Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-266-2015.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Subarea
8C/266/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: UNICOR spol. s r.o., Harmincova 1/B, 841 01 Bratislava, IČO: 35 800 810, zast.: JUDr. Martina Orlíková, advokátka, Saratovská 6, 841 02 Bratislava proti žalovaným: 1. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXXX/XC, XXX XX W., 2. H. T.Ý., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX, XXX XX H., obaja zast. Advokátska kancelária JUDr. Eva Mišíková, s. r. o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 1.177,80 EUR a 822,20 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žalobcovi bude po právoplatnosti uznesenia v r á t e n ý súdny poplatok vo výške 113,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.06.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 1.177,80 EUR s príslušenstvom a žalovaného v 2. rade na zaplatenie 822,20 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že poskytol svojmu zamestnancovi, otcovi žalovaných, ktorý zomrel dňa 23.03.2014, zálohu vo výške 5.000,- EUR. Poručiteľ za života vrátil žalobcovi 3.000,- EUR. Žalobca si dlžnú sumu uplatňoval od žalovaných ako dedičov poručiteľa, pričom podľa veľkosti dedičských podielov vyplývajúcich z osvedčenia o dedičstve si od žalovaného v 1. rade uplatňoval nárok v rozsahu 58,89% a od žalovaného v 2. rade v rozsahu 41,11%.
Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, spochybňovali samotnú existenciu uplatňovanej pohľadávky, a preto nemohlo ísť ani o dlh, ktorý by prechádzal na zákonných dedičov poručiteľa. Zároveň poukázali na § 35 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého by v prípade vzniku záväzku poručiteľa voči žalobcovi tento zanikol najneskôr smrťou poručiteľa, a preto je vylúčený jeho prechod na žalovaných ako dedičov. V závere uviedli, že poručiteľovi vznikol za jeho života záväzok voči H. O. ako veriteľovi titulom finančnej pôžičky. Uvedený dlh ako jediný mali žalovaní za preukázaný a tento uhradili v rozsahu, v akom zaň zodpovedali, čo preukazovali dohodou o urovnaní uzavretou dňa 17.08.2015. Za prípadné ďalšie dlhy poručiteľa v súlade s § 470 Občianskeho zákonníka nezodpovedajú.
Žalobca prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 14.05.2018 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že dohoda o urovnaní bola vzhľadom na dátum uzatvorenia vyhotovená účelovo po tom, ako bol žalovaným doručený návrh na začatie konania. Svedčí o tom aj skutočnosť, že suma, ktorú žalovaní podľa dohody o urovnaní vyplatili, zodpovedá čistej hodnote dedičstva. Dohoda o urovnaní bola uzavretá takmer rok po tom, ako bolo dedičské konanie právoplatne skončené, pričom pohľadávka veriteľa nebola zahrnutá do pasív dedičstva. O dlhu poručiteľa v priebehu dedičského konania dedičia nevedeli a dlh vyšiel podozrivo najavo až po tom, čo sa žalovaní dozvedeli, že žalobca adresoval súdu žalobu o zaplatenie 2.000,- EUR s príslušenstvom. Podľa žalobcu tak mali existovať dôvodné pochybnosti o tom,
že dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Mal za to, že dohoda o urovnaní bola uzavretá účelovo, aby žalovaní mohli uplatniť námietku, že ako dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Žalovaní prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 07.06.2018 vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby a uplatňovali si nárok na náhradu trov konania. K dôvodom späťvzatia žaloby uviedli, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom fiktívnosti dohody o urovnaní. To, že vyplatená suma je presne vo výške hodnoty dedičstva, je pochopiteľné, keďže žalovaní zodpovedali za dlhy poručiteľa práve v tejto výške. Rovnako nie je relevantné, že dlh nebol zahrnutý do dedičstva ani to, že dohoda o urovnaní bola uzavretá rok po konaní dedičského konania. Ani nárok žalobcu nebol zahrnutý do pasív dedičstva a o jeho existencii upovedomil žalovaných až listom zo dňa 28.01.2015, teda tiež nie bezprostredne po skončení dedičského konania. Naviac žalovaní od počiatku existenciu nároku žalobcu spochybňovali.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil svoje právo disponovať s podanou žalobou, ktorú vzal v celom rozsahu späť, súd konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby nebol potrebný.
Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Keďže konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby doručené pred prvým pojednávaním a žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 120,- EUR, súd nariadil vrátiť žalobcovi súdny poplatok krátený o 1 %, najmenej 6,70 EUR, t. j. vo výške 113,30 EUR.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným § 256 ods. 1 CSP. Z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, a preto mu vzniká povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Znamená to, že priznať náhradu trov konania v prípade späťvzatia žaloby žalobcovi možno len vtedy, ak je preukázaná existencia takého zavineného správania žalovaného, ktoré bolo dôvodom samotného späťvzatia žaloby. Žalobca považoval dohodu o urovnaní uzavretú dňa 17.08.2015 medzi veriteľom H. O. a žalovanými za účelovú, aby mohli vzniesť námietku, že ako dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal. Dohoda o urovnaní bola uzavretá dňa 17.08.2015 (podpisy na dohode sú notársky osvedčené), pričom žaloba s výzvou na vyjadrenie bola doručená žalovaným až dňa 21.08.2015, resp. 22.08.2015. Nebolo tak preukázané, že by v čase uzavretia dohody o urovnaní už žalovaní mali vedomosť o tomto konaní. Rovnako nie je dôvodná námietka, že vyplatená suma v zmysle dohody o urovnaní presne zodpovedá čistej hodnote dedičstva. Keďže táto dohoda bola uzavretá až po právoplatnom skončení dedičského konania, cena nadobudnutého dedičstva, do výšky ktorej žalovaní zodpovedali za dlhy poručiteľa, im bola známa, a preto je dôvodné, že z týchto skutočností vychádzali pri uzavretí dohody o urovnaní. Súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovaných, že je irelevantné, že pohľadávka H. O. nebola zahrnutá do pasív dedičstva, nakoľko ani žalobcom uplatňovaná pohľadávka
doň nebola zahrnutá. Navyše žalovaní od začiatku konania rozporovali samotnú existenciu pohľadávky žalobcu. Súd na účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby prihliada len na procesné zavinenie na zastavení konania a nezaoberá sa tým, či by v prípade ďalšieho vedenia konania bol žalobca úspešný. Uzavretie dohody o urovnaní zo dňa 17.08.2015 nemá priamy súvis s prejednávaným sporom, a preto nemohlo ísť o také správanie žalovaných, ktorým by zavinili zastavenie konania, v dôsledku čoho by im prípadne vznikla povinnosť nahradiť trovy konania. Z uvedeného dôvodu súd dospel k názoru, že práve žalobca späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. O výške trov súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.