Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Csp/97/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v sporovej veci žalobkyne: W.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, Y., zastúpená: B.. V.Á. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, Y., proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: BG Parnters, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 605,21 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 630,- Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že dňa 13.06.2011 uzatvorila so žalovaným zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. V období od 04.05.2012 do 18.05.2012 jej tieto služby z neznámych príčin neboli poskytované. Vzhľadom k tomu, že pracuje ako opatrovateľka v zahraničí, nemohla tento problém riešiť. Po príchode na Slovensko kontaktovala predajňu žalovaného v Žiary nad Hronom a pre uvedený problém žiadala zľavu na mesačnom paušále. Žalovaný reklamáciu odmietol a preto žalobkyňa podala jednostrannú výpoveď a odstúpenie od zmluvy, ktorá však zo strany žalovaného nebola akceptovaná. Žalovaný jej ešte niekoľko mesiacov účtoval paušálny poplatok za služby, ktoré nevyužívala. Následne žalovaný podal žalobu na Rozhodcovský súd v Bratislave, ktorý zaviazal žalobkyňu k úhrade takto vzniknutého záväzku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tento rozsudok jej nebol nikdy doručený, avšak aj napriek tomu žalovaný začal dlžnú sumu vymáhať a z účtu žalobkyne stiahol celkovo sumu 942,60 Eur, čím bola žalobkyni spôsobená škoda 605,21 Eur a vzniklo bezdôvodné obohatenie. Neskôr podala dve sťažnosti na priebeh exekúcie, ktoré exekútor postúpil na Okresný súd v Žiari nad Hronom. Po vymožení pohľadávky súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

3. Žalovaný so žalobou žalobkyne nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa pri uzatváraní a plnení povinností na základe dodatku k zmluve o pripojení

- č. zmluvy A0888889 zo dňa 13.06.20111 konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vykonal dňa 22.05.2012 u žalovaného reklamáciu. V rámci reklamačného konania bola reklamácia preverená, pričom nebolo možné zistiť kedy prišlo k poškodeniu karty SIM. Zo strany žalovaného nebolo zistené pochybenie a nedošlo k porušeniu záväzku poskytovať služby. Žalovaný v rámci reklamácie poukázal na čl. 10 bod 10.5 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete žalovaného, podľa ktorého stratu alebo odcudzenie, prípadne poškodenie pridelenej SIM karty je účastník povinný bezodkladne oznámiť spoločnosti Orange a to spôsobom uvedeným v článku 16 bod 16.1 písm. c) týchto všeobecných podmienok. Odcudzenú, stratenú, prípadne poškodenú SIM kartu na základe tohto oznámenia spoločnosť Orange bezodkladne deaktivuje. Žalovaný tak mal za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zmluvných povinností, postupoval v súlade s právnymi predpismi, v zákonom stanovenej lehote vybavil reklamáciu žalobkyne a vyhodnotil ju za neopodstatnenú a o výsledku reklamačného konania a dôvodoch zamietnutia reklamácie žalobcu riadne informoval. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že neeviduje žiadnu výpoveď ani odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne, ktorá sama nevie uviesť, či od zmluvy odstúpila alebo ju vypovedala. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 13.06.2011 dodatok k zmluve, ktorým sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni telekomunikačné služby a žalobkyňa sa zaviazala riadne a včas za poskytnuté služby žalovanému zaplatiť po dobu 24 mesiacov a pre prípad porušenia jej zmluvných povinností bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 219,- Eur. Nakoľko žalobkyňa porušila svoju povinnosť hradiť cenu telekomunikačných služieb bola vyzvaná na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 219,- Eur. Keďže žalobkyňa svoj dlh neuhradila napriek predžalobnej výzve žalovaného, žalovaný sa v zmysle dodatku k zmluve obrátil na Rozhodcovský súd v Bratislave, ktorý rozhodol tak, že vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 290,89 Eur a súčasne na náhradu trov konania vo výške 99,07 Eur. Žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z dodatku k zmluve ako aj zo samotnej zmluvy. Žalovaný preukázal, že reklamácia žalobcu bola neopodstatnená, bola vybavená riadne a včas, o výsledku reklamačného konania bol žalobca riadne informovaný, teda žalovaný postupoval v súlade so zákonom.

4. Podľa žalovaného je súčasne je nutné uviesť, že nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie nakoľko v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tomto prípade nejedná o bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalobkyňa si riadne neplnila svoje zmluvné povinnosti, vyplývajúce jej z dodatku, ktorý so žalovaným uzavrela. Navyše, zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje istinu vymoženej pohľadávky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že podala dve sťažnosti na priebeh exekúcie a spochybnil priebeh exekúcie a Okresný súd Žiar nad Hronom následne vyhlásil exekúciu za neprípustnú. K tvrdeniu žalobcu ohľadom podaných sťažností na priebeh exekúcie žalovaný poukázal na § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorý uvádza dôvody, kedy súd exekúciu zastaví. K zastaveniu exekúcie súdom nedošlo, a teda ak by mal súd za to, že exekúcia je z dôvodov presne špecifikovaných v§ 61k Exekučného poriadku neprípustná, exekúciu by zastavil. Súčasne v tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 61k ods. 2, v zmysle ktorého mohol povinný (žalobkyňa) z dôvodov uvedených v ods. 1 do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať návrh na zastavenie exekúcie, avšak žalobkyňa takýto návrh na zastavenie exekúcie nepodala. Žalovaný mal za to, že v konaní o návrhu povinnej (žalobkyne) na zastavenie exekúcie Okresný súd Žiar nad Hronom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávnym spôsobom posúdil zmluvný vzťah žalobkyne so žalovaným a tento vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský. Žalobkyňa sa žalovaným uzavrela dodatok, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pri jeho uzatváraní a plnení konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a teda súd na celé konanie nesprávnym spôsobom aplikoval ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keď mal postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov rozhodcovského rozsudku sp. zn. 13390/14 zo dňa 03.05.2014, dodatku k zmluve o pripojení - č. zmluvy A088889, reklamácie správnosti úhrady alebo kvality poskytnutej telekomunikačnej služby, uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19Er/628/2014 zo dňa 06.04.2016, konečného vyúčtovania pre povinného, odpovede na reklamáciu zo dňa 22.05.2012, SIM karty predloženej žalobkyňou, zmluvy o pripojení zo dňa 15.07.2003 ako aj z ostatného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 13390/14 zo dňa 03.05.2014 súd zistil, že týmto rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť žalovanému sumu 290,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 07.12.2012 až do zaplatenia a do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobkyni bola v tomto konaní ďalej uložená povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 99,07 Eur. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky tvoriacej súčasť dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.06.2011. Istina, na ktorej úhradu bola žalobkyňa v rozhodcovskom konaní zaviazaná pozostávala z neuhradených telekomunikačných služieb za mesiace jún až august 2012 vo výške 71,89 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 219,- Eur. Okrem dlžnej istiny bola žalobkyňa zaviazaná na úhradu úroku z omeškania vo výške 0,05% denne za obdobie od 07.12.2012 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov tohto konania.

7. Z dodatku k zmluve o pripojení - č. zmluvy A088889 súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila dňa 13.06.2011 ako podnikateľ fyzická osoba so žalovaným dodatok k zmluve o pripojení, ktorého predmetom bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu volanie do všetkých sieti 200+ a Volanie s. Víkend+, ako aj dohoda o predaji mobilného telefónu Sony Ericsson Vivaz Pro White za zvýhodnenú cenu 1,- Euro. Žalobkyňa sa zaviazala využívať služby žalovaného z podmienok uvedených v dodatku k zmluve o pripojení po dobu 24 mesiacov. Pre prípad, že tieto podmienky nedodrží bola žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 219,- Eur.

8. Z reklamácie správnosti úhrady alebo kvality poskytnutej telekomunikačnej služby súd zistil, že žalovaná doručila dňa 22.05.2012 reklamáciu. V tejto reklamácii žalobkyňa uviedla, že „vypadla karta v telefóne akurát v období keď som bola v Rakúsku. Nemala som možnosť sa dovolať nikomu a tak isto ani mne sa nemohol nikto dovolať. Zostala som tak úplne bez info o rodine doma, čo je dosť veľký dôvod na to, aby som tento výpadok reklamovala a narušilo mi to aj obchodné vzťahy. Vzhľadom na sumy, ktoré mesačne platím, žiadam o čiastočné vrátenie prípadne odrátanie poplatkov z faktúry“.

9. Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19Er/628/2014 zo dňa 06.04.2016 súd zistil, že týmto uznesením bola exekúcia vedená pod spisovou značkou EX 6692/2014 vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

10. Z konečného vyúčtovania pre povinného súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Anetta Demšová doručila žalobkyni konečné vyúčtovanie v exekučnom konaní EX 6692/14. V zmysle tohto vyúčtovania žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 605,21 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 290,89 Eur, úrokov vo výške 145,59 Eur, trov právneho zastúpenia v sume 53,16 Eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia v sume 16,50 Eur a trov konania v sume 99,07 Eur.

11. Z odpovede na reklamáciu súd zistil, že žalovaný reklamáciu žalobkyne zo dňa 22.05.2012 neuznal z dôvodu, že nie je možné preveriť, kedy prišlo k poškodeniu SIM karty.

12. Zo zmluvy o pripojení č. A0999999-0001 zo dňa 15.07.2003 súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalobkyňa sa zaviazala poskytovať žalobcovi za tieto služby dohodnuté úhrady.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 15.07.2003 došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť poskytovať žalobkyni telekomunikačné služby a žalobkyni vznikla povinnosť uhrádzať žalovanému cenu takto poskytnutých služieb. Dňa 13.06.2011 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu dodatku k uvedenej zmluve o pripojení, ktorým došlo v súlade s jeho čl. 3 bod 3.12 k zmene znenia samotnej zmluvy o pripojení. Na základe tejto zmluvy o pripojení žalovaný odpredal žalobkyni mobilný telefón Sony Ericsson Vivaz Pro White za zvýhodnenú cenu 1,- Euro. Na základe tohto dodatku bol žalobkyni aktivovaný účastnícky program - volanie do všetkých sieti 200+ a Volanie s. Víkend+, pričom žalobkyňa sa zaviazala využívať služby žalovaného za podmienok uvedených v dodatku k zmluve o pripojení po dobu 24 mesiacov a pre prípad, že tieto podmienky sa zaviazala uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 219,- Eur. Žalobkyňa dňa 22.05.2012 reklamovala žalovanému kvalitu ním poskytovaných telekomunikačných služieb, pričom žalovaný túto reklamáciu neuznal. Žalobkyňa následne prestala žalovanému uhrádzať paušálne platby za poskytované telekomunikačné služby dohodnuté v dodatku k zmluve o pripojení. Žalovaný si nárok na zaplatenie týchto úhrad spolu s nárokom na úhradu zmluvnej pokuty uplatnil v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Bratislave. Následne na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave dňa 16.04.2014, rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, sa žalovaným domáhal voči žalobkyni domáhal vymoženia 290,89 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Žiar nad Hronom následne najprv dňa 05.03.2015 poveril súdnu exekútorku Anettu Demešovú vykonaním exekúcie a neskôr uznesením č.k. 19Er/628/2014-55 vyhlásil exekúciu vedenú pod spisovou značkou EX 6692/2014 za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom práve od uvedeného rozhodnutia žalobkyňa odvodzovala aj svoj nárok uplatnený voči žalovanému.

24. Medzi žalobkyňou a žalovaným bolo naopak sporné tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluvný vzťah so žalovaným ukončila jednostranným právnym úkonom (výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy), ako aj jej skutkové tvrdenie o tom, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným mala postavenie spotrebiteľky.

25. Žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovanému predstavoval sumu, ktorá bola v prospech žalovaného vymožená v zastavenom exekučnom konaní. I keď žalujúca strana svoj nárok označovala ako náhradu škody a zároveň ako bezdôvodné obohatenie súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca je povinný žalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia. V tomto prípade - so zreteľom na to, ako a čím žalobkyňa vymedzila skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala jej nárok na zaplatenie požadovanej sumy - bolo pri rozhodovaní o jej žalobe potrebné posúdiť nielen existenciu jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj otázku, či žalobou uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona, resp. či nejde o škodu spôsobenú Okresným súdom Žiar nad Hronom pri výkone verejnej moci v konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/628/2014.

26. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

27. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, bolo treba, aby žalobkyňa preukázala, že medzi ňou a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t.j. aby preukázala, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že jej (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Všetky uvedené skutočnosti podľa žalobkyne vyplývajú z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19Eur/628/2014-55, ktorým je podľa jej názoru súd viazaný, pričom je viazaný aj právnou kvalifikáciou vzťahu medzi stranami sporu ako vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Tu je potrebné uviesť, že v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Výnimku z tejto zásady voľného hodnotenia dôkazov predstavuje ustanovenie § 193 C.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je súd pri rozhodovaní viazaný rozhodnutiami ústavného súdu o vyslovení nesúladu právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Ďalej je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Súd je taktiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Výpočet rozhodnutí, ktorými je súd viazaný je v ustanovení § 193 C.s.p. vymedzený taxatívne, pričom uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom medzi rozhodnutia vymedzené v ust. § 193 C.s.p. nepatrí, bolo povinnosťou súdu v tomto konaní skúmať nielen status žalobkyne ako spotrebiteľky, ale aj dôvodnosť nárokov žalovaného, ktoré si uplatnil v exekučnom konaní voči žalobkyni. Právnym dôvodom, o ktorý žalovaný opieral svoj nárok na úhradu mesačných paušálov za poskytovanie telekomunikačných služieb, ako aj zmluvnej pokuty nebol (ako sa mylne žalobkyňa domnievala) rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, ale samotná zmluva o pripojení č. A888889, ako aj dodatok k tejto zmluve zo dňa 13.06.2011, resp. porušenie povinností vyplývajúcich žalobkyni z týchto právnych úkonov.

28. In contrario, ak žalobkyňa chcela byť v konaní úspešná, bolo jej povinnosťou preukázať, že žalovaný nikdy nedisponoval pohľadávkou voči nej, ktorá by mala základ v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o pripojení a dodatkom k tejto zmluve, resp. musela by preukázať, že tento nárok zanikol skôr ako jeho uspokojením v zastavenom exekučnom konaní. 29. Nedôvodnosť nárokov, ktoré si žalovaný voči žalobkyni uplatňoval a ktorých uspokojením malo dôjsť k jeho bezdôvodnému obohateniu sa vyplývala podľa žalobkyne zo skutočnosti, že potom, čo žalovaný neuznal jej reklamáciu jeho služby ďalej nevyužívala a zmluvný vzťah jednostranne ukončila. Žalobkyňa taktiež poukazovala na svoj status spotrebiteľky v predmetnom zmluvnom vzťahu, ktorý mal vznik žalovaným uplatňovaných nárokov vylučovať. Ako už bolo uvedené, tvrdenie žalobkyne o jednostrannom ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným bolo žalovaným popreté, pričom žalobkyňa v priebehu celého súdneho konania nepredložila žiaden listinný dôkaz, ktorý by jej tvrdenia akýmkoľvek spôsobom preukazoval. Skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že služby žalovaného po reklamácii už viacej neužívala, ktoré preukazovala aj predložením nepoužitej náhradnej SIM karty do súdneho spisu, súd považoval vo vzťahu k predmetu konania za irelevantné. Poplatok za poskytovanie služieb žalovaným v rozsahu vymedzenom v účastníckom programe aktivovanom na základe dodatku k zmluve o pripojení bol stanovený ako poplatok paušálny, t.j. nezávislý od skutočného čerpania služieb. To znamená, že aj v prípade ak sa žalobkyňa rozhodla služby žalovaného potom, ako jej žalovaný neuznal reklamáciu, ďalej nevyužívať, nespôsobilo to zánik jej povinnosti uhrádzať ďalej mesačný poplatok v dohodnutej výške. Povinnosť uhrádzať ďalej mesačný poplatok za poskytovanie služieb žalobkyni samozrejme bez ďalšieho nezanikol ani podaním reklamácie.

30. Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani skutočnosť, že by zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným mal aj po uzatvorení dodatku k zmluve o pripojení charakter vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pojem spotrebiteľ je primárne definovaný v ust. 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a samotná zákonná definícia spotrebiteľa nevylučuje zo skupiny osôb podnikateľské subjekty. Stanovuje však podmienku, že osoba nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Definícia spotrebiteľských zmlúv, slúži k pochopeniu výkladu pojmu spotrebiteľ, kedy účelom ochrany spotrebiteľa je v zásade ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na chode trhového hospodárstva, avšak tento chod hospodárstva nekreujú svojou priamou podnikateľskou činnosťou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodovaciu prax Súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí Costea C110/14 uviedol, že jedna a tá istá osoba sa môže považovať za spotrebiteľa v rámci niektorých plnení a za predajcu alebo dodávateľa v rámci iných plnení. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalobkyňou. Táto skutočnosť vyplýva nielen z toho, že žalobkyňa sa samo ako podnikateľka v samotnej zmluve označila, ale aj z reklamácie, v ktorej reklamovala kvalitu služieb poskytovaných žalovaným. V tejto jednoznačne uviedla, že nemožnosť využívať služby žalovaného narušilo jej obchodné vzťahy. Z uvedeného je zrejmé, že telekomunikačné služby poskytované žalovaným žalobkyňa využívala na výkon svojej podnikateľskej činnosti a definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka nenapĺňa. Nakoľko žalobkyňu nie je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia možné považovať za spotrebiteľku nemôže sa domáhať ochrany spotrebiteľa v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta dojednaná medzi stranami sporu v dodatku k zmluve o pripojení spĺňa všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami § 540 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj § 300 a nasl. Obchodného zákonníka, nemožno plnenie prijaté titulom úhrady zmluvnej pokuty považovať za plnenie bez právneho dôvodu, resp. za plnenie prijaté z neplatného právneho úkonu a to obzvlášť s poukazom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa svoje povinnosti vyplývajúce z dodatku k zmluve o pripojení neuhradením mesačných paušálov od júna do augusta 2012 porušila.

31. Z uvedeného je zrejmé, že plnenia prijaté žalovaným pred zastavením exekučného konania pozostávajúce z úhrad neuhradených mesačných paušálov, ako aj z úhrady zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania z oboch týchto peňažných nárokov nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného a u žalovaného neexistuje povinnosť ich vrátiť žalobcovi. Rovnako nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie tie plnenia prijaté žalovaným, ktoré tvorili náhradu trov exekučného konania, t.j. náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného v exekučnom konaní ako aj náhradu súdneho poplatku za vydanie poverenia, nakoľko ich prijatím nedošlo na strane žalovaného k zväčšeniu jeho majetku, ale iba k náhrade ním vynaložených výdavkov.

32. Súd samozrejme preskúmal skutkové tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe ako aj v priebehu konania, aj z hľadiska jej prípadného nároku na náhradu škody.

33. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú existencia protiprávneho úkonu, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť naplnené súčasne. Pri skúmaní naplnenia týchto predpokladov vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobkyňou voči žalovanému súd musí po vykonanom dokazovaní konštatovať, že tieto naplnené neboli. Ako už bolo uvedené jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.

34. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

35. Pokiaľ v exekučnom konaní došlo po vymožení exekvovanej pohľadávky k jeho zastaveniu z dôvodu neprípustnosti, ktorú tento súd vzhliadol v neexistencii platného exekučného titulu, možno vymoženie pohľadávky považovať za škodu na strane povinného iba v takom prípade, ak predmetná pohľadávka nemala oporu v hmotnom práve, t.j. ak v čase jej vymoženia neexistovala. V opačnom prípade vymožením pohľadávky na strane povinného (v tomto prípade žalobkyne) nemohlo dôjsť k zmenšeniu jej majetkových hodnôt, keďže zmenšenie jej majetkového hodnôt, ktoré nastalo odpísaním peňažných prostriedkov z účtu došlo zároveň aj k zániku reálne existujúceho záväzku. Za škodu utrpenú žalobkyňou v predmetnom exekučnom konaní vedenom na okresnom súde Žiar nad Hronom by naopak bolo možné považovať tú časť peňažných prostriedkov, ktoré boli žalobkyni odpísané z jej účtu na úhradu trov exekučného konania a trov právneho zastúpenia žalovaného (ktorý v exekučnom konaní vystupoval ako oprávnený). V takomto prípade však neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom samotnej škody. Pokiaľ Okresný súd Žiar nad Hronom exekúciu zastavil v dôsledku toho, že dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bola exekúcia vykonávaná nie je exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku, je nutné zároveň konštatovať, že takáto skutočnosť musela a mala byť známa už súdnemu exekútorovi z návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj súd už pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a exekučné konanie malo byť zastavené postupom podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. poverenie nemalo byť súdom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vôbec vydané a k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu žalobkyne by nikdy nedošlo. Tu je však potrebné poznamenať, že pokiaľ k majetkovej ujme na strane žalobkyne došlo v dôsledku konania súdneho exekútora, resp. súdu v exekučnom konaní, ako subjekt zodpovednosti za škodu prichádza do úvahy samotný súdny exekútor (§33 ods. 1 Exekučného poriadku), resp. v súlade s ustanoveniami zákona č. 513/2004 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát, avšak nie žalovaný.

36. Na základe všetkých uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).