Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cpr/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Eliášovou v spore žalobcu: N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom D. - N., doručovacia adresa: D. XX, D. proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828 o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 02.03.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 14.400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od splatnosti jednotlivých náhrad mzdy do zaplatenia. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 11.07.2010 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol od 12.07.2010 zamestnancom na pracovnej pozícii predavač s inkasom. Po absolvovaní lekárskych prehliadok boli vydané lekárske posudky o spôsobilosti žalobcu na prácu, a to dňa 17.12.2014, 18.02.2015 a 17.04.2015, pričom podľa lekárskeho posudku zo dňa 17.04.2015 bol žalobca dočasne nespôsobilý na výkon práce predavač s inkasom. Žalobca požiadal žalovaného o prijatie vhodných opatrení vzhľadom na závery lekárskeho posudku. Žalovaný zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 23.04.2015 na zdokladovanie neprítomnosti v práci od 13.04.2015 a oznámil žalobcovi, že lekársky posudok zo dňa 17.04.2015 nie je dôvodom, aby žalobca prestal chodiť do práce a zároveň žalobcu vyzval na okamžité sa dostavenie na pracovisko k výkonu práce. Žalobca na list žalovaného reagoval listom zo dňa 05.05.2015 a oznámil žalovanému, že v období od 13.04.2015 do 17.04.2015 čerpal riadne nahlásenú a schválenú dovolenku a výzvu na dostavenie sa na výkon práce za nezákonný príkaz žalovaného, ktorý nemá povinnosť splniť. Žalovaný na list nereagoval, nepreložil žalobcu na inú vhodnú prácu, nevyzval žalobcu na uzatvorenie dohody o zmene pracovnej zmluvy, neskončil so žalovaným pracovný pomeru, neprideľoval mu žiadnu prácu a neplatil žalobcovi náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci zo strany zamestnávateľa. Žalovaný tak evidoval žalobcu ako zamestnanca a v dochádzke mu vykazoval od 13.04.2015 neospravedlnenú absenciu. Žalobca zostal bez príjmu a v postavení absentéra a takáto situácia bola pre žalobcu neúnosná. Z toho dôvodu listom zo dňa 27.07.2015 oznámil žalovanému skončenie pracovného pomeru. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného mal skončiť dňom 30.09.2015. Žalobca sa od 01.10.2015 zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávky v nezamestnanosti. 1.3. Žalobca dôvodil, že bol v čase dania výpovede v tiesni, ktorá spočívala najmä v strate príjmu z pracovného pomeru, keďže žalovaný mu od apríla 2015 neplatil náhradu mzdy. V tom čase bol žalobca ešte stále zaviazaný k plateniu výživného na dve deti študujúce na vysokej škole (rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. XP/XX/XXXX). Stav hmotnej núdze po tom, ako stratil príjem zo

zamestnania neumožňoval žalobcovi pokryť si aj svoje základné životné potreby aj platiť výživné, žalobca bol v stave neistoty, v napätí a mal veľké obavy ako sa vyrieši sporný stav. Či ho žalovaný preloží na inú vhodnú prácu alebo či s ním skončí pracovný pomer, pričom nečinnosť žalovaného ho psychicky ubíjala. 1.4. Žalobca tvrdí, že jeho právny úkon, ktorým skončil pracovný pomer so žalovaným (výpoveď zo dňa 27.07.2015) je neplatný právny úkon pre nedostatok slobody vôle v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú má súd povinnosť prihliadať ex offo. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle majú základ v objektívne existujúcom a na žalobcu pôsobiacom stave. Na právny úkon výpovede zo strany žalobcu mali vyššie uvedené okolnosti dopad taký, že konal neslobodne k svojmu neprospechu. Žalobca dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru, aj keď mal právo na náhradu mzdy, čo podľa žalobcu žalovaný potvrdil, keď mu náhradu mzdy za apríl 2015 doplatil v novembri 2015. Výpoveďou vykonanou v neslobode vôle sa žalobca vopred zriekol svojho práva na náhradu mzdy od mája 2015 do budúcna a odkázal na . 1.5. Podľa žalobcu mu vznikol dňom 01.05.2015 v zmysle nárok na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, a žalobca si uplatnil v konaní nárok na náhradu mzdy za 36 kalendárnych mesiacov v sume predpokladaného zárobku 400 eur mesačne za obdobie od januára 2017 do decembra 2019 spolu s príslušným úrokom z omeškania. 1.6. Žalobca v replike aj svojich ďalších vyjadreniach a prednesoch zotrval na argumentácii, že výpoveď žalobcu je absolútne neplatný právny úkon, keďže nešlo o slobodné konanie a pre posúdenie veci je rozhodujúce, či došlo k 30.09.2015 platnému skončeniu pracovného pomeru. Žalobca navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/ XXXX a konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. XCoPr/X/XXXX, v ktorých sa riešili otázky skutkového aj právneho charakteru, ktoré majú dopad aj na rozhodnutie v prejednávanej veci.

2.1. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje žalobu a v nej uplatnený nárok za nedôvodný a neopodstatnený. Žalovaný zastáva názor, že z pracovného pomeru vyplýva, že prácu je zamestnanec povinný vykonávať osobne a na pracovisku a ak sa teda žalobca na pracovisko nedostavil, tak prácu vykonávať nemohol, a nemohlo byť s takýmto zamestnancom osobne dohodnuté ani iné pridelenie vhodnej práce, hoci v prípade žalobcu mu nič nebránilo, a teda bolo možné, aby vykonával nenáročné pracovné úkony spočívajúce v kontrole cien, či cenovky zodpovedajú cenám v pokladni, kontrole dátumu spotreby tovarov, kontrole dátumu minimálnej trvanlivosti, asistoval zákazníkom na ploche, informoval manažéra o stave tovarov na regáloch a iné podobné činnosti vyplývajúce mu pracovnej zmluvy. Je teda zrejmé, že žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, a teda prekážky v práci existovali na strane žalobcu a nie žalovaného, pričom žalovaný aj vyzval žalobcu na nástup do práce, a to výzvou zo dňa 23.4.2015. Nie je teda pravdou, že by žalovaný prestal žalobcovi prideľovať prácu, ale je treba uviesť, že žalobca nebol pripravený prácu vykonávať a ani ju nevykonával, nemôže sa teda domáhať plnenia povinností zo strany zamestnávateľa požadovať vyplatenie mzdy. Žalobca mal teda neospravedlnenú neúčasť v práci. Žalovaný mal ochotu a bol pripravený plniť si svoje povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného pomeru a keďže žalobca nepreukázal prekážky v práci na strane zamestnávateľa, nevznikol mu teda nárok na náhradu mzdy. 2.2. Žalovaný ďalej poukázal na to, že výpoveď daná žalobcom zo dňa 27.07.2015 obsahuje všetky náležitosti vyžadované a je teda platná a účinná. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho konania. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná, pričom v prípade výslovného prejavu spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Žalobcom písomne podaná výpoveď napĺňa všetky vyššie uvedené znaky platného právneho úkonu. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že právny úkon výpovede urobil v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca z vlastného rozhodnutia prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a prestal vykonávať prácu pre žalovaného, a preto mu žalovaný nebol povinný vyplácať mzdu. 2.3. Žalovaný zdôraznil, že na uplatnenie nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru platí pre oboch účastníkov pracovného pomeru 2. mesačná prekluzívna lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak zamestnanec nepodá návrh na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súd včas - v stanovenej lehote, pracovný pomer sa skončí, aj keď by išlo o neplatný právny úkon. Pracovný pomer sa skončil dňa 30.09.2015, ktorý je v zmysle zároveň aj dňom začatia lehoty a koniec lehoty v tomto prípade pripadá na deň 30.11.2015. Žalobca teda nepodal v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorou by sa rozhodlo, že pracovný pomer nebol

skončený platne a teda naďalej trvá, pričom táto je predpokladom pre priznanie na náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Súčasne poukazujeme, že žalovanému nebolo do dnešného dňa doručené alebo oznámené, že žalobca trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával tak, ako to vyžaduje . 2.4. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe záveru pracovného posudku o dočasnej nespôsobilosti na výkon niektorých pracovných činnosti a nebol povinný dohodnúť so žalobcom zmenu pracovnej zmluvy ohľadom druhu práce. Náplň pracovných činností pracovnej zmluvy bol dostatočne široký a žalovaný chcel a bol schopný prideliť žalobcovi aj také činnosti, ktoré by nebolo v rozpore s daným lekárskym posudkom, avšak žalobca sa napriek výzve žalovaného na výkon práce nedostavil. 2.5. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nemôže žiadať náhradu mzdy za obdobie po platnom skončení pracovného pomeru. Takýto záver vyslovil aj Okresný súd Bratislava III v rozsudku zo dňa 08.11.2019 sp. zn. XXCpr/X/XXXX. Žalovaný uviedol, že sa žalobca už dvakrát domáhal zaplatenie náhrady mzdy od žalovaného a takéto konanie žalobcu považuje za šikanózne. Žaloby sa vždy týkajú toho istého skutkového stavu, pričom žalobca minimálne zmení svoje právne posúdenie a odôvodnenie. V konaní sp. zn. XXCpr/X/XXXX sa snažil odstúpiť od právneho úkonu výpovede z pracovného pomeru a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX prevzal argumentáciu o platnosti právnych úkonov z vyjadrenia žalovaného v konaní sp. zn. X.X.. Na základe uvedených skutočností a dôkazov žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania. 2.6. Žalovaný aj v ďalších prednesoch zotrval na svojej argumentácii o nedôvodnosti žaloby.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to so mzdovým listom žalobcu za rok 2015 zo dňa 16.02.2017, rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 19.01.2009 č. k. XP/XX/XXXX o výživnom, potvrdeniach o štúdiu, oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 08.10.2015, listom žalobcu - skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.07.2015 s doručenkou, výzvou žalovaného na zdokladovanie neprítomnosti a nástup do práce zo dňa 23.04.2015, listom žalobcu zo dňa 05.05.2015

- vaša výzva zo dňa 23.04.2015, listom žalobcu zo dňa 17.04.2015, lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 17.04.2015, lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 18.02.2015, lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 17.12.2014, pracovnou zmluvou zo dňa 11.07.2010 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2016 č. k. J., rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2018 č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.11.2019 sp. zn. XXCpr/X/ XXXX a ostatným obsahom spisu.

4. Uplatnený nárok súd posudzoval ako pracovnoprávny nárok podľa a s poukazom na aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia : 4.1. Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia . 4.2. Podľa výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. 4.3. Podľa zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. 4.4. Podľa , a ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. 4.5. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 4.6. Podľa ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby. 4.7. Podľa právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

4.8. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

5.1. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.07.2010 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával od 12.07.2010 závislú prácu na pozícii predavača s inkasom so stručnou charakteristikou uvedenou v pracovnej zmluve: poskytuje služby zákazníkom, obsluhuje zákazníkov, vykonáva činnosť na pokladni v súlade s príslušnými predpismi spoločnosti, tovar doplňuje, kontroluje jeho kvalitu, je zodpovedný za dodržiavanie štandardov spoločnosti pri jeho vystavení a prezentácii, chráni tovar pred poškodením, znehodnotením a krádežou. Dňa 17.12.2014 žalobca absolvoval periodickú lekársku prehliadku so záverom: spôsobilý s dočasným obmedzením. Dňa 18.02.2015 žalobca absolvoval mimoriadnu lekársku prehliadku so záverom: spôsobilý s obmedzením na dobu jedného roka. Dňa 17.04.2015 žalovaný absolvoval opakovanú mimoriadnu lekársku prehliadku so záverom, podľa ktorého bol žalobca dočasne nespôsobilý na výkon práce - nie fyzická záťaž, práca na rebríku, ruč. man. s bremenami a práca v noci. Uvedený posudok žalobca doručil žalovanému poštou spolu s listom zo dňa 17.04.2015, v ktorom žalobca žiadal žalovaného, aby v zákonnej lehote prijal vhodné opatrenia v zmysle platných právnych predpisov a tiež uviedol, že do prijatia vhodných opatrení nie je jeho prítomnosť na pracovisku potrebná a žiadal od žalovaného oznámiť mu stanovisko písomne. Žalovaný listom zo dňa 23.04.2015 žalobcovi oznámil, že od 13.04.2015 nedochádza do práce, pričom dôvod neprítomnosti uvedený v liste zo dňa 17.04.2015 nie je opodstatnený dôvod, aby prestal chodiť do práce a žiadal žalobcu, aby sa okamžite dostavil na pracovisko k výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, v opačnom prípade bude jeho konanie považovať za neospravedlnenú neprítomnosť a za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca v odpovedi zo dňa 05.05.2015 uviedol, že žalovaný nerešpektoval lekársky posudok zo dňa 17.12.2014, prideľoval mu prácu v rozpore so záverom lekárskeho posudku a podľa lekárskeho posudku zo dňa 17.04.2015 je dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce predavač s inkasom, preto výzvu dostaviť sa okamžite k výkonu práce považuje za neoprávnenú. Žalobca vzhľadom na prekážky v práci na strane zamestnávateľa žiadal o vyplatenie náhrady mzdy. O doplatenie mzdy žiadal žalobca žalovaného aj listom zo dňa 18.05.2015. Uvedené bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním. 5.2. Vychádzajúc z nepopretých tvrdení strán a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporné aj to, že dňa 29.07.2015 žalobca doručil žalovanému výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 27.07.2015 podľa s tým, že výpovedná lehota je v zmysle dvojmesačná, preto sa jeho pracovný pomer skončí dňa 30.9.2015. Žalobca vo výpovedi žiadal o vydanie pracovného posudku. Ku dňu 01.10.2015 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V konaní nebolo sporné ani to, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 27.07.2015 nebola na súde napadnutá.

6.1. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie od januára 2017 do decembra 2019 a to z dôvodu, že považoval ním danú výpoveď zo dňa 27.07.2015 za absolútne neplatný právny úkon v zmysle pre nedostatok slobody vôle. 6.2. Žalovaný v rámci procesnej obrany predovšetkým namietal, že 1/ žalovaný nemohol prideľovať žalobcovi prácu, keďže sa žalobca na pracovisko vôbec nedostavil a nemohlo byť s takýmto zamestnancom osobne dohodnuté ani iné pridelenie vhodnej práce, 2/ náhradu mzdy po skončení pracovného pomeru je možné priznať len v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, avšak výpoveď nebola na súde napadnutá v prekluzívnej dvojmesačnej lehote, 3/ výpoveď je platným právnym úkonom, ktorá zodpovedala vôli žalobcu, a preto nemožno v konaní nárok na náhradu mzdy po skončení pracovného pomeru priznať. Súd vyhodnotil túto obranu žalovaného za dôvodnú a dostatočnú na vyslovenie záveru o neopodstatnenosti žaloby o náhradu mzdy.

7.1. V rozhodovanom spore je podľa názoru súdu v rámci právneho posúdenia veci potrebné v prvom rade uviesť, že žalobca žiadal zaplatiť náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa za obdobie od januára 2017 do decembra 2019, teda za obdobie po skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného na základe žalobcom danej a žalovanému riadne doručenej výpovede. 7.2. Súd s poukazom na uvedené konštatuje, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou žalobcu nebola na súde žalobou v zmysle napadnutá, teda nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede zo dňa 27.07.2015. Súd taktiež uvádza, že v zmysle je možné neplatnosť výpovede uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť (prekluzívna lehota). Súd preto odkazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť, podľa ktorej základným a rozhodujúcim predpokladom pre vznik nároku na náhradu mzdy v

súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru je neplatnosť skončenia pracovného pomeru a bez kladného rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno úspešne domáhať nároku na náhradu mzdy (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2013 sp. zn. XXCoPr/X/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.03.2017, sp. zn. XX P./ X/XXXX). Pre úspech v spore o náhradu mzdy je teda nevyhnutné, aby bolo rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čo sa však nestalo, keďže žaloba o neplatnosť výpovede z 27.07.2015 vôbec podaná nebola (boli podané len žaloby o zaplatenie náhrady mzdy).

8.1. Súd ďalej vzhľadom na námietky žalobcu posudzoval, či právny úkon dania výpovede žalobcom možno s poukazom na považovať za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca neplatnosť právneho úkonu výpovede odvodzoval od nedostatku slobody vôle, keďže danie výpovede žalobcom bolo následkom toho, že zostal bez príjmu, nakoľko mu žalovaný vykazoval neospravedlnené absencie v práci, aj keď podľa názoru žalobcu vznikli prekážky na strane žalovaného. Súd však túto argumentáciu žalobcu nevyhodnotil ako dôvodnú a preukázanú. 8.2. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak teda prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 P. XXX/XXXX). Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Netreba pritom opomínať, že okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave (nie v osobe) a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že táto koná k svojmu neprospechu. 8.3. Z obsahu výpovede žalobcu zo dňa 27.07.2015 potom vyplýva, že táto bola daná žalobcom bez udania dôvodu, čo je plne v súlade s , žalobca v nej uviedol, kedy sa má pracovný pomer skončiť, a to uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby v zmysle , teda dňom 30.09.2015. Žalobca zároveň požiadal o vydanie a doručenie pracovného posudku. Táto výpoveď (označená ako „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou“) je datovaná dňom 27.07.2015 a žalobcom podpísaná. V obsahu tejto výpovede nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že obsah výpovede nezodpovedá vôli žalobcu alebo že takýto písomný prejav žalobcu bol vykonaný neslobodne (napr. že dôvodom výpovede je porušenie povinnosti žalovaného a nevyplácanie mzdy, strata príjmu, zdravotné dôvody na strane žalobcu, závery lekárskeho posudku, atď.) a uvedené tvrdenia žalobcu sa v konaní ani nepodarilo preukázať. Súd nevyhodnotil postup či správanie žalovaného po doručení lekárskych posudkov žalobcu a následnú výzvu na nástup do práce, vykazovanie neospravedlnenej absencie žalobcu v práci, či skutočnosť, že žalobca mal vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom za také skutočnosti, na základe ktorých by mohla byť výpoveď žalobcu objektívne vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok slobody vôle. Výpoveď žalobcu podľa názoru súdu spĺňa všetky zákonné náležitosti výpovede ako aj náležitosti právneho úkonu, ide teda o platný právny úkon. 8.4. V dôsledku platnej danej výpovede tak pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňa 30.09.2015. Súd tak nemal v konaní za preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval aj v období od januára 2017, za ktorý žalobca žiada náhradu mzdy. 8.5. Súd ďalej zdôrazňuje, že je síce pravdou, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd prihliadať ex offo, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré záver o takejto neplatnosti právneho úkonu výpovede odôvodňujú. Samotná skutočnosť, že po tom, ako sa už niekoľko dní nedostavil na pracovisko, žalovaný žalobcovi oznámil, že ak nenastúpi do práce, bude jeho správanie považovať za neospravedlnenú neprítomnosť a za závažné porušenie pracovnej disciplíny, totiž nepochybne nie je objektívne spôsobilá založiť stav tvrdenej tiesne (spôsobenej stratou príjmu), ktorý by mohol žalobcu prinútiť skončiť pracovný pomer so žalovaným výpoveďou bez uvedenia dôvodu. V tomto smere je bez významu aj komunikácia medzi stranami v súvislosti s vyhotovením lekárskeho posudku, podľa ktorého mal byť žalobca nespôsobilý na výkon dohodnutej práce podľa pracovnej zmluvy. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že jeho vôľa skončiť pracovný pomer so žalovaným nebola slobodná, súd uvádza, že uvedené zostalo len v rovine tvrdenia a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Úlohou žalobcu nebolo presvedčiť súd o svojej pravde, ale navrhnúť súdu vykonanie

dôkazov. Súd tak nehodnotí, či tvrdenia žalobcu sú pravdivé alebo nepravdivé, iba konštatuje, že vzhľadom na vykonané dokazovanie nie sú všetky preukázané. V tomto smere žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť. 8.6. Súd vyhodnotil za nedôvodnú a účelovú argumentáciu žalobcu, že sa výpoveďou neprípustne vopred vzdal svojho nároku na náhradu mzdy, a preto je výpoveď podľa neplatná. Dôsledkom výpovede nepochybne je vzdanie sa akýchkoľvek pracovnoprávnych nárokov v budúcnosti, ktoré by mohli vzniknúť po skončení pracovného pomeru, vrátane nároku na náhradu mzdy, avšak práve to je podstatou a cieľom skončenia pracovného pomeru výpoveďou, s ktorou spája aj ten právny následok, že žiadnej zo strán už ďalšie práva a povinnosti zo zaniknutého právneho vzťahu nevznikajú. Následkom platnej výpovede žalobcu je teda ukončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ku dňu 30.09.2015 s tým dôsledkom, že po tomto dátume nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu mzdy. 8.7. Neušlo pozornosti súdu, že sám žalobca sa zaregistroval po uplynutí výpovednej doby na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberal od 01.10.2015 dávku v nezamestnanosti, čo svedčí o vedomosti a uzrozumení žalobcu o tom, že jeho pracovný pomer skončil. Tvrdenia žalobcu o neplatnosti právneho úkonu - ním danej výpovede z dôvodu neslobody vôle uplatnené v žalobe podanej viac ako štyri a pol roka po podaní výpovede súd tak vyhodnotil ako účelové.

9. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že žalobcovi nebolo možné prideľovať vhodnú prácu, ktorá by zodpovedala obmedzeniam v lekárskom posudku, keďže sa na pracovisko vôbec nedostavil (do práce neprišiel). Navyše zo stručnej charakteristiky práce vyplýva, že žalobca mohol vykonávať prácu zodpovedajúcu obmedzeniam v lekárskom posudku aj na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Súd poukazuje tiež na to, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď podľa cit. , ak zamestnanec dlhodobo (nie dočasne s určitým obmedzením) stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

10. Súd preto uzavrel, že žalobcovi vzhľadom na skončenie pracovného pomeru dňom 30.09.2015 na základe jeho výpovede doručenej žalovanému dňa 29.07.2015, ktorá nie je neplatným právnym úkonom, nevznikol za obdobie od januára 2017 do decembra 2019 nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej náhrady mzdy. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

11. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XX, X.. ÚS XXX/XX, II. ÚS XXX/XX). Vo svetle uvedeného sa súd bližšie nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu (týkajúcou sa napr. obsahu lekárskych posudkov, posudzovaním prekážok v práci a s tým súvisiaca povinnosť vyplácať náhradu mzdy počas trvania pracovného pomeru), nakoľko túto nepovažoval za relevantnú pre posúdenie veci súdom a vyššie uvedené závery súdu dostatočne objasňujú nedôvodnosť žalobného nároku žalobcu na náhradu mzdy po skončení pracovného pomeru.

12. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodol podľa . Súd nevyhodnotil ako dôvodný návrh žalobu na prerušenie konania do právoplatného skončenia odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. XCoPr/X/XXXX, keďže toto bolo skončené právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2021 sp. zn. XCoPr/X/XXXX. Týmto rozsudkom odvolacieho súdu bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.11.2019 č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX o zamietnutí žaloby žalobcu o náhradu mzdy za obdobie od október 2015 až december 2016 a v ňom vyslovené závery odvolacieho súdu súd zohľadnil a aplikoval aj v tomto konaní. Taktiež súd nemal dôvod čakať na rozhodnutie o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCoPr/X/XXXX (vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. XCdo/XX/XXXX), pretože rozhodnutie o náhrade mzdy za obdobie od mája 2015 do septembra 2015, teda náhrady mzdy za obdobie trvajúceho pracovného pomeru, nemôže mať vplyv na rozhodnutie v tomto spore, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia náhrady mzdy za obdobie po skončení pracovného pomeru.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení . Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.