Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/28/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: M. P., nar. XX. B. XXXX, D. B. XXXX/XX, A., proti odporcovi: B. P., nar. XX. Y. XXXX, O. XXXX/XX, A., zastúpenému: JUDr. Václav Sosna, advokát, Skalica, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým: 1. M. P., nar. X. Y. XXXX, a 2. E. P., nar. XX. B. XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce a sociálnych vecí Senica, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 8 P 123/2017-79 zo 7. marca 2018 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 8 P 123/2017-79 zo 7. marca 2018 súd prvej inštancie I. rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, II. zveril maloleté na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, pričom zastupovať a spravovať ich majetok zostali oprávnení obaja rodičia, III. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej M. 140 € mesačne a maloletej E. 90 € mesačne, IV. upravil styk otca s maloletými tak, že tento je oprávnený stýkať sa s oboma každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod a s mal. E. aj každá stredu od 16. do 19.00 hod a V. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vyšiel zo zistenia, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Účastníci jeden a pol roka spolu nežijú, takže neplní ani biologickú, ani hospodársku funkciu, a navrhovateľka nemá záujem o obnovenie spolužitia, hoci odporca sa o to pokúša. Zverenie maloletých do starostlivosti navrhovateľky bude v ich záujme, keďže táto aj v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť a v jej domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd tiež prihliadol na vyjadrenie mal. M., ktorá odmietala striedavú starostlivosť oboch rodičov, a na spoločné zverenie oboch detí. Zastupovanie a správu majetku ponechal súd obom rodičom. Nevykonal znalecké dokazovanie na posúdenie možnosti striedavej starostlivosti, keďže M. s ňou nesúhlasí a obe maloleté chcú byť zverené spoločne, takže jeho vykonanie by bolo nehospodárne. Výživné určil primerane podľa možností a schopností otca a potrieb maloletých, styk otca s maloletými považoval za potrebné upraviť, pretože rodičia sa majú problém spolu komunikovať, takže by sa o nej sami dohodnúť nevedeli. Pretože mal. E. chodí do škôlky, povolil otcovi stýkať sa s ňou aj počas týždňa.

2. Včas podaným odvolaním sa otec domáha zmeny tohto rozsudku tak, že návrh navrhovateľky sa v celom rozsahu zamietne, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné zistenie, keď nezistil a neidentifikoval, v čom spočíva trvalý rozvrat manželstva, ani nezisťoval jeho príčinu. Účelom manželstva je založenie rodiny a výchova detí, čo je v prípade manželstva účastníkov zachované, títo žijú v spoločnej domácnosti a navyše odporca má vôľu manželstvo udržať. Súd sa v rozpore s § 96 C. m. p. ani nepokúsil o zmierenie manželov a nevyrovnal sa ani s návrhom odporcu, aby boli účastníci odkázaní na účasť na poradenstve, len bezvýhradne

uveril tvrdeniam navrhovateľky. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal ani s tým, že boli splnené podmienky § 24 ods. 2 Zák. o rodine na striedavú osobnú starostlivosť o maloleté. Spôsob úpravy styku otca s maloletými je v rozpore s § 24 Zák. o rodine a Dohovorom o právach dieťaťa, pretože nerešpektuje právo na rovnoprávny styk s oboma rodičmi. Mal. M. navyše študuje v Žiline, takže reálne bude s každým rodičom len každý druhý víkend. Mal. E. je v A., takže neobstojí ani argument o zachovaní súrodeneckých vzťahov ich spoločným zverením. V prípade mal. E. niet pochýb o dôvodnosti jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie nepriznal otcovi žiadne právo na styk s mal. počas prázdnin a sviatkov. Okrem toho manželia pracujú na zmeny, takže otec sa nemôže s mal. E. stýkať každý druhú stredu. Otec ďalej spochybnil nestrannosť kolízneho opatrovníka. Vytkol tiež súdu prvej inštancie, že nevykonal znalecké dokazovanie, keď rýchlosť a hospodárnosť konania nemožno preferovať pred záujmom maloletých detí. V týchto pochybeniach súdu prvej inštancie videl otec naplnenie všetkých odvolacích dôvodov v zmysle § 365 písm. a) až f) C. s. p.

3. Matka vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Považovala ho za správne a zákonné, odvolanie manžela za nedôvodné, keď z jeho strany ide len o pomstu za to, že podala návrh na rozvod. Počas spolužitia si ju manžel nevážil, chce sa od neho odsťahovať. Preto považuje za zbytočné vypočúvať k veci ešte svedkov. Spochybnila schopnosť odporcu postarať sa o deti, ktoré s ním nechcú byť. Majú zlé zážitky a navrhovateľka ich do stretnutia nebude nútiť, ani so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, pretože by to narušilo ich psychiku. Zo strany odporcu ide len o manipuláciu a pomstu za návrh na rozvod. Nikdy s mal. nebol na dovolenke, navrhovateľka im v tom však brániť nebude. Zamestnankyňa kolízneho opatrovníka podľa nej nie je zaujatá. Navrhovateľka nesúhlasila s tým, aby súd ďalej zisťoval príčiny rozvratu manželstva.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení odvolací návrh nepodal. Potvrdil, že ponúkol účastníkom poradensko- psychologickú pomoc, ktorú matka odmietla. Na pojednávaní zastupoval maloletých iný zamestnanec než ten, proti ktorému otec podal námietku. Zverenie maloletých do starostlivosti matky je v ich najlepšom záujme.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 65 v spojení s § 23 ods. 2 C. m. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní bez ohľadu na odvolacie dôvody (§ 66 a 67 C. m. p.), dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov, ako aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Toto konanie je podľa § 92 a nasl. a § 111 a nasl. C. m. p. civilným mimosporovým konaním, v ktorom je súd podľa 35 C. m. p. povinný zistiť skutočný stav veci. Preto je podľa § 36 C. m. p. povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie tohto skutočného stavu. Môže si však podľa § 37 C. m. p. osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti. Rozsah zisťovania skutočného stavu je daný hmotnoprávnymi normami, podľa ktorých súd rozhoduje. Je teda povinný zistiť skutočný stav v takom rozsahu, aby bolo preukázané, že sú naplnené podmienky príslušnej hmotnoprávnej normy. Ustanovenia § 35 až 37 C. m. p. sú ako ustanovenia procesného práva kogentné, teda nie je možné sa od nich odchýliť ani na základe dohody účastníkov. Preto súd nemôže rezignovať na zistenie skutočného stavu veci len preto, že jeden z účastníkov si vykonávanie dokazovania neželá alebo nie je ochotný sa na ňom zúčastňovať. Už preto nemožno akceptovať argumentáciu navrhovateľky v odvolaní, že si neželá ďalšie dokazovanie príčin rozvratu manželstva. Povinnosť vykonať potrebné dokazovanie je uložená súdu a nie je závislá od jej vôle.

7. Odvolací súd súhlasí s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie sa podľa obsahu spisu vôbec nepokúsil o zmierenie manželov v zmysle § 96 C. m. p. To však bolo zapríčinené predovšetkým tým, že odporca sa na prvé pojednávanie vo veci nedostavil. Zmierenie manželov podľa § 96 ods. 1 C. m. p. je logicky možné len za osobnej účasti oboch, keďže ide o činnosť súdu priamo voči nim. O odstránenie príčin rozvratu a zmierenie manželov nie je možné usilovať sa len za prítomnosti jedného z manželov a splnomocnenca druhého z nich. Okrem toho však porušenie § 96 C. m. p. podľa názoru odvolacieho súdu nie je takou vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Úlohou súdu je bez ohľadu na to, či sa o zmierenie manželov usiloval alebo nie, zistiť riadne existenciu a príčiny rozvratu manželstva a na základe toho rozhodnúť. Nepostupovaním podľa § 96 C. m. p. sa súd oberá o možnosť vhodného

neformálneho a mimoprocesného pôsobenia na manželov, aby sa usilovali sami nájsť k sebe cestu späť, nedopúšťa sa však žiadnej nezákonnosti vo vzťahu k meritu veci.

8. Nemožno sa naopak stotožniť s námietkou odvolateľa o zaujatosti kolízneho opatrovníka. Predovšetkým, uznesením č. k. 8 P 123/2017-12 bol za kolízneho opatrovníka maloletých ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, nie konkrétny jeho zamestnanec. Úlohou kolízneho opatrovníka podľa § 31 ods. 2 a § 61 ods. 1 Zákona o rodine je zastupovať maloletého a chrániť jeho záujem. Podstatnou vlastnosťou kolízneho opatrovníka nie je jeho nestrannosť voči ostatným účastníkom konania, pretože pri výkone svojej funkcie nevystupuje ako orgán verejnej moci pri rozhodovacej činnosti, pri ktorej by mal zachovávať nestrannosť voči otcovi alebo matke. Nestranným v súdnom konaní má byť súd (sudca). Preto ustanovenie § 49 a nasl. C. s. p. ani nepripúšťa námietku zaujatosti proti kolíznemu opatrovníkovi, len proti sudcom a ďalším súdnym osobám. Z uvedených dôvodov samo vznesenie námietky zaujatosti voči zamestnancovi kolízneho opatrovníka, ba ani existencia dôvodov jeho vylúčenia v zmysle napr. Správneho poriadku nezakladajú podľa odvolacieho súdu procesnú vadu v civilnom mimosporovom konaní, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle ktorých sú manželia okrem iného povinní spolu žiť, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Rozvod však neodôvodňuje akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi daný jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním, pričom sa prihliada najmä na to, ako sa takýto rozvrat prejavuje v plnení účelu manželstva. Dostatočným dôvodom spravidla nie sú nezhody, ktoré sa prejavujú len v krátkodobom a prechodnom rozvrate, ktorý ešte neznemožňuje plnenie účelu manželstva; spravidla je totiž uplynutie dlhšej doby spoľahlivejším dôkazom rozvratu. Účel manželstva vyplýva z jeho funkcií, ktoré vyplývajú tak z § 1 ods. 2, ako aj z § 18 a 19 Zákona o rodine - biologickej, výchovnej a ekonomickej, ktoré sa však v priebehu manželstva menia. Kým napr. pri mladom bezdetnom manželstve je v popredí intímne spolužitie manželov, pri dlhodobom manželstve sa jeho účel napĺňa poskytovanie vzájomnej pomoci a podpory (k uvedeným záverom porovnaj zhodnotenia pléna Najvyššieho súdu uverejnené ako R IV/1967). Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva podľa vyššie uvedených kritérií rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti, zároveň však nemožno nechať bez povšimnutia, ako sa s porušením zákonom uložených povinnosti manželov vyrovnal ten manžel, ktorého záujmy tým boli dotknuté (porov. judikát R 6/1970).

11. Citovaná judikatúra k predošlým ustanoveniam Zákona o rodine pochádza síce z iných spoločenských pomerov, vo svojej podstate sa však na nej nič nezmenilo. Pravdou je, že v súčasnosti býva nesúhlas niektorého z manželov s rozvodom skôr zriedkavý a na rozvode a príčinách rozvratu sa manželia prevažne zhodnú. Pokiaľ však niektorý za manželov nesúhlasí čo do príčin a vážnosti rozvratu, nemôže si súd podľa § 37 C. m. p. osvojiť ich zhodné tvrdenia a je jeho povinnosťou vykonať dokazovanie na zistenie týchto skutočností. Podľa citovaných ustanovení totiž na rozvod nestačí to, že jeden z manželov nechce s druhým žiť, ale toto rozhodnutie (ako prejav nemožnosti obnoviť spolužitie) musí byť založené na konkrétnych príčinách, ktoré sú príčinami rozvratu manželstva. Ich zistenie je vecou súdu. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie založil svoj záver o existencii rozvratu v podstate len na tom, že navrhovateľka nechce s odporcom ďalej žiť v manželstve a že táto neochota trvá už jeden a pol roka. Navrhovateľka v návrhu len všeobecne opísala charakterové nedostatky odporcu. Súd však počas konanie výsluchom účastníkov ani eventuálnych svedkov nezisťoval, aké konkrétne správanie a prejavy odporcu primäli navrhovateľku k rozhodnutiu nestýkať sa s odporcom jeden a pol roka. Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala na to, že jej vadia charakterové vlastnosti manžela, že spolu nežijú jeden a pol roka, že bol neverný, hádajú sa pred deťmi, navyše sa odporca pokúsil o samovraždu. Súd však od manželky nezisťoval žiadne podrobnosti týchto jej všeobecných tvrdení.

Súd nezisťovať, kedy došlo k nevere a ako sa k nej manželka postavila. Nezisťoval, kto iniciuje hádky pred deťmi a prečo. Nezisťoval, aké charakterové vlastnosti jej vadia a ako sa konkrétne voči nej prejavujú. Vôbec nezistil podrobnosti tvrdených pokusov o samovraždu, takisto neskúmal podrobnejšie, čo navrhovateľka urobila v prospech zachovania manželstva s odporcom a ako jej snahy dopadli a prečo dnes odmieta spoločné poradenstvo. Pri výsluchu odporcu ho potom súd vôbec nekonfrontoval s tvrdeniami navrhovateľky, nezisťoval ani to, či a kedy sa skutočne pokúsil o samovraždu a prečo, nespýtal sa ho na okolnosti tvrdenej nevery a na to, ako sa on doteraz pokúšal o záchranu manželstva a ako sa to prejavilo. Až zistenie všetkých týchto okolností by súdu prvej inštancie umožnilo urobiť si riadny obraz o príčinách, intenzite a trvaní rozvratu manželov a o tom, či je za daných okolností skutočne rozumne vylúčené očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na to súd prvej inštancie nemal dostatočný skutkový podklad k svojmu záveru, že sú splnené podmienky § 22 a 23 Zákona o rodine pre rozvod manželov.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo, upraví výkon rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode, najmä určí, komu sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine má súd pri tomto rozhodovaní rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadať na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Pojem záujmu maloletého dieťaťa je potom vymedzený v čl. 5 základných zásad Zákona o rodine a pri jeho posudzovaní sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Citované kritériá nemožno aplikovať mechanicky, ale vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, záujmy, zdravotný stav, zaškoľovanie, osobitné potreby a pod. Účelom zisťovania skutočného stavu veci podľa § 35 C. m. p. potom musí byť zisťovanie práve tých skutočností, ktoré sú rozhodné podľa citovaných ustanovení Súd je teda povinný zistiť podmienky na strane oboch rodičov týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a to jednak podmienky subjektívne (fyzická, mentálna a kultúrna spôsobilosť a schopnosť rodiča starať sa o dané dieťa, životný štýl), ako aj objektívne (miesto bydliska, bytové pomery, zamestnanie rodiča a z toho plynúca organizácia pracovného dňa), a to, ako sa tieto podmienky prejavia na zabezpečení potrieb maloletej. Pokiaľ sú podmienky na strane oboch rodičov rovnaké, prípadne totožné, je súd ďalej povinný skúmať, či na strane dieťaťa neexistujú osobitné dôvody, ktoré by odôvodňovali prevažnú starostlivosť len jedným rodičom (napr. novorodenecký alebo dojčenský vek). Pokiaľ ide o staršie dieťa, je súd takisto povinný zohľadňovať jeho názor v zmysle čl. 5 písm. g) základných zásad Zákona o rodine. Súd pritom skutočný stav veci zisťuje hodnotením vykonaných dôkazov (§ 191 C. s. p.) s prihliadnutím aj na všeobecné skúsenosti. Ak by existovali pochybnosti o niektorých z uvedených skutočností na strane rodiča alebo dieťaťa, je súd podľa potreby povinný vyžiadať si aj vyjadrenie odborných pracovísk (psychiatrických, psychologických, výchovnoporadenských a pod.), prípadne aj znalecký posudok. Podľa citovaných zákonných ustanovení, ale tiež už podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR treba v zásade vychádzať z toho, že starostlivosť o deti je právom, ale aj povinnosťou oboch rodičov. Preto od určitého veku treba vychádzať z toho, že dieťa má tráviť v zásade rovnaký a rovnocenný (čo do významu a možnosti venovať sa dieťaťu, teda napr. víkendy, sviatky a pod.) čas s oboma rodičmi.

13. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie neskúmal dostatočne ani subjektívne, ani objektívne pomery u oboch rodičov, ale ani u maloletých, a vôbec sa nezaoberal riadne všetkými kritériami uvedenými v čl. 5 Zákona o rodine. Nebolo riadne zisťované, prečo (z akých konkrétnych dôvodov) matka odmieta striedavú osobnú starostlivosť o deti, teda či a na základe čoho nedôveruje schopnosti odporcu postarať sa riadne o maloleté. Súd neskúmal pravdivosť tvrdení odporcu, že aj doteraz mali s matkou rozdielne

organizované pracovné zmeny, takže matka v niektoré týždne pracovala poobede a o mal. E. sa staral odporca. Navrhovateľka naopak tvrdila, že o maloletú sa stará prevažne ona a jej rodičia. Tento rozpor vo vzájomných tvrdeniach účastníkov súd prvej inštancie neodstránil napr. výsluchom starých rodičov alebo správou predškolského zariadenia o tom, kto maloletú z neho vyzdvihuje. Ani počas pohovoru s maloletou (správa z 24. novembra 2017, č. l. 44) nebolo zistené, kto ju vyzdvihuje zo škôlky, u koho prespáva a ako často. Maloletá má síce len šesť rokov, avšak pri vhodnom kladení otázok je nepochybne spôsobilá na takéto triviálne otázky odpovedať. Ani zisťovanie názoru mal. M. nebolo podľa odvolacieho súdu vedené účelne, navyše vzhľadom na jej vek (16 rokov) ide už o dieťa vyspelé, ktoré musí byť schopné vyjadriť svoj názor, ale ho tiež podoprieť určitými argumentami. Práve preto bolo v prerokúvanej veci viac než žiaduce, aby výsluch maloletej vykonal priamo súd a tak si bezprostredne ozrejmil dôvody, kvôli ktorým odmieta osobnú starostlivosť. Je totiž dôvodná námietka odvolateľa, že mal. M. žije väčšinu času na internáte v Žiline, takže striedavá starostlivosť by pre ňu reálne vyzerala úplne rovnako ako úprava styku v napadnutom rozsudku, teda otec by sa o ňu reálne staral v podstate každý druhý víkend. Preto argument súdu prvej inštancie o spoločnom zverení súrodencov vyznieva nepresvedčivo. V neposlednom rade treba prisvedčiť názoru odvolateľa, že síce na názor maloletého má súd podľa § 38 ods. 1 C. m. p. prihliadať, ale pri rozhodovaní o zverení do striedavej osobnej starostlivosti treba podľa cit. § 24 ods. 2 a čl. 5 Zákona o rodine prihliadať na celý komplex okolností označených ako záujem dieťaťa, pričom jeho názor je iba jedným z nich. Úlohou súdu je urobiť si obraz o tom, prečo maloletá vyslovuje určitý názor. Nie je totiž vylúčené, že názor maloletého (osobitne v pubertálnom, resp. adolescentnom veku) môže byť motivovaný nielen pozitívnymi (bližší citovaný vzťah), ale aj sebeckými a zištnými dôvodmi (napr. menej prísny režim u niektorého z rodičov). Okrem toho bude treba konkrétne zisťovať, akým spôsobom ten či onen rodič bude podporovať styk maloletých s druhým rodičom a rozvoj väzieb s jeho rodinou. Konečne súd prvej inštancie mal preveriť aj tvrdenia otca o tom, že matka je svojimi povahovými črtami hrozbou pre deti, akokoľvek sa takéto tvrdenia môžu zdať účelové.

14. V nadväznosti na to nemožno považovať skutkový stav zistený súdom prvom inštancie za dostatočný pre rozhodnutie tak o samotnom rozvode, ako aj o zverení maloletých a úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na riadne posúdenie existencie a príčin rozvratu manželstva, ako aj všetkých okolností pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým bude potrebné vykonať riadne ďalšie dokazovanie výsluchmi účastníkov, prípadných svedkov (starých rodičov), zistiť bezprostredne súdom názor mal. M. a obstarať správy minimálne predškolského zariadenia, ktoré navštevuje mal. E., ale prípadne tiež správy zamestnávateľa o organizácii pracovného času oboch rodičov. Bude potrebné preveriť tiež budúce osobne a bytové pomery matky, ktorá vo vyjadrení k odvolaniu prejavila, že sa s maloletými chce sťahovať k svojim rodičom. Potom je ale zrejmé, že správa organu sociálnoprávnej ochrany detí z 24. novembra 2017 už nemôže byť pre ďalšie rozhodovanie súdu aktuálna. Je zrejmé, že vykonanie takto obsiahleho dokazovania v odvolacom konaní nie je účelné, čo opodstatňuje zrušenie napadnutého rozsudku tak vo výroku o rozvode manželstva, ako aj v nadväzujúcom výroku o zverení maloletých, úprave styku s nimi a výživnom, teda v celom rozsahu [§ 389 ods. 1 písm. c) C. s. p.].

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa cit. § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 C. m. p. zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C. s. p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať vo veci v súlade s čl. 12 základných princípov a § 30 C. m. p. tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Súd prvej inštancie vykoná dokazovanie opísané v predošlom odseku na zistenie príčin a vážnosti rozvratu manželstva, ako aj na posúdenie možností zverenia maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pokiaľ na to budú odborné dôvody, uváži súd aj odporcom navrhované znalecké dokazovanie. Na základe takto riadne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie znova rozhodne tak o rozvode, ako aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V závislosti od jeho rozhodnutia o zverení maloletých potom primerane tomu buď upraví styk maloletých s druhým rodičom a jeho povinnosť prispievať na ich výživu, alebo tieto otázky osobitne neupraví.

16. Toto uznesenie senát prijal jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 a 421 C. s. p. a contrario).