Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-58-2020.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: Obec Hriadky, so sídlom Hlavná 43/5, Hriadky, právne zast.: Hrčka - Sabó s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Obchodná 187/6, Sečovce, proti žalovanému: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, D., právne zast.: JUDr. Ľubomír Cibere, advokát so sídlom M.R. Štefánika 1161/184, Trebišov, o vydanie hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.09.2020 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému vrátiť žalobcovi Obecnú kroniku obce D., elektrické nožnice a bubnovú kosačku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol starostom až do skončenia posledného volebného obdobia, t.j. do mesiaca december 2018. Vo voľbách v roku 2018 bol zvolený nový starosta obce a to p. A. N., pričom povinnosťou bývalého starostu bolo odovzdať všetky veci, ktoré sú majetkom obce pri ukončení volebného obdobia novému starostovi. Žalovaný však všetky veci neodovzdal, pretože bolo zistené, že chýba obecná kronika, elektrické nožnice a bubnová kosačka. Podľa informácii, ktoré získal žalobca sa tieto veci nachádzajú u žalovaného. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný 3x písomne vyzvaný, aby tieto veci vrátil na obecný úrad, avšak do dnešného dňa tak neurobil. Na podporu svojich tvrdení žalobca priložil 3 výzvy na vrátenie hnuteľných vecí. Zároveň navrhol výsluch strán sporu.
2. Tunajší súd uznesením zo dňa 09.09.2020 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania v tom zmysle, aby doplnil dátum narodenia žalovaného a doplnil podanie tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, a čoho sa žalobca domáha - mal uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti), z obsahu žaloby vyplývalo, že sa domáhal vydania hnuteľných vecí, avšak v petite chýbala podrobná špecifikácia predmetných hnuteľných vecí, o ktorých vydanie žiadal.
3. Žalobca podaním označeným ako „Oprava podania“ zo dňa 17.09.2020 doplnil žalobu nasledovne: žaloba smeruje proti žalovanému - Z. Q., H.. XX.XX.XXXX, XXX XX D., A. XX/XX. Na základe dôvodov uvedených v žalobe navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania v predmetnej veci vydal tento rozsudok: „Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi Obecnú kroniku obce D., Benzínové nožnice/plotostrih zakúpených u dodávateľa atelier HAPLUS s.r.o. na základe faktúry č. H-XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014 a bubnovú kosačku BDR 650 Vari zakúpenú na základe faktúry č. XXXXXX zo dňa 20.06.2014, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške“.
Zároveň k predmetnému podaniu priložil listinné dôkazy, a to: faktúru č. H-XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014 o zakúpení benzínových nožníc a faktúru č. XXXXXX zo dňa 20.06.2014 o zakúpení bubnovej kosačky.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca má pravdu, že žalovaný bol starostom obce D. vo volebnom období v rokoch 2014 až 2018. Vo voľbách v r. 2018 bol zvolený nový starosta obce D. p. A. N.. Uvedený nový starosta odmietol prevzatie Obecného úradu D., z toho dôvodu odstupujúci starosta, t.j. žalovaný, odovzdal Obecný úrad D. novozvoleným poslancom Obecného zastupiteľstva obce D., ktorí podľa ich vyjadrení vyzvali novozvoleného starostu na prevzatie Obecného úradu D., ten však toto prevzatie odmietol. Žalovanému nebolo známe, že by chýbali veci: obecná Kronika, elektrické nožnice a bubnová kosačka, nakoľko žalovaný s uvedenými vecami nepracoval, taktiež si ich so sebou nevzal po skončení mandátu. Nevedel uviesť, kde sa veci, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu, nachádzajú, pretože ich evidencia a správa patrila do povinností pracovníkov obecného úradu D., ktoré uvedené veci mali kontrolovať a viesť o nich evidenciu. Žalovaný opakovane uviedol, že u neho sa tieto veci nenachádzajú a ani mu nie sú známe uvedené informácie, ktoré získal žalobca, že sa veci údajne majú nachádzať u žalovaného. Ku chýbajúcej Obecnej kronike uviedol, že už pri jeho nástupe, keď bol zvolený za starostu obce, mu nebola odovzdaná žiadna kronika obce, nebola vedená počas jeho úradovania, a preto nevedel žalobcovi ani uviesť, že kde sa nachádza. Súčasný starosta obce D. p. A. N., ako žalobca, by mal vedieť, kde sa uvedená kronika nachádza, nakoľko ju on neodovzdal po skončení jeho volebného obdobia. Zároveň žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení zavádza a neuvádza pravdivé skutočnosti. Jeho tvrdenia označil za tendenčné a vyhýbajúce. Žalobca ďalej uviedol, že ak žalovaný tvrdí, že po voľbách v roku 2018 bol problém s odovzdaním a prevzatím obecného úradu, tak problémy pri odovzdávaní vytvoril práve on, pričom z strany žalobcu bol dodržaný zákonný postup. Toto však podľa neho nie je predmetom konania. K tvrdeniu žalovaného, že mu nie je známe, že by chýbala obecná kronika, k tomu žalobca tvrdil, že podľa jeho zistenia naposledy viedla kroniku obce na požiadanie žalovaného p. Z. K., ktorá ju odovzdala pred skončením funkčného obdobia bývalého starostu práve žalovanému. Teda jeho tvrdenie v tom, že mu pri nástupe do funkcie nebola odovzdaná žiadna kronika, sa nezakladá na pravde. Žalobca navrhol výsluch svedkyne Z. K. a k ďalším chýbajúcim veciam navrhol vypočuť svedkov Z. C.Q., zamestnanca OÚ D. a pracovníčku OÚ D. B. C. za účelom potvrdenia, že žalovaný zobral nožnice a bubnovú kosačku, ktoré obci nevrátil.
6. Žalovaný v duplike uviedol, že k subjektívnym dojmom žalobcu, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, nepovažoval za potrebné zaujať akékoľvek stanovisko, pretože podľa jeho názoru je možné sa relevantne vyjadrovať len k skutkovým tvrdeniam, podopretým dôkazmi. Pokiaľ ide o odovzdanie, resp. prevzatie úradu, naďalej zotrvával na svojom vyjadrení, že zo strany žalobcu, resp. terajšieho starostu obce neboli dodržané zákonné podmienky pri prevzatí úradu. Zo strany terajšieho starostu boli robené obštrukcie, a preto žalovaný odovzdal Obecný úrad D. novozvoleným poslancom Obecného zastupiteľstva obce D.. Táto skutočnosť je podľa jeho názoru dôležitá, pretože sa týka odovzdania a prevzatia aj majetku patriacemu obci. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že kroniku obce mala viesť p. K., ktorá ju mala odovzdať práve žalovanému, k tomu uviedol, že takéto tvrdenie nie je pravdivé a zotrvával na vyjadrení, že pri nástupe žalovaného do funkcie starostu mu nebola odovzdaná žiadna kronika obce, kronika nebola vedená ani počas trvanie funkčného obdobia, a preto nevedel uviesť, že kde sa nachádza. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný si údajne zobral nožnice a bubnovú kosačku, tak zopakoval, že to nie je pravda a poukázal na to, že o odovzdaní a prevzatí majetku obce existuje písomný inventárny súpis, ktorý položkovite uvádza jednotlivé veci patriace do majetku obce, kde mimo iného medzi vecami, ktoré preberali novozvolení poslanci (keďže novozvolený starosta to odmietol), figurujú veci, ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Pokiaľ ide o nožnice, žalovaný mal vedomosť o tom, že tieto boli ešte v roku 2014 vyradené z majetku obce po tom, čo sa používaním opotrebovali a boli nefunkčné. O tejto skutočnosti mala vedomosť aj pani C. Z., ktorá v tom čase bola zamestnankyňou Obecného úradu s hmotnou zodpovednosťou, vzťahujúcou sa aj na benzínové nožnice. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby žalobca predložil na súdnom pojednávaní inventúrny súpis ku dňu 07.12.2018.
7. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalovaného, že mu pri preberaní funkcie nebola odovzdaná žiadna kronika obce sa nezakladá na pravde. Za tendenčné tvrdenie žalovaného považoval aj to, že nožnice a bubnová kosačka boli predmetom inventárneho súpisu pri odovzdaní a prevzatí majetku obce.
Túto skutočnosť žalovaný sám spochybňoval tým, že v bode 4 svojho vyjadrenia tvrdí, že benzínové nožnice boli ešte v roku 2014 vyradené z majetku obce pre opotrebovanie a nefunkčnosť. Keby tomu tak bolo, tak by potom nemohli byť súčasťou majetku, ktorý bol inventárne odovzdaný a prevzatý v roku 2018. Z vyššie uvedených dôvodov tvrdenia žalovaného považoval za tendenčné a zavádzajúce.
8. Súd dožiadaním zo dňa 24.11.2021 vyzval Okresný úrad Trebišov, aby oznámili, či bola na úrade registrovaná Kronika obce D. a v prípade, že existujú konkrétne dokumenty týkajúce sa predmetnej Kroniky, aby ich predložili súdu. Podaním zo dňa 29.11.2021 Okresný úrad Trebišov súdu oznámil, že sa na úrade nevykonáva registrácia kroník a nemajú žiadne informácie o Kronike obce D..
9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou a vyjadreniami strán sporu, Výzvou - Obecná kronika zo dňa 22.03.2019, Výzvou na vrátenie vecí zo dňa 24.10.2019, Výzvou č. 2 - Obecná kronika zo dňa 30.04.2019, Faktúrou č. H-XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014 o zakúpení benzínových nožníc, Faktúru č. XXXXXX zo dňa 20.06.2014 o zakúpení bubnovej kosačky, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov: Z. K., B. C., Z. C.. K. H.I. N.K. K. Z. C.Q., lebo zomrel. Súd s poukazom na § 153 ods. 1-3 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nevykonal v rámci sudcovskej koncentrácie konania dôkazy navrhnuté žalobcom, a to listinné dôkazy - 2 ks Výdavkového pokladničného dokladu, ako aj opätovný výsluch svedkyne p. Z. K.. Súd je toho názoru, že žalobca nepredložil navrhované listinné dôkazy včas a nepostupoval so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V súvislosti s tým súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 06.10.2021, kde v závere bola žalobcovi uložená povinnosť do 15 dní od doručenia predmetnej zápisnice z pojednávania, predložiť súdu žalobcom uvádzané listinné dôkazy a oznámiť, že či trvá na opätovnom výsluchu svedkyne K.. Zápisnica z pojednávania bola žalobcovi dourčená dňa 14.10.2021, pričom vyššie uvedené listinné dôkazy žalobca predložil súdu a protistrane až na pojednávaní dňa 09.03.2022. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca musel disponovať listinnými dôkazmi už pred pojednávaním zo dňa 09.03.2022 a zároveň súdu neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod, ktorý mu bránil v predložení listinných dôkazov včas, resp. v lehote určenej súdom. Takýmto postupom by žalobca zapríčinil odročenie pojednávania, keďže k daným dôkazom by súd musel z dôvodu potreby zachovania zásady rovnosti strán sporu a kontradiktórnosti konania umožniť žalovanej strane vyjadriť sa. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
10. Za nesporné súd považoval, že žalobca sa od žalovaného domáhal vrátenia vecí, a to Obecnej kroniky obce D., špecifikovaných nožníc a bubnovej kosačky. Žalovaný bol bývalým starostom obce, ktorého funkčné obdobie skončilo v roku 2018. Žalobca vyzýval žalovaného viackrát na vydanie spomínaných vecí. Nesporné je aj to, že benzínové nožnice a bubnová kosačka boli kupované v mesiacoch júl, august 2014. Rovnako je nesporné aj to, že bývalý starosta - žalovaný odovzdal úrad zvolenému obecnému zastupiteľstvu.
11. Za sporné súd považoval žalovaným namietanú povinnosť vrátiť dané veci, nakoľko on v žalobe uvedenými vecami nedisponuje. Sporná je aj súčasná existencia vecí a otázka, že či dané veci boli odovzdané a prevzaté.
12. Z Výziev zo dňa 22.03.2019 a 30.04.2019 vyplýva, že žalobca žiadal od žalovaného vydanie Obecnej kroniky, resp. o oznámenie, kde sa predmetná kronika nachádza. Z výzvy zo dňa 24.10.2019 vyplýva, že žalobca žiadal od žalovaného vydanie hnuteľných vecí, a to Obecnej kroniky, nožníc a bubnovej kosačky, keďže tieto sú súčasťou inventáru obce.
13. Z Faktúry č. XXXXXX zo dňa 20.06.2014 bolo zistené, že žalobca zakúpil bubnovú kosačku BDR 650 N. v hodnote 549, Eur s DPH. Z Faktúry č. H-XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014 vyplýva, že žalobcom boli od spoločnosti atelier HAPLUS, s.r.o. zakúpené benzínové nožnice/plotostrih.
14. Z výpovede žalovaného na pojednávaní zo dňa 13.08.2021 bolo zistené, že obec má dosť priestranstva na kosenie, a preto boli zakúpené kosačky. Ako starosta neviedol evidenciu kosačiek, iba zabezpečil pracovníkov na kosenie. Za evidenciu spotrebných vecí bola určená zamestnankyňa obecného úradu, ktorá za to niesla aj hmotnú zodpovednosť. Čo sa týka kosačky, ktorú žiadal vydať žalobca, žalovaný nevedel o aký typ kosačky sa jedná. Vedel, že by a malo jednať o kosačkový bubon, pričom po úraze jedného z pracovníkov zakúpili pojazdnú kosačku aké sú v každej domácnosti. Nejaké nožnice boli asi dodané nejakou firmou, nechodil kontrolovať tieto veci, bola na to poverená konkrétna
zamestnankyňa. K tomu dodal, že presne v tom roku 2014 na jeseň, mal vážne zdravotné problémy, keď sa mali udiať tieto veci. V tom čase bola poverená pracovníčka, ktorá mala tieto veci na starosti. Podľa názoru žalovaného to nezvládla a z tohto dôvodu bola aj na jeho podnet ako aj na základe podnetu poslancov prepustená z pracovného pomeru. V súvislosti s Obecnou kronikou žalovaný uviedol, že kronika neexistovala, čo môže podľa neho potvrdiť aj pani C.. Existovalo podozrenie, že bývalý obyvateľ obce, ktorý bol aj riadiacim pracovníkom na okrese, že ju zobral, preto na týchto miestach pátrali, no nenašli ju. Podľa neho žiadna kronika v čase jeho úradovania neexistovala. Nevedel o nej ani archív, ani bývalý okresný úrad. Žalovaný ďalej uviedol, že po zvolení za starostu nepreberal kroniku, vôbec nič mu nebolo odovzdané. Obecný úrad sa preberal komisionálne, bol tam právny zástupca, ktorý vytvoril komisiu, zámky vyvŕtali. Na podnet Ministerstva vnútra SR sa zariadili tak, ako bolo treba. Podľa jeho slov žiadna Kronika, ani nič nebolo odovzdané v tom čase. Keď odchádzal z funkcie na základe metodického pokynu z Ministerstva vnútra SR, odovzdal všetku agendu poslancom, oni urobili archiváciu. Žalovaný nevedel, že či niečo nevynechali, ale všetky stroje, prístroje, náradia, všetko bolo spísané. Terajší starosta do dnešného dňa neprevzal od poslancov nič. Žalovaný tvrdil, že dodržal metodický postup z MV SR a k tomu viacej nemal čo dodať. Zároveň uviedol, že žiadnu z požadovaných hnuteľných vecí nezadržiava doma ani na inom mieste, keďže na to nie je odkázaný a až súčasný starosta a pani, ktorá bola prepustená z neho urobili zlodeja bez dôkazov. Podľa žalovaného mala hmotnú zodpovednosť za veci pani C., ktorá bola prepustená začiatkom roka 2015. Po jej odchode vykonávala evidenciu vecí p. C.. Pri odchode z funkcie žalovaný odovzdal v listinnej podobe evidenciu vecí poslancom obecného zastupiteľstva, avšak fyzicky ich neodovzdával. Žalovaný poznal Z. K., pričom nevedel o tom, aby viedla Kroniku a fyzicky mu ju neodovzdala.
15. Z výpovede svedkyne Z. K. na pojednávaní zo dňa 13.08.2021 bolo zistené, že nebola zamestnankyňou obce, avšak vykonávala zápisy do kroniky približne do roku 2005. Kroniku odovzdávala súčasnému starostovi obce p. N..
16. Z výpovede svedkyne B. C. na pojednávaní zo dňa 13.08.2021 bolo zistené, že pracovala ako účtovníčka na obecnom úrade od roku 2007 do roku 2018. Evidenciu veci viedla iba v súvislosti s účtovníctvom. Neprichádzala do fyzického kontaktu s vecami, ktoré súd predmetom sporu a nepamätala si, aby tieto veci boli vyradené z evidencie počas vykonávania jej funkcie.
17. Z výpovede svedkyne Z. C. na pojednávaní zo dňa 13.08.2021 bolo zistené, že pracovala na obecnom úrade do roku 2015, keď bol starostom žalovaný a začala znovu pracovať na obecnom úrade v roku 2019 počas funkčného obdobia súčasného starostu. Svedkyňa uviedla, že nemala hmotnú zodpovednosť za veci, ktoré sú predmetom sporu. Mala vedomosť, že tieto veci sa skladovali v garáži obecného úradu, pričom nevedela o tom, aby boli vyradené z evidencie. Taktiež uviedla, že nemala právomoc rozhodovať o tom, kto má s danými vecami disponovať a pri skončení svojej funkcie v roku 2015 ich fyzicky neodovzdávala nikomu.
18. Z výpovede zástupcu žalobcu (súčasného starostu obce) na pojednávaní zo dňa 06.10.2021 bolo zistené, že do funkcie starostu nastúpil dňa 08.12.2018. Po jeho nástupe ostali pracovať zamestnanci obce, pani B. C. B. Z. C.. Pri kontrole inventúrneho súpisu vecí mu zamestnanec obce Z. C. povedal, že okrem toho, čo bolo v súpise, boli kúpené ešte ďalšie dve veci, a to nožnice a bubnová kosačka. Tie sa v inventúrnom súpise nenachádzali, preto požiadal pracovníčku úradu B. C., ktorá mu vytlačila z počítača potvrdenia, že tieto nástroje boli zakúpené do obce a zamestnanec Z. C. mu povedal, že boli v garáži obce a boli využívané na práce v Obci D.. Potom zistil, že sa na obecnom úrade nenachádza Kronika Obce. Následne mu zamestnanec Z. C. oznámil, že bubnovú kosačku si zobral žalovaný a nožnice v podstate nevedel, že kde sú. Následne vyzval žalovaného na vydanie veci a oslovil poslancov zastupiteľstva, aby vyzvali žalovaného na vydanie týchto vecí. Pokiaľ ide o Kroniku, tak začiatkom minulého roka v apríli zašiel za pani K., ktorá naposledy písala Kroniku, ktorá mu povedala, že Kroniku písala ona a po dopísaní ju odovzdala žalovanému. V súvislosti s nástupom do funkcie uviedol, že neodmietol prevziať funkciu, zúčastnil sa ustanovujúceho zasadnutia, avšak jeho predchodca sa toho nezúčastnil, ale poveril troch poslancov, ktorým odovzdal súpis majetku, ktorí mu ho predložili s tým, aby si ho prebehol a keď to všetko súhlasí, tak aby to podpísal, oni to už podpísali predtým, než mu to dali. Na tomto súpise sa vôbec nenachádzala bubnová kosačka a ani nožnice. Žiadne veci mu neboli fyzicky odovzdané. Ďalej uviedol, že keď bol starostom v minulosti viedla sa kronika, písali ju p. K. B. Z. Z.B.. Po skončení jeho funkcie žalovaný nepočkal na ustanovujúce zasadnutie a vlámal sa do obecného úradu, čo považoval za prebratie úradu a vecí, ktoré sa tam nachádzali, vrátane kroniky. Počas jeho
funkčného obdobia p. K. vykonávala na úrade prácu na základe dohody, potom tam už nepracovala. P. K. mu v roku 2020 mal oznámiť, že Kroniku odovzdala žalovanému. Následne preveril cez p. C. a C., či p. K. pracovala v minulosti na úrade. Na základe toho zistili, že pracovala na dohodu a existoval výdajový doklad z roku 2017, že si prevzala od obce finančné prostriedky. Hmotný investičný majetok prevzal od troch poslancov obecného zastupiteľstva v listinnej podobe a následne urobil kontrolu, pri ktorej zistil, že chýbajú nožnice a bubnová kosačka. O tom, že sa predmetné veci mali nachádzať u žalovaného vedel od p. C. a ďalších obyvateľov obce. Zástupca žalobcu nevedel presne identifikovať tieto veci, nakoľko ich nikdy nevidel.
19. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.
20. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
23. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
24. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
25. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva pre strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a že označia dôkazné prostriedky. Zistenie pravdivosti tvrdenia strany sporu predpokladá dokazovanie. Strana sporu je povinná označiť dôkazné prostriedky o pravdivosti svojho tvrdenia, teda má dôkaznú povinnosť. Ak ten, koho zaťažuje, ju nesplní, má procesnú zodpovednosť a je povinný znášať nepriaznivé následky s tým spojené spočívajúce v tom, že jeho návrhu nebude vyhovené. Teda žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne všetkých tvrdení, ktorými svoju žalobu odôvodňuje. Až v prípade preukázania všetkých zákonných predpokladov pre priznanie požadovaného nároku prechádza dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý je povinný dôkazmi preukázať že nie sú splnené predpoklady pre priznanie nároku, že nárok žalobcu je nedôvodný (s výnimkou prípadov, kde je potrebné uplatniť tzv. negatívnu dôkaznú teóriu).
26. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
27. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov - o obecnom zriadení (ďalej len „ZoOZ“), majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.
29. Podľa § 8 ods. 6 ZoOZ, majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.
30. Podľa § 13 ods. 4 ZoOZ, starosta a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia, b) vykonáva obecnú
správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu, e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
31. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - o majetku obcí (ďalej len „ZoMO“), orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.
32. Predmetom konania bola žaloba o splnenie povinnosti, resp. o vydanie hnuteľných vecí. Zo žaloby vyplýva, že predmetom vydania bola obecná Kronika, bubnová kosačka a nožnice. V prvom rade sa súd zaoberal povinnosťou vydať obecnú Kroniku. Z výpovede žalovaného bolo zistené, že nemal vedomosť o existencii obecnej Kroniky ani o tom, že zápisy do nej mala vykonávať svedkyňa p. Z. K.. Taktiež tvrdil, že túto Kroniku neprevzal ani pri nástupe do funkcie starostu v minulosti. Žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že táto obecná Kronika existovala a zápisy do nej vykonávala p. Z. K. B. Z. Z.. Zároveň uviedol, že v apríli 2020 sa osobne stretol s p. K., ktorá mu mala uviesť, že Kroniku písala a odovzdala ju žalovanému. Súd z výpovede Z. K. zistil, že vykonávala zápisy do obecnej Kroniky do roku 2005. Z jej výpovede vyplynulo, že obecná Kronika existovala, pričom tvrdila, že túto Kroniku následne odovzdala zástupcovi žalobcu, ktorý v tom čase vykonával funkciu starostu obce. Svedkyňa tvrdila, že nebola zamestnankyňou obce. Z Výzvy - Obecná Kronika zo dňa 22.03.2019 vyplýva, že žalobca žiadal od žalovaného vydanie obecnej Kroniky, nakoľko sa v priestoroch obecného úradu nenachádzala a podľa dostupných informácii sa mala nachádzať u žalovaného. Na druhej strane zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že v apríli 2020 sa od p. K. mal dozvedieť o tom, že obecná Kronika sa nachádza u žalovaného, ktorému ju odovzdala, pričom Výzva - Obecná Kronika bola žalobcom vyhotovená už rok pred tým. V predmetnej výzve už žalobca uvádzal, že mal mať informácie, že táto kronika sa nachádza u žalovaného. Súdu nie je zrejmé na základe akých informácií v roku 2019 žalobca dospel k názoru, že obecnou Kronikou mal disponovať žalovaný, keď o takejto skutočnosti sa podľa svojej výpovede mal dozvedieť v apríli 2020 od svedkyne K.. Uvedené tvrdenia neboli potvrdené výsluchom svedkyne K.. Tá práve naopak tvrdila, že túto kroniku odovzdávala zástupcovi žalobcu v roku 2005, kedy prestala vykonávať zápisy do Kroniky. Zástupca žalobcu tvrdil, že p. K. mala vykonávať zápisy do Kroniky aj v roku 2017 a mala jej byť za to vyplatená odmena na základe Dohody o vykonaní práce. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca o týchto tvrdeniach nepredložil súdu včas žiaden relevantný dôkaz. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že obecná Kronika existovala, čo potvrdila svedkyňa p. K., ktorá do Kroniky vykonávala zápisy do roku 2005. Následne táto Kronika bola odovzdaná starostovi p. N. (súčasnému starostovi obce). Z predložených listinných dôkazov ani z výpovedí svedkov nebolo preukázané, že predmetná obecná Kronika nebola žalovaným odovzdaná a ani to, že by sa mala v súčasnosti nachádzať u žalovaného. Žalobca súdu nepredložil ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by mali tieto jeho tvrdenia preukázať. Zároveň žalobca súdu nenavrhol ani výsluch Z. Z.Ď., o ktorej zástupca žalobcu vo svojej výpovedi tvrdil, že sa taktiež podieľa na vykonávaní zápisov do obecnej Kroniky. Z jeho výpovede nie je zrejmé v akom období mala údajne Z. Z.Á. vykonávať zápisy do tejto kroniky a zo žiadnych predložených a navrhnutých dôkazov nebolo toto tvrdenie zástupcu žalobcu preukázané. Z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, že žalovaný má vo svojej dispozícii obecnú Kroniku.
33. V súvislosti s vydaním bubnovej kosačky a nožníc súd konštatuje, že z listinných dôkazov - faktúr vyplýva, že žalobca zakúpil tieto pracovné nástroje v roku 2014. Zároveň ich existencia bola potvrdená aj z výpovede svedkyne p. Z. C., ktorá mala vedomosť o tom, že sa skladovali v garáži patriacej žalobcovi. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že hmotnú zodpovednosť za takéto nástroje mala mať svedkyňa p. Z.Q. C., ktorá toto tvrdenie žalovaného poprela a tvrdila, že nemala právomoc rozhodovať o nakladaní s danými nástrojmi a pri skončení jej funkcie ich nikomu fyzicky neodovzdávala. Súdu nebol o hmotnej zodpovednosti svedkyne p. Z. C.j predložený žiaden dôkaz. Z výpovede svedkyne p. B. C. bolo zistené, že tieto pracovné nástroje viedla v rámci účtovníctva, avšak nikdy neprišla do fyzického kontaktu s predmetnými nástrojmi. Zástupca žalobcu tvrdil, že pri nástupe do funkcie uvedené
pracovné nástroje neboli súčasťou inventúrneho súpisu, pričom navrhovaný svedok Z. C. ho mal informovať o tom, že sa tieto pracovné nástroje boli skladované v garáži a bubnovú kosačku si mal vziať žalovaný. Ohľadom nožníc tvrdil, že nevie kde by sa mohli nachádzať. Uvedené tvrdenia navrhovaného svedka nebolo možné do skončenia dokazovania verifikovať jeho výsluchom, nakoľko sa na základe predvolania dvakrát nedostavil na nariadené pojednávanie a potom svedok zomrel. Z Výzvy žalobcu zo dňa 24.10.2019 vyplýva, že žiadal od žalovaného vydanie týchto pracovných nástrojov, ktoré nijako bližšie nešpecifikoval. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca nevedel ani v priebehu konania uviesť konkrétnejšiu špecifikáciu pracovných nástrojov. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany snažil poukázať na to, že pracovné nástroje žalobca nijako nešpecifikoval. Z uvedenej obrany je možné vyhodnotiť, že bez konkretizácie pracovných nástrojov, napr. výrobným číslom, mohlo dôjsť u prípadných svedkov k domnienkam, že žalovaný disponuje pracovnými nástrojmi patriacimi žalobcovi, pričom žalovaný si mohol zakúpiť pracovné nástroje rovnakého alebo podobného druhu. Zároveň zástupca žalobcu vo výpovedi tvrdil, že o skutočnosti, že týmito pracovnými nástrojmi disponuje žalovaný, sa mal dozvedieť aj od iných obyvateľov obce okrem navrhovaného svedka, avšak do skončenia dokazovania žalobca nenavrhol výsluch iných svedkov a nevyužil ani iné procesné nástroje, ktoré mu súčasná právna úprava umožňuje a to napr. návrh na zabezpečenie dôkazu.
34. Súd je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom pasívnej legitimácie žalovaného, teda že pracovnými nástrojmi disponuje práve žalovaný. Žalobca taktiež súdu nepredložil listinný dôkaz - inventúrny súpis, ktorým podľa jeho tvrdení a tvrdení zástupcu žalobcu disponoval od začiatku konania. Tento listinný dôkaz žalobca nepredložil na výzvu žalovaného a ani na výzvu konajúceho súdu. Na základe porovnania inventúrnych súpisov, ktoré sa zrejme vyhotovovali pri každom odovzdávaní funkcií a výmene starostov obce, by bolo možné zistiť, že v akom časovom období sa predmetné pracovné nástroje prestali evidovať v inventúrnom súpise. Z uvedeného by bolo možné následne zisťovať kto v danom čase u žalobcu niesol zodpovednosť za tieto vecí, prípadne kto s nimi fyzicky pracoval a vykonával dohľad nad ich skladovaním. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ak boli žalobcom určené osoby, ktoré mali niesť hmotnú zodpovednosť za pracovné nástroje, pričom by sa zistilo, že došlo k ich strate, žalobca by sa mal domáhať svojich nárokov voči týmto osobám. Zároveň z výpovede žalovaného je zrejmé, že pre žalobcu pracovali osoby, ktoré reálne využívali dané nástroje. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé v akom časovom období sa prestali tieto pracovné nástroje evidovať v inventúrnom súpise a nebolo ani preukázané, že nimi disponuje práve žalovaný, ktorý by mal povinnosť vydať ich žalobcovi.
35. Na základe vyššie citovaných skutočností súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach a z toho dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.