Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/35/2018

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v právnej veci žalobcu: Castle, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 141 348 proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 256, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 14.05.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa od žalovaného domáha zaplatenia sumy 12 400 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, titulom nezaplatenej odmeny za vykonanú sprostredkovateľskú činnosť.

2. V rovnaký deň bol tunajšiemu súdu doručený zároveň aj návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanému domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému až do právoplatného skončenia vo veci samej, povinnosť zdržať sa scudzenia, zaťaženia a akéhokoľvek nakladania (vrátane vloženia ako nepeňažného vkladu do právnickej osoby) s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k. ú. H. nad W., Obec W., Okres T..

3. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným podpísal dňa 10.09.2015 zmluvu o sprostredkovaní s dohodnutou odplatou v sume 7 500 eur a ďalšiu zmluvu o sprostredkovaní s dohodnutou odplatou vo výške 2,5% zo sumy 250 000 eur pre prípad uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy/zmlúv pričom podľa čl. IV., ods. 4 príslušnej zmluvy vystavil žalovanému faktúry č. XXXXX vo výške 7 500 eur, č. XXXXX vo výške 4 187,50 eur, č. XXXXX vo výške 462,50 eur a faktúru č. XXXX vo výške 3 250 eur .

3.1. Časť odplaty vo výške 3 000 eur z faktúry č. XXXXX bola uhradená prostredníctvom sprostredkúvanej zmluvy (Kúpnej zmluvy). Doplatok vo výške 4 500 eur mal žalovaný doplatiť. Po niekoľkonásobnom neúspešnom prísľube žalovaného, že jednotlivé odplaty žalobcovi doplatí, dňa 10.04.2017 zaslal poštou žalovanému výzvu na úhradu. Žalovaný s ním však nekomunikuje a k úhrade nedošlo.

3.2. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 13.06.2018 podal na tunajší súd aj vyššie špecifikovaný návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy vo výške 12 400 eur s príslušenstvom a to z titulu neuhradenia faktúry č. XXXXX s doplatkom vo výške 4 500 eur neuhradenia faktúry č. XXXXX vo výške 4 187,50 eur, faktúry č. XXXXX vo výške 462,50 eur a faktúry č. XXXXX vo výške 3 250 eur. S prihliadnutím na vyššie uvedené, je podľa žalobcu osvedčená danosť jeho nároku ako aj nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, v súlade s § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku.

4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobou na plnenie vo veci samej (návrhom na vydanie platobného rozkazu) a jej príloh, vrátane zmlúv o sprostredkovaní, faktúrami, výzvou na zaplatenie ako aj s elektronickým výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. H. nad W..

4.1. Z predložených zmlúv vyplýva, že dňa 10.09.2015 uzavreli sporové strany zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal pre žalovaného ako záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k možnosti uzavretia sprostredkúvanej zmluvu s treťou osobu a a žalovaný sa za to zaviazal zaplatiť (po splnení zmluvných podmienok) dojednanú odmenu. Z pripojenej kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.2016, vyplýva, že mali byť splnené podmienky na vznik nároku na odmenu žalobcu (za sprostredkovanie). Na základe uvedeného žalobca vystavil žalovanému faktúru č. OF XXXXX na sumu 7 500 eur so splatnosťou 15.01.2016, ktorej časť výške 3000 eur bola uhradená prostredníctvom sprostredkúvanej zmluvy a zvyšok 4 500 eur podľa tvrdenia žalobcu doposiaľ zaplatený nebol.

4.2. Žalobca k žalobe vo veci samej pripojil aj ďalšiu zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 09.03.2016 uzavretú rovnako medzi sporovými stranami, týkajúcu sa pozemkov v k. ú. H. nad W., s dojednanou odplatou pre žalobcu vo výške 2,5 % počítanou z kúpnej ceny 250 000 eur. V článku IV, bod 6 je zároveň dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,02 % denne z dlžnej sumy, pre prípad omeškania záujemcu s úhradou odplaty sprostredkovateľovi podľa bodov 1., 2, a 3 tohto článku zmluvy (t.j. vrátane skutočnosti, že uzavretie alebo plnenie sprostredkúvanej zmluvy sa oddialilo alebo neuskutočnilo z dôvodov na strane záujemcu). Žalobca zároveň v podanom návrhu tvrdí, že z jeho strany bola vyvinutá činnosť, na základe ktorej došlo k uzatvoreniu sprostredkúvaných zmlúv pre jednotlivé časti, a vznikli mu nároky na jednotlivé odplaty. Nakoľko k uzavretiu kúpnych zmlúv nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, žalobca si nároky na jednotlivé odplaty uplatnil podľa čl. IV, bod 4 zmluvy a to vystavením faktúr č. XXXXX vo výške 4 187,50 eur, č. XXXXX vo výške 462,50 eur, č. XXXXX vo výške 3250 eur, ktoré aj k podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu pripojil. Žalobca zároveň súdu predložil výzvu zo dňa 10.04.2017, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie splatných pohľadávok titulom vyššie špecifikovaných faktúr (č.l. 21) spolu s dokladom o jej podaní na poštovú prepravu.

4.3. Z elektronického výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H. nad W. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom tam evidovaného väčšieho množstva parciel reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria, a na nich postavených budov. Zároveň sú na predmetnom LV evidované plomby vyznačené na základe V-XXXX/XXXX a V-XXXX/XXXX.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5.1. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.2. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 5.3. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

5.4. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

5.5. V zmysle § 324 ods. 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Z uvedeného zároveň vyplýva, že miestne príslušným na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potom súd, ktorý je miestne príslušný konať o žalobe vo veci samej.

6. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení zároveň vyplýva, že neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných

v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej, keďže na tunajšom súde prebieha medzi stranami konanie o zaplatenie 12 400 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, na základe podanej žaloby, ktorá bola súdu doručená súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, medzi totožnými stranami sporu. V danom prípade súd skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, resp. či je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca jeho vydanie odôvodňuje obavou z ohrozenia exekúcie, nakoľko tvrdí že má voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie vyššie špecifikovanej sumy, titulom odmeny za sprostredkovanie a vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Uvedenú obavu odôvodnil žalobca tým, že v prípade jeho pohľadávky ide o značnú sumu a že výkon súdneho rozhodnutia môže žalovaný nielen ohroziť ale aj fakticky zmariť, nakoľko v čase rozhodnutia už nemusí byť vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kú. H. nad W..

9. Súd však po oboznámení sa s podaným návrhom a jeho prílohami, vrátane návrhu na vydanie platobného rozkazu dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia z obavy ohrozenia exekúcie. Je potrebné uviesť, že existencia dlhu samotného nie je bez ďalšieho dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, pretože dôvodom môžu byť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť len také konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Aj keď z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, je napriek tomu nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.

10. Žalobcom aktuálne navrhované neodkladné opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

11. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Rovnako tak bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci samej totiž vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva odporcu, s cieľom zabezpečiť prípadnú exekúciu zatiaľ len tvrdených pohľadávok, je mimoriadne.

12. Súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že by sa žalovaný zbavoval majetku s cieľom ukrátiť uspokojenie (v súčasnosti len tvrdenej) pohľadávky žalobcu. Je síce zrejmé, že na LV č. XXXX pre kú. H. nad W. sú vyznačené dve plomby v súvislosti s prebiehajúcimi vkladovými konaniami; uvedenými

prevodmi vlastníctva však môže žalovaný rovnako aj získať hotové finančné prostriedky, z ktorých bude následne schopný uhrádzať svoje finančné záväzky. Uvedenému nasvedčuje aj charakter nehnuteľností zapísaných na predmetnom LV - jedná sa o areál bývalého družstva (t.j. ide o nebytové priestory), ktoré inak boli aj predmetom sprostredkovania na základe zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 09.03.2016 (č.l. 12) a o ktorej samotný žalobca uvádza, že k naplneniu jej účelu nedošlo, pričom tvrdí, že to bolo z dôvodov na strane žalovaného. Zároveň aj z druhej sprostredkovateľskej zmluvy medzi stranami zo dňa 10.09.2015 (č.l. 3) a následnej kúpnej zmluvy (č.l. 8) vyplýva, že žalovaný nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve následne predáva tretím osobám, z čoho teda získava finančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu len na základe plomb vyznačených na LV č. XXXX pre k.ú. H. nad W. (vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného) nemožno podľa súdu dospieť k záveru, že žalovaný sa týmito zamýšľanými prevodmi snaží zbavovať svojho majetku s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorá však doposiaľ nie je ani priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.

13. Na základe uvedeného súd potom dospel k záveru, že v danom prípade nie je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a nie je osvedčená ani obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie.

14. Nakoľko ide o návrh na neodkladné opatrenie po začatí sporu vo veci samej, súd nerozhodoval v tomto uznesení o nároku na náhradu trov konania, nakoľko o tomto nároku bude rozhodovať v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, to znamená v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Topoľčany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Nitre). S podaním odvolania je spojená poplatková povinnosť. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.