Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-169-2009.pdf
PDF · 71.53 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/169/2009
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: 1) B., 2) P., 3) P., právne zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovaným: 1) G., 2) E., právne zastúpené: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka, so sídlom Paulínska 20, 917 01 Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, rozhodujúc o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade p r i z n á v a v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 15.05.2009, podanou na tunajšom súde dňa 08.06.2009 sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemku evidovaného ako parcela č. XXXX/XX o výmere 628 m2 (druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria), ktorý je situovaný v obci Madunice, katastrálne územie Madunice a pozemku evidovaného ako parcela č. 1XXX/XXX o výmere 442 m2 (druh pozemku
- záhrada), ktorý je situovaný v obci Madunice, katastrálne územie Madunice.
2. Počas pojednávania, ktoré sa konalo dňa 04.10.2017 právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalobkyňa v 1. rade zomrela a právny zástupca žalobcov uvedenú skutočnosť súdu neoznámil, preto navrhla, aby bol zistený okruh dedičov po žalobkyne v 1. rade. Súd vlastným šetrením a zabezpečením si právoplatného rozhodnutia o dedičstve zistil, že B. zomrela dňa 12.09.2016, pričom dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine sú: B.e - dcéra poručiteľky, v zákonnom podiely 1/3, JX., trvale bytom K. - syn poručiteľky, v zákonnom podiely 1/3 a P. trvale bytom M. - syn poručiteľky, v zákonnom podiele 1/3. Poručiteľka závet nezanechala. Súd uznesením č. k. 7C/169/2009 - 128 zo dňa 07.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2018, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami po pôvodnej žalobkyni v 1. rade.
3. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.11.2017, žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu zobrali svoj návrh na začatie konanie späť a požadovali, aby súd konanie zastavil, čo odôvodnili prebiehajúcimi mimosúdnymi rokovaniami.
4. Na základe výzvy súdu, ktorá bola adresovaná právnej zástupkyni žalovaných týkajúca sa späťvzatia žalobného návrhu, právna zástupkyňa žalovaných súdu uviedla, že so späťvzatím súhlasí a zároveň navrhla žalovaným priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Súd výzvou zo dňa 09.05.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcov o doručenie dohody o mimosúdnom vyriešení sporu s ohľadom na späťvzatie žalobného návrhu zo strany žalobcov v plnom rozsahu a súhlasu s jeho späťvzatím zo strany žalovaných, prípadne, aby súdu uviedli, či bola jej súčasťou aj dohoda o náhrade trov konania. Dňa 04.06.2018 žalobca v 2. rade súdu zaslal návrh na
mimosúdne vyriešenie sporu zo dňa 29.05.2018, ktorý bol adresovaný žalovaným v 1. a 2. rade, dohodu o náhrade trov konania neobsahoval.
6. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , (1) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
10. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
12. Zo strany žalobcov prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu späť z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Žalovaní prejavili súhlas so späťvzatím a požadovali priznať náhradu trov konania.
13. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcov v 1. až 3. rade. V tomto prípade, žalobcovia v 1. až 3. rade zobrali žalobu v celom rozsahu späť s ohľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania so žalovanými. So späťvzatím žalobného návrhu právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade súhlasila. Žalobcovia boli vyzvaní súdom na predloženie dohody o mimosúdnom vyriešení sporu. Zo strany žalobcu v 2. rade bolo zaslaný len návrh na mimosúdne vyriešenie sporu zo dňa 29.05.2018 žalovaným v 1. a 2. rade. Súd preto dospel k záveru, že k späťvzatiu žalobného návrhu nedošlo v nadväznosti na správanie žalovaných, zastavenie konania preto zavinili žalobcovia a z tohto dôvodu súd náhradu trov konania priznal žalovaným v 1. a 2. rade.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď v konaní žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. 18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.