Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 25.6.2018, sudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobkyne : Y. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. N. Č.. XX, XXX XX R. N., zastúpenej Y. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y., R.. Š.. Š. XXXX/X, proti žalovanému : SMSCREDITS s.r.o. , , Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpenému HRONČEK § PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná č. 10, 010 01 Žilina, IČO 47 248 327, o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni istinu vo výške 169,44 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 1, pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX zo dňa 11.2.2015 v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni istinu vo výške 169,44 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 2, pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX zo dňa 16.6.2015 v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni istinu vo výške 56,48 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 3, pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX zo dňa 14.9.2015 v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Súd u r č u j e , že zmluva o pôžičke č. 4 zo dňa 3.4.2016, pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX je bezúročná a bez poplatkov.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 16.2.2018 prostredníctvom splnomocneného zástupcu domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia bezúročnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi účastníkmi konania. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že dňa 11.2.2015 bol uzatvorený dvojstranný právny úkon a to zmluvy o registrácii pod číslom XXXXXX/XX.XX.XX medzi účastníkmi konania, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 350 €, dňa 16.6.2015 dvojstranný právny úkon medzi účastníkmi konania, registrovaný pod číslom XXXXXX/XX.XX.XX, na základe ktorého poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 350 €, dňa 14.9.2015, uzatvorený medzi účastníkmi konania dvojstranný právny úkon registrovaný pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX, základom ktorého poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 350 €, dňa 3.4.2016 dvojstranný právny úkon zmluva o pôžičke registrovaný pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 350 €. Žalobkyňa v žalobe sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia prvých troch právnych úkonov vo výške žalovanej istiny po uhradení všetkých nárokov vyplývajúcich zo zmlúv pod číslom 1-3, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti právneho úkonu č. 4 zmluvy o pôžičky zo dňa 3.4.2016, nakoľko plnenie

z toho právneho úkonu nebolo do súčasnej doby podľa zmluvných dojednaní plne uhradené. U všetkých štyroch právnych úkonov podľa podanej žaloby sa jednalo o tzv. spotrebiteľské zmluvy, ktoré ako také podliehajú zákonným ustanoveniam vtedy platnej právnej úpravy zákonom č. 129/2010 Zb. o úveroch. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že všetky štyri právne úkony trpia rovnakými vadami a to neobsahujú kogentne stanovené náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, predovšetkým neuvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe, termín konečnej splatnosti zapožičaných finančných prostriedkov s uvedením dňa, mesiaca a roku, údaj o ročnej priemernej miere nákladov na poskytnuté finančné prostriedky formou pôžičky, resp. vyčíslenú priemernú hodnotu ročnej priemernej miery nákladov. Žalobkyňa zároveň uviedla, že vzhľadom na absenciu kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné všetky štyri právne úkony považovať v zmysle ustanovenia § 11 citovaného zákona sankcionované ich bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Žalobou uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú špecifikovala pri jednotlivých zmluvách, ako rozdiel medzi skutočne uhradenými finančnými prostriedkami na základe jednotlivých zmlúv, vrátane plnenia úročenia a ďalších poplatkov a medzi skutočne poskytnutým úverom v tej, ktorej výške podľa jednotlivých zmlúv. V prípade štvrtej pôžičky žiadala z tých istých dôvodov rozhodnúť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto právneho úkonu.

2. Podľa § 81 Civilného sporového poriadku, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

3. Podľa § 82 Civilného sporového poriadku, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore písomným podaním.

4. Podľa § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

6. Čo sa týka zastúpenia žalobkyne v konaní, súd konštatuje, že zvolený zástupca zo strany žalobkyne túto zastupuje v konaní na základe plnej moci, nie na základe ustanovení § 81, resp. 82 Civilného sporového poriadku. Z hore uvedených dôvodov súd konal so zvoleným zástupcom žalobkyne, ako so zástupcom účastníka konania v zmysle ustanovení § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd v konaní nemal dôvod postupovať v zmysle § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

7. Žalovaný sa k samotnej žalobe vyjadril postupom upraveným v zmysle § 167 Civilného sporového poriadku. Žalobu ako nedôvodnú v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako i v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti právneho úkonu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že samotné zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzatvorené medzi účastníkmi konania, boli uzatvárané na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ sms, odosielaných na mobilný telefónny prístroj. Zároveň konštatoval, že čo sa týka samotnej žalobkyne, táto bola adekvátnym spôsobom upovedomená o podmienkach poskytnutia úveru, vrátane všetkých náležitostí, ktoré tieto zmluvy obsahovali. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o absencie kogentných dojednaní zmluvného vzťahu spotrebiteľského úveru, žalovaný vo svojich vyjadreniach namietol existenciu všetkých kogentne stanovených náležitostí spotrebiteľských úverov, v danom prípade špecifikovaných v ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Zb, ktorý bol účinný a platný v čase uzatvárania zmluvných záväzkov. Čo sa týka tvrdenia o absencii ročnej priemernej miery nákladov, poukázal na skutočnosť, že táto je v každej zmluvy o pôžičke vyčíslená v bode 4 zmluvného dojednania, v prípade nejasností odkaz na všeobecné zmluvné podmienky, resp. možnosť výpočtu ročnej priemernej miery nákladov každým klientom. ČO sa týka tvrdenia žalobkyne ohľadom absencie splatnosti poskytnutého úveru, v tomto smere žalovaný odkázal na ustanovenie bodu 2 predmetných zmlúv, podľa ktorého ustanovenia bola podľa názoru žalovaného dojednaná doba splatnosti každého z poskytnutých úverov jasne a zrozumiteľne bez možnosti rozdielneho výkladu tohto údaju. Na viac konštatoval, že pri zmluve č. 2, resp. 3 došlo na základe podnetu samotnej žalobkyne k predĺženiu termínu splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ale i oboznámením sa s pripojenými písomnými dôkaznými materiálmi, predovšetkým zmluvami uzatvorenými medzi účastníkmi konania.

9. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 11.2.2015 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluvy o pôžičke poskytnutí peňažných prostriedkov registrovaná pod číslom XXXXXX/XX.XX.XX na základe, ktorej žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 350 €, odplata bola dojednaná vo výške 28,24 €, celková suma na zaplatenie 378,24 €, ročná priemerná miera nákladov 560,72 %. Z citovanej zmluvy o pôžičke ako vyplynulo pre súd z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu a to vyjadrenia k žiadosti zo dňa 24.3.2017, ktorá okolnosť sporná nebola, uhradila žalobkyňa v prospech žalovaného celkom sumu 519,44 €.

10. Dňa 16.6.2015 bola uzatvorená medzi účastníkmi konania zmluvy o pôžičke, ktorá bola registrovaná pod číslom XXXXXX/XX.XX.XX, na základe ktorej žalovaný zapožičal žalobkyni istinu vo výške 350 €, odplata bola dojednaná na sumu 28,24 €, celková suma na zaplatenie 378,24 €, ročná priemerná miera nákladov 560,72 %. Z citovaného dvojstranného právneho úkonu zaplatila žalobkyňa v prospech žalovaného celkom istinu 519,44 €, ktorý údaj sporný medzi účastníkmi konania nebol a na viac ho mal súd preukázaný z písomného dôkazného materiálu a to vyjadrenia zo dňa 24.3.2017.

11. Dňa 14.9.2015 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluvy o pôžičke pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni celkovo 350 €, odplata bola dojednaná na sumu 28,24 €, celková suma na zaplatenie 378,24 €, ročná priemerná miera nákladov 560,72 %. Z citovanej zmluvy žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu 406,48 €, ktorý údaj medzi účastníkmi konania sporný nebol.

12. Dňa 3.4.2016 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o pôžičke registrovaná pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni istinu vo výške 350 €, odplata bola dojednaná na sumu 28,24 €, celková suma na zaplatenie 370,24 €, ročná priemerná miera nákladov 560,72 %. Z citovanej zmluvy žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom istinu vo výške 65 €.

13. Súd po zistení skutkového stavu pre účely nasledujúceho odôvodnenia konštatuje, že všetky štyri zmluvy boli uzatvorené na rovnakú sumu za rovnakých podmienok dojednaných zmluvne, len s uvedením rozdielnych termínov splatnosti.

14. Z prevedeného dokazovania pre súd vyplynula okolnosť, že v citovaných termínoch uzatvorili účastníci konania zmluvy o pôžičke na diaľku a to prostredníctvom výmeny krátkych textových správ, odosielaných na mobilný telefón, pričom uvedenému predchádzala žiadosť dlžníka o pôžičku podaná veriteľovi v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke alebo cez sms správy. V tej, ktorej zmluve sú uvedené osobné údaje žalobkyne, jej mobilné telefónne číslo, číslo bankového účtu a číslo karty. Súčasťou citovaných zmlúv boli taktiež zmluvné podmienky predložené žalovaným žalobkyni, ktoré predstavujú rozsiahly niekoľkostranový dokument. Podľa bodu 7 zmluvných podmienok, ak je dlžník v omeškaní s vrátením poskytnutej pôžičky, zaplatením odplaty alebo prípadnej odplaty za predĺženú lehotu splatnosti pôžičky za každú jednotlivú predĺženú lehotu splatnosti pôžičky, veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania v zákonnej výške ustanovenej ku dňu nadobudnutia účinnosti týchto zmluvných podmienok, v súlade s nariadením vlády SR 87/95 Zb.. Pre prípad, že pôžička alebo jej časť odplata alebo prípadná odplata za predĺženú lehotu splatnosti nebude splatená včas, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa bodu 8 zmluvných podmienok, veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka je oprávnený bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu osobu alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy nesplatenej istiny poskytnutej pôžičky alebo odplaty za poskytnutie pôžičky alebo odplaty za predĺženú lehotu splatnosti pôžičky, rovnako aj úrokov zmluvných pokút, pokiaľ sa dlžník dostal do oneskorenej splatnosti poskytnutej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke a týchto zmluvných podmienok.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, účastníkmi spotrebiteľských úverov na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Zb., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

17. Podľa § 2 písm. a/, c/ zákona č. 129/2010 Zb, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c/, f/ a l/, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a/, b/, d/, e/, g/ až k/, m/ až r/; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak : a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/; r/ až y/, c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1, d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 3 a § 4, § 6 až § 8, § 9 ods. 1, 2, 9, 10, § 11, § 12, § 14, § 16, § 17, § 19, § 23 a § 25.

22. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Zb. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona, sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

23. Podľa § 2 písm. c/ a d/ zákona č. 266/2005 Zb. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona, sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatní je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právneho vzťahu nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Vychádzajúc z obsahu žalobcom a žalovaným predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli u všetkých štyroch prípadoch zmluvy v zmysle zákona č. 266/2005 Zb. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe ktorej žalovaný v pozícii iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalobkyni úver identický vo všetkých štyroch prípadoch v sume 350 € a žalobkyňa sa ho zaviazala vrátiť do 15-tich dní od poskytnutia úveru, pričom zmluva presný dátum splatnosti neuvádzala. Z obsahu zmluvných záväzkov vyplynula pre súd okolnosť, že žalobkyňa sa zaviazala uhradiť pri poskytnutých finančných prostriedkoch odplatu dojednanú individuálne podľa zmluvných podmienok. V zmluvných podmienkach je uvedené, že táto odplata zahŕňa náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Keďže medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 53 a nasledujúcich občianskeho zákonníka, ako i podľa § 39 tohto zákona skúmať, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľských úverov neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa, prípadne by odporovali zákonu, keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že žalovaný reálne poskytol žalobkyni peňažné pôžičky podľa jednotlivých zmlúv (identických), pričom išlo o finančnú službu v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Zb.. Zároveň však súd konštatuje, že išlo i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktoré právne úkony cez ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb. dopadá i ustanovenie § 9 ods. 1, 2 a § 11 citovaného zákona. Zo zmluvy o peňažnej pôžičke vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnutú pôžičku vrátiť v dohodnutej dobe ( ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka). Podľa zmluvného dojednania mala žalovanému vrátiť do 15 dní od poskytnutia pôžičky finančné prostriedky. Presný termín splatenia pôžičky uvedený v jednotlivých zmluvách nie je. V jednotlivých zmluvách mali účastníci tohto dvojstranného právneho úkonu dojednanú odplatu, ktorá v zmysle bodu 4 zmluvných podmienok zahŕňala náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky. Svojou povahou teda odplata predstavuje z časti pokrytie nákladov a z časti úroku, ktorý je v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možné dohodnúť. Zákonnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a i/ i uvedenie úrokovej sadzby úveru a termínu konečnej splatnosti úveru. Predmetné zmluvy o pôžičke pod bodom 1 až 4 však tieto náležitosti, ktoré zákonodarca stanovuje ako kogentné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje. Zmluvy a ani všeobecné zmluvné podmienky spoločnosti neobsahujú údaj o výške úrokovej sadzby, pričom v zmysle bodu 4 zmluvných podmienok bola dohodnutá len odplata a je evidentne zahrnutá aj časť odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Súd konštatuje, že žalovanému v prípade uzatvárania dvojstranných právnych úkonov nemôže nič brániť, ani pri krátkodobej pôžičke vo vyjadrení úrokovej sadzby za poskytnutie finančných prostriedkov. Okrem toho dojednanie o tom, že odplata v sebe zahŕňa dve položky a to jednak náklady vynaložené na spracovanie žiadosti a primeranú odmenu veriteľa je neurčitým dojednaním v zmysle § 37 a tým i neplatným, pretože nie je s presnosťou vyjadrená aká časť odplaty je tvorená nákladmi na spracovanie žiadosti a aká časť pripadá na úročenie, aby súd vôbec mohol posúdiť primeranosť týchto nárokov. Celé dojednanie o odplate teda súd považoval v danom prípade pri zmluvách 1 až 4 za neplatné v zmysle § 39 a spotrebiteľský úver vo forme pôžičky za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.. Súd ďalej konštatuje, že zmluvy neobsahujú ani presný časový údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý má slúžiť pre potreby spotrebiteľa, pre jasné vymedzenie dátumu, kedy nastáva posledný deň na zaplatenie úveru. I pre absenciu tohto kogentného ustanovenia považuje súd úver za bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľ pri vymedzení dojednania konečnej splatnosti stanovený lehotou 15 dní od poskytnutia pôžičky, má lehotu na plnenie odvíjať od momentu, kedy veriteľ odpíše peňažné prostriedky zo svojho účtu v prospech bankového účtu dlžníka (článok 3 zmluvných dojednaní). Spotrebiteľ však pri takomto dojednaní nemá k dispozícii tento časový údaj. Spotrebiteľ ako dlžník nie je veriteľom informovaný, ktorým dňom dochádza k odpísaniu týchto prostriedkov z účtu veriteľa. I pre absenciu časového údaju o konečnom termíne splatnosti poskytnutej pôžičky, súd považoval pri absencii tohto údaju poskytnuté úvery, resp. pôžičky zo zmlúv pod bodom 1 až 4 za bezúročné a bezpoplatkové.

29. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti teda došlo k situácii, kde zo zmlúv pod bodom 1 až 3 žalobkyňa plnila v prospech žalovaného plnenie z neplatného právneho úkonu, resp. z právneho úkonu, ktorý odpadol, čo je nutné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Zo zmluvy o pôžičke pod číslom XXXXXX/XX.XX.XX uhradila žalobkyňa v prospech žalobcu celkom istinu 519,44 € oproti zapožičanému finančnému obnosu 350 €, výške bezdôvodného obohatenia takto predstavuje sumu 169,44 €. Zo zmluvy o pôžičke registrovanej pod číslom XXXXXX/XX.XX.XX uhradila žalobkyňa v prospech žalovaného celkom istinu 519,44 €, oproti poskytnutej pôžičke vo výške 350 €, výška bezdôvodného obohatenia takto predstavuje sumu 169,44 €. Zo zmluvy o pôžičke registrovanej pod číslom XXXXXX/XX.XX.XX uhradila žalobkyňa v prospech žalovaného istinu vo výške 406,48 €, oproti poskytnutej sume 350 €, výška bezdôvodného obohatenia takto predstavuje 56,48 €.

30. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej pod číslom XXXXXX/XX.XX.XX uhradila žalobkyňa v prospech žalovaného istinu vo výške 66 €, oproti zapožičaným finančným prostriedkom v sume 350 €. Nakoľko i posledná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi účastníkmi konania trpela vadami zhora, súd túto určil za spotrebiteľský úver bez poplatkov a bez úrokov.

31. Žalobkyňa neuplatnila žalobou nárok v zmysle ustanovenia § 517 v náväznosti s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb..

32. Súd len záverom konštatuje, že neušlo jeho pozornosti, že čo sa týka zmlúv 1 až 4, ktoré sú predmetom konania, kogentná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, bola u predmetných zmluvných vzťahov dojednaná s najväčšou pravdepodobnosťou ex post uzatvorení zmlúv, nakoľko netvorí neoddeliteľnú súčasť jednotlivých zmlúv.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.