Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, adresa sídla Trnava, J. Bottu 4, dieťa rodičov: matky - Y. J., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu M., J.. J. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Magdaléna Lesayová, adresa sídla Trnava, Hlavná 27/A, a otca - Y. N., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Q. W. T., F. XXXX/XX, zastúpeného advokátom: Mgr. Vladimír Tomaj, adresa sídla Trnava, Hlavná 22, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. mája 2017 č.k. 19P/25/2017-83 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky zamietol, výrokom II. návrh otca zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 62 ods. 2, 3 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne majúc z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu uplynula doba viac ako 8 rokov, ktorá samotná skutočnosť by odôvodňovala zvýšenie výživného, keď maloletá v čase poslednej úpravy výživného navštevovala predškolské zariadenie, v súčasnosti navštevuje 6. ročník základnej školy, teda zvýšili sa výdavky na zabezpečenie základných potrieb ako strava, oblečenie, hygienické potreby a zároveň pribudli výdavky v súvislosti s návštevou školy. Výdavky na maloletú V. možno považovať za bežné (školské pomôcky, školské výlety, doučovanie z anglického jazyka), keď v súvislosti so zdravotnými problémami maloletej (skolióza), podľa vyjadrenia matky, výdavky na ortopedické vložky hradí zdravotná poisťovňa. Čiastočne zvýšené výdavky sú iba na nákup obuvi, ktorú je potrebné kvôli zdravotným problémom maloletej kupovať častejšie.

1.2 K zmene pomerov došlo i u matky a to čiastočným zvýšením príjmu približne o 142 eur.

1.3 K podstatnej zmene pomerov došlo i u otca, ktorý v roku 2010 uzavrel manželstvo, dňa X.X.XXXX sa mu narodili dve deti (dvojičky) - maloletá Y. a maloletá E., v súčasnosti navštevujú materskú školu a rodičia majú so zabezpečením ich osobných potrieb spojené len bežné výdavky. Otec pracuje u toho istého zamestnávateľa, jeho príjem sa znížil približne o 95 eur, z dôvodu jeho zdravotných problémov, keď v roku 2014 bol operovaný na srdce. Podľa vyjadrenia otca jeho zdravotný problém súvisel s

nadmernou záťažou a stresom, preto bol nútený obmedziť svoj pracovný výkon a pracovnú činnosť, pravidelne užíva lieky, je sledovaný v kardiologickej ambulancii, mesačne dopláca za lieky sumu 15 až 20 eur, keď je i alergik. Manželka otca je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 547 eur. Takúto zmenu otca považoval za podstatnú zmenu pomerov, keď mu pribudli 2 vyživovacie povinnosti a znížil sa mu príjem z objektívnych dôvodov - zdravotných problémov, ktorá skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom vyvrátená. V konaní nebolo preukázané, že otec má iný príjem, ani že by jeho životná úroveň bola vyššia ako tá, ktorú prezentoval.

1.4 Nakoľko boli zistené skutočnosti na strane maloletej V. odôvodňujúce zvýšenie výživného, ale i skutočnosti na strane otca odôvodňujúce zníženie výživného súd dospel k záveru, že dôvodné je zamietnutie oboch návrhov, keď výška doposiaľ určeného výživného na maloletú V. zodpovedá možnostiam a schopnostiam oboch rodičov ako i odôvodneným potrebám maloletej V..

1.5 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len právne a to § 52 C.m.p..

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti návrhu matky na zvýšenie výživného (výrok I. rozsudku) podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom na jeho zmenu v tejto odvolaním napadnutej časti a to zvýšením výživného na maloletú V. od 1.9.2016 zo sumy 133 eur na sumu 250 eur s tým, že zameškané výživné od 1.9.2016 do rozhodnutia súdu bude otec povinný platiť v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným, a to pod stratou lehôt pri nezaplatení čo i len jednej splátky, prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného na maloletú V. uplynula dlhá doba, maloletá V. vyrástla, je na 2. stupni základnej školy a došlo u nej k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu. Podľa lekárskych správ, ktoré matka súdu prvej inštancie predložila, maloletá V. od roku 2013 trpí na kyfózu a skoliózu a toto ochorenie sa jej zhoršuje - od roku 2016 už trpí na hyperkyfózu, skoliózu aj ďalšie ortopedické ochorenia. Na odporúčanie lekárky by mala okrem špeciálneho cvičenia chodiť na plávanie, potrebuje ortopedické vložky a ortopedické topánky a od roku 2013 musí nosiť ortézu na trup s dlahami. Pre maloletú je životne dôležité plávanie. Matka jej platila hodiny plávania, čo však už v súčasnej dobe nie je schopná finančne vykryť.

2.2 Jej príjem od terajšieho zamestnávateľa S. Z. v sume 556,89 eur je jej jediným príjmom. S maloletou žije sama a nemá žiadneho partnera. Na bývanie za byt a služby spojené s užívaním bytu platí 100,93 eur mesačne, do fondu opráv 61,25 eur mesačne, na svoje životné poistenie platí 33,30 eur mesačne, za elektriku 20 eur mesačne, za plyn 7 eur za 3 mesiace, na cestovanie do práce minie cca 25 eur mesačne, za svoj mobil platí cca 15 a 16 eur mesačne a za internet a televíziu 20,70 eur mesačne. Za telefón pre maloletú okolo 10 eur mesačne, poistku pre maloletú platí v sume 15 eur mesačne a za doučovanie z angličtiny cca 20 eur mesačne. Pravidelné mesačné platby ju tak vychádzajú na 323,51 eur mesačne. Okrem toho na maloletú mala aj jednorazové výdavky a to napríklad na kúpu zubného strojčeka v sume 50 eur. Matke zostáva mesačne cca 237 eur. Z toho musí zabezpečovať nepravidelné výdavky, stravovanie pre maloletú i pre seba, hygienu pre maloletú i pre seba a ošatenie a obuv.

2.3 Pokiaľ otec maloletej namietal, že jeho príjem sa mu znížil v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, nakoľko v roku 2014 bol operovaný na srdce, toto tvrdenie otec maloletej nepreukázal a okrem toho nehovoril pravdu, že pracuje na tej istej pracovnej pozícii, nakoľko v čase rozvodu ich manželstva uviedol, že pracuje ako účtovník.

2.4 Pokiaľ otec maloletej spláca hypotéku po 266,58 eur, tak toto sú výdavky ktoré sú vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti iba druhoradé. Pokiaľ ide o ostatné výdavky otca v súvislosti s bývaním, je potrebné prihliadnuť aj na príjem otcovej terajšej manželky.

2.5 Pokiaľ otec maloletej namietal, že má výdavky na škôlku, toto nie je pravda, nakoľko príspevok za škôlku sa neuhrádza za dieťa, ktoré má 1 rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.

2.6 Opätovne poukázala na to, že otec si v roku 2006 kúpil rodinný dom za sumu 110.000 eur, keď časť kúpnej ceny bola uhradená z hypotéky - 60.000 eur a druhá časť 50.000 eur bola zaplatená v hotovosti. Súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že majetkové pomery otca sú zásadne priaznivejšie ako u matky.

2.7 Pokiaľ otcovi pribudli 2 vyživovacie povinnosti, tak na tejto vyživovacej povinnosti k dvom deťom sa podieľa aj jeho manželka, s priemerným mesačným zárobkom 547 eur, ktorý je približne taký ako príjem matky (jej jediný). V tejto súvislosti ďalej namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa staral osobne.

3. Opatrovník maloletej a otec maloletej odvolacie návrhy nepodali.

4. Opatrovník maloletej vo vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú V. zmeniť úplným vyhovením odvolaniu matky.

5.1 Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú V. ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že svoju vyživovaciu povinnosť si vždy riadne a včas plnil a stále plní. Svoju maloletú dcéru nezanedbáva, pravidelne sa s ňou stretáva, zaujíma sa o ňu. Vyživovaciu povinnosť si plnil aj v čase, keď bol dlhodobo práceneschopný a reálne v danom čase nebola táto povinnosť plnená z jeho finančných prostriedkov, ale sčasti aj z finančných prostriedkov jeho manželky a na úkor jeho ďalších dvoch maloletých dcér. Ani v tom čase otec nepodal návrh na zníženie výživného, hoci tu boli jasne dané dôvody na jeho zníženie. K takémuto kroku sa otec odhodlal až teraz, keď videl jednoznačnú snahu bývalej manželky doslova "žiť z jeho peňazí". Pokiaľ v roku 2009 sa jeho priemerný mesačný zárobok pohyboval na úrovni 1.004 eur, tak teraz sa pohybuje na úrovni 781,34 eur, čo predstavuje zníženie jeho príjmov o sumu 222,66 eur mesačne.

5.2 Súd prvej inštancie sa v konaní správne vysporiadal aj s otázkou nových vyživovacích povinností na strane otca a dospel tak k správnemu rozhodnutiu, že na jeho strane došlo tak závažným zmenám pomerov ktoré odôvodňujú zníženie výživného, respektíve vzhľadom na potreby maloletej dcéry V. odôvodňujú ponechanie výšky výživného na aktuálne určenej sume.

5.3 Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že výživné ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého mesačného príjmu. Pokiaľ súd prvej inštancie má správne za preukázanú výšku priemerného mesačného príjmu otca v priemere za posledných 6 mesiacov na úrovni 781,34 eur, tak celková výška jeho vyživovacej povinnosti je vo výške 187,83 eur (25 % z príjmu). Nakoľko však otec má spolu 3 maloleté deti, je priam žiaduce túto sumu rozdeľovať medzi všetky deti spravodlivo, najmä vzhľadom na fakt, že všetky deti otca majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V takom prípade spravodlivá výška výživného pre maloletú V. je vo výške 62,37 eur. Nie je preto spravodlivo možné od otca požadovať výživné vo výške 250 eur mesačne, ako to navrhuje matka, nakoľko tým by vyživovacia povinnosť voči V. bola neúmerne vyššia ako vyživovacia povinnosť voči ostatným dvom maloletým deťom. Otec maloletej rozhodne nesúhlasí s názorom matky, že k zníženiu jeho príjmov došlo úmyselne a v dôsledku jeho konania, nakoľko pravdou je to, že k zníženiu príjmov otca došlo prirodzenou cestou, keď vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav otec po odporúčaní lekárov zvoľnil svoje pracovné tempo, nevenoval sa práci v rodinnej firme tak, ako dovtedy, teda nepracoval denne 10 až 12 hodín, ale začal pracovať na klasický osemhodinový pracovný úväzok.

5.4 Otec poprel vyjadrenia matky, že predtým zostával v práci dlhšie len kvôli istým súkromným záležitostiam.

5.5 Pokiaľ ide o argumentáciu matky, že príjem otca sa znížila aj z dôvodu, že došlo k zmene pracovnej pozície otca uviedol, že spočiatku vykonával činnosť účtovníka a predajcu, neskôr už v priebehu rokov 2007 a 2008 pracovnú pozíciu účtovníka prestával vykonávať a venoval sa už len predaju, avšak zmluvne (medzi zamestnávateľom a zamestnancom) bola táto zmena podchytená až neskôr. Z toho dôvodu sa môže javiť, že teoreticky došlo k zmene pracovného zaradenia otca, avšak reálne otec túto činnosť vykonával už roky.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu,

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spis. zn. 19 P 25/2017 je návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. V. N., nar. XX.XX.XXXX a návrh otca na zníženie výživného na maloletú. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Správnym bol v prvom rade jeho záver o tom, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal. V. došlo k podstatnej zmene pomerov či už na strane maloletej (ktorá je staršia o viac ako 8 rokov, v súčasnosti navštevuje 6. ročník základnej školy, teda zvýšili sa výdavky na zabezpečenie základných potrieb ako strava, oblečenie, hygienické potreby a zároveň pribudli výdavky v súvislosti s návštevou školy, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov matky potrebných na uspokojovanie jej osobných potrieb), ako aj na strane jej rodičov. Matke stúpol príjem o 142 eur, otcovi z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu poklesol príjem zo zamestnania o 95 eur (pre účely určenia výživného sa vychádza z priemerného príjmu rodiča za predchádzajúci rok a nie pol rok ako to namietal otec) a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Len otec maloletej sa znovu oženil a spoločne so svojou manželkou uhrádza náklady spojené s uspokojovaním ich základných životných potrieb. Vzhľadom na to potom bol správny aj záver súdu prvej inštancie, že takéto zmeny nevyústili v potrebu zmeny pôvodného rozhodnutia súdu ktorým bolo určené výživné na mal. V. zo strany jej otca. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej V. totiž súd prvej inštancie správne prihliadol nie len na nárast odôvodnených potrieb maloletej V., ale aj na nárast výdavkov otca potrebných na plnenie si ďalších vyživovacích povinností k dvom maloletým deťom a mierny pokles jeho príjmov v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu, ale aj k celkovému zvýšeniu výdavkov oboch rodičov, podmienených celkovým nárastom ich životných nákladov za sledované obdobie, zohľadnil skutočnosť, že matka maloletej sa o mal. V. osobne stará, že matka maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť, a tak riadne posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletej ako aj jej odôvodnené osobné potreby a v súlade s ustálenou súdnou praxou určil výživné zo strany otca v rozsahu nevyhnutnom na krytie nákladov potrebných na uspokojovanie osobných potrieb maloletej. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej sumou 133 eur mesačne, matka spolu sumou 139 eur mesačne (ktorá suma predstavuje 25 % z jej príjmu), pričom priamo finančne prispeje sumou 80 eur mesačne a zostatok výšky výživného (v rozsahu 59 eur) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 23,52 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že tak ako to správne namietal aj otec maloletej, v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu (čo by v prejednávanej veci pri predpokladanom výživnom vzhľadom na vek a odôvodnené potreby jeho detí v rozsahu 25 % z príjmu otca maloletej predstavovalo výživné vo výške 202 eur mesačne, ktorú sumu je potrebné rozdeliť medzi tri maloleté deti - mal. V., mal. Y. a mal. E. a z príjmu matky výživné v rozsahu 139 eur mesačne), pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. Pokiaľ potom otec maloletej prispeje na výživu maloletej V. sumou 133 eur, na výživu maloletej Y. a mal. E. zostane už len suma 69 eur, teda suma 34,50 eur na každé dieťa. V tejto súvislosti potom odvolací súd dodáva, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Súd prvej inštancie potom správne zamietol návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. V. z doterajších 133 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne.

10. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými matkou dieťaťa už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že matka dieťaťa ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 52 C.m.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..

13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .