Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/622/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Elfrída Buchananová, zast.: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, proti žalovanému: Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/ XX, I., zast: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Štefánikova 84, Nitra, o zaplatenie 25 876,20 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.215 eur s 5,25%-ným úrokom z omeškania ročne od 9.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III.Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške 1.152,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 25.876,20 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalovaný bol obvinený za prečin podvodu v súvislosti so spísaním notárskej zápisnice zo dňa 24.1.2008, ktorou došlo v prospech žalovaného k nezákonnému vydržaniu vlastníckeho práva k pozemku kat. úz. O. I., parc. registra „C„ č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 1281m2 v podiele 1/1, vedená na LV č. XXXX. Žalobca si uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody, bol odkázaný na občianskoprávne konanie Suma 25.876,20 eura bola zistená znaleckým posudkom Ing. O..

2.Okresný súd vo veci vydal dňa 22.9.2015 platobný rozkaz č.k. 19RO/24/2014-41, proti ktorému podal žalovaný odpor, kde uviedol, že nie je jasné kto je vlastníkom nehnuteľností, či je to SR alebo žalobkyňa, zastúpená SPF. V súčasnosti je vlastníkom nehnuteľnosti S. E.. Otázna je aj výška škody, keď v trestnom konaní znalec Ing. O. stanovil hodnotu pozemku na 520 eur, až následne na základe žiadosti o doplnenie bol vyhotovený dodatok k znaleckému posudku, kde znalec stanovil cenu 25.876,20 eura. Nehnuteľnosť sa nenachádza v platnom územnom pláne obce I., nie je považovaná za stavebnú parcelu.

3.Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bola riešená v konaní 12C/219/2009, kde bolo rozhodnuté tak, že nehnuteľnosti neprešli na štát. Na správe katastra Nitra prebieha konania C3/2010, kde sa rieši zápis vlastníckeho práva v prospech štátu. Týka sa to parcely, ktorá bola vytvorená z pôvodných parciel zapísaných v PKV. Aj v tomto konaní žalobca namieta, že nehnuteľnosti neprešli na štát. SPF ako zástupca neznámeho vlastníka podal návrh o zaplatenie sumy 25.876,20 eura s prísl. z titulu náhrady škody,

ktorá bola spôsobená neznámemu vlastníkovi protiprávnym konaním žalovaného, ktoré spočívalo v protiprávnom vydržaní vlastníckeho práva k parc. XXXX/XXX orná pôda o výmere 1.281m2, v kat. úz. O. I.. Žalobca sa domáha náhrady škody s poukazom na § 420 ods. 1 OZ, tvrdí že došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti s poukazom na § 415 OZ. V zmysle trestného rozkazu OS Nitra sp. zn. 2T/38/2013 bol žalovaný uznaný vinným, teda došlo k porušeniu právnej povinnosti, došlo ku vzniku škody, existuje tu príčinná súvislosť, ako aj zavinenie a všetky predpoklady vzniku škody sú splnené. Konanie 12C/2019/2009 sa týkalo pôvodných pozemno-knižných parciel XXXX/X a XXXX/X, z ktorých bola vytvorená aj sporná parcela. Je pravdivý zápis v LV v prospech neznámeho vlastníka, ten platí až pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak žalovaný tvrdí opak na ňom je dôkazné bremeno, aby to preukázal. Čo sa týka výšky uplatnenej škody žalobca vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní.

4.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na veľké rozdiely v znaleckých posudkoch, kde znalec najskôr určil 520 eur potom 25.876,20 eura. V čase predaja sa nejednalo o stavebný pozemok. Žalovaný previedol nehnuteľnosti na S. E. darovacou zmluvou. Trval na podanom odpore. Žalovaný chcel zosúladiť stav skutkový so stavom právnym. Nevyhotovoval žiadnu fiktívnu listinu. Skutočnosti, ktoré uvádzal do notárskej zápisnice uviedol tak ako sa podľa neho stali, ako to podľa neho bolo. Notársku zápisnicu akceptoval aj kataster, zapísal na základe nej vlastnícke právo v prospech žalovaného. Proti trestnému rozkazu podal žalovaný odpor, potom však keďže nechcel aby sa celé konanie ďalej naťahovalo, odpor zobral späť a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Žalovaný zotrváva na tom, že prechod vlastníckeho práva v jeho prospech bol legálny, že nič neporušil. Kataster má k dispozícii dokumentáciu, videl že je zapísaná D. G. v PKV. Napriek tomu zapísal žalovaného ako vlastníka. V odpore namietal vlastnícke právo žalobcu, poukazoval na výpoveď JUDr. S. pred vyšetrovateľom, ktorá v tom čase konala za SPF, z jej výpovede vyplýva, že sami si neboli istí kto je vlastníkom nehnuteľností, či SR alebo neznámy vlastník zastúpený SPF. Uviedla vo výpovedi svoj právny názor, že nehnuteľnosti patria SR v zastúpení SPF. SPF sa môže domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu. Potom by otázka riešenia náhrady škody bola medzi žalovaným a p. E..

5.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že čo sa týka náhrady škody, nie je až taká ako je uvedené v spise. K pozemku nebol žiadny prístup ani cesta, pozemok daroval S. E., za peniaze, za 40.000 Sk.

6.Svedok S. E. na pojednávaní uviedol, že od žalovaného nadobudol pozemok, ktorý sa nachádzal hneď vedľa jeho pozemku. Bol to pozemok zarastený, bez prístupovej cesty, bez inžinierskych sietí. Spýtal sa žalovaného aké má s pozemkom plány. Dohodli sa, uzatvorili darovaciu zmluvu, zaplatil mu 40.000 Sk. K tejto sume dospeli tak, že vychádzal z kúpnej ceny, za ktorú kupoval svoj pozemok a vypočítal alikvótnu časť ako hodnotu pozemku. Čo sa týka stavu pozemku, bol to háj, bolo to smetisko. Vyviezlo odtiaľ 4-5 tatroviek. Čo sa týka nejakých sporov ohľadne pozemku k tomu sa vyjadriť nevedel. Žalovaný mal list vlastníctva. Kúpil iba jeden pozemok, vlastnil iba jeden pozemok od p. S.. Dom začal stavať v r. 2008. Na pozemku žalovaného sa nedalo nič postaviť, pozemok bol nepoužiteľný, jeho jediný význam bol ten, že sa pričlenil k jeho pozemku. Na Obecnom úrade sa bol pýtať, pozemok žalovaného nebol určený na zastavanie, bol mimo územného plánu obce.

7.Svedka Ing. Y. O. sa na pojednávaní k svojmu znaleckému posudku nevedel vyjadriť.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán ich zástupcov, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a žalobou, výzvou na zaplatenie , uznesením, trestným rozkazom, uznesením ORPZ Nitra o začatí trestného stíhania, uplatnením nároku na náhradu škody, výpisom z LV XXXX, dodatkom č. 1 k ZP, znaleckým posudkom č. 144/2011, odporom, notárskou zápisnicou - darovacou zmluvou, stanoviskom Obce I., odborným vyjadrením, informatívnou kópiou mapy , spisom Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/38/2013, spisom z katastra 540/08, spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/219/2009, katastrálnym spisom C3/10, vyjadrením, rozsudkom KS v Nitre 11S/17/2011, NS SR 1Sžr/93/2012, rozhodnutím SK Nitra C 3/2010 a zistil tento skutkový a právny stav:

Uznesením OR PZ v Nitre ČVS: ORP-1066/OEK-NR-2010 JP zo dňa 25.10.2011 bolo začaté trestné stíhanie proti žalovanému, ktorý bol obvinený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že dňa 24.1.2008 na Notárskom úrade v Nitre u notárky Mgr. D. L. vyhlásil v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 OZ, že

nadobúda vlastnícke právo vydržaním nehnuteľnosti v kat. úz. O. I. a to k pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 1.281m2, pôvodne časť pozemno-knižnej parc. č. XXXX/X roľa o výmere 12.465m2, zapásaná v PK vložke č. XXX, pričom pri svojom vyhlásení uviedol neúplné a nepravdivé údaje na základe ktorých bola v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. g) notárskeho poriadku spísaná notárska zápisnica č. N25/2008, Nz3025/2008, ktorou bolo následne notárom osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti a táto bola s ostatnými dokladmi predložená Správe katastra Nitra, ktorá v konaní pod č. Z 540/08 dňa 25.7.2008 zapísala uvedenú nehnuteľnosť v prospech žalovaného čím sa na škodu cudzieho majetku obohatil a spôsobil tak Slovenskej republike spolu vo výške 25.900 eur.

Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k. 2T/38/2013-295 zo dňa 19.4.2013, právoplatného dňa 18.6.2013, uznaný vinným, že dňa 24.1.2008 na Notárskom úrade v Nitre u notárky Mgr. D. L., H. ulica č.XX v J. vyhlásil v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 OZ, že nadobúda vlastnícke právo vydržaním k nehnuteľnosti v katastrálnom území O. I. a to k pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 1.281m2, ktorá bola pôvodne evidovaná ako časť pozemno-knižnej parc. č. XXXX/ X roľa o výmere 12.465m2, zapásaná v PK vložke č. XXX, pričom pri svojom vyhlásení uviedol neúplné a nepravdivé údaje ohľadom splnenia podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, o čom bola spísaná notárska zápisnica č. N25/2008, NZ 3025/2008, ktorou bolo následne notárom osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti a táto bola s ostatnými dokladmi predložená Správe katastra Nitra, ktorá v konaní pod č. Z 540/08 dňa 25.7.2008 zapísala uvedenú nehnuteľnosť v prospech žalovaného, čím sa na škodu cudzieho majetku obohatil a spôsobil tak Slovenskej republike škodu vo výške 25.876,20 eura, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, tým spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Z uznesenia Okresného súdu Nitra, č.k. 2T/38/2013-320 zo dňa 27.6.2013 súd zistil, že poškodená žalobkyňa, zastúpená SPF bola odkázaná na občianske súdne konanie so svojím nárokom na náhradu škody.

Žalobkyňa ako nezistený vlastník zastúpený SPF si v priebehu trestného konania uplatnila náhradu škody vo výške 25.876,20 eura, vyplýva to z jej listu zo dňa 22.1.2013 adresovaného OR PZ v Nitre.

V súčasnosti žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, vyplýva to z LV č. XXXX, kde ako vlastník sporných nehnuteľností v podiele 1/1 je zapísaný S. E.. Nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 3.12.2008 žalovaný previedol na S. E.. Darovacia zmluva bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice zo dňa 3.12.2008, kde hodnota darovanej nehnuteľnosti bola dohodnutá na sumu 40.000 Sk.

V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok k otázke všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Tento vypracoval Ing. Y. O. pod č. 144/2011, kde stanovil hodnotu nehnuteľnosti na 520 eur. Vyšetrovateľom bol požiadaný o doplnenie znaleckého posudku z dôvodu, že cena za 1m2 v sume 0,4040 eura je neúmerne nízka v porovnaní s cenami nehnuteľností, za ktoré sa predávali v dotknutej lokalite a v čase spáchania skutku priamo susediace nehnuteľnosti.

Ing. Y. O. vypracoval dodatok č. 1 k znaleckému posudku, kde stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 25.876,20 eura.

Zo stanoviska obce I. zo dňa 27.7.2011 súd zistil, že parc. č. XXXX/XXX kat. úz. O. I. sa nenachádzala v platnom územnom pláne obce I. a v zmysle stavebného zákona nebola považovaná za stavebnú parcelu. Parc. č. XXXX/XXX bola zaradená do územného plánu obce I. na individuálnu bytovú výstavbu v r. 2012, čo súdu oznámila obec I. listom zo dňa 3.11.2016.

Z odborného vyjadrenia Ing. Q. N. zo dňa 2.7.2017 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 24.1.2008 sa pohybovala na úrovni okolo 15eur/m2, pri výmere 1.281m2 je hodnota predmetných nehnuteľností 19.215 eur.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/219/2009 súd zistil, že na súde prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rozsudkom č. k. 12C/219/2009-123 zo dňa 12.5.2010 právoplatného dňa 13.8.2010 súd žalobu zamietol, konanie sa týkalo parc.č. XXXX/X a XXXX/X, z

ktorých bola vytvorená sporná nehnuteľnosť a v tomto konaní bolo konštatované, že nebol preukázaný prechod vlastníckeho práva na štát, žalobcom bola SR - zast. SPF.

Na Správe katastra Nitra prebiehalo pod sp. zn. C 3/2010 konanie o vydanie nehnuteľností. Správa katastra zastavila konanie na vydanie rozhodnutia nadobudnutia vlastníctva inou osobou - štátom. Krajský súd v Nitre rozsudkom 11S/17/2011-46 zo dňa 11.10.2011 zrušil rozhodnutie Správy katastra Nitra zo dňa 26.4.2010 č. C 3/2010-34 a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil. V rámci ROEP v kat. území O. I. komisia odmietla uznať vlastníctvo štátu a žalobkyňa bola zapísaná do LV ako neznámy vlastník v správe SPF. Správa katastra Nitra, odbor katastrálnych konaní rozhodnutím č.k. C3/2010-92 zo dňa 27.9.2013, právoplatné dňa 20.11.2013 zamietla návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdenie nadobudnutia vlastníctva inou osobou - štátom.

Žalobca výzvou zo dňa 4.11.2013 vyzýval žalovaného na náhradu škody, výzva mu bola doručená do vlastných rúk dňa 13.11.2013, vo výzve mu bola poskytnutá lehota na pnenie do 25 dní od doručenia výzvy.

9.Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/ .

Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 517 odsek 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10.Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustanovenia § 415 je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou

škodou tak ako je uvedené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. 3. 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 21/1992 časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy.

11.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba na náhradu škody zo strany žalobcu bola podaná dôvodne. Žalobca je v konaní aktívne legitimovaným na podanie žaloby, v konaní bolo preukázané, že bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bola riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12C/219/2009, kde bolo rozhodnuté tak, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neprešlo na štát. Na Správe katastra Nitra prebiehalo konanie pod sp.zn. C3/2010, kde sa riešil zápis vlastníckeho práva v prospech štátu, a aj tu bolo konštatované, že poznámka zamýšľaného prevzatia, ktorú nariadil vykonať v pozemkovej knihe súd, na území Slovenska na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy nemala sa ma o sebe účinky prechodu vlastníckeho práva na Československý štát. Až poznámka vykonania výkupu urobená v pozemkovej knihe mala s poukazom na § 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb. účinky prechodu vlastníctva na Čsl. štát. Potom súd tvrdí, že bol pravdivý zápis v liste vlastníctva v prospech žalobcu ako neznámeho vlastníka zastúpeného SPF, pretože s poukazom na ustanovenie § 70 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, a žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, naopak v prebiehajúcich konaniach na Okresnom súde Nitra aj Správe katastra Nitra už spomínaných v skutkovom stave bolo uvedené, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát. Súd sa teda nestotožnil s argumentmi žalovaného, že nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore a že nebolo preukázané jeho vlastníctvo a dospel k záveru, že žalobcovi bola spôsobená škoda, konkrétne konaním žalovaného, ktorý bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu, čo je skutočnosť nesporná a súd je v civilnom konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal s poukazom na ustanovenie § 193 CSP. To znamená, že porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného je nesporné, bolo preukázané právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Nitra. Trestný súd v adhéznom konaní o nároku poškodenej žalobkyne rozhodol tak, že poškodenú s jej nárokom v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilné konanie. V civilnom konaní o náhradu škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok kľúčovým dôkazom, ktorý sa vzťahuje tak k základu uplatneného nároku, ako aj k výške žalovanej sumy. S poukazom na to, že žalovaný namietal výšku škody a boli vyslovené pochybnosti ohľadne zisťovania škody v trestnom konaní, kde znalec najskôr vyčíslil hodnotu nehnuteľností na 520 eur, následne na 25.876,20 eura, čo je diametrálne odlišná suma, súd sa v podstate s pochybnosťami žalovaného v tomto smere stotožnil a znalecký posudok Ing. O. č. 144/2011 a jeho Dodatok č. 1 k Znaleckému posudku č. 144/2011 nepovažoval za dôveryhodné a spôsobilé podklady pre rozhodovanie o výške škody. Práve preto žalovaný v konaní navrhol vykonať dokazovanie a zistiť hodnotu sporných nehnuteľností, čomu súd vyhovel a v konaní bolo zabezpečené odborné vyjadrenie znalca Ing. N. k všeobecnej hodnote nehnuteľností, odborné vyjadrenie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 14.8.2017 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 21.8.2017, námietky, ani žiadne výhrady voči odbornému vyjadreniu súdu doručené neboli. Preto súd považoval za bezpredmetné vyjadrenia žalovaného o tom, že on sa ničoho nedopustil, bol predsa právoplatne odsúdený v trestnom konaní, v civilnom konaní sa snažil spochybňovať svoju vinu preukázanú v trestnom konaní, či výšku škody spôsobenej jeho protiprávnym konaním. Súd čo sa týka spôsobenej škody znova poukazuje na ustanovenie § 193 a opakuje, že je viazaný výrokom, že žalovaný spáchal prečin podvodu a tým spôsobil žalobcovi škodu, pretože došlo k nezákonnému vydržaniu vlastníckeho práva žalovaným na úkor žalobcu, tým je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Sporná bola výška škody, súd sa nestotožnil

so zistenou výškou škody v trestnom konaní a vykonal dokazovanie vo vzťahu k výške škody, práve s poukazom na diametrálne odlišnú zistenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností, pretože civilný súd je viazaný odsudzujúcim rozsudkom výlučne v tom smere, že je ním preukázané spáchanie trestného činu, prečinu a osoba páchateľa. Civilný súd však nie je viazaný výškou škody ako ju zistil trestný súd. Civilný súd je v rámci svojej právomoci podľa ustanovenia § 3 vždy oprávnený zisťovať a posudzovať celý uplatnený nárok čo do jeho základu aj výšky bez viazanosti trestným rozsudkom. Škodou je majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a preto bola zisťovaná všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu 24.1.2008, čo je dátum spísania notárskej zápisnice o vydržaní, škoda bola odborným vyjadrením stanovená na 19.215 eur, výhrady k takto zistenej škode zo strany žalobcu súdu doručené neboli, ani zo strany žalovaného, ten len poukazoval na rozdiely zistené v hodnote nehnuteľnosti v trestnom konaní a práve preto súd pristúpil k zisťovaniu hodnoty nehnuteľností v tomto konaní, ani sám žalovaný odborné vyjadrenie Ing. N. nespochybňoval, sám znalecké dokazovanie žiadal a v tomto smere mu súdom bolo vyhovené, pochybnosti vyslovené v záverečnej reči o tom, že všetky ceny sú rozličné, či tieto ceny boli stanovené objektívne a či vychádzajú z toho stavu aký mal platiť ku dňu vydržania, že predmetná nehnuteľnosť v čase vydržania nebola v rámci územného plánu obce zaradená medzi plochy, ktoré sa mali zastavať, súd považoval za účelové, robené v snahe vyhnúť sa zodpovednosti a plneniu škody žalobcovi.

12.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.215 eur, táto suma bola zistená vykonaným dokazovaním v tomto konaní a strany sporu voči nej nemali výhrady a to s 5,25%-ným úrokom z omeškania ročne od 9.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keďže žalobca si uplatňoval náhradu škody vo výške 25.876,20 eura, a táto suma bola žalovaným spochybnená, s čím sa aj súd stotožnil. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v momente omeškania 0,25 %, počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni kedy uplynula žalovanému lehota na dobrovoľné plnenie s poukazom na výzvu zo dňa 4.11.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 13.11.2013, lehota 25 dní na plnenie mu uplynula 8.12.2013 a od 9.12.2013 je v omeškaní.

13.O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za žalobu súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku /§ 4 ods. 2 písm. j/ a súd jeho žalobe vyhovel, v takom prípade zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, výška súdneho poplatku je určená podľa položky 1 písmeno a/ sadzobníka súdnych poplatkov ako 6 % z hodnoty predmetu sporu, čo je suma 19.215 eur a 6 % = 1.152,50 eura.

14.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.