Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1732-2012.pdf
PDF · 90.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1732/2012
Uznesenie
Číslo konania: 2Er/1732/2012-25 Identifikačné č.: 6112215725
UZNESENIE
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému P. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXXX/XX, XXX XX A. A., zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške XXX Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, so sídlom exekútorského úradu ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1747/12, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepripúšťa.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,79 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1/ Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 800 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ, ODI Banská Bystrica, č.k. ORP-DI-K-1134/2010 zo dňa 22.06.2011.
2/ Poverením č. 5601 *089560 zo dňa 29.06.2012 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, so sídlom exekútorského úradu ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1747/2012.
3/ Dňa 12.01.2017 súdny exekútor súdu doručil návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015 uzatvorenej medzi Ministerstvom vnútra SR a Slovenskou konsolidačnou, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 v zmysle ustanovenia § 22 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a jej Dodatku zo dňa 03.02.2016 boli pohľadávky vymáhané Ministerstvom vnútra SR v exekučnom konaní EX 174/2012, ktoré mal voči povinnému postúpené na Slovenskú konsolidačnú, a.s. s účinnosťou ku dňu 05.12.2015. Zmluva o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/ MV SR bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky pod číslom CRZ ID: #2207324, účinnosť nadobudla dňa 05.12.2015. Dodatok č. 1 k Zmluve bol zverejnený pod číslom CRZ ID: #2298149 a účinnosť nadobudol dňa 05.02.2016.
4/ Dňa 01.02.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa 13.03.2016 zomrel. Podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 25D/147/2016-121 zo dňa 03.06.2016, povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok, preto bolo dedičské konanie po ňom zastavené. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 76,42 Eur.
5/ Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6/ Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. 10. 2013) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
7/ Podľa § 37 ods. 3 prvá až štvrtá veta Exekučného poriadku (účinného do 31. 10. 2013) proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel.
8/ Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného do 31. 10. 2013) ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
9/ Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného do 31. 10. 2013) ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
10/ Súd mal v konaní z obsahu predložených listín za preukázané, že oprávnený SR- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 ako postupca a obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 ako postupník, uzavreli dňa 04.12.2015 Zmluvu o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR a následne aj Dodatku č. 1 zo dňa 03.02.2016, na základe ktorých postupca postúpil pohľadávky uvedené v Prílohe č. 1 tohto Dodatku postupníkovi, a to vrátane pohľadávky voči povinnému vymáhanej v tomto exekučnom konaní.
11/ Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 25D/147/2016-121, Dnot 28/2016 zo dňa 03.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2016 zistil, že povinný dňa 13.03.20106 zomrel a dedičské konanie po ňom bolo podľa § 175h ods. 1 OSP zastavené, pretože nezanechal majetok.
12/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13/ Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14/ Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že k postúpeniu pohľadávky medzi oprávneným a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s. z hmotnoprávneho hľadiska došlo dňa 05. 02. 2016 (kedy nadobudol účinnosť Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR), avšak z procesnoprávneho hľadiska sa hmotnoprávny veriteľ dosiaľ nestal účastníkom tohto exekučného konania (t. j. oprávneným). Súdu bol doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania až dňa 12. 01. 2017, t. j. v čase keď už povinný ako účastník exekučného konania neexistoval.
15/ Za situácie, keď k prevodu práva alebo povinností z exekučného titulu došlo po začatí exekučného konania, účastník (pôvodný účastník) má povinnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť túto skutočnosť exekútorovi, pričom k oznámeniu je potrebné doložiť listinu preukazujúcu prevod práva alebo povinností. Na základe tohto oznámenia vzniká exekútorovi povinnosť v stanovenej lehote doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka, ktorý rozhodne o pripustení alebo nepripustení zmeny účastníka na strane oprávneného alebo povinného. (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 1/2008 zo dňa 31. 03. 2008)
16/ V súvislosti s účastníctvom v exekučnom konaní platí, že v prípade, ak dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania na iný subjekt, tento hmotnoprávny prevod alebo prechod sa automaticky nepremietne do roviny procesnej. Exekučný poriadok, ako právny predpis lex specialis k všeobecnej úprave v Civilnom sporovom poriadku, v ustanovení § 37 obsahuje osobitnú úpravu otázok účastníctva v exekučnom konaní, vrátane procesného postupu, ktorý je nevyhnutné dodržať pri rozhodovaní o zmene účastníka v prípade zmeny hmotnoprávneho nositeľa práv alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Subjekt, ktorému bolo právo z exekučného titulu prevedené, sa stáva účastníkom exekučného konania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pripustená zmena účastníka konania.
17/ V zmysle § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Keďže povinný dňa 13. 03. 2016 zomrel, pričom podľa výsledku dedičského konania (ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť povinného) v exekučnom konaní nemožno pokračovať, musí byť zastavené z dôvodu vzniku neodstrániteľnej prekážky konania na strane povinného (nedostatok procesnej subjektivity). Nakoľko návrh na zmenu v osobe oprávneného bol súdu doručený v čase, keď už povinný nemal procesnú subjektivitu, súd zmenu v osobe oprávneného nepripustil (teda účastníkom na strane oprávneného zostáva SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866) a následne rozhodoval o zastavení exekúcie.
18/ V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29. 02. 2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku) (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30. 05. 2011). 19/ Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania zomrel a v exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, nakoľko dedičské konanie po ňom ako poručiteľovi
bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal majetok, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 20/ Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
21/ Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
22/ Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23/ Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom k 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
24/ Súd následne pristúpil k určeniu výšky trov exekúcie v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).
25/ Preskúmaním súdnym exekútorom uplatnených trov exekúcie súd zistil, že exekútor žiadal priznať minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur + odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (5 úkonov) vo výške 36,52 Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie čísla účtu povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) podľa § 14 Vyhlášky, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky za telekomunikačné náhrady 0,90 Eur, poštovné vo výške 4,90 Eur, kopírovanie a ostatné výdavky 1,45 Eur, kolky overovanie, archivácia 6,64 Eur + 20% DPH z uplatnenej odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 12,74 Eur.
26/ Podľa § 14 Vyhlášky, ak exekúciu súd zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou, a to za jednotlivé úkony exekučnej činnosti po 3,32 Eur za úkon, najmenej však 33,19 Eur. Súdny exekútor má teda vždy v zmysle Vyhlášky nárok na odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, alebo vo väčšej výške, v prípade ak vykoná viac ako 10 úkonov paušálne odmeňovaných podľa ust. § 14 ods. 2 v spojení s § 15 Vyhlášky. Exekútor si nemôže zároveň uplatniť minimálnu odmenu a paušálnu odmenu podľa počtu úkonov exekučnej činnosti. Nakoľko exekútor nevykonal viac ako 10 úkonov exekučnej činnosti, súd mu priznal len odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky v minimálnej výške 33,19 Eur, pričom v tejto sú už zahrnuté úkony, ktoré si exekútor vyúčtoval osobitne aj podľa ust. § 15 ods. 1 Vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie čísla účtu povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). K predloženému vyúčtovaniu exekútora súd ešte dodáva, že s účinnosťou od 01.05.2008 došlo k zmene odmeňovania súdnych exekútorov. Od uvedeného času je možné odmeňovať exekútora len za úkony uvedené v § 15 ods. 1 Vyhlášky (tzv. paušálna odmena), pričom mu Vyhláška garantuje minimálnu odmenu v prípade, ak vykoná menej ako 10 úkonov uvedených v § 15 ods. 1 Vyhlášky. Úkony, za ktoré exekútorovi patrí odmena, sú v ustanovení § 15 ods. 1 Vyhlášky taxatívne vymenované, a teda ich výpočet nemožno rozširovať. Preto za úkony ako prijatie návrhu, naštudovanie, zaslanie vyúčtovania trov exekúcie súdu, vrátenie poverenia, ktoré si súdny exekútor uviedol vo vyúčtovaní v 1. položke Odmena podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, mu odmena nepatrí.
27/ Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kopírovanie a ostatné výdavky vo výške 1,45 Eur, nakoľko tieto výdavky neboli nijakým spôsobom preukázané a špecifikované, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Kopírovanie a ostatné výdavky majú administratívnu povahu a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t.j. cestovné náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovné poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné). Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučných titulov (§2 Exekučného poriadku), ktorej výkon je zároveň svojim spôsobom (za splnenia zákonných predpokladov podľa Exekučného poriadku) slobodným povolaním. Ak by súd priznal výdavky za kancelárske náklady
(kopírovanie, tlač), exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. Súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny.
28/ Súd nepriznal exekútorovi ani sumu 6,64 za „kolky, overovanie, archivácia“. Súd nemal za preukázané, že by exekútorovi také výdavky vznikli. Pokiaľ ide o náklady na archiváciu, svojou povahou ide o výdavky, ktoré exekútorovi vzniknú v budúcnosti. Pri rozhodovaní súdu o trovách musia byť všetky položky hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie ako núteného výkonu rozhodnutia, t.j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
29/ Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie v sume 46,79 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 Eur, hotové výdavky predstavujú 5,80 Eur a 20 % DPH predstavuje 7,80 Eur.
Poučenie:
Poučenie: Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie