Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/92/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti obžalovanému G. V., nar. X.XX.XXXX v P., E. republika, trvale bytom V., O. č. XXX/XX, pre pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák. a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09.08.2017, sp.zn. 1T/53/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júna 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného G. V. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09.08.2017, sp.zn. 1T/53/2013, bol obžalovaný G. V. uznaný vinným v bode 1) z pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák. a v bode 2) zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák., ktorého sa dopustil tak, že

v bode č. 1

- v presne neurčenom čase v skorých ranných hodinách dňa 5.7.2010 na bližšie nešpecifikovanom mieste na území Poľskej republiky počas cesty do Talianska v kabíne kamiónu zn. Mercedes - Benz 1841 LS 934, ev. č. TN-XXXCK, vykonal pohlavný styk s maloletou J. B., nar. XX.X.XXXX, ktorému sa mal. J. B. bránila odstrkávaním obvineného, plačom a prosením, že ju to bolí a aby s tým prestal, avšak fyzicky silnejší obvinený maloletej vyzliekol oblečené spodné prádlo a deku, ktorou sa zakrývala pred obvineným, silou odpor maloletej premohol a vykonal na nej súlož,

- v presne neurčeného dňa v období od 5.7.2010 do 8.7.2010 v nočných hodinách na bližšie nešpecifikovanom odpočívadle na území Poľskej, Slovenskej alebo Rakúskej republiky počas cesty do Talianska v kabíne kamiónu zn. Mercedes - Benz 1841 LS 934, ev. č. TN XXX CK, opätovne vykonal pohlavný styk s maloletou J. B., nar. XX.X.XXXX, ktorému sa mal. J. B. bránila odstrkávaním obvineného, plačom a prosením, že ju to bolí a aby ju nechal tak, čo obvinený neuposlúchol a fyzicky silnejší obvinený maloletú vyzliekol donaha, hovoril jej, aby sa nebála a nakoľko maloletá fyzicky silnejšieho obvineného nevládala odtlačiť, obvinený silou odpor maloletej premohol a vykonal na nej súlož,

v bode č. 2

- v presne neurčeného dňa v období od 5.7.2010 do 8.7.2010 v nočných hodinách na bližšie nešpecifikovanom odpočívadle na území Poľskej, Slovenskej alebo Rakúskej republiky počas cesty do Talianska v kabíne kamiónu zn. Mercedes - Benz 1841 LS 934, ev. č. TN XXX CK, s krátkym časovým

odstupom potom ako sa dopustil obžalovaný druhého čiastkového útoku skutku pod bodom 1 a potom ako sa mal. J. B. obrátila na bok s tým, že sa zakryje dekou, ľahol si ku nej a vykonal na nej análny styk, ktorému sa mal. J. B. tiež bránila a následne už len plakala.

Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2 s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení v celom rozsahu napadol odvolaním obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania v prvom rade namietal zachovanie totožnosti skutku. Uviedol, že podľa jeho názoru totožnosť skutku nemôže byť zachovaná, ak je miesto činu v rozsudku vymedzené územím úplne iného štátu ako miesto činu v obžalobe a čas spáchania posunutý (podľa jeho názoru v rozpore s vykonanými dôkazmi) do skorých ranných hodín, oproti nočným hodinám, hoci následok je tak v obžalobe ako aj v rozsudku opísaný rovnakým spôsobom. Aj keby však odvolací súd v rozpore s týmto jeho názorom pokladal totožnosť skutku za zachovanú, nič to nemení na tom, že nové miesto a čas spáchania skutku vymedzil súd tento údajný útok na poškodenú odlišne bez zjavného posunu v dokazovaní, ako v pôvodne vydanom rozsudku a bez toho, aby pred vydaním rozsudku čo i len naznačil, že tento skutok hodlá miestne a časovo ustáliť v rozpore s uznesením o vznesení obvinenia a obžalobou a i svojim pôvodným rozhodnutím. Týmto postupom mu súd zabránil v efektívnom predkladaní dôkazov, ktoré by podľa neho nielen spochybnili, ale úplne vylúčili možnosť spáchania skutku v čase a na mieste označenom vo vzťahu k časove prvému útoku v rozsudku. V tej súvislosti k prvému čiastkovému útoku poukázal na svoje tvrdenia o pohybe kamióna do Poľska, súbežnej spoločnej jazde s iným kamiónom, ktorý šoféroval vodič V. I. a pripojil sa v ranných hodinách i ďalší kamión s vodičom Q. S. (ktorý zomrel), jeho ďalší pohyb v Krakove i mimo kamióna v ranných hodinách dňa 05.07.2010 (vychádzka v meste), k čomu pripojil dva záznamy o prevádzke vozidiel a navrhol vypočuť svedka I. a dopočuť poškodenú, teda v tomto smere doplniť dokazovanie. V ďalšej časti odvolania namietal hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, nesúhlasil s jeho skutkovými závermi, uviedol vlastné úvahy k hodnoteniu dôkazov, pričom okresný súd nevyhodnotil správne nepresnosti vo výpovedi poškodenej, ktoré sa nepodarilo ani opätovným výsluchom poškodenej odstrániť. Nezrovnalosť je nielen v jej výpovediach týkajúcich sa znásilnenia v obci Dujno pri mori v Taliansku, ale tiež medzi jej výpoveďou v konaní a tým, čo uvádzala matke po tom, čo jej o celej veci povedala a to so značným oneskorením. Svoj záver o vierohodnosti výpovede poškodenej okresný súd odôvodnil i s poukazom na znalecký posudok PhDr. U. E., znalca z odboru psychológie, ktorý vyšetroval poškodenú. Vyslovil nesúhlas so závermi tohto posudku, pričom otázka vierohodnosti výpovede je otázkou právnou, ktorú musí súd hodnotiť komplexne na základe vyhodnotenia dôkazov majúc na zreteli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Namietol tiež, že okresný súd závery ďalšieho znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, ktorým neboli u neho zistené žiadne deviantné sexuálne návyky, hodnotil v jeho neprospech, s poukazom na to, že sexualita bola u neho zistená ako hypertrofovaná, aj keď v rámci normy. Vzhľadom na uvedené nepovažuje rozsudok súdu prvého stupňa za dôvodný a zákonný a preto ho navrhol z dôvodov uvedených v § 321 ods.1 písm.a), b), c) Tr. por. zrušiť s tým, aby odvolací súd podľa § 322 ods.3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že ho z dôvodov uvedených v § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodí. Alternatívne navrhol, aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že rozsudok okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch hodnotí ako zákonný a plne opodstatnený. Okresný súd na podklade dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní správne ustálil skutkový stav veci, uznal vinu obžalovaného, konanie obžalovaného správne vyhodnotil i po právnej stránke a zároveň mu za jeho spáchanie uložil spravodlivý a primeraný trest. Protiprávne konanie obžalovaného G. V. preukazujú predovšetkým opakované svedecké výpovede poškodenej X. O. ml., ktoré aj napriek odstupu času, podrobne popisujú objasňovanú trestnú činnosť, pričom tieto sú aj napriek spomínaného časového odstupu v podstatných rysoch zhodné a navzájom sa dopĺňajú, čo samé osebe iba potvrdzuje ich vierohodnosť a pravdivosť. Poškodená X. O. ml. naviac v čase, kedy bola ešte v detskom veku, bola podrobená znaleckému skúmaniu a podaný znalecký posudok z odboru psychológie konštatuje, že jej schopnosť vnímať nie je narušená ani znížená, táto je schopná realitu vnímať neskreslene, taktiež je spôsobilá zapamätať a následne i priliehavo reprodukovať udalosti bez fantazijnej produkcie. Bol formulovaný záver potvrdený súdnym znalcom i pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní, že vierohodnosť osobnosti maloletej

poškodenej je zachovaná, čo nasvedčuje tomu, že skutočnosti, ktoré popisovala skutočne sama reálne prežila. V každom prípade ide o spontánnu a obšírnu výpoveď obete trestného činu, obsahujúcu najmenšie podrobnosti a detaily okolností objasňovanej trestnej činnosti. Práve charakter výpovede obete trestného činu, a to najmä jej spontánnosť, obšírnosť a podrobnosť potvrdzujú a preukazujú jej autenticitu a hodnovernosť. Obranu obžalovaného G. V. obsiahnutú v odôvodnení odvolania považuje za účelovú a nie je možné sa s ňou stotožniť, pričom navrhovaný výsluch svedka V. I. a opätovný výsluch poškodenej X. O. ml. hodnotí ako pre konanie nepotrebný a nadbytočný. Pokiaľ ide o úpravu objasňovaných skutkov do podoby špecifikovanej vo výrokovej časti rozsudku v porovnaní s ich znením obsiahnutom v obžalobe, táto vyplynula z vykonaného dokazovania, pričom totožnosť skutkov i naďalej zostala zachovaná. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 319 Trestného poriadku podané odvolanie obžalovaného ako neopodstatnené zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný a navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného s poukazom na písomné dôvody odvolania obžalovaného navrhol odvolaniu vyhovieť.

Obžalovaný súhlasil s návrhom svojho obhajcu a dodal, že nič z toho nespáchal, nebolo kedy a kde.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%2523317'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %2523371'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu, napadnutého rozsudku a konania rozsudku predchádzajúceho, krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Z pohľadu odvolaním vytýkaných skutočností krajský súd považuje za nutné uviesť, že úpravou skutku oproti podanej obžalobe, týkajúcou sa času a miesta jeho spáchania nedošlo k narušeniu totožnosti skutku. Už sám odvolateľ pripustil, že na zachovanie totožnosti skutku postačuje zachovanie totožnosti konania a následku, čo v danom prípade splnené bolo. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa skutkových zistení a hodnotenia dôkazov okresným súdom je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky trestného činu. Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky obžalovaného sú v podstate opakovaním obhajobnej argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd, ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal, pričom riadne odôvodnil, prečo túto obranu

obžalovaného považoval za vyvrátenú a súčasne tiež odôvodnil, prečo uveril výpovedi poškodenej v kontexte ďalších dôkazov, zaoberajúc sa i čiastočnými rozpormi v jej výpovediach. Skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a úplné, zodpovedajú výsledkom dokazovania, preto odvolací súd v plnej miere odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka V. I. a oboznámenie k odvolaniu pripojených záznamov o prevádzke vozidiel, krajský súd nepovažoval toto doplnenie za potrebné, nakoľko tieto nemôžu vylúčiť spáchanie skutku. Taktiež poškodená bola opakovane vypočúvaná, kedy síce sa nepodarilo odstrániť všetky rozpory v jej výpovediach, no vzhľadom na odstup času od spáchania skutkov ani nie je odôvodnený predpoklad, že sa tieto podarí úplne odstrániť, pričom súčasne je nutné poukázať na to, že v podstatných okolnostiach popísala konanie obžalovaného zhodne. Keďže skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a úplné, odvolací súd v plej miere odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil a odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine nepovažoval za dôvodné. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného uznal vinným v bode 1) z pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák. a v bode 2) zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák., na tom skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

Napokon preskúmaním výroku o treste krajský súd zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keď pred spáchaním trestnej činnosti nebol súdne trestaný a nebolo preukázané ani žiadne jeho priestupkové konanie ( § 36 písm. j/ Tr.zák. ) a jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaného odsudzoval za viacero trestných činov (37 písm. h/ Tr.zák.). Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa v trvaní 7 (sedem) rokov odňatia slobody, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, je trestom (aj keď uloženým na spodnej hranici trestnej sadzby) zákonným a bude ním splnený jeho účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil v tomto smere dôvod na zmenu v prospech obžalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.