Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/265/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. XXX, o zaplatenie 452,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 4Cb/39/2010-111 zo dňa 25. januára 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 879e ods. 3 a 4 veta prvá, § 52 (v znení účinnom od 01.04.2004) ods. 3, § 100 ods. 1, § 101, Občianskeho zákonníka (ďalej len . Vecne tým, že zo zmluvy o úvere č. 4250284 súd zistil, že túto uzavreli žalobca - právnická osoba, poskytujúca úvery a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z prehľadu práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 4250284, predloženého žalobcom súd zistil, že 1. splátka úveru bola splatná dňa 11.09.2003 a 17. splátka (t. j. posledná) úveru bola splatná dňa 22.04.2004. Vzhľadom na verejný záujem na ochrane spotrebiteľa (ako slabšej zmluvnej strany) boli prijaté príslušné zákony, a to aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj "ZoS"), zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ), od 01.04.2004 v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ") boli zavedené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Je tu teda celkom zjavný zámer zákonodarcu vyňať spotrebiteľské zmluvy (a to vrátane zmlúv o spotrebiteľských úveroch) spod režimu OBZ. V neposlednom rade je tu ochrana spotrebiteľa aj podľa Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záväzkový vzťah sporových/ zmluvných strán (založený predmetnou zmluvou zo dňa 28.08.2003) a nároky z neho je potrebné posudzovať podľa zhora uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov, a nie podľa OBZ. Podľa ust. § 879e ods. 3 a ods. 4 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t. j. do 31.03.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona (...), ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (4) Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

2. V zmluvou založenom právnom vzťahu sporových strán v zmysle ust. § 52 mal žalobca postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. Žalobca zosplatnil celý dlh (vzniknutý nesplácaním úveru) ku dňu 30.09.2003. Žalobu podal dňa 09.02.2007. Premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch sa

teda riadi ust. § 101 OZ, podľa ktorého "pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz", čo v súdenej veci bolo dňa 01.10.2006. Žalobca podal predmetnú žalobu na súd až dňa 09.02.2007. Zo zhora uvedeného je zjavné, že žalobca podal žalobu až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto sa súd hmotnoprávnou stránkou veci už ďalej nezaoberal a za použitia ust. § 5b ZoS žalobu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. [§ 262 ods. 1 CSP]. Žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by tak proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania; nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukazuje na skutočnosť, že dňa 28.08.2003 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 4250284 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zákonom požadované náležitosti v predmetnom prípade sú dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy, t. j. poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť za bez úročnú a bez poplatkov. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Je teda a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d)). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu pokiaľ:

- danú problematiku komplexne (v danej časti) upravuje osobitným spôsobom,

- vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka),

- dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka.

5. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred l. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Klient uzatvoril zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom.

6. Žalobca je toho názoru, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka namiesto ktorého mal aplikovať § 106 ods. 2. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka: najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.". Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že k udalosti došlo uzavretím zmluvy dňa 28.08.2003 a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Žalobca má za to, že v danom prípade ide o škodu spôsobenú úmyselne, pretože žalovaný od uzavretia zmluvy neuhradil žiadnu splátku, neoznámil dôvody pre ktoré nebol schopný

splácať úver ani nepožiadal žalobcu o úpravu splátkového kalendára. Z takého konania žalovaného jednoznačne vyplýva, že ide o škodu spôsobenú úmyselne a preto treba uplatniť ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 v platnom znení rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Cb/39/201O-111 zo dňa 25.01.2017, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné.

8. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 452,59 eur s 0,25 % denným úrokom z omeškania z sumy 512,59 eur od 30.09.2003 do 19.05.2011 a 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 452,59 eur od 20.05.2011 do zaplatenia titulom splatenia úveru, ktorý súd prvej inštancie zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej doby.

9. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nemal aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko Zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníku, nejde o spotrebiteľský úver, že zákon v čase uzavretia zmluvy nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty, keďže zmluva bola uzatvorená do 31.05.2014, tiež, že zmluva bola zo strany žalovaného uzatvorená slobodne, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni. Ďalej poukazoval na to, že súd nesprávne aplikoval ust. § 101 OZ, a mal aplikovať § 106 ods. 2 OZ. Mal za to, že ide o úmyselnú škodu zo strany žalovaného, pretože neuhradil žiadnu splátku.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, preto bolo v danej veci posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca si nárok uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty, na ktorú súd prihliadol ex offo.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.08.2003 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. 4250284, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.000,- Sk (199,163 eur) a ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 17 dvojtýždňových splátkach po 590,- Sk (19,58 eur), počnúc dňom 11.09.2003. Podaním zo dňa 30.09.2003 oznámil žalobca žalovanému, že vzhľadom k tomu, že neuhradil včas a riadne dve po sebe nasledujúce splátky, stratil výhodu splátok a celý dlh sa stal splatný naraz. Úhradu celej dlžnej sumy vo výške 10.030,- Sk (332,94 eur) mal zaplatiť do 7 dní od dňa doručenia výzvy.

12. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 i keď zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 28.08.2003.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 52 ods. 2 (v znení účinnom od 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. V preskúmavanom prípade by mal súd zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a právny predpis, ktorých je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, preto záver žalobcu v tom, že nie je možné pravidlo prednostnej aplikácie občianskeho práva pred obchodným je nesprávny. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava ObZ. Hoci teda účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu na spotrebiteľské záväzky.

17. Ustanovenie § 52 ods. 2 ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu v spore priaznivejšie. Z uvedeného dôvodu má súd pri posudzovaní každej spornej otázky aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

18. Je preto možné uzavrieť, že na posúdenie zmluvného vzťahu je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012). Napokon aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

19. Hoci je síce správny záver žalobcu, že v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 23a zák. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, preto na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu považoval za premlčaný. Pokiaľ mal žalobca za to, že zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda (úmyselná) na ktorú treba aplikovať ust. § 106 ods. 2 OZ, spočívalo na ňom bremeno tvrdenia i dôkazu. Žalobca pred súdom prvej inštancie

ani netvrdil, a ani nenavrhol, resp. nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie uvedené v odvolaní o úmyselnej škode spôsobenej žalovaným.

20. Podľa ust. § 565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

23. V danom prípade bolo potrebné aplikovať ust. § 101 v spojení s ust. § 103 OZ, ktoré bolo platné a účinné v čase, keď došlo zo strany žalobcu k zosplatneniu úveru. Žalobca zosplatnil úver podaním zo dňa 30.09.2003, kde oznámil žalovanému, že vzhľadom k tomu, že neuhradil včas a riadne dve po sebe nasledujúce splátky, stratil výhodu splátok a celý dlh sa stal splatný naraz. V danom prípade je potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa nasledujúceho po splatnosti nesplatenej splátky, pre ktorú prišlo k zosplatneniu úveru. Uvedené však nič nemení na tom, že záver súdu prvej inštancie v tom, že nárok žalobcu je premlčaný, je správny.

24. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zákon v čase uzavretia zmluvy nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty, keďže zmluva bola uzatvorená do 31.05.2014 a tiež, že zmluva bola zo strany žalovaného uzatvorená slobodne, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni, nemohlo vzhľadom na vyššie uvedené zvrátiť rozhodnutie vo veci, preto sa nimi odvolací súd ani nezapodieval.

25. Preto na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

26. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

27. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .