Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-304-2015.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9Er/304/2015
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE - 100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/ X, XXX XX S., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, v konaní pre vymoženie sumy 3 348,51 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 31.03.2015 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej rozhodcovským rozsudkom Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, sp. zn. 04/02/12 zo dňa 20.03.2012.
2. Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 09.07.2015 pod číslom 5508*037916 súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica.
3. V priebehu konania postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii podané prostredníctvom jeho právneho zástupcu. V námietkach poukázal na to, že dňa 19.11.2008 uzavrel zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX s pôvodným veriteľom Volksbank Slovensko, a.s., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 3 320,- eur. Povinný namietal, k výpovedi zo zmluvy, že žiadna výpoveď zo strany banky mu nebola doručená, preto práva veriteľa z tejto zmluvy zostávajú naďalej v platnosti a účinnosti až do úplného vyrovnania všetkých záväzkov dlžníka. V súdnom spise absentuje doručenka, ktorá by potvrdzovala prevzatie písomnosti a účinné vypovedanie zmluvy, povinný má na základe uvedeného za to, že nedošlo k účinnému vypovedaniu zmluvy. Povinný ďalej namietal, že v rozhodcovskom konaní nebol preukázaný základný, zákonom vyžadovaný predpoklad platného postúpenia predmetnej pohľadávky na Profidebt a teda i oprávneného (oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.08.2010 - v súdnom spise). Podľa povinného bol rozhodcovský súd povinný zamietnuť žalobný návrh Profidebt z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Povinný sa o postúpení pohľadávky na Pofidebt dozvedel od inkasného pracovníka tejto spoločnosti. Po tom ako bola pohľadávka z predmetnej zmluvy neplatne postúpená z banky na Profidebt, inkasná spoločnosť vyhľadala povinného, za účelom aby mu oznámili, že Profidebt Slovakia s.r.o. je veriteľom predmetnej pohľadávky a súčasne bolo pod nátlakom na parkovisku pri aute inkasným pracovníkom iniciované podpísanie rozhodcovskej zmluvy tiež Dohody o uznaní dlhu, pričom mu nebol poskytnutý žiadny priestor na to, aby si podpisované dokumenty mohol prečítať. Povinný mal snahu dlh splatiť. Splátkový kalendár z dôvodu pochybenia inkasného pracovníka nedodržal, nakoľko peniaze na splátku
pracovník prevzal, avšak nepoukázal na účet Profidebtu. Inkasná pracovník síce peniaze vrátil, povinný spoločnosť telefonicky kontaktoval bezúspešne. Povinný ohľadne Dohody o uznaní dlhu č. 4268929078 so splátkovým kalendárom uviedol, že predmetné uznanie dlhu nie je platným právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že ide o právny úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pretože vychádza z nekalej obchodnej praktiky Profidebt, pričom poukázal na ust. 3, 37, § 39, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8, § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Povinný zároveň žiadal zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pričom, v tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodcovská zmluva, na ktorej založil právomoc rozhodcovský súd je neplatnou z dôvodu, že ide o závislú zmluvu na hlavnej zmluve. Povinný v hlavnej zmluve žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 500,- eur a oprávnený neprijal návrh povinného a schválil sumu úveru len vo výške 570,- eur. Z uvedeného vyplýva, že povinný v zmysle zmluvnej kontraktácie návrh povinného neprijal, naopak urobil schválenou sumou úveru nový návrh, ktorý však povinný nikdy neprijal
- preto k uzavretiu zmluvy nedošlo. Nemohlo preto prísť ani k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ktorá by platne založila právomoc rozhodcovského súdu.Uzatvorená rozhodcovská zmluva porušuje zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa lej jeho osobné údaje: meno, bydlisko a dátum narodenia povinného, číslo zmluvy a miesto podpisu. Vôľa prejednať spor v rozhodcovskom konaní pochádzala od silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili, čo v ich vzťahu spôsobuje nerovnováhu. Povinný tiež v tejto súvislosti poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil.
4. Po zistení, že povinný podal námietky v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.
5. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok, znenie účinné do 31.03.2017), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku vymedzuje dôvody akými môže povinný námietky voči exekúcii odôvodniť, a len v prípade, že sa preukáže existencia niektorého z týchto dôvodov má táto skutočnosť za následok vyhovenie námietkam a zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel súd k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú nedôvodné. Súd poukazuje na to, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, sú jeho procesnou obranou proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Vyššie citovaný § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom námietok teda môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorým spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Povinný však v námietkach proti exekúcii nenamietal skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, jeho námietky nesmerovali proti exekúcii, ale smerovali proti exekučnému titulu a spochybňovali jeho obsah, čo je vzhľadom k § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne stanovujúceho dôvody, pre ktoré jediné môžu byť námietky podané, neprípustné. Rozpor exekučného titulu s dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) a c), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení
účinnom do 31.12.2014) teda nie je dôvodom na vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii v znesených v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (bližšie viď uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 291/2010 zo dňa 29.03.2011). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.
8. Bez ohľadu na vyššie uvedené je potrebné poukázať na to, že exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu a vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a exekučné konanie prípadne zastaviť, nie však na základe námietok povinného proti exekúcii vznesených z tohto dôvodu (opätovne viď bližšie uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 291/2010 zo dňa 29.03.2011). Túto povinnosť má súd nielen v čase preskúmania žiadosti o poverenie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj následne v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (viď uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011). Keďže potom povinný podal spolu s námietkami proti exekúcii aj návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom namietal exekučný titul z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 1 a 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, súd tento návrh vecne preskúmal a dospel k záveru, že sú dané dôvody na vyhlásene exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.
9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, znenie účinné do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
14. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 53 ods. 5 OZ platného a účinného v čase zavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa čl. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) na účely tejto smernice: a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3; b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
19. Podľa čl. 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
21. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, sp. zn. 04/02/12 zo dňa 20.03.2012. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2012 a vykonateľnosť dňa 17.04.2012. Záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 05.11.2009. Následne dňa 22.06.2011 došlo k uzavretiu dohody o uznaní dlhu č. 4268929078, kde povinný uznal svoj záväzok zo zmluvy o úvere vo výške 3 706,47 eur a zaviazal sa ho splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 102,96 eur, v termínoch určených v dohode. Nesplatená časť záväzku predstavovala sumu 3 553,51 eur. V ten istý deň bola podpísaná aj rozhodcovská zmluva č. 4268929078. Právny predchodca oprávneného s povinným v rovnaký deň uzavrel rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZRK“), ktorá v čl. 3, bode 1 obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred rozhodcovským súdom.
22. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 31.01.2014 uzavretej medzi spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitita Debt Finance AG ako postupníkom, bola predmetná pohľadávka s prísl. v celej výške postúpená spoločnosti Intrum Justitita Debt Finance AG, ktorá sa stala novým veriteľom pohľadávky a oprávneným v tomto exekučnom konaní. Ku dňu podania návrhu
na vykonanie exekúcie povinný poukázal na účet oprávneného úhrady vo výške 205,- eur, preto sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 3 3448,51 eur s prísl.
23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, s ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
24. Poukazujúc na uvedené súd skúmal, či je v danej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd opätovne posúdil vyššie uvedenú zmluvu a rozhodcovskú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok, zmluvných dojednaní a zistil, že táto obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku.
25. Rozhodcovská zmluva bola uzavretú podľa § 3 ZRK. Táto v bode 5. obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred jedným z tam uvedených rozhodcovských súdov, pričom toto zmluvné dojednanie je svojím znením takmer identické s rozhodcovskou doložkou, ktorú právny predchodca oprávneného ešte donedávna uvádzal vo svojich Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o.. Súd v danom prípade konštatuje, že uzavretím samostatnej rozhodcovskej zmluvy oprávnený dodržal písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, keďže v zmysle § 4 ods. 2 ZRK písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, pričom pokiaľ písomná forma nie je dodržaná je rozhodcovská zmluva neplatná. Uvedené judikovali aj vyššie súdy v mnohých svojich rozhodnutiach (viď napr. uznesenie NS SR 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, uznesenie KS v Košiciach 5CoE/73/2014 zo dňa 18.9.2014 a iné). Otázne však je, či povinný ako spotrebiteľ si túto rozhodcovskú zmluvu osobitne a individuálne dojednal, alebo mu bola len predložená na podpis bez ďalšieho vysvetlenia.
26. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako dohoda, t.j. dňa 22.06.2011. Hoci sú obe na samostatných tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne s dohodou. Dohoda aj rozhodcovská zmluva sú tzv. formulárovými zmluvami. Je preto zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Tiež je zrejmé, že osobitne si podmienky zmluvy a rozhodcovskej zmluvy nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Mohol len dohodu, ako aj rozhodcovskú zmluvu, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.
27. Pokiaľ je aj v rozhodcovskej zmluve uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch oprávnená, a tá si vždy zvolí rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka tak de facto núti spotrebiteľa, povinného podrobiť sa arbitráži. Povinný teda nemá možnosť vyjadriť sa k jej rozhodnutiu a ani ho namietať, čim je mu fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská zmluva a v nej uvedená doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovaných právnych predpisov.
28. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 smernice má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.
29. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
30. Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
31. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto dojednanie je v rozpore s ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu zaručeným čl. 46 ods.1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
32. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 ods. 3 smernice upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú v bode 5. rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
33. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle citovaných právnych predpisov a smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o zastavení exekúcie, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, lebo ide o nulitný právny akt, teda paakt.
35. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti 2. a 3. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.