spolu, pričom manželka svoj mesačný príjem uvádzala vo výrazne vyššej čiastke, než otec, ktorého deklarovaný príjem zároveň namietala. Rovnako tak je nutné prihliadnuť aj na ostatné tvrdenia a dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, napr. úhrada pravidelných mesačných nákladov na strane otca maloletého spojených s bývaním a ostatnými životnými nákladmi a tiež životný štandard otca, ktoré všetky náklady nezodpovedajú ním deklarovanému príjmu. Preukázať, aké sú skutočné príjmy obchodných spoločností a teda, aká by mohla byť prípadná miera zisku, ktorý by otec mohol zo spoločnosti odčerpať, by bolo značne obtiažne a spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami (pričom v danom konaní sa nejedná o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ale je nepochybné, že deklarovaný príjem otca nemožno považovať za jeho skutočný príjem, ktorý má k dispozícii pre financovanie svojich životných nákladov. Ak by tomu tak bolo, úprava styku by nesledovala záujem maloletého, nakoľko otec by nemal finančné prostriedky k tomu, aby po úhrade všetkých svojich životných nákladov mohol zabezpečiť starostlivosť o maloletého v adekvátnom rozsahu, ktoré skutočnosti však súd nezistil. S ohľadom na uvedené súd po vyhodnotení celkových pomerov na strane otca určil výživné na tvorbu úspor v sume 200 € mesačne.
50. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nar. XX.XX.XXXX, tu súd vychádzal z tej skutočnosti, že matka dlhodobo udržuje mimomanželský vzťah a s manželom sa rovnako po dlhú dobu nestýka. Medzi rodičmi maloletého dieťaťa pritom nebolo sporné, že manžel matky nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, Q.. XX.XX.XXXX a že je zapísaný v rodnom liste výlučne na základe prvej domnienky otcovstva. Z uvedených dôvodov súd zveril maloletého na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné zo strany manžela matky určil v minimálnom rozsahu a jeho styk s maloletým neupravil. Je zrejmé, že medzi manželmi dôjde v najbližšom čase k riešeniu situácie na strane tohto maloletého dieťaťa, a to konaním o zapretí otcovstva.
51. Otec maloletého G. v priebehu konania navrhol, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie, a to nariadením znaleckého odkazovania znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, na ostatnom pojednávaní tiež navrhol, aby súd opätovne zisťoval názor maloletého G. ohľadom porozvodovej starostlivosti o maloletého a tiež vykonal dokazovanie ohľadom nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého G. a tiež i maloletého dieťaťa, Q.. XX.XX.XXXX, keďže tieto z jeho pohľadu neboli preukázané a ktoré návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol. Urobil tak z dôvodu, že s ohľadom na ostatné dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhnuté otcom, keďže nemal za to, že by podstatným spôsobom prispelo k objasneniu skutkového stavu inak, než ako ho ustálil súd na základe ním vykonaného dokazovania. Aj s ohľadom na listinné dôkazy založené v spisovom materiáli mal súd za to, že otcom navrhované dokazovanie by neprinieslo ním predpokladaný prínos a výsledok.
52. Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 26. júna 2018
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd vyslovil, že manželstvo sa rozvádza a vo výroku, ktorým súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva môžu manželia podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolanie sa podáva v
lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nemôže kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdal do zápisnice súdu, čo potvrdil svojim podpisom.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.