Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-11-2016.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: D. U., P.. X.X.XXXX, Y. XX. P. XX, XXX XX X., v konaní o zaplatenie XXX,XX € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX Eur odo dňa XX.X.XXXX do zaplatenia, to všetko do X dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu XXX % trov konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd zo dňa X.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu XXX,XX Eur s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa XX.X.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX životné poistenie I. J., na základe ktorej bol žalobca ako poistiteľ povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný ako poistník bol povinný platiť bežné poistné v sume XX,XX eura mesačne. Poistným obdobím bol jeden mesiac. Začiatok poistenie bol stanovený od XX.X.XXXX. Podľa § 796 ods. 2 OZ je bežné poistné splatné 1. dňa poistného obdobia. Žalovaný uhradil poistné za poistné obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX s tým, že poistné za ďalšie poistné obdobie už neuhradil. V zmysle § 801 ods. 2 OZ zaniklo poistenie v dôsledku nezaplatenia poistného za následné poistné obdobie na základe zaslanej výzvy na zaplatenie poistného, ktorá bola dňa XX.X.XXXX vrátená späť odosielateľovi, potom čo si ju žalovaný na pošte neprevzal. Poistenie zaniklo uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy a to dňa XX.X.XXXX. Podľa § 803 ods. 1 OZ má žalobca právo na poistné za obdobie do zániku poistenia, t. j. od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX,XX eura. Žalobca si neuplatnil celú výšku dlžného poistného za obdobie do zániku poistenia, ale iba pomernú časť. Žalobca pri stornovaní poistných zmlúv, ktorých predmetom je životné poistenie zahrňujúce zložku investičného poistenia ako aj zložku rizikového poistenia, zohľadňuje odpadnutie rizík investičného poistenia, napríklad vek poisteného, dĺžku poistenia a iné faktory, ktoré následne majú vplyv na vygenerovanú nižšiu výšku dlžného poistného za túto zložku poistenia. Žalobca si svojou žalobou zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňa XX.X.XXXX nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s § 297 CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa XX.X.XXXX.
4. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:
Poistná zmluva bola uzatvorená tak, ako to žalobca podrobne popísal v podanej žalobe. Žalovaný uhradil poistné v sume XX,XX eura za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a to dňa XX.X.XXXX. Ďalšie poistné vo výške XX,XX eur za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX už neuhradil. Nedoplatok tak predstavuje spolu XXX,XX eur, nakoľko za dobu existencie poistenia mal žalovaný uhradiť celkovo XXX,XX eur, a to za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Pre neplatenie poistného žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného, a keďže žalovaný toto neuhradil, poistenie zaniklo tak, ako to uviedol žalobca v žalobe dňom XX.X.XXXX.
5. Podľa § 796 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 12.2.2015, Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
6. Podľa § 801 ods. 2 OZ, Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
7. Podľa § 803 ods. 1 OZ, Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
8. Platenie poistného patrí k základným povinnostiam poistníka. Ak poistník neplatí poistné včas a v dohodnutej výške, má to určité právne následky. Všeobecným následkom je to, že poistník sa dostane do omeškania a postihnú ho následky omeškania ustanovené v § 517 ods. 2, t. j. bude musieť platiť úroky z omeškania. Nezaplatenie poistného do určitej lehoty alebo nezaplatenie poistného v určenej výške má za následok zánik poistenia zo zákona. Poistník musí teda dbať na to, aby poistné platil včas a najneskôr v určenej lehote.
9. Mesačná lehota podľa § 801 odsek 2 začína plynúť odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie. Výzva poisťovateľa musí obsahovať upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy. Treba však pripomenúť, že zánik poistenia nastáva po prvom upozornení na zaplatenie poistenia a po uplynutí lehoty jedného mesiaca. Ak by totiž poisťovateľ poslal ďalšiu výzvu, jednomesačná lehota, v dôsledku ktorej by poistenie zaniklo, neplynie znova. Ak by však poistený po ďalšej výzve poistenie zaplatil, nedošlo by k jeho zániku.
10. Pre zánik poistenia podľa § 801 platí zásada vyjadrená v § 803 ods. 1, podľa ktorého poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. To znamená, že do uplynutia zákonom ustanovenej alebo dohodnutej lehoty na zaplatenie poistného poistný pomer trvá so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Poistiteľovi patrí aj za toto obdobie poistné a poistený má tiež právo na plnenie poisťovne, ak by v tomto období došlo k poistnej udalosti.
11. Účinky spojené s plynutím času tam, kde je ustanovená lehota podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, nastávajú uplynutím lehoty. Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté, že lehota uplynie v priebehu dňa (ustanovením konkrétneho časového okamihu), uplynie lehota uplynutím 24. hodiny posledného dňa lehoty. Pri zániku poistenia podľa § 801 OZ to platí bez ohľadu na to, kedy v posledný deň lehoty sa končí prevádzková doba v pobočkách poisťovne a na to, dokedy mal ten, kto bol povinný platiť poistné, reálnu možnosť ho zaplatiť (R XX/XXXX).
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t. j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas (t. j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Ku dňu XX.X.XXXX, kedy došlo k omeškaniu žalovaného, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná vo výške X,XX % p.a., potom úrok z omeškania k uvedenému dňu bol X,XX % p.a. Súd preto priznal žalobcovi (okrem priznanej istiny) aj úroky z omeškania vo výške X,XX % p.a.
16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti žalovanej sumy, preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu XXX % trov konania proti žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.