Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/401/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanej: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. D. XXXX/ XX, N. E., o zaplatenie 230,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 7C/577/2015-47 zo dňa 18. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 49,47 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 8.12.2012 do zaplatenia.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 04316112 dňa 13.12.2011. Na základe tejto zmluvy spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku v celkovej výške 492,21 eura. Žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť v 10 mesačných splátkach po 61,29 eura. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na to, že tieto náležitosti neboli splnené, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšku poskytnutého úveru bez zmluvných úrokov prípadne poplatkov. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 492,21 eura. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná zaplatila 595,93 eura. Ako bolo vyššie uvedené, predmetná zmluva je bez poplatkov a úrokov a vzhľadom k tomu, že žalovaná zaplatila viac než mala, preto súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP. Úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto jej ich náhradu súd nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákon o

spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom s cieľom účinným spôsobom informovať spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, na základe čoho by spotrebiteľ mohol lepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalobcovi z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, v čom bola podľa názoru súdu zmluva v danom prípade uzavretá v rozpore s citovaným zákonom a prečo podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ mal súd za to, že táto zákonná náležitosť je splnená len v prípade, ak by súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom, aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky, žalobca poukazuje na to, že takýto súdny výklad § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/481ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/1021EHS (ďalej len smernica), ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku práve ZoSÚ. Žalobca v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C- 42/15 v súvislosti s uvedením výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny.

3. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C- 42/15 ďalej judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napríklad neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Súdny dvor Európskej únie v predmetnom rozhodnutí ďalej judikoval, že za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Vzhľadom k vyššie uvedenému má žalobca za to, že posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ a smernicou, a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

4. Zároveň žalobca nesúhlasí s posúdením veci, že žalovanej bola poskytnutá pôžička v sume 492,21 eura, pričom žalovaná zaplatila sumu 595,93 eura. Kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 645,40 eura. Nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 153,19 eura, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanej bola následne poskytnutá suma vo výške 492,21 eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaná celkovo uhradila sumu 595,93 eura, tzn. akontáciu a približne 7 splátok. Suma úhrad vo výške 595,93 eura, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky, zahŕňa úhradu akontácie, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (492,21 eura). Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá čistá suma pôžičky vo výške 645,40 eura a nie v sume 492,21 eura, ako uvádza súd. Suma 492,21 eura predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v sume 595,93 eura.

5. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a v zmysle § 388 ho zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle § 389 ods. 1 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatnil vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 51,01 eura.

6. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bolo preto potrebné v časti zmeniť.

8. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov síce nedospel čiastočne k správnym skutkovým zisteniam (akontáciu nesprávne započítal ako splátku úveru), ale vec správne právne posúdil. Vzhľadom na to, že žalovaná si listiny doručované súdom preberala, prevzala si aj rozsudok a podané odvolanie žalobcu. Skutočnosti namietané žalobcom v odvolaní nespochybňovala, neuvádzala, že by vrátila vyššiu sumu ako uvádzal žalobca, odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a preto nepovažoval ani za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 .

9. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcu zamietol v podstate z dôvodu, že vychádzal zo zistenia, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 492,21 eura, vrátila žalobcovi 595,93 eura, zaplatila mu teda viac, ako jej bolo poskytnuté. Súd prvej inštancie vyhodnotil poskytnutú pôžičku ako bezúročnú a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávne započítal akontáciu vo výške 153,19 eura, ktorú na základe zmluvy poskytla samotná žalovaná na nákup tovaru ako splátku poskytnutej pôžičky. Žalovaná nevrátila žalobcovi z celkovo poskytnutej pôžičky 492,21 eura sumu 595,93 eura, ale vrátila mu 442,74 eura. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že by zmluva o pôžičke neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 13.12.2011 bola medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. uzavretá zmluva o pôžičke č. 04316112 dňa 13.12.2011. Na základe tejto zmluvy spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku v celkovej výške 492,21 eura na kúpu nábytku značky SS Dante s celkovou kúpnou cenou 645,40 eura. Zvyšok kúpnej ceny 153,19 eura zaplatila žalovaná ako akontáciu predávajúcemu. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť v 10 mesačných splátkach po 61,29 eura. Z písomného prehľadu splátok založených v spise (č.l. 7) vyplýva, že úhrada akontácie 153,19 eura je uvedená v časti zaplatených úhrad. Žalobca v odvolaní namietal, že táto platba je síce v evidencii úhrad, ale žalovaná ju nezaplatila žalobcovi, ale predávajúcemu, od ktorého si prevzala tovar a nebolo preto dôvodným uvedenú sumu započítavať na úhrady úveru žalovanou. Žalovaná uvedené tvrdenie žalobcu v odvolaní nenamietala, neuvádzala, že by žalobcovi zaplatila aj uvedenú evidovanú úhradu 153,19 eura, preto odvolací súd považoval tvrdenie žalobcu (o nezaplatení sumy 153,19 eura žalovanou žalobcovi) za nesporné a zaviazal žalovanú zaplatiť rozdiel medzi poskytnutou sumou pôžičky a vrátenou sumou pôžičky. Žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 492,21 eura, z tejto sumy vrátila 442,74 eura, je preto povinnosťou žalovanej vrátiť žalobcovi ešte sumu 49,47 eura.

12. Odvolací súd zároveň priznal žalobcovi právo aj na zaplatenie zákonného ročného úroku z omeškania dlžnej sumy. Žalobca preukázal, že žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania od 8.12.2012. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 28.11.2012 (č.l.5), na plnenie jej poskytol lehotu 3 dní. Uvedené tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaná nespochybňovala, žalobu s prílohami si prevzala 12.1.2016 (doručenka č.l. 10), preto odvolací súd nárok žalobcu na priznanie úroku z omeškania z dlžnej sumy považoval rovnako za nesporný.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 v časti priznanej istiny s príslušenstvom zmenil.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

16. V danej veci bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená zmluva o pôžičke dňa 13.12.2011, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžičke vo výške 492,21 eura. Pôžičku sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 10 mesačných splátkach po 61,29 eura pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 63,83 %. ZoSÚ vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo- právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok, sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Podľa názoru súdu zákonodarca pristúpil k prijatej právnej úprave po predchádzajúcich skúsenostiach, kedy bolo bežné, že veriteľ si započítaval splátky najprv na úroky, poplatky a rôzne sankcie a až naposledy na istinu (nebolo to v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka), čo ale spôsobovalo neprimerané zadlžovanie spotrebiteľov a narastanie ich dlhu. Pre spotrebiteľa (dlžníka) je dôležité, aby sa splátka započítava proporcionálne na všetky zložky, t.j. istinu a aj úroky a nie v prevažnej miere najprv na úroky a poplatky a až neskôr na istinu, pretože takýto spôsob započítavania splátky zvyšuje celkovú cenu plnenia. Predložená úverová zmluva zo dňa 13.12.2011 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára výhodnosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcu za poskytnutý úver. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj ďalšie náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to obsahovať samotná zmluva. Ak žalobca tvrdí, že predloží spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR vo svojom rozsudku zo dňa 29.11.2017 sp. zn. 7Cdo 128/2016 a 7Sžo 61/2015 z 28.06.2016.

17. Je pravdou, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej, súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

18. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

19. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.04.2008). Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou, je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od 01.05.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny v časti zamietnutia žaloby v rozsahu uplatnených úrokov a poplatkov potvrdil.

21. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 2 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 58% (bola v odvolacom konaní úspešná v rozsahu 79% a žalobca v rozsahu 21%, z celkovej uplatnenej sumy 230,03 eura bola žalobcovi priznaná suma 49,47 eura). Vzhľadom na to, že žalovanej ale žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .