Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-25-2021.pdf
PDF · 99.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9C/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcov: 1/ G. P., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom M. T. a 2/ W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., D. XXXX/X, obaja právne zastúpení: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 070/2009-PTR zo dňa 13.3.2009 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a W. P., L.. XX.XX.XXXX, je neplatná.
II. Súd žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.5.2021 domáhajú, aby súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 070/2009-PTR zo dňa 13.3.2009 uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou v 2. rade je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že predmetná záložná zmluva bola uzatvorená bez ich vedomia. Pozícia žalobcov je výrazne oslabená, nakoľko žalovaný poznamenal na list vlastníctva č. 682 poznámku o oznámení výkonu záložného práva, čím prichádza k nedovolenému zásahu a ohrozeniu ich práv. Za dôvod neplatnosti záložnej zmluvy považujú tú skutočnosť, že splnomocnenie udelené advokátovi nie je určité, nakoľko neobsahuje konkretizáciu nehnuteľností, ktoré majú byť záložným právom veriteľa viazané. Právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý, pričom neurčitosť právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená skutočnosť spôsobuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázali takisto na skutočnosť, že žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť výber advokáta, a teda v danom prípade chýbala jej slobodná vôľa. Označenie advokáta bolo do zmluvy podľa žalobkyne vpísané až dodatočne. Splnomocnenie bolo formulárové, t.j. vopred predtlačené a bez možnosti nejako meniť obsah splnomocnenia. Dôležitým faktorom pri neplatnosti záložnej zmluvy je aj skutočnosť, že žalobkyňa uzatvárala Zmluvu o úvere výhradne vo svojom mene, bez vedomosti žalobcu v 1. rade, ktorý bol už v čase uzatvárania Zmluvy o úvere jej manželom. V zmysle § 145 Občianskeho zákonníka môže vybavovať jeden z manželov len bežné veci, pričom v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Udeliť splnomocnenie na zaťaženie majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nie je bežnou vecou, a preto je na vykonanie takého úkonu potrebný súhlas oboch manželov. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom.
2. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, zmluvou o zriadení záložného práva, výpismi z listu vlastníctva, písomnými vyjadreniami strán sporu, notárskou zápisnicou, oznámením o začatí výkonu záložného práva, návrhom na zápis záznamu, kúpnou zmluvou a zistil tento skutkový stav veci:
3. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 25.8.2008 žalovaný poskytol žalobkyni v 2. rade spotrebiteľský úver vo výške 464,71 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 12 mesiacov vo výške 75,68 €, t.j. celkovo mala zaplatiť sumu 908,19 €. Obsahom Zmluvy bolo aj splnomocnenie pre advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v mene žalobkyne v 2. rade záložnú zmluvu v zmysle § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré sú v čase podpísania zmluvy vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Zmluvou o zriadení záložného práva č. 070/2009-PTR zo dňa 13.3.2009 (ďalej len Zmluva), ktorú v mene žalobkyne podpísal splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay, bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, parcely registra „C“, parcela č. XXXX/X S. Č.. XXXX/XX, pre katastrálne územie a obec T., v spoluvlastníckom podiele 1/3.
4. Z písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobcovia dostatočne nepreukázali naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Žalobkyňa doposiaľ neuhradila ani istinu poskytnutého úveru. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že Zmluva o úvere je pre ňu nevýhodná, ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Žalovaný má za to, že žalobkyňa bola pri uzatváraní Zmluvy o úvere dostatočne informovaná, a preto nie je možné hovoriť o nedostatku vážnosti vôle. Žalovaný má za to, že žaloba nemá povahu žiadnej zo žalôb uvedených v ustanovení § 137 Civilného sporového poriadku. Určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti Civilný sporový poriadok nepripúšťa, s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Žalovaný má takisto za to, že ustanovenie § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku vylučuje pôsobnosť Civilného sporového poriadku v predmetnom konaní. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcov, že im patrí postavenie spotrebiteľa, nakoľko Zmluva o úvere sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pokiaľ je predmetom záväzkového vzťahu účelovo poskytnutý úver, v tomto konaní na účel povolania a túto účelovosť nespochybnil žiadny z účastníkov záväzkového vzťahu, potom v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver, a preto na tieto vzťahy nemožno uvedený zákon aplikovať. Jednou zo zásad obchodného práva je zásada profesionality. Súd by mal v danom prípade vychádzať aj zo zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, v dôsledku čoho nemožno mať pochybnosti o vedomosti žalobcu, že k nehnuteľnostiam patriacim do jeho vlastníctva bolo zriadené záložné právo. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že žaloba je nedôvodná.
5. Z listu vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie T. vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov parcely registra Q., parcela č. XXXX/X S. XXXX/XX, každý v podiele 1/6. Žalobcovia predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy spísanej prostredníctvom notárskej zápisnice zo dňa 7.2.1997 (č.l. 52). Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 3C/176/1997-15 zo dňa 2.10.1997 bolo manželstvo žalobcov v 1. a 2. rade rozvedené; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.1997 (č.l. 56). Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28.3.2017 súd zistil, že žalovaný oznámil Okresnému úradu Skalica, katastrálnemu odboru v súlade s ustanovením § 151l Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 por. č. 3 parcely registra C evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X S. XXXX/XX, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T., obec T., M. D..
6. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
7. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
8. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
9. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
14. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
15. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 34 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)
17. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že zmluva o úvere ako aj záložná zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa v 2. rade mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetných zmlúv nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na dané vzťahy potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 18. Povinnosťou súdu bolo najprv sa vysporiadať s námietkou žalovaného, či má tunajší súd právomoc vo veci konať a rozhodnúť, t.j. či uplatnený nárok možno prejednať všeobecným súdom podľa Civilného sporového poriadku. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je daná jeho právomoc, a to s poukazom na ustanovenie § 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu, t.j. ide o žalobu podľa § 137 Civilného sporového poriadku (viď odôvodnenie nižšie). Podľa názoru súdu nie je daná právomoc správneho súdu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
19. Súd mal preukázané, že Zmluvu o zriadení záložného práva za žalobkyňu v 2. rade na strane záložcu uzatvoril splnomocnenec na základe plnomocenstva, ktoré bolo inkorporované do Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou v 2. rade ako dlžníčkou. V zmysle predmetného plnomocenstva žalobkyňa v 2. rade splnomocnila advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o úvere uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve splnomocniteľa, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu zapísané na listoch vlastníctva. Vzhľadom na obsah a formu súd konštatuje, že predmetné plnomocenstvo predstavuje absolútne neplatný právny úkon, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade absentuje špecifikácia nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu, keď formulácia, v zmysle ktorej mali byť predmetom zabezpečenia záväzku nehnuteľnosti, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve splnomocniteľa, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá. Z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. V tomto smere je text plnomocenstva neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť záložné právo. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam (v danom prípade k záložnej zmluve) by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Súd má za to, že v danom prípade je potrebné, aby nehnuteľnosti boli presne identifikované, a to číslom listu vlastníctva, parcelným číslom, katastrálnym územím a podielom na to, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosti. Dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností, preto nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu Zmluvy o záložnom práve sa malo týkať vybraných alebo všetkých nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Neurčitý prejav vôle záložcu má za následok neplatnosť plnomocenstva. Dohoda o splnomocnení je preto neplatným právnym úkonom pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon urobený splnomocneným zástupcom na základe neplatného plnomocenstva robí aj Zmluvu o zriadení záložného práva absolútne neplatnou, z ktorého dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že predmetná záložná zmluva je neplatná.
20. Súd takisto uvádza, že nie je možné jednoznačne vysloviť záver, že žalobkyňa v 2. rade mala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že nemohla nijako ovplyvniť výber advokáta, nakoľko označenie advokáta bolo do zmluvy vpísané až dodatočne. Nedá sa vylúčiť, že označenie advokáta v Zmluve o úvere bolo vykonané bez vedomosti a prítomnosti žalobkyne v 2. rade, prípadne v čase, keď už predmetnú zmluvu podpísala. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v Zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom.
21. K argumentácii žalovaného, že žalobca dostatočne nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, súd uvádza, že naliehavý právny záujem nie je potrebné v danom prípade preukazovať, nakoľko podľa názoru súdu sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, a to či už s odkazom na katastrálny zákon (viď ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), resp. s poukazom na Občiansky zákonník, podľa ktorého sú neprijateľné zmluvné podmienky neplatné (viď § 53 ods. 5). Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, okrem iného napríklad aj tým, že existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia strany sporu, ktorý nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom. Pokiaľ by však aj súd prijal výklad žalovaného (podľa ktorého je potrebné preukazovať naliehavý právny
záujem), v prejednávanom prípade je potrebné uzavrieť, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný, nakoľko bez takého určenia by bolo ohrozené ich vlastnícke právo, keďže žalovaný ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva (viď č.l. 54). Vzhľadom na uvedené závery súdu o absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy by navyše išlo o výkon záložného práva zriadeného v rozpore so zákonom.
22. Súd konštatuje, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej by sa záväzkový vzťah medzi stranami sporu mal spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka má súd za to, že predmetná Zmluva o úvere zo dňa 25.8.2008 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko ju uzatvoril na jednej strane dodávateľ (žalovaný) a na druhej strane spotrebiteľ (žalobkyňa v 2. rade). Hoci nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcov, že v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o úvere boli žalobcovia manželia, keďže manželstvo bolo rozvedené rozsudkom právoplatným dňa 6.11.1997 (viď č.l. 64), je potrebné považovať žalobcu v 1. rade za aktívne legitimovaný subjekt v konaní, nakoľko predmetnou záložnou zmluvou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve, a to bez ohľadu na skutočnosť, či má alebo nemá postavenie spotrebiteľa. Po zániku bezdpodielového spoluvlastníctva manželov totiž nedošlo k vysporiadaniu nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 682 a teda uplynutím troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa žalobcovia stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (každý v podiele 1/6). Súd dodáva, že vzhľadom ma vyššie uvedené odôvodnenie nemá význam právne sa zaoberať ďalšími námietkami a argumentáciou žalovaného, nakoľko neplatnosť predmetnej Zmluvy mal súd za preukázanú.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom v 1. a 2. rade priznal ich plnú náhradu voči žalovanému, nakoľko boli v konaní úspešní v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).