Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-151-2011.pdf
PDF · 89.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/151/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, vo veci pobočky Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému Európsky zväz pokrokových novinárov, so sídlom Janka Kráľa 1167/34, 958 01 Partizánske, IČO: 35673575, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.341,08 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 97/2011, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,39 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.341,08 Eur, a to na základe exekučného titulu - výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica č. 1021196213 zo dňa 08. 12. 2010 a č. 1021196313 zo dňa 09. 12. 2010. 2. Poverením č. 5601 068961 * zo dňa 14. 03. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 97/11. 3. Súdny exekútor súdu dňa 18. 08. 2017 doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že vykonaným šetrením sa nepodarilo zistiť žiadny majetok ani príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 63,47 Eur. 4. Súd z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 97/2011 zistil, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného s nasledovným výsledkom: povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky v banke, avšak s negatívnym výsledkom. V priebehu vykonávania exekúcie teda zo strany súdneho exekútora nebol zistený žiadny exekvovateľný majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. 5. Súd mal z vlastnej činnosti preukázané, že proti povinnému sú vedené viaceré, aj skôr začaté exekúcie. Súd elektronickou lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. 6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora v spojení s predloženým exekútorským spisom a výsledkami lustrácií vykonaných súdom mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený. 10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 12. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 63,47 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 19,70 Eur a 20 % DPH vo výške 10,58 Eur. 14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 16. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 18. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. 19. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, t. j. v minimálnej výške v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. 20. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súd preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,22 Eur za telekomunikačné náklady, internet - súčinnosti 0,50 Eur, kópie, obálky, spisový obal. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd konštatuje, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti čo do výšky, účelnosti a dôvodnosti takýchto výdavkov. Súdny exekútor neuviedol, na základe čoho bola vypočítaná suma 0,10 Eur za jednu stranu kópie. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Nemožno prihliadnuť ani na argumentáciu súdneho exekútora o výške poplatku za vyhotovenie fotokópie v zmysle smernice predsedu okresného súdu, resp. opatrenia predsedu krajského súdu, či paušálnej náhrady za
vyhotovenie jedného čiernobieleho listu znaleckého alebo prekladateľského úkonu v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR 491/2004 Z. z., ktoré sa na výšku náhrady súdneho exekútora nevzťahujú. V tomto smere súd poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli. Súd konštatuje, že suma 0,10 Eur za jednu vytlačenú alebo kopírovanú stanu nepredstavuje vynaložené náklady súdneho exekútora, v takomto prípade by oprávnený (resp. oprávnení alebo povinní v ďalších exekúciách) uhradil súdnemu exekútorovi sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je cena jedného toneru. Súd taktiež konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/. 21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi „cestovné náhrady - záznam č. 14, 29“ vo výške 4,77 Eur, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. Z úradného záznamu zo dňa 02. 06. 2011 vyplýva, že pracovná cesta bola vykonaná na adrese Medený Hámor 6541/18, Banská Bystrica (bez
uvedenia účelu cesty), pričom však súdnemu exekútorovi bolo z vrátenej zásielky známe, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Z úradného záznamu zo dňa 23. 09. 2016 vyplýva, že pracovná cesta bola vykonaná na adrese Lazovná 61, Banská Bystrica (opäť bez uvedenia účelu cesty), pričom však z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný na uvedenej adrese sídlil, dokonca pri vykonaní cesty predmetná adresa nebola nájdená. Súd preto nepovažoval predmetné výdavky za nevyhnutné a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. 22. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 97/2011, a to náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 6,30 Eur pozostávajúcu z nasledovných položiek: poštovné v celkovej výške 5,40 Eur (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie doporučene do vlastných rúk povinnému vo výške 1,30 Eur, opakované doručenie upovedomenia o začatí exekúcie doporučene do vlastných rúk povinnému vo výške 1,30 Eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu doporučene do vlastných rúk banke vo výške 1,40 Eur (súdny exekútor si uplatnil za doručenie predmetnej písomnosti poštové v dvojnásobnej výške, súd mu však priznal iba sumu 1,40 Eur v zmysle pripojenej doručenky, druhá doručenka absentuje) a doručenie výzvy povinnému doporučene do vlastných rúk vo výške 1,40 Eur), poplatky za elektronickú súčinnosť bánk vo výške 0,70 Eur a motorových vozidiel povinného vo výške 0,20 Eur. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi celú uplatnenú sumu za poštovné, nakoľko v prevyšujúcej výške súd nemal preukázané ich vynaloženie z obsahu predloženého exekútorského spisu pripojenými doručenkami alebo inými dokladmi. 23. Po vykonanej úprave súd uložil povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013 a vyhláškou sumu 47,39 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 6,30 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 39,49 Eur) predstavuje 47,39 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.