Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-125-2017.pdf
PDF · 112.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/125/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 1, Česká republika, proti žalovanej H. Y., nar.XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 284,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.3.2017 č.k. 18C/133/2013-92 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výrokov o čiastočnom zastavení konania a o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením spotrebiteľov Slovenska, o.z..
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením spotrebiteľov Slovenska, o.z. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom v Banskej Bystrici priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove nepriznal náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli exekučné súdy. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom. Na tento právny vzťah je preto potrebné použiť okrem ustanovení Zákona o zmenkách a šekoch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve a ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR. V tomto konkrétnom prípade posúdil súd za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení zmenky, ako aj následne vystavenú zmenku. Dohoda o vyplnení zmenky je podľa súdu prvej inštancie neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to podľa čl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky
- zmenkového úroku 0,25 % denne. Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú podľa § 53 ods. 1 OZ neplatné, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňujú vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o vyplňovacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Tento právny úkon a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa § 39 a § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, rozpor so zákonom, resp. snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek obísť tieto zákonné ustanovenia spotrebiteľského práva zamerané na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa, a to aj súdom v každom štádiu konania. Súd prvej inštancie preto návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania strán rozhodol podľa § 255 C.s.p., Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, trovy konania nepriznal, keďže doručil oznámenie o vystúpení z tohto konania. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom v Banskej Bystrici, vystupovalo v konaní do 1.7.2016 v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, o ktorého vstupe do konania súd už vzhľadom na novú právnu úpravu Civilného procesu nerozhodoval. Do tohto obdobia združeniu ako vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania, náhradu ktorých mu priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p..
3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením spotrebiteľov Slovenska, o.z., podal včas odvolanie žalobca. Navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby bolo žalobe vyhovené a uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania. Uviedol, že strany sporu v priebehu konania nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Podľa § 120 O.s.p., dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré boli navrhnuté. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany žalovanej nebolo v tomto smere žiadnych námietok a neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania a v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie dôkazy, ktoré strany nenavrhovali. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nijako nedovolával a pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozšíril okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný prehľad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd prvej inštancie vychádzal z podľa neho nesporných skutočností a za nesporné považoval to, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzavrela zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania, súd tieto údajne nesporné fakty abstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Účastníci sa k tomu nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou ustanovení Zákona o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej, žalovaná nesie v tomto dôkazné bremeno a nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na viaceré rozhodnutia súdov súvisiace s prejednávanou problematikou. Zdôrazňuje, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške v čase jej vyplnenia. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon nelimituje použitie len istého druhu zmeniek ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod.. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Poukázal ďalej na nesúlad ust. § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR. Pre oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené po 1.1.2015 je povinnosťou vedľajšieho účastníka, ktorý vstupuje do konania s vlastného podnetu, súčasne s oznámením o vstupe do konania predložiť konajúcemu súdu aj súhlas účastníka konania, inak súd na oznámenie o vstupe do konania neprihliadne. Vedľajší účastník je povinný spolu s oznámením o vstupe do konania predložiť aj súhlas osoby, popri ktorej do konania vstupuje. Predmetom súdneho konania nie je konanie, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné, podľa jeho názoru, pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Od 1.7.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý inštitút vedľajšieho účastníctva upravuje ako inštitút intervenienta. C.s.p. neobsahuje v právnej úprave intervencie podobné ustanovenia ako tomu bolo v prípade § 93 ods. 2 O.s.p.. Právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, keďže ide o nový inštitút zavedený do právnej úpravy, ktorý je odlišný od pôvodného vedľajšieho účastníctva a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemá nový súhlas žalovanej. Podľa žalobcu nemôže vystupovať v tomto konaní ani ako iný subjekt. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie § 362 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379 - § 381 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
6. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.
7. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 v ust. § 120 upravoval dôkaznú povinnosť. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy aké navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo Všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu. Za takejto situácie súd prvej inštancie musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie. Uvedená povinnosť súdu je v súčasnej právnej úprave civilného procesu zákonom č. 160/2015 Z. z. zakotvená v ust. § 295, v zmysle ktorej súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V takomto prípade súd aj bez návrhu obstará alebo takýto dôkaz zabezpečí.
8. V exekučnom konaní vedeným pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 21Er/883/2010 bolo ustálené, že nárok pôvodného veriteľa z predmetnej zmenky zabezpečujúcej nárok z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 4.5.2009 má spotrebiteľský charakter, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre neplatnosť rozhodcovskej doložky.
9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
10. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od zavinenia veriteľa.
11. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
12. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila len zabezpečovacia zmenka so zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval, keďže v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na sumu 900,- eur je neprípustná.
13. Preto aj z uvedenej právnej normy je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Teda, ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom prípade so Zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Keďže predmetná úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý v súlade s ust. § 4 ods. 6 zakazoval splnenie dlhu zmenkou a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou bolo prípustné iba do výšky 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda, ak k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, je potrebné túto vyhodnotiť ako neplatnú pre rozpor s ust. § 39 OZ.
14. Na podporu tohto návrhu je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 vo veci C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej čl. 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
15. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS, spotrebiteľovi musí byť poskytnutá.
16. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
17. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si žalovaná bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršila svoje zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj o výroku o trovách konania žalovanej a vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ ako vecne správne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
20. K odvolacej námietke žalobcu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska , o. z., do konania, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
21. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
22. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami platí princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov.
23. Okrem toho platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti jeho účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.
24. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
25. Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 11.11.2014, bolo súdu prvej inštancie doručené podanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, ktorým uvedené občianske združenie oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p..
27. Dňa 28.1.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní, avšak súd prvej inštancie o predmetných námietkach doposiaľ nerozhodol.
28. Vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. (princíp justifikácie účinkov procesných úkonov) o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je potrebné rozhodnúť, keďže tak ustanovoval § 93 ods. 3 O.s.p., účinný v čase vznesenia námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.
29. Úlohou prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o námietkach neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní. V prípade, ak vysloví, že vedľajšie účastníctvo vyššie uvedeného subjektu je v predmetnom konaní prípustné, bude potrebné následne rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka.
30. Je povinný primárne zohľadniť skutočnosti, na ktoré vyššie poukazoval odvolací súd, ako aj čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorého sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných mechanizmov, aby sa predchádzalo súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Práve vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa svojou aktivitou.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).