Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/3086/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, IČO 45 018 201, so sídlom Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, proti povinnému: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie 113 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, pod sp. zn. 269EX 913/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. dňa 29.11.2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.09.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 113 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 26.08.2019. Súd dňa 20.07.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, JUDr. Atilovi Ádámovi, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 269EX 913/2021.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 29.11.2021 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že povinný sa návrhom domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že nárok pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie v celej výške uhradil, o čom súdnemu exekútorovi dňa 01.10.2021 zaslal potvrdenie a požiadal ho o vrátenie poverenia súdu. Oprávnený mu potvrdil prijatie úhrady mailom dňa 06.10.2021. Na základe uvedeného žiadal, aby súd zastavil exekúciu a o trovách konania rozhodol v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -10, s prihliadnutím na spôsob úhrady vymáhanej pohľadávky. Oprávnený žiadal návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť, nakoľko povinný uhradil len časť vymáhanej pohľadávky v sume 356,90 eur, ktorá bola pripísaná dňa 04.10.2021 na účet oprávneného, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

3/ Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že povinný dňa 02.11.2021 doplnil svoj návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že súdny exekútor si nesplnil povinnosť vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie, keďže nárok bol splnený. Mal za to, že upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal dňa 25.10.2021, súdny exekútor upravil so spätným dátumom vyhotovenia (04.10.2021). Povinný v podaní okrem toho namietal, že exekučný titul je nezákonný, nakoľko nebola pri postúpení pohľadávky splnená zákonná podmienka podľa osa. 1 a nakoniec vzniesol i námietku premlčania pohľadávky.

4/ Súdny exekútor vo svojom vyjadrení potvrdil, že povinný uhradil priamo na účet oprávneného (pripísané dňa 04.10.2021) sumu vo výške 356,90 eur. Uhradil však len časť z nároku oprávneného, bez trov exekúcie. Povinný podal návrh na vykonanie na zastavenie exekúcie skôr ako prevzal upovedomenie o začatí exekúcie (podal ho nesprávne priamo súdu).

5/ Za použitia ustanovení , , , , , , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a vyhodnotil vyšší súdny úradník návrh povinného ako nedôvodný. v rámci exekučného konania umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Najčastejšou právnou skutočnosťou je zánik práva jeho splnením. Musí však ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, to znamená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku.

6/ V posudzovanej veci mal vyšší súdny úradník za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.09.2021, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Z predložených listinných dôkazov ako aj zo zhodného tvrdenia povinného a oprávneného zistil, že povinný uskutočnil úhradu vymáhaného dlhu formou bezhotovostnej transakcie vo výške 356,90 eur v prospech oprávneného, dňa 01.10.2021 prostredníctvom banky ako peňažného ústavu. Uhradená suma bola pripísaná na účet oprávneného dňa 04.10.2021, čo vyplýva z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Týmto dňom možno považovať nárok oprávneného priznaný exekučným titulom za splnený. S ohľadom na dátum začatia exekučného konania nemožno v exekučnom konaní na realizovanú platbu prihliadať, nakoľko k splneniu dlhu, čo do uvedenej sumy, došlo po začatí exekučného konania. V čase podania návrhu oprávnený týmito peňažnými prostriedkami nedisponoval. Návrh na vykonanie exekúcie preto oprávnený podal dôvodne a patrí mu náhrada trov exekúcie spojených s podaním návrhu celkom vo výške 62,51 eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 46,01 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že exekučné konanie aj exekúcia sa začali dôvodne, nakoľko povinný uhradil vymáhaný nárok oprávneného až dňa 04.10.2021 a teda po začatí exekúcie. Nie je preto daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V zmysle ustanovenia § 61o Exekučného poriadku, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie až po tom čo povinný splní v celosti vymáhaný nárok oprávneného spolu s trovami exekúcie a trovami súdneho exekútora. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (NS ČR ).

7/ Za nedôvodné považoval tiež doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie. K tvrdeniam povinného, že pohľadávka, ktorá je vymáhaná v tomto exekučnom konaní, mala byť premlčaná už pred vydaním exekučného titulu a že exekúcia prebieha s neprípustným subjektom (nakoľko mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky), uviedol že sa týkajú pôvodného konania a mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti platobnému rozkazu (odpor), o ktorom bol povinný riadne poučený. Povinný mal teda uvedené skutočnosti namietať v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie opravného prostriedku využije alebo nie.

8/ Pre úplnosť vyšší súdny úradník dodal, že po vydaní exekučného titulu sa aplikuje premlčacia doba, ktorá je zákonom upravená v ust. , keďže ide o právo

oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2019. Keďže návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 09.09.2021 je zrejmé, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, nakoľko tento bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené.

9/ Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.

10/ Proti rozhodnutiu povinný podal sťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie je v rozpore s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky -10, pričom ho súd vo svojom rozhodnutí opomenul, ani nevysvetlil odklon od neho. V ústavným súdom posudzovanom prípade rovnako išlo o úhradu po začatí exekučného konania a zároveň pred upovedomením o začatí exekučného konania, pričom z neho citoval ods. 28: „Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a z relevantnej časti jeho odôvodnenia zistil, že okresný súd pri posudzovaní veci dospel k záveru, že sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi má patriť iba náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, pričom mu odmenu vyčíslenú podľa § 5 ods. 2 vyhlášky nepriznal. Okresný súd ako súd exekučný nespochybnil právo exekútora na zákonnú odmenu za vykonanie exekúcie, avšak skutočnosť, že súdny exekútor požadoval, aby súd rozhodol o priznaní odmeny za vykonanie exekúcie voči povinnému bez toho, aby sa priamo podieľal na zaplatení sumy vymáhanej v exekučnom konaní, považuje za neodôvodnené zvýhodnenie voči tým exekútorom, ktorí exekúciu uskutočnia. Okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že podstata odmeňovania súdneho exekútora je vyjadrená v § 1 vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží súdnemu exekútorovi za vykonanie určitej činnosti, t. j. za vykonanie exekučnej činnosti, a teda bol toho názoru, že súdny exekútor si nemôže nárokovať vyplatenie odmeny za niečo, čo nevykonal, resp. za činnosť, ktorú nevykonal, keďže v danom prípade priznaný nárok nebolo potrebné nútene vykonať za pomoci súdneho exekútora. V danom prípade by podľa názoru súdu išlo o tzv. „bezpracný zisk“ súdneho exekútora, pretože sa svojou činnosťou nepodieľal na vymožení pohľadávky oprávneného a ani úkony ním uskutočnené neboli rozhodujúce pre samotnú úhradu pohľadávky oprávneného povinným (napríklad upovedomenie o začatí exekúcie alebo príkaz na začatie exekúcie) s ohľadom na spôsob, akým došlo k uhradeniu vymáhanej pohľadávky. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom nemalo na konečné uspokojenie pohľadávky oprávneného žiadny vplyv, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej v 1. rade doručené do vlastných rúk 28. septembra 2012, t. j. dva dni potom, čo fakticky došlo k úhrade pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní. Ods. 29. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi odmenu vyčíslenú podľa § 5 ods. 2

vyhlášky nepriznal, pričom podstatnú námietku sťažovateľa spočívajúcu v tom, že hoci sťažovateľ splnil zákonné predpoklady na vznik nároku na odmenu uvedené v Exekučného poriadku, súd mu túto odmenu napriek tomu nepriznal, považoval za neopodstatnenú. Vzhľadom na to, že sa už v predchádzajúcich odsekoch 1 a 2 ustanovenia zaoberá inštitútom upovedomenia o začatí exekúcie a jeho účinkami, ustanovenie Exekučného poriadku je podľa názoru ústavného súdu potrebné chápať a vykladať tak, že exekútor má nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie, a to za podmienok, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania, avšak zároveň po doručení upovedomenia o začatí exekúcie skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok. Iba v takomto prípade možno totiž tvrdiť, že povinný plnil a uhradil pohľadávku pod efektívnym procesným tlakom prebiehajúceho exekučného konania, t. j. v tomto prípade pod tlakom upovedomenia o začatí exekúcie (pozri Števček, M., Ficová, S., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kolektív. . Komentár. 2. vydanie, Nakladatelství C.H. Beck, s. r. o., organizačná zložka v Bratislave, 2015, s. 205 - 206). V predmetnom exekučnom konaní však k úhrade pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania, došlo zo strany povinných ešte pred tým, ako im bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinní teda neplnili pod tlakom tohto procesného úkonu súdneho exekútora a vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom nemalo na konečné uspokojenie pohľadávky oprávneného žiadny vplyv, ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom uznesení. Postup okresného súdu preto nie je možné považovať za rozporný so zákonom. Ústavný súd taktiež nezistil, že by výklad a závery okresného súdu v napadnutom uznesení boli svojvoľné, arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.“ Povinný žiadal súd, aby sa riadne oboznámil s uvedeným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodol v súlade s ním.

11/ Mal za to, že k úhrade trov konania bol donútený na základe nezákonného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.11.2021, t.j. dňa 29.11.2021 došlo k úhrade v sume 149,20 eur a následne 8.12.2021 po tel. konzultácii s exekútorom v sume 86,40 eur. Úhradami došlo k splneniu podmienok na zastavenie exekučného konania. S trovami konania (o.i. odmenou 20% ) exekútora nesúhlasil a podľa jeho názoru sa jedná o tzv. „bezpracný zisk“ súdneho exekútora. Upovedomenie o začatí exekučného konania mu bolo doručené dňa 25.10.2021, z čoho vyplýva, že k úhrade došlo po začatí exekučného konania, avšak pred doručením upovedomenia o začatí exekučného konania. Navrhol súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil, zastavil exekúciu a rozhodol o trovách konania, resp. rozhodol o sume, ktorú je exekútor povinný vrátiť povinnému.

12/ Súdny exekútor na výzvu súdu uviedol, že poverenie s prílohami obdržal dňa 30.9.2021. V zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku sa týmto dňom začala exekúcia. V zmysle § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie tak trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepatria. Povinný však uhradil z pohľadávky oprávneného podľa prideleného poverenia iba časť, a to až 01.10.2021, teda jednoznačne po začatí konania, pričom k pripísaniu na účet oprávneného došlo až 04.10.2021. K zasielaniu upovedomenia o začatí exekúcie účastníkom konania došlo neskôr, až 22.10.2021 a to kvôli povinným vyvolanej hektickej situácii - výzva kolegyniam na okamžité vrátenie konania súdu pre bezpredmetnosť; doručenie návrhu na zastavenie priamo súdu a nie exekútorovi - kvôli ktorej sa spis prechodne nevybavoval. Povinný prevzal upovedomenie dňa 25.10.2021. Je potrebné dodať, že povinný doplatil zvyšok vymáhaného nároku po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, a to dňa 30.11.2021 a 09.12.2021 napriek tomu, že podal proti nemu sťažnosť. Povinný teda doplatil trovy exekúcie oprávneného ako aj trovy exekúcie súdneho exekútora. Vymáhaný nárok v tejto exekúcii je zo strany povinného plne uspokojený. Povinný nemá od 09.12.2021 žiadny majetok zablokovaný. V doterajšom priebehu exekučného konania nedošlo k žiadnemu porušeniu Exekučného poriadku, všetky kroky exekútorského úradu boli plne v súlade s ním. Zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie vyšším súdnym úradníkom považoval za správne.

13/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

14/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

17/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

18/ Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

19/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver.

20/ Povinný sťažnosť smeroval najmä k tomu, že súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. a teda nerozhodol tak, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov konania, resp. rozhodol o sume, ktorú je povinný exekútor vrátiť povinnému, nakoľko povinný doplatil dňa 29.11.2021 a 08.12.2021 trovy exekúcie.

21/ V posudzovanej veci za nesporné skutočnosti možno označiť, že povinnému exekučný titul (platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 26.08.2019) ukladal povinnosť zaplatiť sumu 113,07 eur spolu s nekapitalizovaným úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou 92,34 eur a trovami konania 123,49 eur a že uvedenú povinnosť nesplnil (neuhradil) ani v lehote určenej exekučným titulom (do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pozn. platobný rozkaz mu bol doručený dňa 04.09.2019), ani pred začatím exekučného konania a ani exekúcie. Ako už vyšší súdny úradník správne uviedol, zo zhodných tvrdení účastníkov, ale i z dokladov predložených povinným vyplýva, že k úhrade sumy 356,90 eur (potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 01.10.2021), sumy 149,20 eur (potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 29.11.2021) a sumy 86,40 eur (potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 08.12.2021) došlo až po začatí exekúcie (exekúcia sa začala doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 30.09.2021). Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva. Nakoľko povinný plnil sumu priznanú exekučným titulom až po začatí exekúcie, také plnenie nebolo dôvodom zastavenia exekúcie súdom, ale považuje sa za plnenie v rámci exekučného konania (výkon exekúcie). Preto bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na zastavenie exekúcie správne.

22/ Podľa platnej právnej úpravy exekučného konania platí, že o trovách exekúcie rozhoduje súd len v prípade zastavenia exekúcie (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku). Keďže v tomto prípade neboli splnené podmienky zastavenia exekúcie súdom, nebol dôvod zo strany vyššieho súdneho úradníka rozhodovať o trovách súdneho exekútora, teda ani zaoberať sa požiadavkou povinného rozhodnúť o trovách v súlade s rozhodnutím ústavného súdu. Z dôvodu, že sudca sťažnosť považoval za nedôvodnú, ktorá nemá za následok zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia, rovnako o trovách exekúcie (súdneho exekútora) nerozhodoval. Avšak, vzhľadom k podstate sťažnosti, považoval za potrebné povinnému ozrejmiť, prečo sa v danej veci rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. z 13.12.2016, ani nemohlo aplikovať. Ide totiž o rozhodnutie týkajúce sa exekučného konania začatého

pred 01.04.2017, t.j. pred prijatím novely Exekučného poriadku (), ktorá zásadným spôsobom zmenila pravidlá exekučného konania. Nová právna úprava, na rozdiel od predchádzajúcej, už explicitne stanovuje, že ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí ( prvá veta Exekučného poriadku). Inak povedané, súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov len v prípade, že došlo k splneniu nároku pred začatím exekúcie. V konaniach začatých pred 01.04.2017 také ustanovenie v Exekučnom poriadku zakotvené nebolo. Keďže v tomto konaní (začatom podľa predpisov účinných od 01.04.2017) bolo preukázané, že povinný plnil až po začatí exekúcie, vzťahuje sa na daný prípad ustanovenie prvá veta Exekučného poriadku. Z toho plynie záver, že povinný bol povinný uhradiť okrem trov exekúcie oprávneného aj trovy súdneho exekútora, a to bez ohľadu na to, kedy mu bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené, pretože zákon neviaže okamih vzniku nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie (v dôsledku plnenia vymáhaného nároku) k momentu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ale k začatiu exekúcie.

23/ Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a právnym dôvodom vyhodnotil sudca sťažnosť povinného ako nedôvodnú, a preto ju podľa zamietol. Na záver možno poznamenať, že vzhľadom k povinným predloženým dôkazom o splnení vymáhanej povinnosti (po začatí exekúcie), vrátane trov exekúcie, ktoré skutočnosti potvrdil i samotný exekútor, exekútorovi nič nebráni vydať upovedomenie o ukončení exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to bez zbytočného odkladu. Pre informáciu povinného súd dodáva, že exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o ukončení exekúcie (Exekučný poriadok v platnom znení neukladá súdnemu exekútorovi povinnosť vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie súdu).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).