Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Tv-1-2018.pdf
PDF · 134.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tv/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.05.2018 pred samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného U. Š., T.. XX. XX. XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zák.
rozhodol:
Obžalovaný: U. Š., nar. XX. XX. XXXX D. M., trvale bytom F. X, M.,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
02.07.2017 v čase okolo 18.05 h v M., T. U. ulici, viedol, idúc po hlavnej ceste, osobné motorové vozidlo zn. H. XXXd J.. Č.. M. XXX H. tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy ustanoveniu § 16 ods. 4 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h a ani ustanoveniu § 16 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého je povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy okrem iného aj svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, keď v uvedenom mieste viedol svoje vozidlo rýchlosťou 101 km/h, v dôsledku čoho došlo k zrážke jeho vozidla s osobným motorovým vozidlom zn. C. XXX J.. Č.. M. XXX H., s ktorým jeho vodička H. C., T.. XX.XX.XXXX, vošla na hlavnú cestu - ulicu U. z vedľajšej cesty - ulice Z.. R., z pohľadu U. Š. z ľavej strany, v úmysle prejsť cez križovatku priamym smerom - na ulicu X. I., a ktorá v čase jej vjazdu na hlavnú cestu nemala možnosť vozidlo ev. č. M. XXX H. vidieť pri priamom pohľade z hranice križovatky na smer, z ktorého vozidlo ev. č. M. XXX H. prichádzalo a mala len veľmi obmedzenú možnosť toto vozidlo vidieť v dopravnom zrkadle umiestnenom v predmetnej križovatke, pričom vo vzťahu k vodičom rešpektujúcim najvyššiu dovolenú rýchlosť v danom úseku si H. C. pri vjazde do križovatky počínala tak, aby vozidlá idúce po hlavnej ceste nemuseli náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, kde následne po tom, ako mala možnosť priamo zaregistrovať prichádzajúce vozidlo ev. č. M. XXX H. v reakcii na vznikajúcu situáciu, na ktorú mala v dôsledku rýchlosti vozidla ev. č. M. XXX H. minimum času, v snahe zabrániť zrážke vozidiel so svojim vozidlom zastala tak, že jeho prednou časťou čiastočne zasahovala aj do jazdného pruhu vozidla ev. č. M. XXX H., kde došlo k nárazu prednej časti vozidla ev. č. M. XXX H. do pravej bočnej prednej časti vozidla ev. č. M. XXX H., pričom pri dopravnej nehode H. C.Á. utrpela pomliaždenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti a podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím vnútorného postranného väzu, ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku hodnotí ako zranenia s primeranou dobou liečenia a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života v trvaní 9 dní t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
za to sa o d s u d z u j e
Podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 odsek 2, § 56 odsek 1, 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 800,-€ (osemsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 odsek 1 Tr. por. je obžalovaný povinný uhradiť ako bolestné poškodenej H. C., T.. XX. XX. XXXX, H. V. Y. XXXX/X, M. náhradu škody vo výške 729,60,-€ a poškodenej D. F. C., Z..G., G. G. G. XX, H. H. náhradu škody vo výške 104,01 €.
Podľa § 288 odsek 2 Tr. por. sa poškodená H. C., T.. XX. XX. XXXX, H.I. V. Y. XXXX/X, M. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 02.07.2017 podal na tunajší súd obžalobu XPv XXX/XX/XXXX na obž. U. Š.Í., T.. XX. XX. XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 02.07.2017 v čase okolo 18.05 h v M., T. U. O., viedol, idúc po hlavnej ceste, osobné motorové vozidlo zn. H. XXXd J.. Č.. M. XXX H. tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy ustanoveniu § 16 ods. 4 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h a ani ustanoveniu § 16 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého je povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy okrem iného aj svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, keď v uvedenom mieste viedol svoje vozidlo rýchlosťou 101 km/h, v dôsledku čoho došlo k zrážke jeho vozidla s osobným motorovým vozidlom zn. C. XXX J.. Č.. M. XXX H., s ktorým jeho vodička H. C., T.. XX.XX.XXXX, vošla na hlavnú cestu - ulicu U. z vedľajšej cesty - ulice Z.. R., z pohľadu U. Š. z ľavej strany, v úmysle prejsť cez križovatku priamym smerom - na ulicu X. I., a ktorá v čase jej vjazdu na hlavnú cestu nemala možnosť vozidlo ev. č. M. XXX H. vidieť pri priamom pohľade z hranice križovatky na smer, z ktorého vozidlo ev. č. M. XXX H. prichádzalo a mala len veľmi obmedzenú možnosť toto vozidlo vidieť v dopravnom zrkadle umiestnenom v predmetnej križovatke, pričom vo vzťahu k vodičom rešpektujúcim najvyššiu dovolenú rýchlosť v danom úseku si H. C. pri vjazde do križovatky počínala tak, aby vozidlá idúce po hlavnej ceste nemuseli náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, kde následne po tom, ako mala možnosť priamo zaregistrovať prichádzajúce vozidlo ev. č. M. XXX H. v reakcii na vznikajúcu situáciu, na ktorú mala v dôsledku rýchlosti vozidla ev. č. M. XXX H. minimum času, v snahe zabrániť zrážke vozidiel so svojim vozidlom zastala tak, že jeho prednou časťou čiastočne zasahovala aj do jazdného pruhu vozidla ev. č. M. XXX H., kde došlo k nárazu prednej časti vozidla ev. č. M. XXX H. do pravej bočnej prednej časti vozidla ev. č. M. XXX H., pričom pri dopravnej nehode H. C. utrpela pomliaždenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti a podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím vnútorného postranného väzu, ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku hodnotí ako zranenia s primeranou dobou liečenia a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života v trvaní 9 dní.
Na základe podanej obžaloby súd vydal trestný rozkaz, voči ktorému si podal obžalovaný odpor, preto súd vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.
Obžalovaný U. Š. uviedol, že keď mal s poškodenou očný kontakt, vtedy išiel predpisovo, tak ona sa vtedy pohla vpred v smere jej jazdy, vošla do križovatky. Vtedy, keď s ňou mal očný kontakt ešte stála na vedľajšej ceste, mohla obžalovaného vidieť aj v zrkadle. Keď obžalovaný zbadal poškodenú, tak ťukol na brzdu a zvažoval, či ju obíde zľava alebo sprava, potom akceleroval, lebo si myslel, že ju lepšie obíde. Ona vtedy nečakane zastala a obžalovaný už nedokázal predísť zrážke. Pred zrážkou išiel 50 km rýchlosťou, potom, keď zbadal poškodenú, tak pribrzdil a potom pridal. Nevie akou rýchlosťou išiel, keď pridal. Vie, že asi 200 m pred križovatkou, kde došlo k zrážke obžalovaný vychádzal z vedľajšej cesty
na hlavnú, takže nešiel rýchlo, keďže tam musel dávať prednosť. Križovatku, kde došlo k zrážke pozná dobre, chodí tam aj každý deň, vie, že z troch strán je vstup na križovatku dobrý, ale z tej jednej, z ktorej vyšla aj poškodená je horšia, je tam z pravej strany plot, a práve preto je tam aj zrkadlo, cez ktoré je myslí dobrý výhľad. Keď prichádzal na križovatku, tak už poškodená trčala do križovatky, vtedy sa videli prvý raz, pričom myslí, že trčala preto, aby videla, či niečo nejde z pravej strany, vtedy stála, pozrela sa na obžalovaného a pohla sa do križovatky, pričom následne zastala, avšak to už prednou časťou jej vozidla asi tretinou bola v jazdnom pruhu obžalovaného. Obžalovaný sa v tom momente rozhodol, že ju obíde, pretože počítal, že keď vošla do križovatky, že bude pokračovať ďalej. Ako uviedol, najprv zabrzdil a potom pridal plný plyn a rozhodol sa, že ju obíde zľava, čo sa mu ale nepodarilo, keďže sa ďalej nepohla. Obžalovaný vtedy usúdil, že ju dokáže obísť. Ak by brzdil, tak by zastavil pred ňou. Obžalovaný ju prvý krát videl, keď bol na úrovni autobusovej zástavky, nevie aká je to vzdialenosť, a tiež nevie ako ďaleko bol od nej, keď bola už v jeho jazdnom pruhu. Nevie sa vyjadriť, aká vzdialenosť bola vtedy od poškodenej, kedy by mohla nastať tá verzia, že by stihol zabrzdiť. Nevie sa vyjadriť v metroch, ale možno medzi 50-100 metrov to môže byť, že hlavou točila poškodená na obžalovaného. Nevie si vysvetliť, prečo sa pohla do križovatky, keď videla obžalovaného, či jej potom zdochol motor, keď tam ostala, nevie si to vysvetliť určite nešiel rýchlosťou 100 km za hodinu. Nešiel smerom od nemocnice, ale vychádzal z križovatky z bočnej ulice, ktorá je asi 250 metrov od križovatky, na ktorej došlo k nehode. Obžalovaný uviedol, že je to klamstvo, on nešiel tak rýchlo, išiel predpisovo. Obžalovaný po nehode vravel, že išiel od M., nie že z M.. Myslí si, že tak rýchlo teda 100 a viac sa tam nedá ísť. Tiež má obžalovaný za to, na rozdiel od svedkov, že ten manéver mal pod kontrolou, išiel najprv doľava a potom doprava, nevozilo ho do strán a ani nešiel šmykom, má ešte v aute vyrovnávanie šmyku a ďalšie systémy. Obžalovaný môže uviesť svedka, u ktorého bol, a od ktorého odchádzal. Akú vzdialenosť prešiel obžalovaný od pripojenia sa na hlavnú cestu z tej vedľajšej cesty po miesto, kde ho mohla poškodená vidieť, obžalovaný uviedol, že nevie uviesť vzdialenosť. Obžalovaný predložil súdu čestné prehlásenie od kamaráta, u ktorého vtedy boli. Prešiel tam N., ktorý polámal plasty z auta obžalovaného. K výpovedi svedkyne F. G. z č. l. 107-108 obžalovaný uviedol, že nevyšiel cez svoje dvere, ako šofér, ale cez spolujazdcove, pretože jeho dvere nešli otvoriť, tieto sa snažil otvoriť, ale nešli, tak tam bol aj dlhšie ako I., ktorý medzitým riešil úlomky s tým pánom, čo tu vypovedal. Čo sa týka vyhlásenia Z. Y., tohto svedka zabezpečiť nevedel, pretože je momentálne v Holandsku.
Svedkyňa - poškodená H. C. uviedla, že okolo 18.00 hod. išla v daný deň na cintorín, pričom zastala na križovatke, tak, aby videla do všetkých strán, teda aj na tú pravú stranu, takže aby videla, tak trošku trčala do križovatky, ale nie tak, aby nemohli autá prejsť. Pozrela sa doľava doprava aj do zrkadla, zaradila jednotku a pohla sa tak, aby prešla celú križovatku hlavnú cestu, aby prešla na ulicu X. I.. Keď sa pohla, prešla asi meter, tak sa pozrela doprava a zbadala auto, takže zastala, pričom už čiastočne trčala do jeho jazdného pruhu, vozidlo muselo ísť rýchlo, podľa jej odhadu aj 130km/h, pričom ho vozilo po ceste a pískali mu gumy, poškodená už len čakala potom čo sa stane, pričom druhé vozidlo narazilo do jej pravej časti a zvrtlo ju na opačnú stranu. Keď vychádzala z vedľajšej cesty a zastala pred križovatkou, tak trčala asi pol metra z križovatky, tak, aby videla na každú stranu, keďže nevidela žiadne auto prichádzať, tak sa pohla. Keď stála na vedľajšej ceste, tak očný kontakt s obžalovaným nemala, keďže tam žiadne auto nebolo, obžalovaného zbadala až keď sa pohla do križovatky a stála, až potom sa na neho dívala. Poškodená zastala v križovatke preto, že to v tej sekunde odhadla tak, že už nestihne prejsť. Prvýkrát videla vozidlo obžalovaného, keď vyšiel z tej lomenej zákruty, kde sú tie novostavby a už vtedy ho vozilo po ceste, aj z toho usúdila, ako rýchlo musel ísť. Môže to byť tak 150-200 metrov od danej križovatky. Videla ako ho vynieslo zo zákruty a nosilo ho po ceste do strán. Vie, že už keď sa pohla do križovatky, tak zbadala vozidlo obžalovaného aj v zrkadle, ale či najprv zbadala v zrkadle alebo, že sa pozrela doprava už nevie. Keď ho zbadala, tak hneď zastala. Na ošetrení bola hneď po havárii, bola na röntgene mala pomliaždený hrudník, modriny, narazené rebrá, a keď prišla domov o pol 10, tak ju veľmi začala veľmi bolieť noha, tak išla na druhý deň na chirurgiu, pretože mala také tlaky v nohe, že sa to nedalo vydržať, mala pomliaždené alebo natiahnuté väzy alebo svaly na kolene, týždeň chodila s barlou. Potom sa jej stav zlepšil, tie modriny na hrudníku mala dlhšie, bolesť v kolene potom ustúpila. Poškodená obžalovaného nevidela, keď stála pred križovatkou, inak by do križovatky nevošla, nie je samovrah, ak by išiel predpísanou rýchlosťou, tak by ju obišiel, v jeho jazdnom pruhu popred jej vozidlo, keďže tam bolo dosť miesta. Poškodená videla pána (svedka C. F.) prechádzať na bicykli cez cestu. Pre poškodenú je nová informácia, že nemal ísť obžalovaný z M., keďže on sám hovoril nejakým ľuďom na mieste, že išiel z M.. Poškodenej došiel iný posudok, kde je, že rýchlosť bola 101 km/h, dnes znalec uvádza inú rýchlosť a ešte sa jej nezdá, že prešla až 5 metrov cez križovatku, ako uvádzal dnes znalec. Od momentu, keď vyhodnotila, že nič nejde až do momentu, keď sa pohla, mohli prejsť cca 2-3 sekundy.
Svedok C. F. uviedol, že išiel v daný deň z domu, na U.V. O., pričom dom má hneď vedľa danej križovatky, kde došlo k havárii (poznámka sudcu: ide o svetlý dom na č. l. 23, foto č. 2) pričom svedok tam býva už 18 rokov, tak to tam pozná, takže keď vyšiel cez bráničku, chcel prejsť na druhý stranu, pričom videl ísť z ulice Z. R. malé strieborné auto, ktoré mohli byť asi za polovicou jeho plotu, ktorý má 50 metrov a blížilo sa ku križovatke, pričom išlo tak, že vedel, že na bicykli môže bez problémov prejsť na druhú stranu ulice, tak sa odrazil a prešiel na druhú stranu s tým, že ďalšie iné auto nevidel. Pozeral sa aj do zrkadla, ale nič tam nevidel. Vozidlo už spomaľovalo, asi už išla poškodená zastaviť, pričom už mohla byť pri plynovej skrini, čo je cca 10-20 metrov od križovatky, svedok plynule prešiel na druhú stranu a pokračoval ďalej po tom chodníku smerom na M., keď počul veľký náraz a keď sa otočil, tak videl vzduchom letieť nárazník z auta a za ním už videl stáť čierne vozidlo, pričom si myslel, že toto buchlo do stĺpov, ktoré boli blízko. Z auta vystúpil spolujazdec, ktorý kopal do rozbitých častí vozidla, a upozornil ho, aby to nerobil. Vodič vozidla bol v šoku, zostal sedieť v aute, svedok išiel k druhému autu, z ktorého vystúpila pani, nekomunikovala bola v šoku, snažila sa obliecť si vestu, krv nevidel, potom svedok zavolal políciu. Svedok priamo zrážku nevidel, takže ani nevie odkiaľ išlo druhé vozidlo, od momentu, keď sa odrazil, čo urobil prudko, ešte zabicykloval, až do momentu zrážky mohlo ubehnúť 5-10 sekúnd. Svedok počul len veľký náraz, nič iné. Značky stop sú umiestené na obidvoch vedľajších cestách. Pískanie gúm nepočul.
Svedok B. S. uviedol, že boli na dvore ich domu aj s jeho rodinou, pričom dom majú asi 100-150 metrov od križovatky, pričom videl aj počul, ako popred ich dom prešlo veľkou rýchlosťou veľké vozidlo, ich dom bol po ľavej strane vozidla, potom počul ako pískajú brzdy, čo mohlo trvať tak 3-4 sekundy, to pískanie bŕzd bolo raz prerušené, akoby nabehol na nejaký poklop, potom zase pokračovalo, potom počuli náraz, tak išli vonku. Najprv išiel svedok, potom prišla za ním aj jeho žena s malým dieťaťom a potom aj rodičia. Svedok videl najprv C., z ktorého vystúpila pani C., druhé vozidlo H. bolo ďalej pri telefónnych stĺpoch, z tohto potom neskôr vystúpil pán Š., medzitým nevie presne kedy spolujazdec pána Š. kopal do rozbitých kusov, ktoré boli na vozovke, ešte ho pán F. upozorňoval, aby to nerobil, tento sa potom pýtal pani C., či netreba volať záchranku, najprv nechcela, sťažovala sa, že ju bolí hrudník, potom prišli policajti. Svedok samotnú haváriu nevidel, ani pohyb vozidla poškodenej pred zrážkou nevidel, vie len, že dané čierne vozidlo z tade išlo veľmi rýchlo, povedal by, že nad 100km/hm možno aj 130-140 km/h, tak rýchlo sa tam dá isť, keďže cesta od mestskej časti M., pričom od mostíka, ktorý je pri nemocnici je to už rovinaté, kde sa už dá ísť rýchlo. Svedok tam býva už odmalička a autá tam chodia rýchlo. Na pojednávanie sa dostavil sám autom s manželkou a dcérou. Svedok uviedol, že áno je tam taká križovatka, oni sú asi v polovici tej križovatky, ale nevie odkiaľ išiel obžalovaný. Svedok si skôr myslí, že ak by išiel z tej križovatky, tak by mohol ísť okolo 100km/h, nevie aké má silné auto. Ak by išiel predpisovo, tak by ho nezaregistroval, popred ich dom chodí veľa áut, ktoré neregistruje, lebo idú predpisovo, ale pokiaľ ide auto rýchlo, tak to počuje, ako v tomto prípade, keďže auto bolo v tej rýchlosti počuť, ako hučí, resp. tak, ako auto znie, keď ide auto veľkou rýchlosťou. Ešte svedok hovoril otcovi, čo za blbca tam ide tak rýchlo, a to ani nestihol dopovedať, a už počul náraz. Myslí si, že išiel určite nad 100km/h, ale koľko to nevie odhadnúť.
Znalec Ing. Y. Y. uviedol, že bol pribratý policajtom na jeho prekvapenie len na podanie odborného vyjadrenia, takže toto podával len na základe znalostí zistených zo spisového materiálu, na mieste nebol. Až dodatočne zistil pri jeho výsluchu a následnej obhliadke miesta, že na danom mieste je aj umiestnené zrkadlo, takže vzhľadom na uvedené, trvá na záveroch týkajúcich sa výpočtu pohybu zrážky vozidiel, ako aj pohybu vozidiel pred zrážkou, avšak čiastočne zmenil technické možnosti rozpoznania príjazdu druhého vozidla možnosti odvrátenia zrážky. Čo sa týka záverov, tak trvá na nárazovej rýchlosti, ktorá bola tých 79 km/h, pričom simuláciou zistil, že v čase pohýnania sa vodičky vozidla C. sa vozidlo H. nachádzalo cca 70-75 metrov pred budúcim miestom zrážky. Keďže pri vyšetrovacom pokuse sa zistila možnosť rozpoznania prichádzajúceho vozidla 110-120 metrov pred stredom križovatky, je zrejmé, že v čase pohnutia sa vozidla C. bolo vozidlo H. viditeľné prostredníctvom cestného zrkadla. Ako už uviedol technickou príčinou nehody sú dve príčiny, prvá je nedanie prednosti, je to vyvolanie kolíznej situácie a druhou príčinou je vysoká rýchlosť H., ktorá neumožnila nehode zabrániť. Pokiaľ znalec uvádzal vo vyjadrení, že vodička nemohla vidieť prichádzajúce vozidlo, tak toto znalec korigoval tak, že v zrkadle ho vidieť mohla. Taktiež zmenil bod 3 záverov vyjadrenia, že vodička nemohla nehode zabrániť, a to tak, že tejto nehode zabrániť mohla, pretože ho vidieť v zrkadle mohla. Svoje vozidlo sa rozhodla zastaviť počas prechádzania križovatkou, keď už fyzicky spozorovala sprava prichádzajúce vozidlo H. vysokou
rýchlosťou. Jej reakciu možno označiť za intuitívnu a jej hodnotenie je vecou právneho posúdenia. Čo sa týka štvrtej otázky, táto platí, tak ako je uvedená vo vyjadrení. Taktiež bod 5 zostáva v platnosti. Čo sa týka jeho rýchlosti pred zrážkou, túto určil na min. 85 km/h, pričom toto bolo v rámci simulácie odhadnuté vo vzdialenosti asi 70 metrov od križovatky, pričom v tom čase už auto prirodzene spomaľovalo podľa názoru znalca bez brzdenia, presnejšie sa nedá rýchlosť odhadnúť vzhľadom na neprijateľnú výpoveď obžalovaného v tom, že tento tvrdil, že išiel 50 km/h a jednak vzhľadom na jeho rôzne manévre, ktoré by podľa znalca v takom krátkom čase nemohol vykonať, brzdné stopy tam neboli žiadne. Daná rýchlosť mohla byť aj vyššia. Bod 6 teda zostáva v platnosti, pričom ale presnejšie sa rýchlosť nedá uviesť pred nárazom vzhľadom na tie rôznorodé manévre obžalovaného. Na záver znalec uviedol, že vysoká rýchlosť H. mala na priebeh dopravnej nehody rozhodujúci vplyv a bola hlavnou príčinou nehody, resp. znalec opravuje, bola jednou z príčin nehody. Čo sa týka rozdielu v jeho prístupe pri odbornom vyjadrení a pri znaleckom posudku uviedol, že analýza je totožná, ale celkový rozsah vyjadrenia je stručnejší. Znalec si nevšimol napriek ortofotomapám, že sa tam nachádza zrkadlo, na to ho upozornil až vyšetrovateľ vojenský pán C.Í., ktorý mu telefonoval, takže následne bol vykonaný vyšetrovací pokus, kde boli zistené nové okolnosti, ktoré potom uvádzal pri svojom výsluchu a uvádza ich aj dnes. Čo sa viditeľnosti týka priamej, teda pohľadom do pravej strany vodičky, tak vodička prichádzajúce auto nemohla vidieť, keďže bolo v zákryte v smere jej pohľadu, mohla ho vidieť iba v zrkadle, kde sa však ťažko odhaduje rýchlosť aj vzdialenosť vozidla, pričom rýchlosť je až nemožné odhadnúť. Trvá na tom, čo uviedol na svojom výsluchu. Čo sa týka otázky, či vodička konala správne jednak pri vjazde do križovatky, ako aj to, že zastala v strede križovatky, znalec uviedol, že vyhláška nerieši spôsob vjazdu ani pohybovania sa v križovatke, takže je to skôr právna otázka, z technického hľadiska sa nevie vyjadriť, nevie s určitosťou uviesť, či by bolo lepšie, keby vodička z miesta ušla a pridala plyn. Nevie sa vyjadriť, aký vplyv na haváriu malo zrýchlenie vozidla H., ktoré vodič vykonal pred zrážkou, resp. na akú rýchlosť pridal vodič daného vozidla, pretože nevie, či šliapol na podlahu stlačil plyn alebo menej, nevie. Znalec má za to, že nárazová rýchlosť je korektná a rýchlosť pred zrážkou je odhadnutá, keďže má za to, že vozidlo muselo čiastočne spomaliť pred zrážkou, aj keď to len odhaduje preto určil tú minimálnu rýchlosť pred zrážkou. Pokiaľ iný znalec určil, že rýchlosť bola iná, k tomu sa nevie vyjadriť, tých 5 metrov prejdenia z križovatky považuje za reálnych. Šírka cesty je 6,9 metra, avšak v mieste križovatky je to viac, takže si myslí, že je pravdou, čo tvrdí poškodená, že ak by išiel obžalovaný povolenou rýchlosťou, tak by ju mohol obísť. Ten manéver v nižšej rýchlosti bol uskutočniteľný. Pokiaľ vypočítal, že vozidlo H. sa nachádzalo 75 metrov od miesta zrážky, tak to počítal v čase, keď poškodená vošla s vozidlom do križovatky, pričom to počítal v minimálnej rýchlosti 85 km/h. Pokiaľ by išiel obžalovaný viac, ako uvádzajú svedkovia, tak samozrejme by sa nachádzal ďalej od križovatky, ale či by to bolo až za tou hranicou 120 metrov, od kedy by ho bolo možné vidieť v zrkadle, to sa nevie vyjadriť. Taktiež sa nevie vyjadriť, či by bolo možné ísť rýchlosťou 130 alebo viac na danom mieste, vzhľadom na to, že je tam úzka cesta.
Znalec MUDr. I. R. znalec predniesol závery, ešte doplnil, že čo sa týka trvalých následkov, tieto je možné zistiť len po roku zranenia. V stresovej situácii mohlo dôjsť k tomu, že poškodená necítila hneď bolesť kolena, dôležitú úlohu tam má stresový hormón adrenalín, ktorý zvyšuje prah bolesti a teda je možné, že ju koleno začalo bolieť až vtedy, ako uviedla. Tiež tam je dôležitou okolnosťou opuch, pričom nástup opuchu je pozvoľný, podľa názoru znalca toto zranenie má súvis s danou nehodou. Čo sa týka toho, že poškodená hneď uvádzala, že ju bolí hrudník a koleno, že ju bolí až neskôr, k tomu uviedol, že je to možné, závisí od miery toho zranenia, hrudník mohla cítiť skôr, pričom koleno aj kvôli opuchu neskôr, ide však o subjektívnu nemerateľnú hodnotu bolesti. Taktiež je možné, že s týmto zranením hneď po úraze mohla chodiť aj bez barlí, keďže nešlo u nej o nestabilitu, ani zlomeninu. Čo sa týka pomliaždenia hrudníka, tak obmedzuje danú osobu bolestivosťou, ktorá vzniká pri dýchaní pri pohyboch, nemožno vylúčiť u poškodenej aj zlomeninu chrupaviek, avšak na to by musela absolvovať magnetickú rezonanciu, ale tá robená nebola, keďže to lekári nepovažovali za potrebné. Bolestivosť u takýchto úrazoch môže trvať 2-4 týždne, poškodená sa na kontrole po 9 dňoch už nesťažovala na žiadnu bolesť. U poškodenej jej vek nemal vplyv na dobu liečenia.
Znalec Ing. Ľ. Ž. znalec predniesol závery znaleckého posudku, na ktorom zotrval. Vzhľadom na to, že vozidlo H. bolo od danej križovatky asi 100 metrov, keď poškodená vodička začala vchádzať do križovatky, tak ak by obžalovaný išiel povolenou rýchlosťou, tak by poškodená prešla bez problémov danou križovatkou bez toho, aby nejakým spôsobom obmedzila vodiča na hlavnej ceste. Pokiaľ znalec uvádzal v záveroch posudku, že vodička zastala prednou časťou v strede križovatky z toho dôvodu, že sa zľakla, lebo fakticky až vtedy zbadala blížiace sa vozidlo obžalovaného, tak pokiaľ sa na to pozerá z technického hľadiska, tak to, že zastala v križovatke nebola správna jazda, avšak ako už uviedol, malo
na to vplyv to jej zľaknutie, čo je však potrebné posúdiť z právneho hľadiska. Zrkadlo, ktoré sa nachádza na danej križovatke a všeobecne takéto zrkadlá slúžia predovšetkým na rozhľad do blízka v priestore križovatky, pričom samotné zrkadlo je zakrivené a teda skresľuje situáciu. Ďalej je tam prevrátený obraz, rozhľad do diaľky cez zrkadlo je veľmi malý, pričom vozidlo by naviac muselo veľmi svietiť. Taktiež sa podľa tohto zrkadla nedá určiť vzdialenosť vozidla, ale predovšetkým rýchlosť vozidla, preto je potrebné, aby sa vodič dlhšie pozeral na vozidlo, aby zhodnotil jeho rýchlosť, pri vzdialenejšom vozidle aspoň dve sekundy. V čase, keď sa vozidlo H. zjavilo v priestore zrkadla, tak išlo o zhodný čas, v akom sa už vodička C. pohýnala do križovatky, teda vodička v čase, keď si prehliadala križovatku, či môže vojsť, v tom čase ešte vozidlo nebolo viditeľné v zrkadle, toto sa začalo zjavovať, až keď sa pohla do križovatky. V tom čase ho už mohla zbadať v zrkadle, avšak vozidlo vzhľadom na vzdialenosť od križovatky bolo malé a mohla ho prehliadnuť. Taktiež nemohla v tom počiatočnom čase odhadnúť jeho rýchlosť, vzhľadom na to, že bolo vozidlo drobné, mohla ako tak odhadnúť vzdialenosť, vzhľadom na to, že bolo drobné. Taktiež vodička nemohla vidieť na vlastné oči prichádzajúce vozidlo v čase, keď zisťovala situáciu pred prejdením križovatky, pretože vozidlo H. bolo v zákryte stromov, resp. budov, cesta bola v danom úseku v miernom oblúku. Vzdialenosť, od ktorej sa vozidlo zjaví v predmetnom zrkadle pravým svetlom je asi 120 metrov, celé vozidlo sa môže zjaviť v zrkadle vo vzdialenosti asi 110 metrov. Čo sa týka viditeľnosti na základe vlastného pozretia vodičky smerom doprava, pokiaľ trošku trčala do križovatky, ako bolo znalcovi súdom prečítané z jej výpovede pred súdom, tak potom pravé svetlo vozidla H. mohla vidieť 70 metrov od križovatky a celé vozidlo vo vzdialenosti 60 metrov od križovatky. Pri 100km/h prejde vozidlo približne 30 metrov a menej za sekundu, pri rýchlosti 50 km/h prejde vozidlo za sekundu 15-16 metrov. Odkedy vošla poškodená do križovatky, že ju ide celú prejsť, až do moment, keď zbadala prichádzajúce vozidlo a začala brzdiť v strede križovatky prešlo 2,5 sekúnd a pokiaľ zastala 3 sekundy. Znalec pri svojom posudku vychádzal z toho, že obžalovaný najprv brzdil, potom pridal, potom opätovne zase brzdil, tak je to uvedené v jeho výpovedi z prípravného konania. Pokiaľ by mal pridať z 50km/h na 80km/h pri maximálnom zrýchlení daného vozidla H., tak by to znalec odhadoval na viac ako 50 metrov. Dej, ktorý vypočítal vyššie uvedené hodnoty vyplývali z výpovedí svedkov o tom, akým spôsobom sa pohybovalo vozidlo pred nárazom, taktiež zobral do úvahy výpoveď obžalovaného, technické parametre vozidla. Zrýchlenie vypočítal podľa technických parametrov vozidla a nastavenie pedálu dal na 15 %, pretože zrýchľoval iba veľmi krátko. Pri vypracovaní posudku znalec nevychádzal z toho, že obžalovaný mal, ako teraz tvrdí obhajoba, vychádzať 200 metrov pred križovatkou z vedľajšej cesty. Po nahliadnutí do mapy, ktorú predložil znalec k nahliadnutiu súdu a aj stranám uviedol, že aj pokiaľ by išiel z ulice U. a napojil sa na hlavnú ulicu U., tak aj tak mohol nabrať 100km/h po začatie výpočtu znalca, teda približne 120 metrov od križovatky, kde došlo k nehode. Nevidel dôvod na zmenu jeho výpočtu, či už išiel z U.o ulice obžalovaný, alebo sa na hlavnú cestu U. ulicu napojil skôr. Možno teda povedať, že z toho zákrytu sa vozidlo vynorí približne v polovici úseku časti U. ulice od predmetnej križovatky, až po ulicu U., pričom mal znalec za to, že na 100 metrovom úseku mohol zrýchliť na 100 km/h.
Svedok M. I. uviedol, že išiel s U. na aute od kamaráta, už nevie na akej ulici to bolo, ale potom išli cez U. ulicu, kde sa na križovatke stala táto nehoda. Keď sa blížili do križovatky, tak videli ako z ľavej strany trčí do križovatky vozidlo, pokračovali ďalej, potom sa ale toto vozidlo pohlo do križovatky, tak U. začal brzdiť, pískali brzdy, a snažil sa obísť auto z ľavej strany, avšak toto následne zastalo v strede križovatky a teda z ľavej strany sa ju už obehnúť nedalo, stála v strede, tak, že už sa ju nedalo obehnúť ani z pravej strany, tak sa snažil tak, aby jej čo najmenej ublížil. Svedok prvýkrát zbadal vozidlo, keď boli blízko pôvodnej zastávky autobusu, čo mohlo byť 30-40 metrov od križovatky. Keď svedok prvýkrát zbadal vozidlo poškodenej, tak toto trčalo do križovatky asi po koniec blatníka, vtedy stálo. Vozidlo obžalovaného išlo asi 50km/h čo odhaduje svedok, keďže je tiež šofér, tachometer nesledoval ako spolujazdec. Keď uvádzal, že U. prudko zabrzdil, tak mal na mysli, že dupol na brzdu, čo sa týka toho pískania, tak nevie, či to pískali gumy, alebo ak mal ojazdené platničky, tak platničky, nevie ako sa volajú. Keď videl, že to auto sa pohlo ďalej z vedľajšej cesty, tak pridal, ale auto poškodenej potom zastalo v strede križovatky. Je možné, že by zabrzdil U. vozidlo pred zrážkou, teda že by nezrazil vozidlo poškodenej, avšak vzhľadom na to, že mal za to, že poškodená prejde križovatku, tak sa rozhodol, že ho prejde zľava. Svedok si nijako nevysvetľuje to, že svedkovia mohli vypovedať inak o ich rýchlosti, to by museli mať radar alebo röntgenove oči, aby vedeli koľko išli. Svedkovi sa nezdá zvláštne, že by tá verzia, ktorú popísal, by bola nereálna. Vzdialenosť od kedy vošli z vedľajšej cesty na vedľajšiu cestu nevie svedok odhadnúť. Po nehode vyšli vonku, postavili výstražný trojuholník, potom prišla za nimi pani, či volali policajtov, povedali , že nie, mysleli si, že ona volala. Svedok ešte odpratával kusy z ich auta z cesty, aby mohli prejsť ostatné autá. Potom tam prišiel ešte pán, ktorý ešte vravel svedkovi, že čo to
robí. Je pravda, že svedok do rozbitých častí kopal. Nevie o tom, že by mal obžalovaný iné havárie, ani či dostáva pokuty za rýchlosť, keď bol s ním, tak pokuty neplatil, resp. jazdil normálne. Po skutku boli spolu len dvakrát alebo trikrát, svedok pracuje v zahraničí. Svedok nepovažuje za reálne, aby išli pred zrážkou 100km/h rýchlosťou, lebo potom by táto havária dopadla inak. Myslí si, že keby do poškodenej narazili 80km/h rýchlosťou, tak by to dopadlo inak.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané svedecké výpovede a listinné dôkazy:
- zápisnica o výsluchu svedkyne F. G. z č. l. 107-108
- zápisnica o výsluchu poškodenej N.. I.
- vyhlásenie Z. Y.
- plánik y miesta skutku nakreslený obž.
- zápisnica o výsluchu svedkyne Z. K. (č. l. 111-112)
- zápisnica o výsluchu svedkyne D. H. (č. l. 105-106)
- Doklady o vlastníctve vozidiel č. l. 6-9,
- Záznam dopravnej nehody č. l. 10-11,
- Zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody č. l. 12-13,
- Záznamy o podaní vysvetlení č. l. 14-15, 17-18, 21 a 45-46,
- Zápisy o dychových skúškach č. l. 19,
- Fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody č. l. 22-39,
- Lekárske správy č. l. 40, 151-153,
- Plánik z miesta dopravnej nehody č. l. 41-42,
- Oznámenie Z. G., a.s. č. l. 176,
- Doklady ku škode č. l. 193,
- Uznesenie OP BB č. l. 201-202,
- Správy a posudky k osobe obžalovaného č. l. 285-287, 290-297, 299,
- Odpis z RT č. l. 300-301,
- Výpis z EKV č. l. 302-306.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. tým, že inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok spáchal obžalovaný tak, ako je uvedené v obžalobe, pretože porušením pravidiel cestnej premávky spôsobil nehodu a zranenia poškodenej.
Súd mal dostatočne preukázané, že obžalovaný sa pohyboval pred nárazom s vozidlom poškodenej neprimeranou rýchlosťou, podľa znalca Ing. Y. Y. to bol najmenej 85 km/h, ktorý takto určil rýchlosť vozidla obžalovaného v čase zrážky s vozidlom poškodenej. Druhý znalec Ing. Ľ. Ž. určil rýchlosť pred nárazom okolo 101 km/h a v čase nárazu cca 80 km/h. Na danom mieste na ulici U. bola povolená maximálna rýchlosť 50 km/h. Vzhľadom na to, že prvý znalec Ing. Y. neprihliadol vo svojom posudku na existenciu zrkadla na danej križovatke, k tomu sa vyjadril až vo svojom výsluchu a tiež pred súdom, preto následne bol pribratý o konania druhý znalec Ing. Ž.. Znalecké posudky sú viacmenej podobné, až na posúdenie možnosti vidieť v zrkadle, ktoré sa nachádzalo na predmetnej križovatke prichádzajúce vozidlo. Znalec Y. uviedol, že v čase pohnutia sa vozidla C. bolo vozidlo H. viditeľné prostredníctvom cestného zrkadla. Ďalej uviedol, že technickou príčinou nehody sú dve príčiny, prvá je nedanie prednosti, je to vyvolanie kolíznej situácie a druhou príčinou je vysoká rýchlosť H., ktorá neumožnila nehode zabrániť. Tiež uviedol, že pohľadom do pravej strany vodičky, keď stála pred vstupom na križovatku, tak vodička prichádzajúce auto nemohla vidieť, keďže bolo v zákryte v smere jej pohľadu, mohla ho vidieť iba v zrkadle, kde sa však ťažko odhaduje rýchlosť aj vzdialenosť vozidla, pričom rýchlosť je až nemožné odhadnúť. Presnejšie popísal danú situáciu na križovatke druhý znalec Ž., ktorý uviedol, že v čase, keď sa vozidlo H. zjavilo v priestore zrkadla, tak išlo o zhodný čas, v akom sa už vodička C. pohýnala do križovatky, teda vodička v čase, keď si prehliadala križovatku, či môže vojsť, v tom čase ešte vozidlo nebolo viditeľné v zrkadle, toto sa začalo zjavovať, až keď sa pohla do križovatky. V tom čase ho už mohla zbadať v zrkadle, avšak vozidlo vzhľadom na vzdialenosť od križovatky bolo malé a mohla ho
prehliadnuť. Taktiež nemohla v tom počiatočnom čase odhadnúť jeho rýchlosť, vzhľadom na to, že bolo vozidlo drobné, mohla ako tak odhadnúť vzdialenosť, vzhľadom na to, že bolo drobné. Taktiež vodička nemohla vidieť na vlastné oči prichádzajúce vozidlo v čase, keď zisťovala situáciu pred prejdením križovatky, pretože vozidlo H. bolo v zákryte stromov, resp. budov, Znalec tiež uviedol, že takéto zrkadlá slúžia predovšetkým na rozhľad do blízka v priestore križovatky, pričom samotné zrkadlo je zakrivené a teda skresľuje situáciu. Ďalej je tam prevrátený obraz, rozhľad do diaľky cez zrkadlo je veľmi malý, pričom vozidlo by naviac muselo veľmi svietiť. Samotná poškodená popiera, že by vozidlo čo i len v zrkadle videla. Z uvedeného súdu vyplynulo, že vodička - poškodená nevidela prichádzajúce vozidlo obž. v čase, keď zisťovala situáciu pre vjazdom na križovatku. Je pravdou, že poškodená fakticky nedala prednosť v jazde obžalovanému, tým že zostala stáť v križovatke, avšak toto bol len následok toho, že obžalovaný sa „vrútil“ do križovatky neprimeranou rýchlosťou, ktorá bola jednoznačne preukázaná znalcami a tiež svedkom B. S., ktorý opísal ako videl prejsť vozidlo H. popred svoj dom a tiež počul pískanie pravdepodobne gúm, čo potvrdil aj svedok F.. Na druhej strane obžalovaný a jeho spolujazdec svedok I. vypovedajú zhodne, že obžalovaný pred zrážkou išiel predpisovo 50 km/h, čomu však súd, predovšetkým vzhľadom na znalecké posudky a výsluchy znalcov nemohol uveriť. Tiež možno ťažko uveriť verzii obžalovaného o tom, že keď tento zbadal prekážajúce vozidlo poškodenej tak pridal a chcel ju obehnúť najprv zľava a následne zmenil a išiel sprava a následne narazil do vozidla poškodenej. Výpoveď obžalovaného skôr považuje súd za účelové tvrdenie v snahe dostať sa na rýchlosť v čase nárazu cca 80 km/h. Samotný takýto „obiehací manéver“, pokiaľ naozaj takto prebehol, považuje súd za až nezmyslený, ktorým nemohol obžalovaný zrážke zabrániť. Zabrániť alebo znížiť rýchlosť pred nárazom by mohol, ak by správne brzdil. Na tomto mieste je potrebné aj uviesť, že toto nebola prvá negatívna skúsenosť obžalovaného s neprimeranou rýchlosťou a nesprávnym brzdením s poukazom na rozhodnutie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. 201, z ktorého vyplýva, že s obžalovaným bol uzavretý zmier a bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky verejno-prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zák., ktorého sa mal obž. dopustiť tak, že „dňa 30. 06. 2016 v čase asi o 06.29 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. H. XXXd, J.. Č.. M. XXX H., po ceste č. V. v smere od W. S. N., v okrese M., kde pri závode G. I. F., Z. G. N. v km 27,59 na priamom, rovnom úseku cesty nedostatočne venoval pozornosť vedeniu vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, následkom čoho po priblížení sa k železničnému priecestiu, po spozorovaní nákladného vozidla, ktoré za železničným priecestím odbočovalo do objektu G. N., Z..G.. zabrzdil, ním vedené vozidlo sa otočilo ľavým bokom napred a narazilo do priecestného zabezpečovacieho zariadenia - výstražníka železničného zabezpečovacieho svetelného a zvukového zariadenia, ktoré vyvalilo a poškodilo a tým znefunkčnilo, pričom vlastníkovi tohto zariadenia spoločnosti G. I. F., Z. G., V.: XXXXXXXX G. G. U. D. XXX, XXX XX N. spôsobil škodu vo výške 300,- €.“
Z uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý vyvolal nehodový dej, tým jednak išiel neprimeranou a nepovolenou rýchlosťou pred zrážkou a tiež nezvládol, či už zabrzdiť pred vozidlom poškodenej alebo ju obísť tak, aby k zrážke nedošlo. Nebolo podstatné odkiaľ, či obžalovaný vošiel na hlavnú ulicu Tomášikova z bočnej ulice, alebo išiel priamo od M., keďže podľa znalca aj keby išiel z bočnej ulice, tak by mohol zrýchliť na danom úseku na 100 km/h. Súd má zároveň za to, že poškodená nespôsobila nehodu, keďže v čase, keď vstupovala do križovatky prichádzajúce vozidlo nevidela. Pokiaľ by súd aj bral do úvahy vyjadrenie prvého znalca, že prichádzajúce vozidlo mohla vidieť v zrkadle, tak podľa názoru súdu mohlo byť v minimálnej a nerozlíšiteľnej veľkosti, vzhľadom na vzdialenosť, v ktorej sa podľa znalcov vozidlo H. nachádzalo v čase vstupu poškodenej do križovatky. Následne konanie poškodenej a jej zastavenie bolo už stresovým konaním poškodenej po zbadaní sa približujúceho sa vozidla obžalovaného.
Čo sa týka námietky obhajoby ohľadne spôsobených zranení poškodenej a toho, že skutok nie je ublížením na zdraví, k tomu súd poukazuje na výsluch znalca I.. R., ktorý sa podrobne vyjadril k zraneniam poškodenej a tiež k tomu, či tieto mohli byť alebo nemohli byť viditeľné a bolestivé ihneď po zrážke, ako to namietala obhajoba, čo súd vyhodnotil v prospech obžaloby a teda, že predmetné zranenia vznikli poškodenej uvedeným nárazom vozidla obžalovaného a možno ich kvalifikovať ako ublíženie na zdraví.
Vzhľadom na uvedené s poukazom na osobu páchateľa bez odsúdenia, v trestnom registri iba záznam o zmieri, v registri priestupkov s niekoľkými priestupkami, povahu skutku, neexistenciu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností uložil súd primeraný peňažný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody trest odňatia slobody a tiež primeraný trest zákazu činnosti, ktorý by mal viesť k náprave páchateľa.
Zároveň súd rozhodol o náhrade škody v prospech poškodených. H. C. priznal bolestné a D. F. C., Z..G., vykonané úkony. Ohľadne nemajetkovej ujmy H. C. odkázal na občianske súdne konanie.
Na základe uvedených skutočností samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
V Banskej Bystrici, dňa 25.06.2018