Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. U. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 4.264,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/166/2017-73 zo 06. 02. 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol a v časti o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.

Žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu rozhodol nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4.084,08 eur, úrok 159,58 eur, úrok z omeškania 1,79 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.344,33 eur od 19. 09. 2017 do 29. 09. 2017, zo sumy 4.264,08 eur od 30. 09. 2017 do 31. 10. 2017, zo sumy 4.174,08 eur od 01. 11. 2017 do 14. 11. 2017 a zo sumy 4.084,08 eur od 15. 11. 2017 do zaplatenia, ktorú sumu súd povoľuje žalovanému splácať v 150 eur mesačných splátkach, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 82,50 %. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku vyhovel, keď v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu, a to žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 03. 11. 2014 uzatvorená Zmluva o úvere č. 167180. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu. Uzavretie zmluvy o pôžičke, výška pôžičky, spôsob jej splácania, suma žalovaným vykonaných úhrad, zosplatnenie pôžičky a porušenie povinností žalovaným splácať pôžičku riadne a včas medzi stranami sporu neboli sporné. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd žalobu zamietol v časti čo do uplatneného úroku za úver vo výške 13,90 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 4.344,33

eur od 19. 09. 2017 do 29. 09. 2017 a z nezaplatenej istiny 4.244,08 eur od 30. 09. 2017 do zaplatenia. Podľa názoru súdu zmluvné úroky sú splatné spolu s istinou a doba ich splatnosti sa zhoduje s dobou splatnosti úveru v zmysle § 503 Obchodného zákonníka. Úrok z úveru je cenou za úver. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Po lehote splatnosti už veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi neposkytuje (z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co 475/2005 zo dňa 09. 09. 2015). Súd žalobu zamietol aj v časti čo do zaplatenia úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s ich uplatnením. Občiansky zákonník ani nepripúšťajú možnosť platiť úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. Inak povedané zmluvné úroky sa nestávajú súčasťou istiny, takže sa už sami ďalej neúročia. Ďalej súd žalobu zamietol v časti čo do zaplatenia sumy 2 krát 90,- eur, t.j. 180,- eur, ktorú žalovaný preukázateľne uhradil po podaní žaloby na súd, ktorú sumu súd započítal na úhradu istiny. Celková priznaná istina tak predstavuje 4.084,08 eur, vyčíslený úrok do zosplatnenia vo výške 159,58 eur a vyčíslený úrok z omeškania 1,79 eur. Súd povolil žalovanému splácať súdom priznanú sumu v 150 eur mesačných splátkach, keď zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu na strane žalovaného, ktorý má vyživovaciu povinnosť k štyrom deťom s tým, že na ochranu oprávnených záujmov žalobcu súd zároveň rozhodol, že ak žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. Zároveň súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s vyššie citovanými občianskoprávnymi predpismi, a to zo sumy istiny 4.344,33 eur od 19. 09. 2017 do 29. 09. 2017, kedy žalovaný uhradil sumu 80,25 eur, zo sumy 4.264,08 eur od 30. 09. 2017 do 31. 10. 2017, kedy žalovaný uhradil sumu 80 eur, zo sumy 4.174,08 eur od 01. 11. 2017 do 14. 11. 2017, kedy žalovaný uhradil sumu 80 eur a zo sumy 4.084,08 eur od 15. 11. 2017 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci (91,25 %), priznal náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech žalovaného (8,75 %). Žalobca mal úspech čo do uplatnenia nároku na istinu 4.084,08 eur, úroku 159,58 eur, úroku z omeškania 1,79 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.344,33 eur od 19. 09. 2017 do 29. 09. 2017, zo sumy 4.266,08 eur od 30. 09. 2017 do 31. 10. 2017, zo sumy 4.174,08 eur od 01. 11. 2017 do 14. 11. 2017, zo sumy 4.084,08 od 15. 11. 2017 ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. spolu 4.325,67 eur z celkovej žalovanej sumy 4.740,29 eur. Úspech žalovaného predstavuje suma 180 eur, v ktorej časti súd žalobu zamietol, úrok vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.344,33 eur od 19. 09. 2017 do 29. 09. 2017 po vyčíslení 18,19 eur, z nezaplatenej istiny 4.264,08 eur od 30. 09. 2017 ku dňu vyhlásenia rozsudku čo po vyčíslení činí 211,10 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 159,58 od 19. 09. 2017 ku dňu vyhlásenia rozsudku, čo v prepočte činí 3,08 eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, t.j. v časti o zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení a úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. Žalobca má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení a to s odkazom na ust. § 502 ods. 1 a 503 ods. 3 ObZ. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok 3 náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V zmysle § 497 obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov

dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Na podporu svojich tvrdení žalobca odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 7.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/366/2017-84 zo dna 30.11.2017 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/297/2017 zo dňa 13.2.2018. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z nezaplatených úrokov žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017 a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/219/2017-104 z 13.12.2017, kde sa súdy zhodli na tom závere, že ak došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, stala sa splatnou ku dňu vyhlásenia tejto splatnosti nielen istina, ale aj kapitalizované úroky z úveru. V prípade, ak ich žalovaný dlžník neuhradí, dostáva sa aj s touto sumou do omeškania, v dôsledku čoho postihuje dlžníka sankcia za nedodržanú lehotu splatnosti v podobe úrokov z omeškania. V prípade, ak veriteľ tieto úroky z omeškania si uplatní v zákonnej výške, má na ich zaplatenie nárok. Nakoniec žalobca namietal i rozhodnutie súdu o povolení splácať dlžnú pohľadávku v mesačných splátkach vo výške 150,- eur. Podľa žalobcu súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Okresný súd sa totiž vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na uvedenie, že (žalovaný má vyživovaciu povinnosť k štyrom deťom) súd vyhovel a umožnil mu istinu splácať v splátkach po 150,- Eur mesačne. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že okresný súd jednak nedostatočne zistil skutkový stav, a teda nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a jednak okresný súd pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore a ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 v odvolaním napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery.

10. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa zamietnutia žaloby v časti zmluvného úroku vo výške 13,90 % ročne v časti čo do uplatneného úroku za úver vo výške 13,90 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 4.344,33 eur od 19. 09. 2017 do 29. 09. 2017 a z nezaplatenej istiny 4.244,08 eur od 30. 09. 2017 do zaplatenia, ako aj v časti čo do zaplatenia úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov, sú správne. Okresný súd dôsledne rozlišuje medzi „úrokom“ a „úrokom z omeškania“, ako dvomi odlišnými ekonomickými kategóriami. Námietky odvolateľa nie sú opodstatnené, pričom odvolací súd na ne ďalej reaguje a dodáva.

11. V danom prípade niet pochýb o výsledku, že došlo platne k predčasnej splatnosti úveru, k splatnosti celého dlhu (jeho splátok), teda k výsledku k akému dospel okresný súd. Okresný súd správne uzavrel, že ide o situáciu, kedy dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v omeškaní a je povinný platiť úroky z omeškania, aký názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98.

12. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že splácanie úveru v splátkach vyvoláva na strane veriteľa stav nedostatku požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok od dlžníka. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V takomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov. V dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ide o stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Popreli by sa účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Súd takýto stav pripustiť nemôže. Keďže jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú výhradne sankcie, ale s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, teda dohoda, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto dohoda na škodu spotrebiteľa ide o neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Názory a závery, na ktoré poukázal odvolateľ o platení úrokov popri úrokoch z omeškania nezohľadňujú podstatný odklon od dispozície zákona v neprospech slabšej zmluvnej strany(spotrebiteľa) a také názory boli v rozhodovacej praxi prekonané. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, z vecne správnych dôvodov.

13. V otázke splácania uloženej povinnosti žalovanej v splátkach, sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho rozsudku.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430