Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. U. XXX/X, XXX XX L., zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubányho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 18.10.2017 č.k. 2Csp 71/2017 - 34 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur.

3. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/167/2015 o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Rozsudok OS Svidník sp. zn. 4C/167/2015 zo dňa 1.3.2016 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 19Co/166/2016 z 29.11.2016 sa stal právoplatný dňa 15.2.2017. Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv, keď musel svoje práva brániť v súdnom konaní podaním žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ si úspešne uplatnil porušenie svojho právna na súde a bola tým splnená hypotéza citovanej právnej normy § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500,- Eur.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.6.2017 uviedol, že žalobca neuniesol v prvom rade ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku, t.j. v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. Žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť, t.j. predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností, si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo

konanie, v ktorom bolo určené, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na strane žalobcu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Medzi účastníkmi konania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad formulácie obsiahnutej v zákone „ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi", vyžaduje logicky rozhodnutie s výrokom súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu civilného konania - pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia. Uvedené zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak, ako v iných prípadoch. S poukazom na judikatúru ústavného súdu SR, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, sa vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti. Napadol samotnú vecnú dôvodnosť nároku na uplatnenie finančného zadosťučinenia. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04). Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku (dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod.

5. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 26.9.2017 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom a ani nekonkretizoval také okolnosti, v ktorých by bolo možné určiť splnenie ním tvrdených funkcií požadovaného finančného zadosťučinenia. Neuviedol nič, z čoho by sa dalo usudzovať, že ním požadovaný nárok splní funkciu relutárnu, satisfakčnú a sankčnú či odradzujúcu. Tvrdenie o relutárnej povahe požadovaného finančného zadosťučinenia je nejednoznačné a mätúce. Pojem „relutárny“ sa spája vždy s náhradou za niečo, čo nie je možné poskytnúť (nahradiť) inak. Žalobca v súvislosti s tvrdením o relutárnej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia ale neoznačil, čo by sa ním malo nahrádzať a z akého dôvodu práve v peniazoch tak, aby bola splnená relutárna funkcia. Rovnako aj tvrdenie o satisfakčnej funkcii uplatňovaného finančného zadosťučinenia nemá oporu v tvrdeniach žalobcu.

6. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že aj keď úverová zmluva je na sumu 1.500,- Eur, tak fyzicky bola spotrebiteľovi vyplatená len suma 1.284,25 Eur, lebo dodávateľ si bez akýchkoľvek právnych dôvodov započítal na neprijateľnú zmluvnú podmienku rozdiel medzi sumou 1.284,25 a 1.500,-Eur. Podstatná je tá skutočnosť, že dodávateľ listom zo dňa 27.1.2014 vyzval žalobcu na úhradu dlhu vo výške 5.344,56 Eur s tým, že ak túto sumu neuhradí, bude podaná žaloba. V tomto prípade ide o extrémnu úžeru, teda obchodník sa chcel obohatiť o niekoľko tisíc eur v porovnaní so sumou, ktorú žalobca žiada ako primerané finančné zadosťučinenie.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 29.6.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300040248, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur so splatnosťou 42 mesiacov, mesačná splátka 80,17 Eur, celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť 3.375,54 Eur, priemerná RPMN 46,50 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, suma, ktorú z revolvingu zaplatí 1.428,88 Eur, predpokladaná RPMN z revolvingu 63,23 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.

8. Rozsudkom okresného súdu Svidník sp.zn. 4C/167/2015 - 43 zo dňa 21.3.2016 v spojení s rozsudkom KS v Prešove, sp. zn. 19Co/166/2016 - 66 zo dňa 29.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2017 bolo určené, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 215,70 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody

o poskytnutí služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Taktiež bolo určené, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300040248 zo dňa 29.6.2011 uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov.

9. Z odôvodnenia týchto rozsudkov vyplynulo, že v zmluve nebol uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v súlade s právnou kvalifikáciou, a preto vyhodnotil postup žalovaného ako konanie v úmysle obísť ochranu spotrebiteľa. Konštatoval hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere bolo poskytnutie úveru. V konaní nebola preukázaná vôľa žalobcu uzatvoriť i ďalšiu vedľajšiu zmluvu a to dohodu o možnosti odkladu splátok úveru, teda dohodu o poskytnutí ďalšej služby. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, aby právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Inak je právny úkon neplatný.

10. Z listu žalovaného zo dňa 27.1.2014 vyplýva, že žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku č. 8300040248. Ďalej žalobcovi oznamuje, že z dôvodu jeho omeškania s úhradou splátok mu bolo zaslaných viacero upomienok, na ktoré však adekvátne nereagoval. Zároveň bol ubezpečený, že využije všetky zákonné prostriedky k úplnému vymoženiu jeho dlhu. Informoval ho, že v súčasnej dobe končí fáza vymáhania jeho dlhu správou externého inkasného pracovníka, s ktorým mal možnosť dohodnúť sa na spôsobe úhrady jeho pohľadávky. Zároveň žalobcu vyzval k okamžitej úhrade jeho dlhu vo výške 5.344,56 Eur, ktorý je nesporný a kedykoľvek preukázateľný a aby vo vlastnom záujme najneskôr do 17.2.2014 uhradil minimálne 222,69 Eur na účet spoločnosti.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitným predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

13. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

14. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne a tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou.

15. Žalobca voči žalovanému úspešne uplatnil porušenie práva na Okresnom súde Svidník, ktorý rozsudkom zo dňa 1.3.2016, sp. zn. 4C/167/2015 v spojení s rozsudkom KS v Prešove, sp. zn. 19Co/166/2016 - 66 zo dňa 29.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2017 určil neprijateľnú zmluvnú podmienku a úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300040248 zo dňa 29.6.2011 za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, je potrebné poukázať na to, že bol to práve žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobcovi formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú podmienku spočívajúcu v tom, že žalobca ako spotrebiteľ musel zaplatiť za službu odklad splátok, hoci takúto službu ešte nevyužil. Túto zmluvnú podmienku predloženú a pripravenú žalovaným súd posúdil v konaní 4C/167/2015 - 43 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa z uvedeného preto vyplýva splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj osobitnými predpismi.

16. Taktiež je potrebné poukázať na list žalovaného zo dňa 27.1.2014, ktorým žalovaný vyzýva žalobcu na uhradenie jeho záväzku z predmetnej zmluvy vo výške 5.344,56 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že úver jer bezúročný a bez poplatkov, je suma neprimerane vysoká a žalobca sa oprávnene obával, že bude voči nemu podaná žaloba tak, ako to žalovaný v tomto liste aj uviedol.

17. S poukazom na uvedené má súd za to, že za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného, ktorého ochrany sa žalobca úspešne domáhal na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia je súd toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je suma 500,- Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Súd prihliadol na všetky skutkové okolnosti daného prípadu. Má za to, že žalobca sa úspešne domáhal porušenia práva na súde, čim predišiel vzniku majetkovej škody. Napriek skutočnosti, že je bez právneho významu pri uplatnení primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila. Súd má za to, že primerané finančné zadosťučinenie vzhľadom na okolnosti vo výške 500,- Eur je postačujúce a preto žalobe vyhovel.

18. V písomnom vyjadrení k žalobe to dňa 16.6.2017 žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu, pričom poukázal na § 15 ods. 1 CSP, podľa ktorého je na konanie príslušný všeobecný súd, v ktorom ma právnická osoba svoje sídlo.

19. Súd na túto námietku neprihliadol, pretože ju považoval za nedôvodnú. V danom prípade sa jedná o osobitnú miestnu príslušnosť v zmysle § 19 písm. d/ CSP, nakoľko ide o spotrebiteľský spor.

20. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

21. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

22. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, o porušenie akého práva by malo ísť. Súd prvej inštancie toto právo nekonkretizoval, čo znamená, že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či je splnený predpoklad uvedený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Zákonná úprava nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi len preto, že uplatnil nejaké právo, ale len vtedy, ak úspešne uplatnil porušenie práva stanoveného na ochranu spotrebiteľa. To, že by mal súd prvej inštancie preukázané, že došlo k porušeniu práva na ochranu spotrebiteľa určeného zákonom z rozsudku nevyplýva. Súd prvej inštancie odôvodnil vznik nároku všeobecne, neurčito, čo spochybňuje, ako a čím bol vlastne dôvod nároku preukázaný.

23. Z vykonaného dokazovania, skutkových zistení a právneho posúdenia súdu prvej inštancie vysloveného v napádanom rozsudku, podľa názoru odvolateľa nevyplýva, či je splnený zákonný predpoklad pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie.

24. Napádaný rozsudok neobsahuje ani žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých súd priznal nárok na finančné zadosťučinenie v sume 500 Eur. Súd odkazuje len na to, že uvedenú sumu považuje za postačujúcu.

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

26. Poukázal na to, že základným konaním, na ktoré nadväzuje jeho žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bolo konanie vedené na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C167/2015 o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, v ktorom bol ako spotrebiteľ v postavení žalobcu úspešný v oboch uplatňovaných nárokoch, čím splnil podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, poukazuje na to, že požaduje primerané finančné zadosťučinenie len vo výške 500 Eur, pričom ak by voči žalovanému nepodal žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, hrozila by mu finančná strata až vo výške 2.091,29 Eur. V zmysle zmluvy o revolvingovom úvere z 29.06.2011, žalobcovi mal byť úver poskytnutý vo výške 1.500 Eur, avšak žalovaný si okamžite započítal neprijateľný poplatok vo výške 215,75 Eur, preto žalovaný žalobcovi v skutočnosti poskytol úver vo výške 1.284,25 Eur. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere mal žalovanému zaplatiť celkovo 3.375,54 Eur. Suma 2.091,29 Eur predstavuje rozdiel medzi úverom 1.284,25 Eur a požiadavkou žalovaného na zaplatenie 3.375,54 Eur. Navyše, žalobca poukazuje na nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorý ho listom z 27.01.2014 vyzval na úhradu sumy 5.344,56 Eur, ktorá mala predstavovať dlh zo zmluvy o revolvingovom úvere. V tom čase už žalovanému uhradil na predmetný úver 1.109,81 Eur, preto mal žalovaný nárok na doplatenie istiny vo výške 175,44 Eur, pričom od žalobcu požadoval ešte sumu 5.344,56 Eur, t.j. o 5.169,12 Eur viac ako bol jeho skutočný nárok.

27. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

28. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.

29. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

30. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

31. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

32. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdi relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil.

33. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

34. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne

uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

35. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odvolateľa, podľa ktorej z napadnutého rozsudku nevyplýva, o porušenie akého práva by malo ísť.

36. Súd prvej inštancie v ods. 15 a ods. 16 napadnutého rozsudku podrobne opísal, že bol to práve žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobcovi formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú podmienku spočívajúcu v tom, že žalobca ako spotrebiteľ musel zaplatiť za službu odklad splátok, hoci takúto službu ešte nevyužil. Túto zmluvnú podmienku predloženú a pripravenú žalovaným súd posúdil v konaní 4C 167/2015 Okresného súdu Svidník ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov.

37. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., dodávateľ nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu. 38. Čo sa týka námietky vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia, je treba sa stotožniť s názormi, že ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odradzujúci účinok pre dodávateľa, možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila.

39. Ak súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný listom zo dňa 27.01.2017 vyzval žalobcu na uhradenie jeho záväzku zo zmluvy vo výške 5.344,56 Eur, pričom výška poskytnutého úveru bola 1.284,25 Eur, nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že žalobe o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 Eur vyhovel.

40. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

41. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).