Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/80/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 25. 06. 2018 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Bielika a prísediacich ing. Márie Kolieskovej a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovanému F. Z.

rozhodol:

Obžalovaný F. Z., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., časť C. U., ulica W. XXX/XX je vinný že dňa 29. 09. 2006 okolo 11, 00 h prišiel do pohostinstva Gama v Liešťanoch, okres Prievidza, kde v tom čase upratovala priestory M. M., chytil ju za ľavú ruku v oblasti lakťa, priviedol ju k stolu a prikázal jej, aby si zobrala papier, pero a písala, po čom jej vulgárne nadával, urážal ju a vyhrážal sa, že ju predá do Talianska a nič iné robiť nebude, prikázal jej napísať na papier vyhlásenie: " Ja dolu podpísaná M. M., bytom D., X. S. X/X, som podvodne vylákala od R. Z. v priebehu desať mesiacov sumu 95 000 slovenských korún, vrátim do dvoch týždňov ", po čom jej obžalovaný povedal, že bude voňať fialky odspodu, pôjde do väzenia, z miesta činu odišiel a dňa 22. 12. 2006 a 27. 12. 2006 prevzal od poškodenej a jej otca celkom sumu 95 000 slovenských korún, hoci podľa poškodenej žiadne peniaze obžalovanému nedlhovala a obžalovanému ich vyplatili z obavy o život poškodenej, teda iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a činom spôsobil väčšiu škodu, tým spáchal zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a za to sa odsudzuje: Podľa § 189 ods. 2, § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky, výkon, ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému F. Z. povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená M. M., nar. XX. 4. XXXX, bytom U., Z. XXX/X, okr. O. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, znalcov O.. U., O.. O., svedkov G., O., C., P., F., S., H. M., M. M. st., A. M., G., M. M. ml., P. ( B. ), podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne ing. G. z prípravného konania. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení číslo listu 1 - 3, správy číslo listu 80d- 80ch, 81 - 84a, 101 - 121, 191 - 199, zápisnicu o konfrontácii číslo listu 135 - 139, rozsudok číslo listu 200 - 203, register trestov číslo listu 204, 436 - 440, rozhodnutia číslo listu 210 - 217, pripojený spis Okresného súdu Bratislava II č. 2 T 48 /2000, z

neho najmä rozsudok číslo listu 708 - 709, uznesenie číslo listu 725 - 726. Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného oboznámil znalecký posudok číslo listu 62 - 71. Obžalovaný uviedol, okrem iného, že skutok ako je popisovaný sa nestal. Peniaze si požičal, nevymáhal ich. Poškodená mu papier ktorý podpísala, podpísala dobrovoľne. Peniaze, ktoré mu boli vyplatené, boli vyplatené bez nátlaku, dobrovoľne. V prípade že chceli podať trestné oznámenie, mali podať trestné oznámenie v ten večer keď dostal peniaze. Trestné oznámenie podali po troch týždňoch, zo zištných dôvodov. Poškodenú poznal sexuálne, požičiaval jej peniaze. Poškodenú poznal dobre, bola feťáčka, alkoholička, gamblerka. Keď pracovala u pani G., kde ju spoznal, mala každý druhý deň manko. Pomer mali asi rok. Bolo to v priebehu roku 2005 - 2006. Tak isto mala manko keď pracovala u Z.. Finančné prostriedky poškodenej požičal aj na ubytovanie, mala problémy s rodinou, táto je vyhadzovala z bytu. Peniaze, ktoré jej požičal, ako sa dozvedel, použila na iné účely ako jej ich požičal. Na otázku predseda senátu prečo nepovedal v prípravnom konaní že poškodená bola gamblerka uviedol že, to nepovažoval za nutné. Nevie uviesť či bola závislá na automatoch. Rodičia poškodenej mali vedomosť že poškodenej požičiava peniaze. Hovoril im že bude požadovať požičané peniaze vrátiť. Nepovedali, že by vyrovnali dlhy poškodenej za poškodenú. Písomné prehlásenie uvedené v obžalobe (číslo listu 48 ), písala poškodená v jeho prítomnosti. Prítomné boli aj ďalšie osoby. Bol tam C., F., ďalší pán ktorého nepozná, zametal podnik. Prítomný bol tiež G.. Bol to blízky priateľ poškodenej. Poškodenú nikto nenútil aby do prehlásenia uviedla, že podvodne vylákala od jeho osoby 95 000 slovenských korún. Toto prehlásenie napísala poškodená potom, keď ju o to požiadal. Poškodená neodmietala vyhlásenie napísať. Nezaujímalo ho kde rodina poškodenej, poškodená v priebehu dvoch týždňov zoženie uvedenú sumu. Nie je pravdou že by pred spísaním, počas spisovania, po spísaní vyhlásenia vulgárne nadával poškodenej. Poškodenej sa nevyhrážal že ju predá do Talianska, je to hlúposť, účelová výpoveď. Nevyhrážal sa jej že bude voňať fialky odspodu. Chcel predsa aby sa mu peniaze vrátili. Na otázku prokurátorky uviedol že spolu so S. prišli k bytu poškodenej, S. si pýtal peniaze, peniaze aj boli vyplatené. Dostal cez 10 000 korún, videl to osobne. Malo ísť o manko, ktoré za poškodenú nezaplatil on. On dostal 15 000 korún, viac nemali, čakali na výber po dvanástej hodine. Pri tomto výbere okrem neho a Z. bol prítomný A. M., M. staršia. Poškodená tam nebola pri tom. Na druhý deň po tom prvom odovzdávaní peňazí dostal 70 000 korún. Upresňuje svoju výpoveď v noci dostal pred dvanástou hodinou 15 000 korún, po polnoci 70 000 korún. Podľa jeho názoru 70 000 korún mu bolo vyplatené 23. 12. 2006. Okrem neho vtedy bol prítomný F. a ďalšie 2 osoby. Bola tam prítomná poškodená a jej otec. Na otázku prokurátorky či netrval na vyplatení 10 000 korún, keďže mal dostať podľa vlastného vyjadrenia 85 000 korún, uviedol že nech si to nechajú ako bonus. Podľa jeho názoru podanie trestného oznámenia 3 týždne po údajnom skutku bolo zo strany poškodenej aj je rodiny účelové. Chceli zo zištných dôvodov peniaze naspäť. Na otázku obhajcu aby bližšie zdôvodnil prečo neuvádzal skôr svedkov C., G., uviedol že C. ho prosil aby ho neuvádzal ako svedka. G. neuvádzal preto, lebo mal blízky vzťah s poškodenou. Je pravdou že poškodenej dával aj rôzne darčeky, okrem toho, že platil za ňu manká. G. jej značkové veci. Okrem toho mu pretelefonovala 29 000 korún. Ani na rodičov poškodenej nevyvíjal žiaden nátlak aby za dcéru zaplatili. Peniaze uhradili dobrovoľne. Pri odovzdaní peňazí 70 000 korún bola prítomná aj poškodená, nič nenamietala. Bol prekvapený prečo nebol urobený znalecký posudok grafologický, poškodená v prípravnom konaní popierala podpis na vyhlásení ako svoj. Na otázku predsedu senátu uviedol že v čase, keď poškodená podpisovala vyhlásenie mala vedomosť, že bol vo výkone trestu. Mala vedomosť že je stíhaný za vydieranie. Na ďalšiu otázku uviedol že suma 80 000 korún bola finančná čiastka ktorú investoval do poškodenej. Neposkytla mu žiadne sexuálne služby, ona chcela, v tomto smere bol naivný. Jeho sestra ing. G. pracovala v banke, nepodieľala sa nijakým spôsobom na vybavení pôžičky pre poškodenú z ktorej dostal peniaze. Už v čase skutku mal zlý vzťah so sestrou. Tvrdenie svedkyne P. v prípravnom konaní že on vybavil pôžičku nie je pravdivé. Znalec O.. U., okrem iného, uviedol že v prípravnom konaní vyšetroval poškodenú. V prípade znaleckého posudku na poškodenú zodpovedal otázky ktorému boli položené vyšetrovateľom. V súvislosti s tým že mal zodpovedať aj otázky súvisiace s vieryhodnosťou výpovedí poškodenej, pribral si konzultanta

- psychológa. Obaja vyšetrili ambulantnou formou poškodenú. Posudok bol vypracovaný v roku 2007. Keďže mali informácie že poškodená v minulosti bola psychiatricky liečená, vyžiadali si aj podklady z nemocnice v Bojniciach. Mali napríklad záznam od MUDr. B. z roku 2003. Taktiež bola hospitalizovaná v tejto nemocnici v roku 2007. Konečným zdrojom informácií bolo samotné vyšetrenie poškodenej znalcami. Spoločne s kolegom potom dospeli k záveru, v čase vyšetrenia a v čase, keď sa mal stať skutok, nezistili u poškodenej žiadnu duševnú chorobu ani poruchu. Taktiež nezistili závislosť od alkoholu, alebo iných psychoaktívnych látok. V prípade že sa stala obeťou vydierania, v tej dobe mohla trpieť prechodnou duševnou poruchou v zmysle akútnej reakcie na stres. To jeho odpoveď na otázku číslo 3. Toto mohol odoznieť aj bez liečby. Nezistili narušenie schopnosti poškodenej vnímať, zapamätať

si a reprodukovať prežité udalosti. Kolega psychológ nezistil u poškodenej konfabulárne tendencie. Zistili katatívne myslenie - myslenie ovplyvňované emociami. Nezistili poškodenej chorobu ani poruchu, ktorá by túto robila apriórne nevieryhodnou. To však neznamená že takýto človek nemôže klamať, vymýšľať si. V prípade že tak robí, robí to vedome. Pri vyšetrení poškodenej zistili že táto prechováva negatívne myšlienky na obžalovaného. Poškodená sa pridržiavala svojho tvrdenia že obžalovaný jej ublížil. Informáciu, že by poškodená mala gamblovať nemali k dispozícii, nevyplývalo to ani zo zdravotnej dokumentácie. Ak by tomu tak aj bolo, neovplyvnilo by to ich záver o vieryhodnosti výpovedí poškodenej. Na otázku obhajcu uviedol že pri vypracovaní znaleckého posudku mali k dispozícii spis v tom rozsahu ako je uvedené v posudku. Ich úlohou nebolo v znaleckom posudku hodnotiť vieryhodnosť výpovedí obžalovaného. Na otázku predsedu senátu či sa prejavuje katatívny pocit voči inej osobe aj bezdôvodne, uviedol že to musí mať dôvod, v prípade, ak sa jedná o duševne zdravého človeka. V prípade že by sa medzi nimi nestalo nič, katatívny pocit by nenastal. Znalkyňa MUDr. O., okrem iného, uviedla že vypracovala spolu s kolegom v tejto trestnej veci znalecký posudok na obžalovaného. V čase posudzovaného trestného činu nezistili u obžalovaného duševnú poruchu, zistili u neho abnormnú poruchu osobnosti. Konal v rámci svojej osobnostnej výbavy, plne rozpoznával, uvedomoval si svoje konanie. Taktiež mohol plne ovládať svoje konanie. Konanie uvedené v obžalobe bolo konanie obžalovanému vlastné, obžalovaný rieši záťažové situácie spôsobom jemu typickým. Jeho správanie nebolo podmienené duševnou chorobou. Bipolárna afektívna porucha sa prejavila u obžalovaného až od roku 2011. Znalci sú presvedčení že v čase skutku obžalovaný netrpel žiadnou duševnou poruchou, ktorá by znižovala jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Boli zachované v plnej miere. Na otázku prokurátorky uviedla že u obžalovaného zistili len škodlivé zneužívanie alkoholu. Zmysel trestného konania obžalovaný chápe v plnej miere. Na otázku obhajcu uviedla že pri vypracovaní znaleckého posudku mali k dispozícii spisový materiál, predpokladá že bol kompletný. Nevie posúdiť či spisový materiál po vypracovaní posudku sa nejakým spôsobom doplnil. Pri vypracovaní posudku brali do úvahy spisový materiál, výsledky vyšetrenia obžalovaného, taktiež zohľadnili výpisy zo zdravotnej dokumentácie. Na otázku obhajcu či trvajú na závere že pobyt obžalovaného na slobode je nebezpečný, uviedla že v prípade, že trpí od roku 2011 bipolárnou poruchou, pričom dochádza ku agresívnemu správaniu, je to vážna skutočnosť, preto navrhli ochranné liečenie ambulantnou formou. Na otázku predsedu senátu aby sa vyjadrila ku správe nemocnice s poliklinikou Bojnice zo 04. 09. 2013, či správu mala k dispozícii pri vypracovaní posudku v decembri 2013 , uviedla že predpokladá že mali k dispozícii uvedenú správu pri vypracovaní posudku. Pokiaľ sa týka správy na čísle listu 239 o určitých psychických problémoch obžalovaného , uviedla že táto správa nemení nič na záveroch znaleckého posudku. Svedkyňa P., okrem iného, uviedla že v prípravnom konaní bola vypočutá v tejto veci v súvislosti s tým že či mal obžalovaný v tejto veci vybavovať úver. Je to už 10 rokov, nepamätá sa. Spomína si že obžalovaný vybavoval úver, boli to spolu podpísať, jej boli vyplatené peniaze. Ručiteľom bol jej manžel. Obžalovaného poznala, je to príbuzný. Je to vzdialenejší príbuzný jej manžela. Považuje ho za blízku osobu. Prípadnú ujmu ktorú by utrpel obžalovaný by nepovažovala za vlastnú ujmu. Na otázku prokurátorky či pozná poškodenú uviedla, že áno, tej ručila. Táto povedala že potrebuje peniaze, chcela aby jej išla za ručiteľku. Vyhovela jej, dostala sa však s touto do konfliktu, teraz je nútená tento úver splácať. Poškodenú predtým nepoznala, zoznámili sa pri tejto príležitosti, keď jej išla ručiť, zoznámil ich obžalovaný. Poškodená jej nepovedala načo potrebuje peniaze a akú sumu. Doklady potrebné k tomuto úveru vybavovala spoločne s obžalovaným. Boli aj u notára. Prítomná bola aj poškodená. Doklady potrebné k vybaveniu úveru videla. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania z 19. 07. 2012, kde uviedla že celú pôžičku vybavil obžalovaný, zavolali ju až, keď mali ísť k notárke, doviezol ich tam s poškodenou obžalovaný, tento mal so sebou všetky zmluvy, ani im ich neukázal, u notárky ich podpísali a potom si ich vzal obžalovaný; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že to čo uviedla na polícii je pravda. Komunikovala osobne s poškodenou v súvislosti s tým, že musí za ňu splácať pôžičku, sľúbila vtedy že pôžičku bude splácať, nevysvetlila prečo pôžičku nespláca. Na otázku obhajcu uviedla že pravdivá jej výpoveď na polícii. Nevie sa vyjadriť či pôžičku vybavovala poškodená pod nátlakom obžalovaného, nebola pri ich komunikácii. Pôžičku podpísala dobrovoľne. Iniciatívu na túto pôžičku vyvinula ona. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z 19. 07. 2012 z prípravného konania, kde uviedla že prišiel za ňou obžalovaný, vtedy mala určité dlžoby, povedal, že potrebuje ručiteľa na jednu pôžičku, že zabezpečí aj jej ručiteľa na pôžičku; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že to čo vypovedala 19. 07. 2012 je pravdivé. Na otázku predsedu senátu uviedla že obidve pôžičky vybavil obžalovaný. Nemá vedomosť čo sa stalo s tou pôžičkou pre poškodenú, len z počutia má vedomosť že poškodená nedostala peniaze. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania z 19. 07. 2012, kde uviedla že

pred Vianocami komunikovala s poškodenou, táto jej povedala že obžalovaný jej zobral všetky peniaze z pôžičky; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že poškodené jej povedala že obžalovaný jej zobral všetky peniaze z pôžičky. Obžalovaný k výpovedi svedkyňa uviedol že preto vybavoval veci potrebné na poskytnutie pôžičky pre poškodenú, lebo svedkyňu mal a má rád a táto mala vtedy dlhy. Na otázku prokurátorky uviedla že keď išla ručiť poškodenej, nezaujímalo ju na akú sumu ide ručiť. V súčasnosti spláca mesačne 75 euro. Až následne sa dozvedela o akú sumu pôžičky u poškodenej ide. Svedok S., okrem iného, uviedol že k prípadu nevie veľa uviesť, nepamätá si. Poškodená bola zamestnaná u neho v krčme, ide o krčmu Gama v Liešťanoch. S prácou poškodenej bol nespokojný, narobila mu dlžoby. Bolo to približne 12 000 korún. Zistil nakoniec že poškodená nehovorila pravdu keď vysvetľovala akým spôsobom vznikla dlžoba, peniaze minula sama na vlastné potreby. Neskôr sa dozvedel že hrala automaty. Nakoniec mu poškodená uvedenú sumu uhradila v Novákoch. Podľa jeho názoru to bolo v dobe keď už nepracovala u neho. Za poškodenú nezaplatil jej dlžobu nikto iný. Keď pracovala poškodená u neho, nestretol tam obžalovaného. Spomína si že zákazníci mu povedali že poškodená mala mať, v jeho neprítomnosti, konflikt s priateľom. Je možné že mali spolu vzťah a obžalovaný ju finančne podporoval. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedol že má vedomosť že poškodená mala vzťah s obžalovaným intímneho charakteru, podľa neho to využívala žensky keď jej chýbali peniaze, on to zaplatil za ňu, tak sa s ním aj spoznal; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že je to možné, že to tak bolo. Podľa jeho názoru poškodená niečo dlhovala obžalovanému, nevie uviesť presnú sumu. Má vedomosť že obžalovaný požadoval od poškodenej vrátenie dlžnej sumy. Detaily nevie. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedol že, videl nejaký písomný doklad u obžalovaného, nespomína si presne text, doklad znel na 90 000 korún, údajne mu popodpisovala viac ; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že je to možné. Na otázku obhajcu uviedol, že videl poškodenú gamblovať. Nevie uviesť či obžalovaný poškodenú vydržiaval, bol zaľúbený. Potom čo svedkovi bol ukázaný listinný dôkaz na čísle listu 48, uviedol že ten papier je od neho z krčmy, je možné, že videl niečo podobné. Videl papier na ktorých boli aj iné sumy. Nevie povedať s istotou či videl papier na čísle listu 48. Svedkyňa M. M. st., okrem iného, uviedla že dcéra - poškodená mala v tej dobe divné správanie, nosila rôzne veci, keď sa jej spýtala odkiaľ ich má, povedala jej aby sa nestarala. Raz prišla s tým, že ten úver bude schválený. Keď sa jej spýtala aký úver, keďže bola nezamestnaná, neodpovedala. Podľa jej názoru nebolo možné aby nezamestnaný získal nejaký úver. Neriešila to, potom dcéra prišla s tým že ten úver už nabehol na účet. V tej dobe mala dcéra zvláštne správanie, ako keby mala z niečoho strach. Dcéra povedala že na účet jej nabehlo asi 100 000 korún. Bolo to medzi vianočnými sviatkami, na dvere zabúchal obžalovaný, žiadal aby sa išli vybrať tie peniaze z účtu. Vtedy sa vyjadril obžalovaný že ak to nepôjde dobrovoľne, najprv pôjde jeden prst, potom druhý a nakoniec celá ruka. Malo sa jednať o manžela. Mali strach, s obžalovaným komunikovali manžel a dcéra. Nemala vedomosť v akom vzťahu je dcéra s obžalovaným, susedka ju upozornila. Keď sa pýtala dcéry, dcéra jej zatajovala vzťah s obžalovaným. Dozvedel sa od známych že obžalovaný láka mladé dievčatá, kupuje im veci. Bližšie si to už nepamätá. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla že v poslednom období vzťahu sa dcéra vyhýbala obžalovanému, bála sa ho; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že je to možné, že to bolo tak ako vypovedala v prípravnom konaní. Nikdy nekomunikovala s dcérou na tému aký vzťah má s obžalovaným. Na otázku obhajcu uviedla, že v tej dobe dcéra nebola na tom dobre psychicky. Je pravdou že určitú dobu dcéra pracovala v motoreste v Novákoch, jej vedúca spomínala že dcére chýbali peniaze. Na otázku predsedu senátu uviedla že na tie Vianoce dcéra vybrala peniaze z úveru, potom sa vyberali peniaze v prítomnosti jej otca, má vedomosť že peniaze boli vyberané aj z bankomatu. Na otázku obhajcu uviedla, že nebola prítomná ani v jednom prípade keď sa vyberali peniaze z úveru pre obžalovaného. Vybavoval to manžel s dcérou. Dcéra nechcela peniaze z úveru obžalovanému vyplatiť, vyplatené boli preto že obžalovaný sa vyhrážal. Ako už uviedla vyhrážal sa manželovi. Aj keď pracovala v cudzine, keď bola v Novákoch obžalovaný sa zdržiaval, pohyboval v jej blízkosti. Po tých Vianociach 2006 mala nepríjemný pocit. Svedok A. M., okrem iného, uviedol že obžalovaného pozná. Pred decembrom 2006 obžalovaného poznal z videnia. V prípade odovzdania peňazí pri automate bola prítomná aj manželka, bolo to večer. Išlo o bankomat v NCHZ Nováky. Vtedy odovzdali obžalovanému peniaze. Obžalovaný im ukázal papier na ktorom bolo napísané, že dcéra - poškodená mu dlhuje peniaze. Táto tvrdila že to nie je pravda, vtedy to nejako neriešili. V tej dobe mali s dcérou problémy, nikdy však nedisponovala takou sumou peňazí ako uvádzal obžalovaný. Na otázku prokurátorky uviedol že bolo to tak že obžalovaný prišiel za nimi s tým že dcéra mu dlhuje väčší obnos peňazí. Žiadal tieto peniaze vrátiť. Keď prišiel obžalovaný k ním, rozhovor sa odohrával pred dverami, obžalovaný jednal slušne, hovoril však že, ak to nepôjde dobrovoľne, pôjde

jeden prst, potom druhý. Hovoril o tom všeobecne, o situácii keď dcéra nevyplatí tie peniaze. Dcéra tvrdila že to nie je pravda, to čo je uvedené na papieri, že to musela podpísať. Dôvodom toho že peniaze sa vyplatili obžalovanému bola obava o seba, manželku, dcéru. Išlo o peniaze pochádzajúce z úveru, pôžičky dcéry. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania ( číslo listu 38, 39 ), kde uviedol že to bola druhá návšteva obžalovaného u nich doma, predtým bol v októbri 2006, dcéra nebola doma, chcel hovoriť s ním a s manželkou, obžalovaný povedal že dcéra mu dlhuje 100 litrov, musel vyplatiť za ňu dlžobu; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že si na to nepamätá, spomína si akurát že keď si manželka overovala či dcéra dlhuje svedkyne G., táto to nepotvrdila. Ak si dobre spomína v čase keď obžalovaný požadoval po dcére tých 100 000 korún, táto sa nechcela s ním stretávať. Myslí si že sa vyhýbala obžalovanému. Potom však bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania kde uviedol že dcéra pripustila že obžalovanému dlhovala nejaké peniaze, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že to je to že dcéra im dávala rozdielne informácie. Je pravdou že keď sa už peniaze vyplácali, povedala manželke že to nie je jej podpis. Na otázku obhajcu čo sa stalo so zvyškom sumy do 120 000 korún uviedol že potom s tým nakladala dcéra. Pripúšťa že časť peňazí bola použitá pre potreby rodiny. Peniaze, ktoré boli vyplatené obžalovanému, boli vyplatené viac menej zo strachu. Mali obavu že v prípade ak sa peniaze nevyplatia môže sa niečo stať. Skutočnosť že obžalovaný sa vyhrážal vie len od dcéry. Na otázku predsedu senátu uviedol že to o tých prstoch uviedol obžalovaný jeho prítomnosti, prítomná bola manželka, dcéra nebola prítomná. Aj toto ich viedlo k tomu že postupovali tak ako postupovali. Bolo to adresované im. Vyhrážku považovali v tomto prípade smerujúcu k ich osobám, nie k dcére. Na otázku predseda senátu aby upresnil koľko peňazí sa dalo obžalovanému, obžaloba tvrdí 95 000 korún, on uviedol že to bolo na 2 krát 85 000 korún, uviedol že peniaze z bankomatu vyberala manželka, koľko vybrala nevie. Na otázku predseda senátu že podľa listinných dôkazov nabehlo na účet 22. 12. 2006 120 000 korún, na druhý deň sa vybralo 15 000 korún, 27. 12. 2006 sa vyberalo dva krát najprv 15 000 korún a potom 70 000 korún; svedok uviedol že už si presne nespomína na to. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že v prítomnosti obžalovaného a ich syna sa vybral z bankomatu 15 000 korún; svedok uviedol že obžalovaný a syn sedeli v aute. Potom čo bola prečítaná ďalšia časť výpovede z prípravného konania kde uviedol že bol prítomný v banke s dcérou keď sa vybralo 70 000 korún, tieto peniaze odovzdal obžalovanému; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že tam bola prítomná manželka. Na otázku predsedu senátu uviedol že výber tých druhých 15 000 zrealizovala zrejme dcéra. Na otázku predsedu senátu uviedol že dcéra nakoniec povedala že si vybalila úver, za účelom vrátenia požičaných peňazí. Svedok G., okrem iného, uviedol že 29. 09. 2006 bol prítomný v pohostinstve Gama v Liešťanoch, keď tam prišiel obžalovaný. Prítomná bola aj poškodená M.. Neregistroval vtedy že by sa medzi sebou hádali, kričali. Videl že poškodená napísala obžalovanému nejaký papier. Potom odtiaľ obžalovaný spolu s ďalšími dvomi osobami, ktoré tam boli s ním, odišli preč. Je pravdou, že poškodená v tom období mala dlžoby, hrávala na automatoch. Poškodená dlhovala, ale i dlhuje jemu 500 korún. Tí dvaja ktorí prišli s obžalovaným čakali vonku v aute, nepoznal ich . Poškodená mu nepovedala osobne že dlhuje peniaze obžalovanému. Na otázku prokurátorky podľa čoho si pamätá že videl v pohostinstve obžalovaného 29. 09. 2006, uviedol že to si nepamätá. Na otázku predsedu senátu ako vie povedať po desiatich rokoch že bol svedkom udalosti 29. 09. 2006, uviedol že to má v pamäti. Na výpoveď pred súdom nebol nikým nahováraný. Na otázku prokurátora uviedol že pred tromi rokmi mal porážku. Má väčšie problémy s pamäťou ako predtým. Na otázku predsedu senátu uviedol že keď sa podpisoval ten papier sedel asi o dva stoly ďalej. Zachytil z rozhovoru len niečo také že to mala byť pôžička. V tej dobe sa otváralo pohostinstvo okolo desiatej hodiny. Poškodená M. M., okrem iného, uviedla že skutok, ktorý jej bol pred výsluchom prečítaný, je pravda. V tej dobe už bola záverečná, upratovala. Pod nátlakom musela podpísať ten papier, vybaviť pôžičku, musela vyplatiť tých 95 000 korún. Tieto peniaze nevyberala z účtu ona, ale jej otec. Mala obavu nielen o svoj život ale aj o život rodičov, brata. Ten papier podpísala pod nátlakom obžalovaného , boli tam vyhrážky, vulgárne nadávky. Obžalovaný hovoril niečo také že bude vonať fialky odspodu, že je kurva a podobne. Od obžalovaného dostala vtedy jednu facku. Facku dostala mimo pohostinstva. Tento konflikt v pohostinstve trval 15 minút. Nevie vysvetliť skutočnosť prečo obžalovaný tvrdí že mu dlhuje peniaze. Tvrdí že mal vyplatiť za ňu nejaké manko, žiadne manko u S. S. nemala. S obžalovaným neudržiavala žiadny bližší vzťah. Bolo to v podstate tak, že tú pôžičku nevybavovala ona, ale obžalovaný. Na tú pôžičku len podpísala papiere. Spomína si, že mala za ručiteľku pani P. z Novák. Papiere podpisovala v Prvej stavebnej v Prievidzi. Tú ručiteľku nepoznala, až neskôr pretože pôžičku nesplácala. P. jej napísala list aby začala splácať pôžičku, pretože môže prísť o rodinný dom. Aj v súčasnosti pôžičku spláca, podľa svojich možností, nevie uviesť koľko zostáva zaplatiť. Na otázku prokurátorky uviedla že

peniaze z pôžičky sa dostali k obžalovanému tak že tieto vybral jej otec. Jeden večer prišiel k ním domov obžalovaný, búchal na dvere, otec musel ísť k automatu, tam vybral 15 000 korún, na druhý deň ktorý bol pracovný , vybral 80 000 korún, tieto odovzdal obžalovanému v obálke. V tomto prípade bola prítomná. Nevie uviesť či niečo zostalo z pôžičky, bola to pôžička na stavebný materiál, musela sa zdokladovať bločkami. Nezdokladovala takýmto spôsobom pôžičku, preto nedostala ďalšie peniaze z pôžičky. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla že obžalovaný jej prikázal aby ponechala na účte 3000 korún; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že to mali byť peniaze na prvú splátku. Na otázku prokurátorky uviedla že žiadosť o pôžičku znela na sumu 100 000 korún. Na otázku prečo poslúchla obžalovaného uviedla že sa bála. Bolo to preto že istá žena, ktorú nebude menovať, ju upozorňovala aby si dala pozor. Dopadlo to tak že rodičia sa odsťahovali zo strachu do Čiech. Ani brat už nebýva v Novákoch. Na otázku prokurátorky prečo to neoznámili polícii, uviedla že potom to už polícii oznámili, ale až potom keď obžalovaný dostal peniaze. Obžalovaný použil voči jej osobe dosť vážne vyhrážky, vyhrážal sa jej že ju predá do Talianska. Má vedomosť že mal také kontakty. Povedal jej to v tom pohostinstve. Skutočnosť že pôžička bola vybavená v Prvej stavebnej zabezpečil obžalovaný. Po vyhrážkach obžalovaného už nikam nechodila, kontaktoval aj jej rodičov, brata. Bolo to predtým ako mu boli odovzdané tie peniaze z pôžičky. Potom podala trestné oznámenie a odišla pracovať do Senice. Rodičia nevedeli kde sa nachádza. Odvtedy sa už nevrátila do Novák, vydala sa, má 9 ročnú dcéru. Nevie si vysvetliť skutočnosť prečo obžalovaný žiadal práve od nej peniaze. Je pravdou, že keď pracovala v pohostinstve nosieval jej vetrovky, šuštiakové súpravy. Tieto nechcela, musela ich však zobrať. Je pravdou že na ten papier napísala že obžalovanému dlhuje tie peniaze. Obžalovaný jej nadiktoval že to má tak napísať. Držal ju za ruku, vyhrážal sa jej že bude voňať fialky odspodu. Na papieri bol jej podpis. Potom vybavil na jej meno pôžičku. V čase, keď sa písal papier, v pohostinstve nebol prítomný nikto, bolo po záverečnej. Bolo to vo večerných hodinách. Bolo to v mesiaci september 2006. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kde uviedla že obžalovaný prišiel niekedy v októbri 2006 v dopoludňajších hodinách do pohostinstva a začal sa jej vyhrážať; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že je to možné ak je uvedené vo výpovedi v prípravnom konaní a v trestnom oznámení že to bolo o jedenástej hodine dopoludnia, že to tak bolo. Pokiaľ sa týka tej pôžičky, bola mladá, nemala dôvod sa takýmto spôsobom zadlžovať. V tom pohostinstve pracovala od septembra 2006, asi 3 mesiace. Na otázku obhajcu uviedla že trestné oznámenie v januári 2007 podala na podnet otca. Trestné oznámenie sama nechcela podať, trval na tom otec. Má vedomosť že vo veci vypovedala 5 krát, výpovede si nepamätá. Tvrdenie obžalovaného že bude vonať fialky odspodu si vysvetlila že ju zabije. Nevie uviesť či povedala otcovi že to vyhlásenie ona nepodpísala. Nepovedala to možno hneď, ale s určitým odstupom času. Nemá vedomosť že by obžalovaný požičal nejaké peniaze rodičom. Od S. S., v súvislosti s pôžičkou, dostala len výplatné pásky. Na otázku predsedu senátu uviedla že je pravdou že 22. 12. 2006 otec vybral cez bankomat 15 000 korún, viac sa nedalo. V tomto prípade bola prítomná aj ona, účet bol na jej meno, prítomný bol otec aj obžalovaný, v banke vybrala 80 000 korún, ktoré otec odovzdal obžalovanému. Pôžička znela na sumu 100 000 korún. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania z 18. 01. 2011, kde uviedla že na účet prišlo 90 000 korún; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že na účte muselo zostať 3000 korún. Na otázku predsedu senátu ako si vysvetľuje svoje rozdielne výpovede v prípravnom konaní uviedla že odstupom času, ale o tých peniazoch vedomosť má. Výška peňazí je v poriadku. Na otázku obhajcu uviedla že pôžička neznela na 120 000 korún, pretože v prípade sumy 20 000 korún bolo potrebné sumu zdokladovať blokmi za materiál. Na otázku predsedu senátu uviedla že ten úver nevybavovala ona, vybavoval to obžalovaný. Nevie jednoznačne potvrdiť že to vybavoval cez nejakú príbuznú v banke, predpokladá to však , pretože si nevie predstaviť ako dostala úver po dvoch mesiacoch zamestnania. S obžalovaným pred septembrom 2006 nemala žiaden vzťah. Obžalovaný jej poskytoval oblečenie, platil telefóny, bolo to tak že takto na ňu naliehal aby si to zobrala. Nevie dôvod prečo jej toto poskytoval. Na otázku obžalovaného uviedla že keď sa už vybavovala pôžička prišiel S. s tým že vyplatil za ňu manko 10 400 korún, nevedela o tom nič. Žiadne peniaze mu nedala. Nevie uviesť či tomuto peniaze vyplatil obžalovaný z tej pôžičky. Na ďalšiu otázku obžalovaného uviedla že nie je pravdou že by v tom období hrávala automaty, brala drogy. Trestné oznámenie podala na obžalovaného s odstupom času pretože na ňu naliehal otec. Na číslo listu 80d sa nachádza výpis z účtu slovenskej sporiteľne a.s. 000000 - 037281835 na meno M. M. podľa ktorého dňa 22. 12. 2006 na tento účet nabehla suma 120 000 slovenských korún. Dňa 23. 12. 2016 bankomatovou kartu bola vybratá suma 15 000 slovenských korún, dňa 27. 12. 2006 bankomatovou kartou suma 15 000 slovenských korún a v ten istý deň bol hotovostný výber 70 000 slovenských korún. Okrem týchto výberov bola dňa 24. 12. 2006 platba kartou 200 slovenských korún, dňa 24. 12. 2006 výber kartou 4800 slovenských korún, dňa 26. 12. 2006 výber kartou 10 000

slovenských korún a taktiež 4000 slovenských korún. Ku dňu 31. 12. 2006 zostalo na účte 1206,60 slovenských korún. Na čísle listu 135 - 139 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou dňa 31. 10. 2013. V rámci konfrontácie, okrem iného, poškodená uviedla že obžalovaný žiadal peniaze vrátiť, bolo to takým spôsobom že sa jej vyhrážal že bude voňať fialky odspodu, že ju predá do Talianska, že je kurva. Hovoril to z toho dôvodu že chcel od nej peniaze, spomínal že mu dlhuje peniaze, to však nie je pravda. Je pravdou že v tom období jej kúpil šuštiakovú súpravu, dal jej nejaké darčeky, určite jej nedal žiadne peniaze, nebola mu nič dlžná. Je pravdou že v jednom prípade jej požičal peniaze keď mala manko u S., z týchto peňazí to zaplatila a z výplaty mu vrátila požičané peniaze. Potom súhlasila s vybavením úveru, pretože sa jej vyhrážal. Nevie dôvod prečo bol vybavený úver na 120 000 slovenských korún, tieto peniaze mu potom dali jej rodičia, bola pri jednom výbere, dali mu len asi 85 000 slovenských korún, viac sa nedalo vybrať. Obžalovaný v rámci konfrontácie, okrem iného, uviedol že v roku 2006 poškodenej požičal na viackrát rôzne sumy peňazí, taktiež mu pretelefonovala na jeho telefóne asi 25 000 slovenských korún, z požičaných peňazí mu nevrátila nič, ťahala ho za nos, sľubovala mu že roztiahne nohy, nesplnila to. Mohol jej požičať viac ako 90 000 korún, vedela, že peniaze musí vrátiť, o pôžičkách si viedol záznam, tento už nemá. Prišiel za ňou do reštaurácií Gama v Liešťanoch v čase okolo 10. 00 hodine bol s ním kamarát C., chcel, aby poškodená napísala úpis, nadiktoval jej čo má napísať, nijako sa jej nevyhrážal, bolo to 29. 09. 2006, poškodená to bez akéhokoľvek jeho nátlaku podpísala a rozišli sa s tým. Poškodená chcela pôžičku aby mohla vyplatiť svoje dlžoby aj u S., pomohol jej vybaviť úver. Peniaze vyplatila poškodená a jej matka, aj S. dostal asi 12 000 korún ktoré boli vybraté z bankomatu. Poškodená v rámci konfrontácie uviedla že to bolo pod nátlakom keď vyplatila v noci obžalovanému z bankomatu denný limit 15 000 korún a potom ráno v banke 80 000 korún. Bolo to len z dôvodu že obžalovaný sa jej vyhrážal. Skutok oznámila polícii s takým časovým odstupom pretože obžalovaný ju sledoval, nedal jej pokoj, bála sa ho. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II č. 2 T 48/2000 vyplýva že rozsudkom zo dňa 14. 05. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. 4 To 70/2013 zo dňa 27. 06. 2013 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a bol mu za to uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 1 deň v ústave na výkon trestu v II. NVS. Zároveň podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 bol zrušený výrok o treste, ktorým bol uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3 T 189/2001 zo dňa 10. 05. 2001, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3 T 127 /2002 zo dňa 28. 03. 2002, rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. 1 T 96/2008 zo dňa 28. 05. 2008, rozsudkom Okresného súdu Nitra č. 2 T 2/2001 zo dňa 09. 12. 2008, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3 T 96/2012 zo dňa 04. 06. 2012 rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2 T 184/2010 zo dňa 04. 06. 2012, ako aj všetky rozhodnutia na tieto rozhodnutia obsahovo nadväzujúce. Okrem toho podľa § 55 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 bol uložený trest prepadnutia veci, s tým, že podľa § 55 ods. 6 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. Po vyhodnotení všetkých dôkazov ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že bolo preukázané že obžalovaný spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pretože iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a činom spôsobil väčšiu škodu. Aj keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, nepoprel že poškodená na základe jeho žiadosti vyhlásenie z 29. 09. 2006 podpísala, tvrdil však že to urobila dobrovoľne. Poprel, že by v súvislosti s podpísaním vyhlásenia akýmkoľvek spôsobom sa poškodenej vyhrážal, tvrdil že v tej dobe mu poškodená dlhovala sumu približne 100 000 korún a takýmto spôsobom si zabezpečil vrátenie uvedenej sumy. Potvrdil tiež že potom čo bol vybavený úver, bolo mu vyplatené prostredníctvom rodičov poškodenej 85 000 korún. Je potrebné uviesť že obžalovaný je zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní, vykonanou konfrontáciou obvineného a poškodenej v prípravnom konaní, čo je možné považovať za priame dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. Nepriamo je usvedčovaný aj výpoveďami rodičov poškodenej, ktorí potvrdili že finančné prostriedky vo výške 95 000 korún boli vyplatené z účtu poškodenej dňa 23. 12. 2006 a 27. 12. 2006 pod vplyvom vyhrážok obžalovaného ublížením na zdraví bližšie nešpecifikovanej osobe z rodiny poškodenej. Poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčila, uviedla že vyhlásenie z 29. 09. 2006, ktoré je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku podpísala pod nátlakom obžalovaného, tento jej vulgárne nadával, urážal ju, vyhrážal sa jej že ju predá do Talianska a pod vplyvom týchto vyhrážok obžalovaného uvedené

vyhlásenie podpísala. Taktiež potvrdila, že v prípade výberu peňazí v dňoch 23. 12. 2006 a 27. 12. 2006, boli tieto výbery uskutočnené z bankomatu a priamym výberom z banky pod vplyvom vyhrážok ublížením na zdraví jej prípadne jej rodičov. Skutočnosť že trestné oznámenie proti obžalovanému podala s určitým časovým posunom, poškodená vysvetlila tým že sama nechcela podať trestné oznámenie, urobila tak až pod vplyvom rodičov, otca. V súvislosti s poskytnutým úverom poškodenej treba poukázať na tú skutočnosť, ktorá podľa názoru súdu bola v konaní preukázaná, že uvedený úver poškodenej vybavoval obžalovaný, bolo preukázané že poškodená v tej dobe nedisponovala takými finančnými prostriedkami, na základe ktorých by bolo možné v prvej stavebnej sporiteľni vybaviť úver. Jednalo sa o stavebný úver, ktorý v skutočnosti nemal slúžiť na deklarovaný cieľ, ale len na zabezpečenie finančných prostriedkov pre poškodenú, aby táto mohla vyplatiť požadované, pod hrozbou násilia, finančné prostriedky obžalovanému. Je preukázané že tento stavebný úver vybavil obžalovaný a poškodená len podpísala potrebné doklady na vybavenie tohto úveru. Že tomu tak bolo nasvedčuje aj tá skutočnosť že deň potom ako finančné prostriedky nabehli na účet poškodenej, bola vybratá z bankomatu časť úveru vo výške 15 000 korún. Taktiež treba poukázať na tú skutočnosť, že bežný účet na ktorý 22. 12. 2006 nabehol stavebný úver, bol zriadený 16. 11. 2006, zrejme za tým účelom aby bolo kam finančné prostriedky presunúť. Aj toto nasvedčuje účelovosti uvedeného stavebného úveru, nemal slúžiť na stavebné účely, mala slúžiť len a slúžil, na zabezpečenie finančných prostriedkov pre obžalovaného, ktoré požadoval od poškodenej. V prípade uvedených finančných prostriedkov, ktoré mala údajne poškodená dlhovať obžalovanému vo výške 95 000 korún, ako uvádzal obžalovaný, je potrebné uviesť že poškodená v priebehu prípravného konania ale aj v konaní pred súdom poprela, že by dlhovala obžalovanému peniaze, priznala len že prijala od obžalovaného ktorý voči nej pociťoval citovú náklonnosť určité dary ako bola šuštiaková súprava, na strane druhej poprela deklarovaný dlh obžalovaným vo výške 25 000 korún, ktoré podľa obžalovaného mala pretelefonovať. Súd považuje za preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti, ktorá je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu vykonané dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Je síce pravdou že v priebehu prípravného konania, vo svojich výpovediach poškodená v určitých, podľa názoru súdu, nie podstatných skutočnostiach vypovedala rozdielne, avšak na strane druhej vo výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedala podľa názoru súdu vieryhodne a logicky, v prípade, že súd poukazoval na rozpory oproti výpovediam v prípravnom konaní, poškodená vedela logicky uvedené rozpory vysvetliť. Všetky tieto skutočností, dôkazy a úvahy viedli súd k tomu že uznal obžalovaného zavineného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov zo dňa 31. 05. 2018 bol doteraz 14 krát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený vyššie konštatovaným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 2 T 48/2000 zo dňa 14. 05. 2013, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č. 4 To/70/2013 zo dňa 27. 06. 2013 mu bol uložený nepodmienečný trest 5 rokov 1 deň v II. NVS. Dva krát bol postihnutý v priestupkovom konaní, podľa správy z miesta bydliska z roku 2010 bol viackrát súdne trestaný. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa , jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil v prípade obžalovaného existenciu jednej priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona ( bol už za trestný čin odsúdený ) a vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona prichádzalo do úvahy uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí 6 rokov odňatia slobody až 10 rokov odňatia slobody. Berúc do úvahy skutočnosť že obžalovaný spáchal skutok dňa 29. 09. 2006, t. j. takmer 12 rokov predtým ako bol vyhlásený v tejto veci odsudzujúci rozsudok, pričom obžaloba bola podaná až dňa 19. 05. 2014, bolo by neprimerane prísna uložiť obžalovanému trest uvedený vyššie a preto súd ukladal trest aj za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože mal za to že najmä vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania a preto súd uložil, za použitia ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 2 roky, výkon, ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky. Treba ešte uviesť že znaleckým posudkom MUDr. O. ale i výpoveďou tejto znalkyne na hlavnom pojednávaní bolo preukázané že obžalovaný od roku 2011 trpí bipolárnou afektívnou poruchou, touto síce netrpel v čase spáchania skutku, avšak aj táto skutočnosť, aj tieto zdravotné problémy obžalovaného v súčasnosti, ktoré ovplyvnili aj dĺžku konania pred súdom, keď bol obžalovaný opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, podľa názoru súdu odôvodňujú podľa ustálenej súdnej praxe využitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona pri ukladaní trestu. Uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť

konania obžalovaného a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Súd zároveň obligatórne, podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona, uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii, alebo psychologickému poradenstvu. V súvislosti s adhéznym konaním súd rozhodol že poškodenú Jarmilu Jurišovú s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, pretože podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.