Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-755-2012.pdf
PDF · 74.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/755/2012
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávnenej Správy majetku mesta, n. o., Partizánske, IČO: 37 923 145, so sídlom Partizánske, Ul. 29. augusta 1191/51, proti povinnej V. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., o vymoženie 1 181,27 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnená je povinná zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Kubešovej náhradu trov exekúcie vo výške 50,03 € do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenej a povinnej nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom z 22.10.2012, doručeným súdnemu exekútorovi 26.10.2012 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinnej pre vymoženie sumy 1 181,27 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 5.11.2012 súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Kubešovej (ďalej len "súdny exekútor").
2. Z výpisu z obchodného vestníka SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/69/2018 z 8.3.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej a povinná bola oddlžená. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku SR 14.3.2018 pod č. 52/2018.
3. Súdny exekútor si 16.4.2018 uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 50,03 €, ktoré špecifikoval ako odmenu vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 10,20 € a DPH (len z odmeny) vo výške 6,64 €.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR") ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené
tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
8. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR uspokojená iba v konkurze, súd v súlade s § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len "vyhláška").
16. Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
17. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení a priznal súdnemu exekútorovi:
1/ minimálnu zákonnú odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 €,
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 10,20 € a
3/ DPH podľa § 196 EP 20 % zo základu /odmena + náhrady/ 33,19 € = 6,64 €.
20. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej zákonnej výške 33,19 € bez toho, aby bližšie skúmal rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Z exekučného súdneho spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky (prevzal poverenie na vykonanie exekúcie), preto mu nárok na minimálnu odmenu vznikol. Súd taktiež priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v takej výške, v akej si ju uplatnil. Hotové výdavky pozostávajú len z poštového, ktoré súdny exekútor musel vynaložiť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a ktorých vynaloženie v uplatnenej výške bolo zo strany súdneho exekútora preukázané z predložených podacích hárkov. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľ dane z pridanej hodnoty, súd mu podľa § 196 EP priznal aj náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 20% zo sumy 33,19 €, teda v sume 6,64 €. Súdny exekútor použil za základ pre výpočet DPH len odmenu, preto súd viazaný jeho návrhom mu DPH priznal len z odmeny, nie aj z náhrady hotových výdavkov.
21. S poukazom na § 203 ods. 3 v znení účinnom do 31.10.2013 na náhradu nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 50,03 € súd zaviazal oprávnenú, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz.
22. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z vyššie citovaného § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd má preto za to, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje, je potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane aplikovať § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie). O náhrade trov exekúcie oprávnenej a povinnej preto súd rozhodol tak, že oprávnenej a povinnej nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom § 256 ods. 1 CSP a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedia exekúcie a následný dôvod jej zastavania nikomu z nich nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.