Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/42/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: U. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Ť. X, L., o vymoženie 5 308,36 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 3Er/398/2010-59 zo dňa 20.12.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vylúčil súdneho exekútora E.. K. F. z vykonávania exekúcie a výrokom II. exekúciu zastavil.

2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že súdny exekútor predložil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeného spol. Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 00571/10 zo dňa 12.03.2010. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 30 Exekučného poriadku, § 243f, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Uviedol, že sa oboznámil so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplýva, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, pričom povinný vystupoval ako FO, oprávnená na podnikanie, preto nejde o vzťah spotrebiteľský a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zároveň dospel k záveru, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu z ustanovenia § 243f ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku a nepredložil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, teda nepripojil dôkazy, ktoré rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú aj napriek tomu, že podľa jeho názoru sa mali nachádzať v spise súdu. Oprávnený nepredložil zmluvu uzatvorenú s povinným, zmenku, nepreukázal, že bola uzavretá dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, preto exekúciu s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

3. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že odmieta postavenie povinného ako spotrebiteľa, keďže túto povinný uzatvoril ako podnikateľ a úver mu bol poskytnutý na účel podnikania. Z uvedeného dôvodu zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z., vrátane Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je živnostníkom zapísaný v živnostenskom registri, teda je podnikateľom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. Odkázal na zmluvu o úvere, ktorá v časti identifikácie dlžníka má uvedené okrem iného obchodné meno a IČO dlžníka. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu o úvere s fyzicky podnikajúcou

osobou, ktorej peňažné prostriedky boli poskytnuté k výkonu podnikateľskej činnosti. Oprávnený ďalej s povinným dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR. Podľa názoru oprávneného, rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je toho názoru, že je platná. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z vyššie uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že sú zakázané iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná. Použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva, čo nesporne vyplýva podľa názoru oprávneného z písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.

6. Zákonom č. 438/2015, s účinnosťou od 23.12.2015 došlo k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú FO. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojí dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti, pričom túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou boli doplnené tiež prechodné ustanovenia § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli uvedené aj v už začatých exekúciách a to 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je FO, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie s tým, že pokiaľ nebudú v lehote 30-tich dní doplnené, je súd povinný tieto exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý bol FO, čo nesporne vyplýva z právoplatného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 00571/2010. Dňa 21.01.2016 v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podal u súdneho exekútora oprávnený podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na predmetnú exekučnú vec sa vzťahuje ustanovenie § 243f Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V danom prípade bol oprávnený povinný splniť si povinnosť uloženú mu zákonom č. 438/2015 Z.z. a doplniť návrh na vykonanie exekúcie opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Podanie oprávneného doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 neobsahuje skutočnosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ale obmedzuje sa iba na konštatovanie, že súdne konanie prebehlo spravodlivo a všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu a zároveň boli predmetom dokazovania, pričom strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. došlo ex lege k odkladu exekúcie, pričom exekučný súd bol povinný prednostne posúdiť, či oprávnený riadne a včas splnil svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie a následne rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, resp. o jej zastavení. Samotné poukázanie na exekučný titul bez akéhokoľvek opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným, bez predloženia listinných dôkazov nespĺňa náležitosti doplnenia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 39 ods. 4

Exekučného poriadku, preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne postupom podľa § 387 potvrdil. Ďalšími odvolacími námietkami oprávneného sa odvolací súd už nezaoberal, keďže tieto neboli obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 v spojení s ustanovením § 255 tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .