Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/136/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO: 31575951, proti žalovanému: I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L. M., I. XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpená právnym zástupcom JUDr. Matúšom Fabianom, advokátom, Nám. sv. Egídia 93, Poprad, o zaplatenie 47,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/176/2015-91 z 24.7.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 19,45 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 18 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľský, aplikoval preto prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva je typovou zmluvou uzatváranou vo viacerých prípadoch na predtlačenom formulári, ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľka ovplyvniť. Súčasťou Zmluvy sú obchodné podmienky, ako aj VOP a sadzobník poplatkov, s ktorými však žalovaná nevyslovila súhlas. Žalobca nepreukázal, že by žalovaná bola s obchodnými podmienkami, VOP, či sadzobníkom oboznámená. Len konštatovanie uvedené v čl. VII. bod 2 Zmluvy nepostačuje na záver o oboznámení sa s týmito súčasťami Zmluvy žalovanou. Žalobca ani nepreukázal, že dohoda o poplatkoch a úroku bola medzi stranami individuálne dojednaná. Preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku to, že banka má právo meniť či už výšku poplatkov alebo úrok, keďže to vyplýva len z VOP, preto považoval túto časť zmluvy za neplatnú. Čiastočne vyhovel žalobe v istine 19,45 eur, ktorá pozostávala z poplatkov za vedenie účtu 17,85 eur (7x 2,55 eur), za vklad hotovosti 1,- euro a za zisťovanie stavu účtu 0,60 eur (2x 0,30 eur) za obdobie 1.10.2011 až 31.2.2012. V tom čase ich výšku, ani opodstatnenosť žalovaná nenamietala, akceptovala bežnú prax. Sama žalovaná v tomto konaní uznala, že žalobca má nárok na tieto poplatky, avšak nie je možné neprihliadnuť na tú skutočnosť, že súdom priznané poplatky v minulosti žalovaná akceptovala a v súdnom konaní namietala, že s ich výškou nebola oboznámená. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poplatkov za upomienku a za výzvu spolu v sume 35,- eur, tieto poplatky ktorých nárok na ich zaplatenie súd žalobcovi nepriznal. V prvom rade žalovaná s ich výškou nevyslovila súhlas pri uzavretí Zmluvy, nebola s nimi oboznámená, keďže nie sú súčasťou Zmluvy, ale súčasťou sadzobníka, ktorý navyše žalobca má oprávnenie meniť. Ide o zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 je neplatná. Navyše existenciu upomienky žalobca súdu nepreukázal a výzva, za ktorú si žalobca

vyúčtoval poplatok 30,- eur, bola de facto listom o odstúpení od Zmluvy z 26.7.2012. Ani v tejto výzve žalobca žalovanú neupovedomil o tom, že ide o výzvu, za ktorú si mieni uplatniť poplatok v sume 30,- eur, ani skutočnosť, že ide prioritne o výzvu sankcionovanú poplatkom podľa sadzobníka z písomnosti nevyplýva. Takýto postup žalobcu považoval za rozpor s dobrými mravmi a aj v tejto časti žalobu zamietol. V časti uplatneného úroku 28 % p.a. súd žalobu zamietol z viacerých dôvodov. V prvom rade rovnako, ako bolo vyššie uvedené, dohoda zmluvných strán o úroku nie je súčasťou Zmluvy, ale len VOP a vývesky, s ktorou žalovaná nevyslovila súhlas, nebola individuálne dojednaná, a ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pretože ustanovenia o nepovolenom prečerpaní účtu a spôsob jeho úročenia nie sú súčasťou Zmluvy, ale len VOP, ako aj vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi Zmluvy, nie je možné v zmysle ust. § 710 Obchodného zákonníka aplikovať na nepovolené prečerpanie účtu ustanovenia o úvere. Z uvedeného dôvodu preto argumentácia žalobcu, v ktorej poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016, neobstojí. 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 269 ods. 2, § 708, § 710 a § 711Obchdoného zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Namietal, že zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Rovnako poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vec C-42/2015, kde sa vyjadril medzi iným Súdny dvor, že zmluva o úvere nemusí nevyhnutne byť vyhotovená ako jediný dokument. Nevyhnutné podmienky musia byť uvedené v zmluve, ostatné môžu byť uvedené aj vo všeobecných obchodných podmienkach. Sadzobník poplatkov je súčasť týchto VOP. Čo sa týka výšky poplatkov za upomienku a výzvu, žalobca ich odôvodňuje tým, že vznikajú náklady spojené so mzdou a sociálnym odvodom na finančné systémy, dátové, telekomunikačné, poštové služby, náklady na budovu, prevádzku, odpisy, náklady za odpisy súvisiace s hmotným a nehmotným majetkom v tej sume, ktorú uplatnil. Pokiaľ ide o úvery u spotrebiteľov, prekročením limitu sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte. Je teda podmienkou na nakladanie majiteľa účtu s finančnými prostriedkami nad rámec jeho aktuálneho zostatku. Teda ak dôjde k takémuto stavu, že je záporný zostatok na účte, má banka práva účtovať debetné úroky ustanovené v sadzobníku. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uvádzala, že podstatnými náležitosťami okrem iného je aj úrok, poplatky, sankcie, zmluvné pokuty, ktoré majú ekonomický význam pre spotrebiteľa. Je nevyhnutné vyporiadať sa s námietkou žalovanej, že s týmito VOP nebola riadne oboznámená, a neprejavila súhlas a vôľu k týmto pristúpiť. Pokiaľ sa citoval rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/2015, nie sú dotknuté žiadne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platnosti uzavretia zmlúv o úvere, ktoré sú v súlade s právom únie, čo je potrebné vykladať v tom zmysle, že ak aj zákonodarca nevyžadoval explicitne podpis jednotlivých súčastí zmlúv, je nevyhnutné preukázať, že s ich obsahom spotrebiteľ pred ich podpisom bol oboznámený. V tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno o oboznámení riadnom a včas a hlavne individuálnom. Ďalej tiež zmluva neobsahuje dohodu o výške úroku ani povinnosť žalovanej platiť úrok. Nebolo jej to ani tlmočené, nebolo to ani zaslané v písomnej forme, že pri nepovolenom prečerpaní bude stanovená sadzba úroku v istej výške. Preto navrhla rozhodnúť v súlade s rozsudkom súdu prvej inštancie. 6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že opakovane podotýka, že žalovaná vyhlasuje, že obdŕžala obchodné podmienky, čo je čl. VII bod 2 Zmluvy, ktoré sú súčasťou Zmluvy, a ktoré sa zaväzuje dodržiavať. Ďalej čl. VII bod 3 Zmluvy uvádza, že práva a povinností, ktoré nie sú upravené výslovne v zmluve, riadia sa obchodnými podmienkami za príslušný produkt finančnej služby. 7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 8. Podľa § 269 ods. 2 účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 9. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

10. Podľa § 710 ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.). 11. Podľa § 711 ods. 1 za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. 12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 15. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 16. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 17. Podľa § 53 ods. 4, písm. a/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 18. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 20. Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 21. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 29.1.2010 Zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie dôchodcovského osobného účtu č. 6117733002, na ktorom nebolo dohodnuté povolené prečerpanie v zmysle čl. I. bod 4 tejto Zmluvy. Dňa 1.2.2012 žalobca vykazoval na účte žalovanej debetný zostatok, s účinnosťou k 3.8.2012 banka pristúpila k odstúpeniu od Zmluvy a zároveň žalobca vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku v sume 43,81 eur. Z výpisu z účtov žalovanej k 3.8.2012 vyplynulo, že zostatok na účte predstavoval sumu -47,46 eur. Táto suma pozostávala z rozdielu medzi kreditnými a debetnými obratmi vykonanými na účte počas trvania nepovoleného prečerpania. Posledný kladný zostatok na účte bol k 31.12.2011 v sume 1,95 eur. Žalobca uplatňoval nárok na 28 % úrok s účinnosťou od 1.7.2012, poplatky za vedenie účtu 7 x po 2,55 eur (za mesiace január až júl 2012), poplatok za vklad hotovosti 1,- euro (v januári 2012), poplatok za upomienku 5,- eur (v máji 2012, ktorou žalobca nedisponuje), poplatok za výzvu 30,- eur (v júli 2012) a poplatok za zistenie zostatku 2 x po 0,30 eur (oba v januári 2012). 23. V uvedenej veci odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie a na týchto záveroch a správnom odôvodnení rozhodnutia rovnako zotrváva a stotožňuje sa s ním v celom rozsahu. V podstate obrana žalobcu spočívala v tom, že nárok na tú časť žaloby, ktorá bola zamietnutá v prevyšujúcej časti, čiže poplatky, úroky a z toho vyplývajúca aj upomienka a výzva vznikali automaticky tým, že prečerpaním účtu a tým že sa spotrebiteľ dostal do debetu vznikla aj zmluva o povolenom prečerpaní, resp. prečerpanie účtu znamenalo pre banku, že žalovaná disponuje s finančnými prostriedkami a teda je povinná platiť všetky súvisiace poplatky, teda náklady za prečerpanie účtu. Odvolací súd sa však domnieva, že v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou správne v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ak súd prvej inštancie nemal preukázanú dôvodnosť týchto nárokov.

24. Napriek účtovaným poplatkom Zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne do Sadzobníka. Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Od spotrebiteľa preto nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. 25. Žalobca tiež nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovanú zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca uplatnené úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch za mesiace apríl 2014 až august 2015, v celkovej sume 37,70 eur účtoval. Úrok pritom predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani navykonával príkazy žalovanej na platby, na ktoré by na účte nemala dostatok peňažných prostriedkov. Naopak na ťarchu jej osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky. S poukazom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že úspech v odvolacom konaní mala žalovaná, ktorá bola právne zastúpená, odvolací súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).