Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_29Cb-11-2021.pdf
PDF · 112.93 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou JUDr. Ing. Mariannou Kertésovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava-Nové mesto, IŠO: 47967692, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr.Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: P., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zaplatenie 76,54 Eur s príslušenstvom z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa domáhal od žalovaného zaplatenia 76,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12,60 Eur od 19.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 41,87 Eur od 19.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 22,07 Eur od 19.1.2019 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ( Slovak Telekom, a.s.) so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 22.3.2014, na základe ktorej sa zaviazal uhrádzať za tieto služby odplatu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry a to: č. 8217980121 na sumu 12,60 Eur splatnú dňa 18.10.2018; č. 8221985152 na sumu 41,87 Eur splatnú dňa 18.12.2018; č.8224031591 na sumu 22,07 Eur splatnú dňa 18.1.2019. Tieto faktúry žalovaný riadne a včas neuhradil. Kedže je žalovaný v omeškaní so splnením citovaných faktúr si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Dňa 3.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu.
2. Žalobca k žalobe doložil: žiadosť žalovaného o písomné vyjadrenie zo dňa 19.3.2018, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.3.2014, výpoveď zmluvy zo dňa 5.4.2014, výpoveď zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.11.2018 (názov služby: verejná telefónna služba, Magio internet, verejná telefónna služba), výpoveď zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.11.2018(názov služby: verejná telefónna služba), dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.9.2015, podacie hárky, faktúry č. 8217980121 na sumu 55,76 eur, faktúra č. 8221985152 na sumu 41,87 eur, faktúra č. 8224031591 na sumu 22,07 eur, kúpna zmluva zo dňa 9.9.2015, výpis zo živnostenského registra, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.8.2019 zo strany Slovak Telekom, výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 17.3.2021, zmluva o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 31.3.2016, zmluva o poskytovaní verejných služieb
- balík služieb zo dňa 21.9.2016, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 21.9.2016, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.10.2015.
3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 14Up/682/2021-42 zo dňa 28.6.2021, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobcu Bencont collection, a.s. nepozná. S uvedenou spoločnosťou nemá a ani v minulosti nemal žiaden zmluvný vzťah. Žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu odvoláva na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom. Uviedol ďalej, že mu žiadne postúpenie pohľadávky nebolo doručené a ani žalobcom ani spoločnosťou Slovak Telekom. So spoločnosťou Slovak telekom ukončil zmluvný vzťah a osobne navštívil predajno - obchodné miesto v Michalovciach na Nám. osloboditeľov 67, kde sa informoval, či má voči tejto spoločnosti uhradené všetky záväzky a následne tiež v obchodnom centre Polus City v Bratislave na Vajnorskej 100. V uvedenej pobočke mu potvrdili, že spoločnosť Slovak Telekom neeviduje voči nemu žiade neuhradené pohľadávky. Na základe uvedeného vzniesol aj námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na základe toho navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.
4. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného vyjadril v tom zmysle, že ho považuje za nedôvodný bez vecného odôvodnenia. Voči právnemu predchodcovi nemá žiadne záväzky, pričom úhradu sporných faktúr nepreukazuje. Účelovo namieta nedoručenie oznámenia postúpení pohľadávky s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich povinností. Je nesporné, že je mu známe postúpenie pohľadávky a napriek tomu si svoje záväzky nesplnil ani po predchádzajúcej predžalobnej výzve. Uviedol, že v súčasnosti je postúpenie pohľadávky žalovanému preukázané minimálne doručením žaloby s prílohami a pre konanie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku , preto sú námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu irelevantné, môžu mať vplyv jedine na priznanie prípadného úroku z omeškania.
5. Žalovaný zaslal súdu dňa 10.9.2021 svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.8.2021, v ktorom uviedol, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz ani k podanému žalobnému návrhu a ani k svojmu vyjadreniu doručenému 23.8.2021. Žalobca žiadnu zmluvu o poskytovaní verejných služieb nepredložil. Taktiež žalobca k žalobnému návrhu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovanému boli doručené upomienky k neuhradeným faktúram. Tvrdenie žalobcu o doručení upomienok je len v rovine konštatovania, keď v prílohe návrhu na vydanie platobného rozkazu nepriložil žiadne upomienky doručené žalovanému. Žalobca nepreukázal doručenie faktúr dňa 1.10.2018 vo výške 12,60 eur, zo dňa 1.12.2018 vo výške 41,87 eur a zo dňa 1.1.2019 vo výške 22,07 eur, aj preto žalovaný služby žalobcu v tom období už ani nevyužíval. Ďalej uviedol, že žalovanému neboli doručené žiadne prílohy tak, ako to uvádza žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu, taktiež žalobca nepreukázal žiadne doručenie predžalobnej výzvy žalovanému. Žiada žalobu zamietnuť.
6. Žalobca na základe výzvy zaslal súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného , v ktorom uviedol, že je nesporné v súčasnosti, že žalovaný je s postúpením pohľadávky oboznámený, ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka nemá vplyv na platnosť úkonu postúpenia pohľadávky. Predložil zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.9.2016 pre program služby pevná linka základ a zmluvu poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 21.9.2016 pre program služieb Magio Internet L - ADSL, na základe ktorých sa domáha uplatneného nároku. Predmetné zmluvy zanikli na základe odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.8.2019, preto tvrdenie žalovaného o nevyužívaní resp. neposkytovaní služieb považuje za účelové . Žalobca predkladá aj predžalobnú výzvu zasielanú žalovanému spolu s podacím hárkom, preukazujúcim jej odoslanie na poslednú známu adresu žalovaného. Faktúry boli žalovanému odosielané na emailovú adresu subakmilos@stonline.sk v zmysle požiadavky žalovaného uvedenej v jednotlivých zmluvách.
7. Na pojednávaní dňa 18.2.2022 sa zúčastnil žalovaný osobne, žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaný priamo na pojednávaní argumentoval tým, že trvá na námietke aktívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca doteraz nepredložil povinné doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky v zmysle zákona. Poukázal na to, že žalobca prijal dňa 24.11.2018 výpoveď zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Ku dňu prijatia výpovede žalobcom boli zo strany žalovaného uhradené všetky faktúry vystavené žalobcom. Predtým než sám žalobca fyzicky vytlačil výpoveď Zmluvy o poskytovaní služieb dňa 24.11.2018 na obchodnom mieste aj prijal od žalovaného platbu v hotovosti na úhradu všetkých faktúr, resp. záväzkov žalovaného voči žalobcovi ku dňu výpovede. Ak by žalovaný nemal vyplatené všetky faktúry ku dňu prijatia výpovede Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, žalobca by nemohol výpoveď žalovaného prijať, vytlačiť ju a následne ju dať k obojstrannému podpisu. Žalobca podľa žalovaného priložil k žalobe bezdôvodne
faktúru č. 8217980121, splatnú k 18.10.2018, t.j. pred prijatím výpovede a faktúry č. 8221985152, splatnú 18.12.2018 a č.8224031591, splatnú k 18.1.2019, t.j. pred prijatím výpovede a faktúry č.8221985152, splatnú 18.12.2018 a č.8224031591, splatnú k 18.1.2019, t.j. po prijatí výpovede, ktoré však žalovanému neboli doručené. Ďalej faktúry č. 8221985152 a č.8224031591 obsahujú položky za služby, ktoré mu žalobca neposkytol, t.j. za mesiac december 2018 a dokonca aj za mesiac január 2019. V predmetných faktúrach si žalobca bezdôvodne a bez opodstatnenia účtuje položku náklady vymáhania vo výške 16,50 eur a položku náklady vymáhania upomienka vo výške 4,99 eur. Uviedol, že sa vymyká logike, prečo žalobca priložil k žalobe odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.8.2019, t.j. o 9 mesiacov neskôr ako bola obojstranne podpísaná výpoveď Zmluvy o poskytovaní verejných služieb , t.j. 24.11.2018. Okrem toho tento dokument nebol žalovanému zo strany žalobcu nikdy doručený, preto sa žalobca nemohol brániť voči záväzkom, ktoré žalobca uvádza a ani nezodpovedali skutočnosti. O uvedenom sa žalovaný dozvedel až po nahliadnutí do spisu.
8. Žalovaný zaslal súdu dňa 15.3.2022 svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 31.1.2022. Uviedol, že predložená zmluva o poskytovaní verejných služieb - balík služieb mala trvanie 24 mesiacov, t.j. od 21.9.2016 do 21.9.2018. Žalobca prijal výpoveď zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňa 27.11.2018, teda po ukončení viazanosti a v čase, keď žalovaný po tomto termíne nebol povinný od žalobcu využívať telekomunikačné služby. Žalovaný mal tak pred prijatím výpovede a jej obojstrannej akceptácie uhradené všetky faktúry a záväzky voči žalobcovi. Žalobca tak nespochybňuje, že žalovaný uhradil žalobcovi faktúru za poskytovanie služieb za november 2018, t.j. od 1.11.2018 do 30.11.2018, ako posledný mesiac ich vzájomného vzťahu. Preto sa vymyká elementárnej logike ako môže žalobca žiadať od žalovaného úhradu faktúry č. 8217980121(za mesiac október 2018), keď ku dňu potvrdenej výpovede (27.11.2018) mal žalovaný uhradené všetky faktúry voči žalobcovi, t.zn. vrátane faktúry č. 8217980121, čiže aj za mesiac október 2018. Uviedol, že ak by žalovaný ku dňu prijatia výpovede (27.11.2018) nemal uhradené všetky záväzky, t.j. aj faktúru č. 8217980121, v ktorej fakturoval služby za mesiac október 2018, žalobca by výpoveď v novembri 2018 neprijal. Žalobca žiada bezdôvodné plnenie za mesiace december 2018 a január 2019, kedy žalovanému už žiadne služby neposkytol, čo sám potvrdzuje vo výpovedi a udávaní konečného termínu poskytovania služieb žalovanému do 30.11.2018. Žalobca priložil k žalobe faktúry, ktoré vystavil žalovanému, avšak v rozpore s potvrdenou výpoveďou a dobou ukončenia poskytovaných služieb, t.j. po 30.11.2018, ide o faktúry: č. 8221985152 o výške 41,87 eur zo dňa 1.12.2018 a č. 8224031591 vo výške 22,07 eur zo dňa 1.1.2019. Za mesiace december 2018 a január 2019 žalobca žalovanému žiadne služby neposkytoval, čo potvrdzuje výpoveď a ukončenie poskytovania služieb do 30.11.2018. Opätovne poukázal na to, že ak žalobca prijal výpoveď o poskytnutí služieb 27.11.2021, ako mohol žalobca vystaviť dokument "Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb" zo dňa 20.8.2019, t.j. až 9 mesiacov po prijatí a obojstrannom potvrdení výpovede, keď žalovanému neposkytoval služby už od 1.12.2018. Žalobca priložil ku svojmu vyjadreniu z 31.1.2022 prílohu č.1, ale sú medzi nimi iba pohľadávky za služby, ktoré žalobca žalovanému neposkytol, resp. úkony, ktoré žalobca žalovanému ani súdu ničím nepreukázal. Položky uvedené v prílohe č. 1 sa dokonca nenachádzajú ani v samotných faktúrach. Priložil aj zmluvu o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 27.11.2018 , ďalšiu zmluvu o poskytovaní verejných služieb(verejná telefónna služba), faktúru č. 8217980121, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.8.2019, faktúra č. 8221985152, faktúra č. 8224031591.
9. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 1.4.2022, ktorého sa zúčastnil žalovaný osobne, žalobca a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnili .
10.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä: žalobou, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2020, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020, faktúrami, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom zmluvy o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., výpoveďou zmluvy zo dňa 5.4.2014, výpoveďou zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.11.2018, zo dňa 27.11.2018 a ostatnými listinými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb žalovanému. Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l.153) uzavretej medzi
spoločnosťami Slovak Telekom a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom boli pohľadávky postupcu so všetkými právami postúpené na žalobcu.
12. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
13. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2020, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
15. Podľa § 43 ods. 1, 2, 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv (zákon č. 610/2003 Z.z.) sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
16. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje , až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní
17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, po verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
19. Podľa ust. § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
20. Podľa ust. § 44 ods. 15 zákona č. 351/2011 Z.z. odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
21. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
22. Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania, ktoré ustanoví vláda SR nariadením.
23. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Súd považuje z potrebné poukázať na tú skutočnosť, ktorú je potrebné uviesť, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s. pretože mu mala byť postúpená dňa 30.11.2020 pohľadávka voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. (č.l.153). Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. užívateľovi služieb elektronickej komunikácie, u ktorého zákon nerozlišuje, či je spotrebiteľom v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa alebo fyzickej osoby podnikateľa prípadne právnickej osoby; zákon definuje účastníka ako koncového užívateľa, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, to zn., že pre jeho postavenie je smerodajné uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, čo spĺňa aj žalovaný v tomto spore), na tretiu osobu, upravuje ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka, ktorá je už splatnou, avšak len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku adresovanej účastníkovi a až po tom, čo bol účastník aj napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky podniku a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťah u. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd ju skúma z úradnej povinnosti.
25. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany podniku na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky ustanovené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.. Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená podnikom, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky podnik účastníka písomne vyzval na splnenie jeho záväzku a účastník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).
26. Z vykonaného dokazovania vyplýva taktiež ,že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Slovak Telekom, a. s. zaslala žalovanému (účastníkovi) písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku, a to nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Súd má za to, že v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie doručenia výzvy žalovanému nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca ako listinný dôkaz predložil súdu Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 OZ zo dňa 22.12.2020
a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2020. Z obsahu spisu však nevyplýva že by toto odstúpenie bolo doručované, resp. doručené žalovanému. Je preto potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka, ktoré sa uplatní aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov (zákona o elektronických komunikáciách) nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.04.2020, sp. zn. 4CoCsp/8/2020). Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky.
27. Súd nemal na základe vykonaného dokazovania preukázanú dôvodnosť žaloby. Právny predchodca žalobcu uzatváral so žalovaným zmluvy ako s podnikateľom, keďže účastníkom zmlúv je Ing. Miloš Šubák - podnikateľ, IČO: 10713140, Topolianska 174, Michalovce. Žalobca podľa obsahu žaloby žiadal od žalovaného úhradu faktúr č. 8217980121 vo výške 12,60 eur , splatná 18.10.2018, č. 8221985152 vo výške 41,87 eur , splatná 18.12.2018 a č. 8224031591 vo výške 22,07 eur, splatná 18.1.2019. Bližšie výšku fakturovaných súm žalobca nešpecifikoval, len poukázal na zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, kde na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Z faktúry č. 8217980121, ktorá je prílohou žaloby súd zistil, že celková výška faktúry je 55,76 eur, z tejto mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanému fakturoval za služby pevnej siete, hlasové služby, magio internet L, internet youbakmil , ako aj ostatné položky: náklady vymáhania: 16,50 eur bez DPH a upomienka:5 eur bez DPH. V žalobe žalobca uvádza faktúru č. 8217980121 zo dňa 1.10.2018 na sumu 12,60 eur s lehotou splatnosti 18.10.2018, avšak súdu nie je jasné, ako žalobca dospel k záverečnej sume 12,60 eur , keďže táto suma nebola v žalobe ani vo výzve na úhradu bližšie špecifikovaná. Faktúra č. 8221985152 na sumu 41,87 eur, vystavená 1.12.2018, splatná18.12.2018 a faktúra č. 8224031591 na sumu 22,07 eur, vystavená 1.1.2019, splatná 18.1.2019 sú v súlade so žalobou , ktorou sa žalobca domáha úhrady faktúr. Avšak zo zoznamu postupovaných pohľadávok (č.l.152) bolo zistené, že pod variabilným symbolom č. 8217980121 je uvedená dlžná suma 12,60 eur, ďalej pod variabilným symbolom 8221985152 je uvedená dlžná suma 19,80 eur, 4,99 eur a 17,08 eur, čo nekorešponduje s položkami uvedenými vo faktúre s uvedeným variabilným symbolom (č.l.21) okrem položky 4,99 eur.(upomienka). Taktiež v zozname postupovaných pohľadávok bolo zistené, že pod variabilným symbolom 8224031591 je uvedená položka v sume 17,08 eur, ktorá nekorešponduje s položkami uvedeným vo faktúre s uvedeným variabilným symbolom. Tieto informácie zo strany žalobcu pôsobia zmätočne. Žalobca poukázal v žalobe na cenník, ktorý by mal byť súčasťou zmlúv, no uvedené súdu ako dôkaz nepredložil, preto nebolo možné overiť dôvodnosť fakturovaných poplatkov. Na pojednávaní konanom dňa 1.4.2022 žalovaný osobne doložil úhradu faktúry (výpis z účtu) vo výške 55,76 eur (variabilný symbol: 8217980121,č.l.227)) a úhradu (výpis z účtu) vo výške 35,96 eur.(variabilný symbol: 8219973935,č.l.225).
28. Súd na základe uvedených skutočností žalobu zamietol okrem už uvedených skutočností aj s poukazom na ust. § 132 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobca v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie pravdivé úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V zmysle uvedeného ustanovenia CSP je žalobca povinný zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré ho k podaniu žaloby viedli a tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke, čo sa v prípade žalobcu a jeho nárokov nestalo.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bol v spore v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil
rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.