Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4C-41-2016.pdf
PDF · 185.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/41/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: H. Š., X.. X.XX.XXXX, L.: G. XXX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Ing. Ján Halagan, advokát, so sídlom: Framborská 253/21, 010 01 Žilina, proti otcovi navrhovateľa ako povinnému na výživné: J. Š., X.. XX.X.XXXX, L.: G. XXX, XXX XX, G., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd určuje vyživovaciu povinnosť povinného J. Y., nar. XX.XX.XXXX, voči navrhovateľovi H. Y., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 100,- € mesačne s účinnosťou od 24.02.2016.
Povinný je povinný platiť navrhovateľovi stanovené výživné vždy k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
Vo zvyšnej časti sa návrh na začatie konania zamieta.
Nedoplatok na výživnom vo výške 2.717,86 € za obdobie od 24.02.2016 do 31.05.2018 je povinný povinný uhradiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- €, splatných do konca každého kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky v stanovenom čase a v určenej výške sa stane splatným celý dlh.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd osobne dňa 24.2.2016 (v spojitosti s návrhom učineným na pojednávaní konanom dňa 2.6.2017, ktorým upravil začiatok pre určenie vyživovacej povinnosti - č.l. 113 spisu) domáhal, aby súd zaviazal jeho otca povinnosťou platiť navrhovateľovi výživné v sume 150,- € mesačne od podania návrhu na začatie konania, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Na odôvodnenie návrhu navrhovateľ uviedol, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti od decembra 2016, kedy sa od nich otec odsťahoval. Navrhovateľ ostal bývať s matkou. Otec o neho nejaví žiadny záujem a na jeho výživu vôbec neprispieva, o potreby navrhovateľa sa stará a financuje ich výlučne jeho matka, ktorá je na invalidnom dôchodku.
2. Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil potvrdenie Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 02.09.2015, podľa ktorého navrhovateľ v akademickom roku 2015/2016 navštevuje 2. ročník denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe elektronický obchod a manažment.
3. Povinný na výživné - otec navrhovateľa sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.10.2016, v ktorom uviedol, že je súkromným podnikateľom, v plnej miere sa venuje podnikateľskej činnosti. V roku 2014 vybadal, že manželka sa nevenuje v dostatočnej miere starostlivosti o domácnosť, začali sa medzi nimi hádky a rozpory. Ich manželstvo sa ocitlo v kríze, medzi manželmi
dochádzalo k početným hádkam a manželka v negatívnom smere ovplyvňovala aj synov s tvrdením, že jej manžel ubližuje, čo sa však nezakladalo na pravde. Takýto vplyv manželky narušil vzťah medzi povinným na výživné a synmi, čo je pre neho nepochopiteľné, lebo im bol celý život oporou. Pod tlakom týchto skutočností 18.01.2016 podal návrh na rozvod manželstva a dňa 29.06.2016 bolo rozhodnuté o rozvode manželstva. Navrhovateľ sa začal správať ku povinnému na výživné, ako keby nebol jeho rodič, ako keby neexistoval, popritom však všetky výhody, či materiálne alebo finančné prijímal. Povinný na výživné sa snažil, aby navrhovateľ mohol dôstojne študovať a žiť. V roku 2010 dom súp. č. XXX v G., ktorého bol povinný na výživné výlučným vlastníkom, previedol na matku navrhovateľa darovacou zmluvou V-6406/2010 v presvedčení, že ich manželstvo bude trvalým záväzkom. V októbri 2015 sa dozvedel, že matka navrhovateľa mieni previesť vlastníctvo domu na synov, aby tak povinného na výživné vylúčila z práva spoločného užívania domu. Darovacou zmluvou V-7689/2015 nadobudli vlastníctvo k rodinnému domu súp.č. XXX v G., v ktorom povinný na výživné býval, synovia H. Y. a Z. Y., každý v podiele 1 a pre matku navrhovateľa bolo zriadené vecné bremeno. Keď sa synovia stali vlastníkmi domu, začalo sa správanie synov voči povinnému na výživné zhoršovať, vyhrážali sa mu, že mu zrušia trvalý pobyt, že je to len otázka času. V decembri došlo k situácii, keď si chcel povinný na výživné odviezť pár dosiek z humna, s čím mu pomáhal jeho otec a obidvaja synovia začali na nich slovne a fyzicky útočiť. Nakoniec zavolali políciu, že ich povinný s jeho otcom napádajú. Pritom otec povinného na výživné (má 81 rokov) sa v tomto dome narodil, prispel povinnému na výživné nemalou čiastkou peňazí na prestavbu domu a bolo mu z toho veľmi ťažko, že vnukovia sa k nemu takto správajú. Povinnému na výživné ponúkol jeho otec, že môže bývať u neho na záhradnej chatke v G., kde aj povinný na výživné začal bývať. Jedná sa o chatku o rozlohe 23 m2 bez vody, kúrenia, elektriny, kam mu otec finančne pomohol zaviesť vodu, urobiť sociálne zariadenie, na elektrinu používa benzínovú centrálu. V januári povinný zistil, že platí inkaso (plyn, elektrina, voda) v rodinnom dome, v ktorom ostali bývať navrhovateľ s bratom a matkou, ktorí však s týmito energiami šafária, čím podľa názoru povinného na výživné mu tým chceli uškodiť. Preto sa povinný rozhodol, že odhlási plyn, elektrinu a vodu, lebo v dome bývali len sporadicky a pritom kúrili na 25°C, lebo nechcel, aby vznikol nedoplatok vo výške niekoľko tisíc eur. Ako reakcia navrhovateľa, jeho matky a jeho brata bolo, že zrušili povinnému na výživné trvalý pobyt v tomto dome a znemožnili mu prístup do domu, čím ho dostali na ulicu a spravili z neho bezdomovca. Rodinný dom súp.č. XXX v G. zapísaný na LV č. XXX, ktorého je navrhovateľ polovičným vlastníkom, má trhovú cenu cca 130.000,- €, teda podiel navrhovateľa je 65.000,- €. Tento podiel môže predať a môže sa živiť z týchto finančných prostriedkov sám, môže si kúpiť 1-izbový byt alebo garsónku a ešte mu zostanú nemalé prostriedky na živobytie. Povinný na výživné poukázal v novembri roku 2015 zo svojho účtu na účet navrhovateľa sumu 510,- €, v decembri mu dal opraviť auto za 400,- € a zo svojej dobrej vôle, ako mu finančná situácia dovolila, poslal navrhovateľovi 26.07.2016 šekom 200,- €. Navrhovateľ H. Y. má teda vlastný majetok, dom, auto, prípadne príjmy, takže jeho majetkové pomery a životná úroveň sú neporovnateľne lepšie ako pomery povinného na výživné. Zo strany navrhovateľa je nemorálne, aby žiadal od neho výživné.
4. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. G. vyhotoveného 07.10.2016 (č.l. 17 spisu) súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1, domu súp.č. XXX, postaveného na parc.č. XX a pozemku parc.č. XX o výmere 361 m2, zastavané plochy a nádvoria sú vedení Z. Y., nar. XX.XX.XXXX a H. Y., nar. XX.XX.XXXX.
5. Z poštového poukazu, podacieho lístka (č.l. 21 spisu) zo dňa 26.07.2016 súd zistil, že odosielateľ J. Y., J. H. XX, XXX XX B. poukázal H. Y., G. XXX sumu 200,- €.
6. Navrhovateľ sa k vyjadreniu povinného na výživné doručeného súdu dňa 7.10.2016 vyjadril podaním doručeným súdu 16.12.2016 (č.l. 25 spisu), v ktorom nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení povinného na výživné. Navrhovateľ je študentom 3. ročníka Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulta prevádzky, ekonomiky dopravy a spojov a jeho jediný príjem sú prídavky na dieťa vo výške 23,52 €. Bežné mesačné náklady navrhovateľa predstavujú spolu 311,16 €, ktoré pozostávajú zo sumy 210,- € vynakladanej na stravu, 40,- € na cestovné, 30,- € na oblečenie, 15,- € za hygienické potreby, 12,- € za telefón, 4,16 € na školské potreby (50,- € ročne). Mesačné náklady na bývanie vo výške 80,- € hradí za navrhovateľa jeho brat Z. Y..
Otec navrhovateľa je vedený ako živnostník, podľa výpisu zo Živnostenského registra podniká pod menom E. a o jeho príjmoch navrhovateľ nemá vedomosť. 7. Navrhovateľ k písomnému vyjadreniu pripojil výpis zo Živnostenského registra (č.l. 28 spisu), z ktorého vyplynuli ním uvedené tvrdenia.
8. Povinný na výživné sa k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 08.12.2016, doručeného súdu 16.12.2016, vyjadril podaním zo dňa 23.02.2017, doručeným súdu v ten istý deň, v ktorom opakovane poukázal, že právo na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi a poukázal tiež, že navrhovateľ má evidentne lepšie majetkové pomery, ako jeho povinný rodič. Uviedol, že v novembri 2015 poukázal navrhovateľovi sumu 510,- €, v decembri mu dal opraviť auto za 400,- €. Aby si povinný na výživné ako tak udržal svoju prácu, v roku 2016 si požičal od svojho otca 5.000,- € na nájomné, sociálne, zdravotné poistenie a iné výdavky spojené s jeho prácou, taktiež na živobytie. Taktiež nemalé finančné prostriedky použil na advokáta a súdy ohľadne domu - vo veci vrátenie daru a vo veci rozvodu.
9. Povinný na výživné pripojil k písomnému podaniu Zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 20.04.2016 (č.l. 41 spisu) medzi C. Y., nar. XX.XX.XXXX a J. Y., nar. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola pôžička peňazí vo výške 5.000,- € poskytnutá dlžníkovi v hotovosti, „za účelom nedostatku finančných prostriedkov". Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi pôžičku do 30 dní potom, ako ho veriteľ o plnenie požiada.
10. Navrhovateľ sa vo veci vyjadril ďalším podaním doručeným súdu 09.05.2017 (č.l. 94 spisu), v ktorom uviedol, že pracuje v spoločnosti ŽP EKO QELET, a.s. v Martine, IČO: 36 421 120 na základe dohody o vykonaní práce od 23.01.2017 do 31.08.2017 a jeho hrubý príjem za obdobie od 23.01.2017 do 31.03.2017 bol 307,20 € a čistý príjem bol 266,07 € (mesačne cca 88,69 €). Zároveň poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 €. 11. Uvedené tvrdenie navrhovateľa vyplynulo z potvrdenia spoločnosti ŽP EKO QELET, a.s. o príjme navrhovateľa zo dňa 25.04.2017 (č.l. 97 spisu). 12. Matka navrhovateľa G. Y. pracuje na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti TECHMAT, s.r.o. so sídlom: A. Sládkoviča 2424/191 v Beluši, IČO: 36 338 451 a jej hrubý príjem za celý rok 2016 bol 1.277,- € (mesačne 106,42 €) a v roku 2017 za obdobie od 01.01. do 31.03. bol jej hrubý príjem 318,54 € (mesačne 106,18 €). G. Y. je zároveň poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 352,70 € mesačne. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 rodinného domu súp.č. XXX postaveného na KNC parc.č. XX a pozemku KN parc.č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 361 m2 v k.ú. G.. Nevlastní iný nehnuteľný majetok.
13. Na pojednávaní konanom dňa 02.06.2017 navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania, navrhol, aby súd určil výživné odo dňa podania návrhu. Skončil 3.ročník bakalárskeho štúdia a podal si prihlášku na 2. stupeň, ktorý mieni študovať. Aby sa uživil, musí brigádovať, čo je na úkor školy. Býva s matkou v rodinnom dome v G., býva s nimi aj brat, ktorý má 31 rokov, je slobodný a je zamestnaný. Matka je invalidná dôchodkyňa, popritom si zarába brigádnicky, jej mesačný príjem z tohto pracovného pomeru predstavuje 80,- €. S užívaním rodinného domu má výdavky asi 250,- € mesačne. Na cestovné vynakladá navrhovateľ 70,- €, keďže potrebuje dochádzať z G. do B.. Vlastní auto, jeho krstný otec mu prispieva na dopravu sumou 70 €. Cestovanie autom a cestovanie autobusom vychádza po prepočítaní rovnako. Za deň musí cestovať aj viackrát, pretože má ráno školu, musí sa vrátiť domov a potom sa zase vrátiť poobede do školy. Celkový príjem matky predstavuje 430,- €. Navrhovateľ uviedol, že u svojho otca viedol približne rok a pol účtovníctvo a má vedomosť, že otec nie všetky príjmy zdokladoval vo svojom účtovníctve, minimálne spolovice účtovníctvo viedol mimo dokladov. Napríklad za vykonané opravy nevydával bločky, potvrdenia, faktúry. 14. Právny zástupca navrhovateľa ale uviedol, že navrhovateľ nedisponuje žiadnymi dôkazmi na preukázanie týchto tvrdení.
15. Z potvrdenia Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov zo dňa 24.05.2017 (č.l. 110) súd zistil, že navrhovateľ ukončil bakalárske štúdium v študijnom programe Elektronický obchod a manažment štátnou skúškou dňa 23.05.2017, bol študentom denného štúdia od 08.07.2014 do 23.05.2017. 16. Navrhovateľ súdu predložil pozvánku Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 25.04.2017 na prijímacie konanie, adresovanú navrhovateľovi, na denné inžinierske štúdium v študijnom programe Elektronický
obchod a manažment, v študijnom odbore 3.3.20 Odvetvové ekonomiky a manažment, ktoré sa bude konať dňa 14.06.2017 (č.l. 109 spisu). 17. Z potvrdenia Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulty Prevádzky a ekonomiky, dopravy a spojov (prílohová obálka č.l. 242 spisu) súd zistil, že navrhovateľ navštevuje v akademickom roku 2017/2018 prvý ročník denného inžinierskeho štúdia v študijnom programe Elektronický obchod a manažment, od 1.9.2017.
18. Povinný na výživné na pojednávaní poprel tvrdenia navrhovateľa, uviedol, že v čase, kedy mu navrhovateľ viedol účtovníctvo, povinný zistil, že ho navrhovateľ poškodzoval, lebo mu viedol účtovníctvo nesprávne. Keď sa na konci roku 2015 od októbra začali problémy medzi povinným a jeho rodinou, začal si účtovníctvo preverovať a zistil, že navrhovateľ mu vedením účtovníctva znížil príjem asi o 12.000,- €, povinný však na to našťastie prišiel v reálnom čase a tak to dal do poriadku. Čo sa týka jeho príjmov, tieto predstavujú mesačne 233,- €, teda ročný príjem predstavuje 2.800,- €. Má výdavky v celkovej výške 233,- €, ktoré pozostávajú zo sumy 120,- € vynakladanej na stravu, 20,- € na telefón, 30,- € na oblečenie, 20,- € na hygienu a zvyšok príjmu na nepredvídané výdavky. Na cestovné vynaloží sumu 20,- €, cestuje zo B. do G. a späť, cestuje autom. Býva na chatke u otca v G. a prácu vykonáva v B. na adrese E. H. XX. Zamestnancov nemá. Jeho príjem podnikateľa bez zohľadnenia výdavkov predstavuje 16.754,- € za rok, teda mesačne to predstavuje 1/12 z tejto sumy, výdavky má asi 3.000,- €, ktoré vynakladá v súvislosti s podnikaním na materiál, služby, nájom a cestovné. Platí nájomné vo výške 657,- € štvrťročne. Keďže zháňa zákazky, chodieva na služobné cesty. V roku 2015 mal základ dane 10.000,- €, po odpočítaní položky na daňovníka mu vyšlo 730,- € mesačne.
19. Navrhovateľ poprel, že by povinného akýmkoľvek spôsobom poškodzoval v účtovníctve, toto vždy viedol tak, aby bolo v poriadku a v súlade so všetkými predpismi. Pokiaľ jeho otec tvrdí, že býva v chatke, tieto tvrdenia sú nepravdivé, pretože býva u svojej novej partnerky pani B. v F. od decembra roku 2015, kedy sa dobrovoľne od svojej rodiny, teda aj od navrhovateľa, odsťahoval.
20. Povinný poprel, že by u H. B. na adrese: F. XXX býval, tvrdil, že býva na záhradnej chatke u svojho otca a svoju priateľku H. B. sporadicky navštevuje. Dozvedel sa, že navrhovateľ kúpil v októbri 2016 motorové vozidlo Volkswagen Passat, dovtedy mal K. Clio, na ktoré auto navrhovateľovi prispel povinný.
21. Navrhovateľ uviedol, že motorové vozidlo Volkswagen Passat zakúpil za sumu 3.000,- €, kúpu mu financoval jeho krstný otec H. H., ktorý mu financuje aj prevádzku motorového vozidla.
22. Súd vykonal dňa 13.06.2017 výzvu na Všeobecnú úverovú banku, a.s. za účelom doručenia výpisu z účtov účastníkov konania a taktiež matky navrhovateľa G. Y.. Z vyjadrenia banky (č.l. 124) zo dňa 22.06.2017 súd zistil, že G. Y. nemá vo VÚB, a.s. vedený účet.
23. Z výpisu z účtu navrhovateľa za obdobie od 01.01.2016 do 21.06.2017 (č.l. 125 - 143 spisu) súd zistil, že v mesiaci 12/2016 spoločnosť ŽP EKO QELET, a.s. v Martine, IČO: 36 421 120 poukázala navrhovateľovi sumu 171,84 €, v mesiaci 01/2017 sumu 99,79 €, v mesiaci 02/2017 sumu 44,37 €, v mesiaci 03/2017 sumu 110,85 €, v mesiaci 04/2017 sumy 110,85 € a 48,05 €, v mesiaci 05/2017 sumu 22,20 €.
24. Súd vykonal dokazovanie výpisom z účtu subjektu : J. (č.l. 191- 226), zostaveného ku dňu 18.09.2017. 25. Povinný sa k výpisu zo svojho účtu vyjadril podaním doručeným súdu 16.10.2017 (č.l. 239 spisu), v ktorom uviedol, že sa jedná o podnikateľský účet, na ktorom sú uvedené obraty jeho firmy, príjmy a výdavky sú uskutočňované bankovým prevodom, bezhotovostne, všetky položky sú zaevidované v účtovníctve a sú časťou príjmov a výdavkov.
26. Povinný na pojednávaní konanom 20.10.2017 uviedol na otázku súdu, čo sa týka úhrady faktúry z 29.05. 2017 (č.l. 220 rub spisu), že v prípade sumy 3. 410,60 € povinný túto sumu uhradil TV SERVIS ZA SWEM SK za TV prijímače, ktoré povinný predal do penziónu v Terchovej (povinný prevádzkuje aj maloobchod pre dobrých zákazníkov), pričom náklady na túto zákazku boli okolo 2.900 €.
27. Na pojednávaní konanom dňa 23.08.2017 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka Z. Y., brata navrhovateľa, ktorý potvrdil, že príjem matky pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 340 € a matka si mesačne privyrobí asi 100 € brigádnicky. Navrhovateľ príjem nemá, keďže je študentom, v minulosti mal nejakú brigádu a mal z nej nejaký príjem, ale aký, svedkovi nie je známe. Svedok býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a matkou, je zamestnaný, platí energie, ktoré súvisia s užívaním rodinného domu, vo výške 150 €, na ktoré mu matka prispieva sumou 75 €. Otec býva až v F., preto podľa názoru svedka vynaloží na benzín 150 až 200 € mesačne. Čo sa týka životnej úrovne jeho otca, svedok sa dopočul, že si otec doprial dvojtýždňovú dovolenku. Otec bol na dovolenke s partnerkou, s ktorou momentálne žije. Je všeobecne známe, že u nej býva, jeho auto tam parkuje každý deň. Svedok uviedol, že on má tri krát vyšší príjem, ako príjem, o ktorom tvrdí jeho otec, že taký dosahuje, ale svedok si nemôže dovoliť ísť na dovolenku, lebo musí podporovať brata, ktorý nemá peniaze. Mnohokrát mesačne bratovi dá aj 50 €, keďže ich potrebuje. V minulosti bol svedok zamestnaný u svojho otca - povinného, iní zamestnanci tam neboli. Podľa názoru svedka viedol jeho otec účtovníctvo chaotickým spôsobom, svedok videl, že nie všetky peniaze, ktoré otec zarobil, do účtovníctva zaevidoval. Až 80% príjmov do účtovníctva neuviedol. Svedok u otca vykonával záručné opravy v elektroservise. Klienti otca vyplácali otcovi odplatu za služby pravdepodobne prevodom na účet, či vyplácali aj hotovosť, sa svedok vyjadriť nevedel, lebo väčšinou sa jednalo o spoločnosti, ktoré toto realizovali bankovým prevodom. Otec vykonáva fušky, rôzne opravy po domoch. Tieto peniaze neeviduje v účtovníctve. Asi 70% jeho príjmov predstavujú príjmy, ktoré boli získané mimo priestorov firmy, v teréne.
28. Povinný k výpovedi svedka uviedol, že svedok pravdu nehovorí a svojou výpoveďou chce dosiahnuť prospech protistrany. Povinný súdu predložil výsledky kontrol SOI a DÚ za posledné roky:
29. Z výpisu z inšpekčného záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie (č.l. 151 spisu) zo dňa 18.12.2014, napísaného dňa 18.12.2014, z vykonanej kontroly inšpektormi inšpektorátu SOI Žilina v prevádzkarni TV servis, J. Milca 24, Žilina, obchodné meno: J. Y. - TV - SERVIS, IČO: 31 072 151 súd zistil, že bola vykonaná kontrolná oprava výrobku, bolo námatkovo prekontrolované dodržiavanie informačných povinností u 11 druhov výrobkov - doplnkového sortimentu a náhradných dielov, u ktorých boli návody na použitie v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, na spotrebiteľom viditeľnom a dostupnom mieste na stene pri vstupe bol umiestnený reklamačný poriadok, prevádzkareň bola na vstupe označená podpísanými údajmi v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. Ďalej bolo v bode 6. inšpekčného záznamu konštatované, že posledná kontrola zo strany SOI bola vykonaná 10.12.2013 bez uložených opatrení. 30. Z inšpekčného záznamu SOI zo dňa 10.12.2013 súd zistil, že kontrola bola zameraná na prešetrenie podnetu č. 1135/2013 podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Bolo konštatované, že na prevádzkarni sa nachádzal cenník poskytovaných služieb a reklamačný poriadok, prevádzkareň je označená v zmysle zákona a počas prevádzkovej doby je na prevádzkarni osoba určená vybavovaním reklamácií. Podnikateľ pán J. Y. uviedol, že nie je si vedomý porušenia žiadnej povinnosti pri poskytovaní servisných služieb s tým, že zákazník mal možnosť službu reklamovať ihneď na mieste podľa vyloženého reklamačného poriadku a nie až po 16-tich mesiacoch od vykonanej služby.
31. Zo zápisníc Daňového úradu Žilina, J. Kráľa 2, 010 01 Žilina o ústnom pojednávaní, spísaných dňa 16.3.2016 a 29.3.2016 (č.l. 154 - 157) súd zistil, že daňový subjekt: J. sa dostavil za účelom preverenia podnikateľskej činnosti a účtových dokladov na dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2014, za tým účelom predložil účtovné doklady - peňažný denník za rok 2014, finančnú uzávierku dennú 2014, bankové výpisy za rok 2014, došlé faktúry, vystavené faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, prevádzka motorového vozidla, inventárna karta, evidencia DPH, pričom preverovaním účtovných dokladov správca dane zistil, že príjmy a výdavky uvedené v peňažnom denníku sa nezhodujú s daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktoré bolo podané dňa 31.03.2015. Na otázku správcu dane, či daňový subjekt vie vysvetliť rozdiel v príjmoch a výdavkoch oproti podanému daňovému priznaniu, tento odpovedal, že od 01.01.2014 do 30.05.2014 podnikal v združení spoločne s Y. N. na základe zmluvy o združení a od 01.06.2014 až do dnešného dňa podniká samostatne. Na druhú otázku správcu dane, kedy od 07.01.2014 do 14.05.2014 v počte 17 ks pokladničných dokladov boli nakupované PHM, pri ktorých bol zistený rozdiel, uvedené pokladničné doklady za PHM neboli zaevidované v knihe jázd, ale boli zaúčtované v peňažnom denníku, taktiež 17.09.2014 daňový subjekt odpovedal, že od 01.01.2014 do 30.05.2014 podnikal v združení spoločne s Y. N. na základe zmluvy
o združení, a teda v jeho účtovníctve sa nachádzajú aj pokladničné doklady jeho bývalého spoločníka. Nákup PHM zo dňa 17.09.2014 bol nesprávne zaúčtovaný.
32. Zo zápisnice Daňového úradu Žilina o miestnom zisťovaní zo dňa 11.03.2016 (č.l. 158 spisu) u daňového subjektu J., súd zistil, predmetom miestneho zisťovania bolo plnenie registračnej povinnosti daňového subjektu na dani z príjmov zo závislej činnosti, kontrola uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z príjmov zo závislej činnosti, odhaľovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Daňový subjekt predložil požadované doklady a zo strany správcu dane neboli prijaté žiadne opatrenia a závery pri miestnom zisťovaní.
33. Ďalej povinný uviedol, že v minulosti svedok povinného fyzicky napadol, chodieval domov opitý, tiež napadol fyzicky otca povinného. Poprel, že by v dnešnej dobe bolo možné vykonávať opravy televízorov po domácnostiach, lebo v prípade televízorov sa jedná približne o 100 značiek, milión náhradných dielov, preto celé roky vykonáva prácu vo firme na prevádzke. Opravuje väčšinou televízory, veže, spotrebnú elektroniku. Poprel, že by mal mať chaos v účtovníctve.
34. Svedok Z. Y. poprel, že by mal v minulosti otca fyzicky napadnúť, vždy mali štandardné vzťahy. Svedok uviedol, že jeho otec nebýva na záhradnej chatke. Ľudia, ktorí bývajú v blízkosti chatky vyhlásili, že otec na záhradnej chatke nežije a robí tam rozsiahle stavebné úpravy. Oblieka sa veľmi draho.
35. Povinný uviedol, že svedok napadol aj jeho priateľku v F.. Navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedka - svojho otca C. Y. a dokazovanie spismi Okresného úradu Žilina, odboru Všeobecnej vnútornej správy. Uviedol, že svedkom tvrdenú dovolenku absolvoval, túto mu však financovala priateľka H. B., u ktorej sporadicky býva. Záhradná chatka je vo vlastníctve jeho otca C. Y., ktorý aj financuje všetky stavebné úpravy. J., že by sa draho obliekal. Už päť rokov si nekúpil žiadne oblečenie. Poukázal na záznam fyzickej osoby H. H. a spoločnosti TECHMAT s. r. o., v zoznamoch dlžníkov finančnej správy a poisťovne a tvrdil, že krstný otec žalobcu H. H. má všade dlžoby, preto si nemohol dovoliť darovať navrhovateľovi 3.000 € na zakúpenie auta.
36. Zo správy Obce F. zo dňa 26.09.2017 (č.l. 230 spisu) súd zistil, že výška príjmu zamestnankyne obce H. B. za obdobie od 01/2016 - 08/2017 v čistom predstavuje priemerne cca 530 € mesačne.
37. Z výpisu z Obchodného registra obchodnej spoločnosti TECHMAT s. r. o. (č.l. 161) so sídlom A. Sládkoviča 2424/191, Beluša 018 61, IČO 36 338 451 súd zistil, že jediným spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti je H. H..
38. Zo zoznamu dlžníkov finančnej správy a poisťovní (č.l.162 -175 ) súd zistil, že k 29.05.2017 mala spoločnosť TECHMAT s. r. o. daňový nedoplatok vo výške 32.033,16 €, k 30.06.2017 dlh na dani 35.049,02 €, dlh na poistnom VšZP vo výške 6.332,40 € k 20.08.2017, dlh na dani k 30.06.2017 - 35.049,02 €, k 20.07.2017 dlh na poistnom VšZP 4.958,82 €, k 20.05.2017 dlh na poistnom 7.693,19 € , k 21.05.2017 dlh na poistnom - Union - zdravotná poisťovňa vo výške 722,03 €, k 31.03.2017 dlh na dani 14.619,25 €, k 14.08.2017 dlh na poistnom - Sociálna poisťovňa vo výške 151.063 €, k 31.07.2017 bol dlh na poistnom v Sociálnej poisťovni vo výške 452,34 €, k 29.05.2017 dlh na poistnom v Sociálnej poisťovni vo výške 871,38 €, k 20.05.2017 dlh na poistnom VšZP vo výške 162,20 €, k 31.05. 2017 dlh na dani vo výške 287,42 €.
39. Právny zástupca navrhovateľa poukázal, že tieto listiny nepreukazujú, že by H. H. nemohol ako fyzická osoba darovať navrhovateľovi 3.000 €, na tieto skutočnosti navrhol vykonanie výsluchu svedka H. H..
40. Na pojednávaní konanom 20.10.2017 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka H. H.. Svedok uviedol, že navrhovateľ je jeho krstným synom, s ktorým je v dobrom vzťahu. S povinným nekomunikujú, ale nemali medzi sebou žiadne konflikty. Uviedol, že jeho firma funguje už takmer 19 rokov, mal dobré
aj zlé chvíle, roky 2015-2016 boli zlé, rok 2014 bol dobrý, a tento rok vyzerá byť opäť dobrý. Svedok navrhovateľovi poskytuje finančnú výpomoc, rodine zabezpečuje drevo na kúrenie, poskytuje pomoc pri prevoze nejakých vecí požičaním auta. Navrhovateľ napr. u svedka pracuje brigádnicky na jeho chalupe, za čo mu svedok tiež poskytne finančnú odplatu. Uviedol, že navrhovateľovi požičal na kúpu auta sumu 2.000 €, s tým, že keď navrhovateľ bude môcť, tak mu túto pôžičku vráti. Keď nevráti, tak je to dar. Požičal zo svojich finančných prostriedkov fyzickej osoby. Vo firme svedka je zamestnaná aj matka navrhovateľa
- sestra svedka G. Y.. Keďže má zdravotné obmedzenie, nemôže vykonávať prácu na hlavný pracovný úväzok a pracuje len určitý počet hodín.
41. Navrhovateľ uviedol, že za auto vynaložil sumu 3.000 €, pričom 1.000 € mal z predaja predchádzajúceho vozidla a 2.000 € mu jeho krstný otec daroval s tým, že ak bude mať niekedy možnosť mu pôžičku splatiť, tak mu ju vráti. Na prevádzku motorového vozidla vynaloží mesačne sumu 70 €, ktoré prostriedky mu poskytuje jeho krstný otec. Navrhovateľ aj brigádoval - na dohodu o vykonaní práce, stravu mu hradí jeho matka, aj bývanie a taktiež mu prispieva jeho brat finančnými prostriedkami podľa svojich možností. K zisteniam z výpisu zo svojho účtu, podľa ktorého mal navrhovateľ v období od 12/2016 do 05/2017 príjem od spoločnosti ŽP EKO QELET, a.s. v Martine, IČO: 36 421 120, navrhovateľ uviedol, že pracoval v tejto spoločnosti na dohodu, aj počas letných prázdnin.
42. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom svedka C. Y. - otca povinného, ktorý uviedol, že dom, v ktorom býva navrhovateľ s rodinou, dal svedok synovi - povinnému, dal mu tiež veľké množstvo peňazí, aby si ten dom prerobil a povinného teraz vyhnali ako bezdomovca. Svedok uviedol, že navrhovateľov brat Z. ho napadol, sotil ho do kontajnera, svedok mal výron a musel ísť k lekárovi. Napadnutie svedka jeho vnukom Z. bolo riešené na úrade, ale vnuk sa tam nedostavil. Svedok uviedol, že jeho syn - povinný býva striedavo na chate a striedavo u svojej priateľky v F.. Chatka je vo vlastníctve svedka, svedok ju teraz prestavuje a financuje túto prestavbu. Jedná sa len o prestavbu balkóna. Svedok je na invalidnom dôchodku od svojich 55-tich rokov, poberá dôchodok okolo 500 € mesačne. Peniaze na prestavbu chatky mal našetrené. Svedok chodí pomáhať svojmu synovi - povinnému do jeho firmy, a to každý deň. Chodí tam z dlhej chvíle a robí svoju synovi spoločnosť. Jeho syn má uzatvorené zmluvy s obchodmi, ktoré mu dodávajú aparáty na záručné opravy. Svedok žiadnu čiernu prácu alebo čierne príjmy u povinného nevidel. Povinný má podľa názoru svedka v účtovníctve poriadok, čo svedok usudzuje z toho, že bol v prevádzke povinného právnik z daňového úradu a daňový úrad uznal, že je tam poriadok v účtovníctve. Povinný v žiadnom prípade nevykonáva opravy televízorov po domoch, keďže teraz je sto až dvesto typov televízorov a nemohol by do každého nosiť súčiastky. Kedysi to bolo možné, svedkovi to je známe, pretože v tejto oblasti servisov spotrebičov v minulosti pracoval. Svedok uviedol, že povinný vôbec nepožíva alkoholické nápoje, tri roky ho nevidel vypiť ani štamperlík.
43. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa nemohla financovať priateľka povinného H. B. zo svojho mesačného príjmu dovolenku v M. v trvaní 11 dní, teda nie je pravdivé tvrdenie povinného, že by takto prispela povinnému na dovolenku, resp. mu ju v celom rozsahu zaplatila.
44. Povinný uviedol, že táto dovolenka pre tri osoby (na ktorej bol aj 14-ročný syn jeho priateľky) stála 700 €, vrátane dopravy a stravy. Povinný uviedol, že bol zo strany navrhovateľa a jeho brata fyzicky napadnutý, pričom starší syn bol vtedy pod vplyvom alkoholu. Došlo k tomu vtedy, keď so svojím otcom bral dosky v humne, lebo potrebovali niečo zašalovať a navrhovateľ so svojím bratom zaujali takýto postoj z dôvodu, že oni sú vlastníci a im patrí všetko. Potom na nich volali policajtov, päťkrát tam bola v ten deň hliadka. Viac k takémuto incidentu nedošlo.
45. Spoločnosť TECHMAT s. r. o. listom zo dňa 19.12.2017 (č.l 273 spisu) súdu oznámila, že H. Y. - navrhovateľ nebol za obdobie od 24.02.2016 v tejto spoločnosti zamestnaný.
46. Z potvrdení o príjme (č.l. 274, 275 spisu) súd zistil, že G. Y. dosiahla u zamestnávateľa - TECHMAT s. r. o. čistý príjem za obdobie od 06/2017 - 11/2017 vo výške 429,01 € (v mesiaci 06/2017 vo výške
29,01 € a v zostávajúcich mesiacoch vo výške 80 € mesačne) a za obdobie od 02/2016 do 06/2017 vo výške 1.331,01 € (80 € mesačne, a v mesiaci 06/2017 - 50,99 €).
47. Z prehlásenia spoločnosti TECHMAT s.r.o. (č.l. 410 spisu) adresovaného G. Y. súd zistil, že z dôvodu možnosti trvania pracovného pomeru na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti maximálne jeden rok, zamestnankyni G. Y. dňa 25.6.2017 skončila dohoda o pracovnej činnosti a dňa 26.6.2017 začala nová dohoda o pracovnej činnosti, z tohto dôvodu bola mzda vyplácaná v dvoch častiach a to 67,68 € (hrubá mzda), 50,99 € (čistá mzda) a 31,18 € (hrubá mzda) a 29,01 € (čistá mzda).
48. Listom zo dňa 1.2.2018 (č.l. 288 spisu) oznámila spoločnosť TECHMAT s.r.o. súdu, že mzdu vyplácala zamestnankyni G. Y. v hotovosti.
49. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.10.2015 (č.l. 98) súd zistil, že G. Y., G. XXX, XXX XX G. vznikol nárok na invalidný dôchodok vo výške 352,70 € mesačne od 01.01.2004.
50. Povinný súdu predložil listinné dôkazy - účtovné doklady, z ktorých súd zistil:
51. Z podkladu pre daňové priznanie k dani z príjmov za obdobie 2016 (č.l. 43 spisu) súd zistil, že príjmy daňovníka: J. predstavujú 16.754,07 €, výdavky 13.922,43 € (rozdiel sa rovná sume 2.831,64 €). Rozdiel majetku a záväzkov 2.024,- €.
52. Z účtovnej závierky za celý účtovný rok 2016 zo dňa 28.04.2017 (č.l. 45 spisu) súd zistil, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavuje sumu 2.832,- €.
53. Z peňažného denníka za rok 2016 (č.l. 46 - 93 spisu) súd zistil, že na osobnú spotrebu povinný vynaložil sumu 537,20 €.
54. Z peňažného denníka za rok 2017 súd zistil, že na osobnú spotrebu povinný vynaložil sumu 2.291,97 €.
55. Povinný na návrh právneho zástupcu navrhovateľa súd predložil aj denné uzávierky z registračnej pokladnice za celý rok 2017 (č.l. 291-368 spisu), ku ktorým sa následne právny zástupca navrhovateľa nevyjadril a ani súd ich neskúmal, keďže tieto príjmy sa premietli do účtovníctva.
56. Povinný listom doručeným súdu 9.4.2018 (č.l. 382 spisu) oznámil, že bol upozornený kamarátom na dovolenku navrhovateľa a jeho matky v novembri a decembri v roku 2017 v V.. Uviedol, že takáto dovolenka sa pohybuje na osobu od 1.700 € do 6.000 €, podľa aktuálnej ponuky cestovných kancelárií. Podľa názoru povinného matka a brat navrhovateľa, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, majú nadštandardné majetkové a finančné pomery.
57. Z výtlačkov z internetu INVIA.sk súd zistil, že cena 6-dňového pobytu v Thajsku v mesiaci apríl predstavuje 1.952 € a 10-dňového pobytu 2.536 €.
58. Navrhovateľ sa k predchádzajúcemu podaniu povinného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 6.6.2018 (č.l. 411 spisu), v ktorom uviedol, že navrhovateľ na dovolenke v Thajsku v mesiaci november až december 2017 nebol, tejto sa zúčastnila jeho matka spolu so svojou známou a náklady, ktoré hradila matka navrhovateľa, boli vo výške cca 600 €. Poukázal, že čo sa týka peňažného denníka, v tomto sú položky v celkovej výške 2.291,97 €, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou povinného a sú zaevidované ako osobná spotreba povinného.
59. Na výzvu súdu Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy oznámil listom zo dňa 13.12.2017 (č.l. 269 spisu), že H. Y. - navrhovateľ, nemá žiaden záznam v evidencii priestupkov, zároveň súdu boli zaslané priestupkové spisy vedené pod číslom 2015/554 a 2016/487 - Z. Y..
60. Z pripojených spisov Okresného úradu Žilina, odboru Všeobecnej vnútornej správy súd zistil:
61. Zo spisu sp. zn. 487/2016 súd zistil, že rozhodnutím č.j. OU-ZA-OVVS-2016/014913/487/GAS zo dňa 27.4.2016 Okresný úrad Žilina odbor Všeobecnej vnútornej správy ako príslušný prvostupňový správny orgán vo veciach priestupkov prejednal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1, písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť Z.F., nC. tým, že mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním voči blízkej osobe tak, že mal dňa 6.2.2016 v čase okolo 19.00 hod. v blízkosti dvora K. v G. nadávať C. Y., nar. XXXX a následne ho mal hodiť cez celú ulicu až do kontajnera. Po vykonanom dokazovaní správny orgán konanie voči osobe Z. Y. zastavil podľa § 76 ods. 1, písm. c/ zákona o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
62. Zo spisu sp. zn. 554, 555/2015 súd zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odboru Všeobecnej vnútornej správy ako príslušného prvostupňového správneho orgánu, č.j. OU-ZA- OVBS2-2016/014913/487 GAS zo dňa 27.4.2016, vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch obvinených Z. a G., ktorého sa mali obvinení dopustiť tým, že mali úmyselne narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním, keď dňa 8.2.2015 v čase okolo 18.00 hod., dňa 20.2.2015 v čase okolo 19.30 hod. a dňa 24.2.2015 v čase okolo 18.15 hod. mala G. Y. so synom Z. Y. prísť do rodinného domu v obci F. č. XXX, okres B., kde mali hrubo vulgárne nadávať H. B., nar. XXXX, čím sa mali voči nej dopustiť hrubého správania; konanie voči obvineným v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. správny orgán zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvineným z priestupku preukázané.
63. Na pojednávaní konanom dňa 22.6.2018 povinný spochybnil navrhovateľovo tvrdenie ohľadom vynaloženej sumy 600 € matkou navrhovateľa za takúto dovolenku. Čo sa týka osobnej spotreby povinného vedenej v peňažnom denníku, nejedná sa o platby, ktoré ovplyvňujú základ dane, do osobnej spotreby je možné napríklad zahrnúť aj stravu, ktorú mu donesie kuriér.
64. Právny zástupca navrhovateľa v rámci záverečnej reči uviedol, že celkové bežné mesačné náklady navrhovateľa 311,- € sú vzhľadom na vek navrhovateľa a prípravu navrhovateľa na budúce povolanie formou denného štúdia na vysokej škole obvyklé a je v nich zahrnutá strava, cestovné, oblečenie, školské potreby, hygienické potreby a telefón. V týchto nákladoch nie sú zahrnuté náklady na bývanie, nakoľko tieto až doposiaľ hradí jeho brat Z. Y.. Povinný navrhovateľovi od podania návrhu od 08.12.2016 neplatí žiadne výživné. Navrhovateľovi na výživu prispieva podľa svojich možností matka a niekedy aj brat Z. a taktiež navrhovateľ je nútený, aj napriek tomu, že študuje na dennej forme štúdia, si privyrábať na živobytie brigádnicky. Občas navrhovateľovi prispieva aj jeho krstný otec. Ani krstný otec, ani brat Lukáš, však nie sú povinní prispievať na výživu navrhovateľa, ale musia, nakoľko povinný - otec navrhovateľa neprispieva žiadnou čiastkou. Povinný je súkromný podnikateľ, ako fyzická osoba podniká pod obchodným menom V. Ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra č. 511-9301, povinný podniká od 30.09.1992, pričom v živnostenskom registri má zapísaných 6 predmetov podnikania, ako výroba, inštalácia, oprava elektrických strojov a prístrojov, výroba elektrického zariadenia pre stroje a vozidlá, servis zariadení spotrebnej elektroniky, sprostredkovanie obchodu, maloobchod so spotrebnou elektronikou, náhradnými dielmi a montáž satelitných zariadení. Čo sa týka príjmu povinného za rok 2016 a rok 2017, ten povinný zdokladoval peňažnými denníkmi za rok 2016 a rok 2017, ako aj výpismi z účtu vo banke VÚB, a.s. Žilina za obdobie 01/2016 - 06/2017. Celkový príjem povinného z podnikateľskej činnosti za obdobie od januára 2016 do decembra 2017 podľa peňažných denníkov predstavoval sumu 52.573,- €, čo mesačne činí 2.190,- €. Náklady podľa peňažných denníkov predstavovali za uvedené obdobie sumu 45.579,- €. Rozdiel medzi príjmami a nákladmi bol teda 6.994,- €, čo mesačne predstavuje 291,- €. Minimálna mzda v roku 2016 sa Slovensku bola na úrovni 405,- € a v roku 2017 na úrovni 435,- €. Povinný podniká od roku 1992. Uviedol, že
podniká za účelom dosahovania zisku. Priemerný mesačný zisk povinného vo výške 290,- € mesačne je pod úrovňou minimálnej mzdy na Slovensku a skoro na úrovni životného minima. Je preto ťažko veriť povinnému, že podniká 25 rokov za účelom dosiahnutia zisku, ktorý by mal byť mesačne pod úrovňou minimálnej mzdy a približoval by sa k životnému minimu. V podnikateľskom prostredí je bežné, že podnikatelia sa snažia ovplyvňovať zisk z dôvodu zníženia daňovej povinnosti štátu. Navrhovateľ, ale aj svedok Z. Y., ktorí pracovali u povinného, sa vyjadrili, že povinný vykonáva podnikateľskú činnosť často aj mimo prevádzky a tým spôsobom nadobúda finančné prostriedky, ktoré nie sú zaúčtované v zdaniteľných príjmoch. Čo sa týka tvrdenia povinného, že 11-dňovú dovolenku v M. mu financovala jeho priateľka, pričom dovolenka ju vyšla na 700,- € mesačne, vrátane dopravy a stravy, je ťažko uveriteľné, že podnikateľ, ktorý podniká 25 rokov, si nechá zaplatiť dovolenku od svojej priateľky, ktorá pracuje ako upratovačka s čistým mesačným príjmom 500,- €, pričom ešte musí financovať svoje náklady spojené so živobytím a domácnosťou. Dôkazy, ktoré povinný predložil súdu ohľadom jeho čistých ziskov z podnikania, sú preto nedôveryhodné a je zrejmé, že povinný mal vyšší príjem z podnikania, ako deklaruje oficiálne v peňažných denníkoch za rok 2016 a rok 2017. Právny zástupca navrhovateľa poukázal, že nebolo preukázané, že by výživné pre navrhovateľa malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ žiadnym spôsobom voči povinnému nekoná tak, aby sa dalo toto jeho konanie posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
65. Povinný v rámci záverečnej reči uviedol, že pokiaľ navrhovateľ a jeho právny zástupca sa snažili dokazovať nejaké jeho čierne príjmy, tieto nepreukázali, ani ich nemohli preukázať, lebo neexistujú. Jeho príjmy sú také, ako vydokladoval dokladmi z účtovníctva peňažným denníkom, účtovnými uzávierkami, z elektronickej pokladne a bankovými výpismi. Všetky vyjadrenia právneho zástupcu sú nedôveryhodné a účelové. Navrhovateľ nejaví o povinného žiadny záujem ako o rodiča. Povinný sa nemôže na navrhovateľa obrátiť v prípade choroby alebo iných zdravotných komplikácií, nie sú v kontakte už 2,5 roka. Navrhovateľ sa ani povinnému nepoďakoval za 200,- €, ktoré mu povinný poslal, keď mu to jeho finančná situácia dovolila. Neinformoval ho o ukončení bakalárskeho štúdia na ekonomickej univerzite. Za celú tú dobu navrhovateľ nejaví žiadny záujem o povinného ako o rodiča, nemôže sa na neho v budúcnosti spoľahnúť, že mu pomôže v čase choroby, staroby, bývania, živobytia alebo v iných situáciách ohľadom jeho zdravotného stavu. Navrhovateľ sa podieľal na jeho vyhodení z domu a ukradnutí majetku povinného v prospech seba, matky a brata. Spravil z povinného bezdomovca. Právo na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Povinný nerozumie, prečo navrhovateľ žiada od neho výživné, keď jeho majetkové pomery a príjmy sú neporovnateľne vyššie, ako povinného. Len hodnota rodinného domu predstavuje 70.000,- €. Po ďalšie, navrhovateľ ukončil strednú školu - obchodnú akadémiu, ukončil štúdium bakalára na ekonomickej univerzite, čiže má znalosti v oblasti účtovníctva a kľudne si môže privyrábať finančné prostriedky v účtovníckej firme. Poprípade si môže založiť účtovnícku firmu a popri štúdiu si popri iných príjmoch, oficiálnych aj neoficiálnych, aké doteraz má, môže slušne zarábať, má na to všetky potrebné predpoklady. Ak je dieťa vlastníkom majetku nadobudnutého napr. dedičstvom, darovaním, reštitúciou, ak má príjmy v podobe výnosov, vkladov, od firiem a pod., táto skutočnosť sa berie do úvahy pri určovaní vyživovacej povinnosti. Potom, aj keď rodič má povinnosť poskytnúť svojmu plnoletému dieťaťu aspoň minimálne výživné, nezvykne dieťa výživné od rodiča požadovať, lebo má lepšie majetkové pomery, než jeho rodič, čo platí aj v prípade navrhovateľa.
66. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej aj ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 63 ods. 2 ZoR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá a druhá veta ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ust. § 43 ods. 2 ZoR dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p).
67. Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti uplatneného nároku dôvodný a zaviazal povinného na platenie výživného navrhovateľovi vo výške 100,- € mesačne od 24.2.2016, teda od podania návrhu na začatie konania na súd. Vo zvyšnej časti súd návrh na začatie konania zamietol.
68. Základnými dvoma hľadiskami pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby sú do značnej miery závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov. Je tu potrebné vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.
69. Z rodného listu mal súd preukázané, že navrhovateľ je synom povinného. Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhovateľ pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, čo mal súd preukázané z potvrdení o návšteve školy, vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa voči navrhovateľovi trvá.
70. Súd mal preukázané, že čistý príjem matky navrhovateľa je v celkovej výške 433 € mesačne, pozostáva z invalidného dôchodku vo výške cca 353 € a príjmu dosahovaného u obchodnej spoločnosti TECHMAT s.r.o. vo výške 80 €.
71. Na preukázanie výšky svojho príjmu povinný predložil súdu účtovné doklady (ods. 51 - 54 rozsudku), pričom povinný tvrdil s poukazom na tieto listinné dôkazy, že jeho čistý príjem predstavuje sumu 233 €, z ktorej je nútený si hradiť všetky svoje potreby.
72. Súd mal však preukázané z peňažných denníkov z rokov 2016 a 2017, že celkový príjem povinného za obdobie od januára 2016 do decembra 2017 predstavoval sumu 52.573,- €, čo mesačne predstavuje 2.190,- €, náklady boli vo výške 45.579,- € teda rozdiel medzi príjmami a nákladmi bol 6.994,- €, čo mesačne predstavuje 291,- €.
73. Súd mal ďalej preukázané z peňažných denníkov, že povinný vynaložil na osobnú spotrebu v roku 2016 celkom sumu 537,20 €, čo priemerne mesačne predstavuje sumu 44,76 € a v roku 2017 vynaložil na osobnú spotrebu celkom sumu 2.291,76 €, čo priemerne mesačne predstavuje sumu 190,99 €. Podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov výdavky na osobnú spotrebu nie sú výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane, pričom tieto výdavky sa účtujú v peňažnom denníku v druhovom členení osobná spotreba podnikateľa. Tieto výdavky teda neboli povinným vynaložené na účel podnikania, ale boli vynaložené na súkromné účely povinného, opak nebol zo strany povinného v konaní preukázaný.
74. Súd tak mal preukázané, že životná úroveň povinného nie je taká, ako tvrdil a preukazoval listinnými dôkazmi, ale vzhľadom aj na výdavky, ktoré vynakladá na súkromné účely, ktoré sú vykázané v účtovníctve, je vyššia.
75. Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že zo strany povinného tvrdený príjem povinného vo výške 233 € mesačne v čistom je, vzhľadom na účel každého podnikania, ktorým je dosahovanie zisku, nevierohodný, keďže príjem povinného by tak nedosahoval ani výšku minimálnej mzdy.
76. Povinný sa pritom vyjadril, že sa podnikateľskej činnosti venuje v plnej miere, pravidelne cestuje za účelom získavania zákaziek, podniká aj v oblasti maloobchodu (pre dobrých zákazníkov), jeho klientmi sú väčšinou obchodné spoločnosti (vyplynulo z výpovede svedka Z. Y.), má uzatvorené zmluvy s obchodmi, ktoré mu dodávajú aparáty na záručné opravy (vyplynulo z výpovede svedka C. Y.), a tiež vykonáva servis elektrospotrebičov pre fyzické osoby. Z uvedeného tak vyplýva, že povinný vykonáva podnikateľskú činnosť v rámci širšej teritoriálnej pôsobnosti, musí pravidelne cestovať a vzhľadom na takýto rozsah podnikateľskej činnosti povinného je úplne nepravdepodobné, že by povinný vykonával podnikateľskú činnosť s tým, aby jeho výsledný čistý zisk bol 233 € mesačne.
77. Ani zmluva o pôžičke, ktorú povinný predložil, uzatvorená medzi C. Y. a J. Y., predmetom ktorej bola pôžička peňazí vo výške 5.000,- €, ktorú poskytol veriteľ - otec povinného dlžníkovi - povinnému z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nepreukazuje, že príjem povinného by bol taký nedostatočný, že by si povinný nebol schopný pokryť základné potreby, ako sa povinný snažil navodiť svojimi tvrdeniami, ale pôžička mala slúžiť na preklenutie len prechodného nedostatku finančných prostriedkov.
78. Pokiaľ súd vykonal dokazovanie výpismi z účtu navrhovateľa (č.l. 125 - 143 spisu) a povinného na výživné (č.l. 191- 226), z týchto nezistil žiadne významné skutočnosti rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti otcovi navrhovateľa. V prípade účtu povinného sa jednalo o jeho podnikateľský účet, obraty na ktorom sa prejavili v účtovníctve, na čo poukázal povinný v písomnom vyjadrení, aj na pojednávaní.
79. Z výpisu z účtu navrhovateľa (č.l. 125 - 143) mal súd preukázané, že navrhovateľ mal v období od 12/2016 do 05/2017 od spoločnosti ŽP EKO QELET, a.s. v Martine čistý príjem v
priemere 110,33 € mesačne, tento príjem mal však z brigádnickej činnosti vykonávanej popri dennom štúdiu. Od navrhovateľa však nie je možné spravodlivo požadovať, aby si takýmto spôsobom zabezpečoval pravidelne prostriedky na svoju výživu, vzhľadom na dennú formu štúdia. Tak isto nie je možné akceptovať obranu povinného, ktorý dôvodil, aby si navrhovateľ, vzhľadom na doposiaľ nadobudnuté vzdelanie, zabezpečoval finančné prostriedky výkonom práce v oblasti účtovníctva, prípadne súkromným podnikaním. Navrhovateľ výslovne uviedol, že brigádnicky pracuje na úkor svojho denného štúdia. Súd je toho názoru, že aktuálne je prioritou, aby sa navrhovateľ plne venoval príprave na budúce povolanie, teda štúdiu na vysokej škole a toto úspešne ukončil, a nie bol nútený z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov čas, ktorý je potrebné venovať štúdiu, tráviť výkonom práce.
80. Súd pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na určenie povinnosti povinnému platiť navrhovateľovi výživné musel posúdiť príjem obidvoch rodičov navrhovateľa, ktorí majú voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť až do doby, kedy nebude schopný sám sa živiť.
81. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky navrhovateľa predstavuje 433 €, teda matka navrhovateľa je schopná plniť si voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť v obmedzenom rozsahu, keďže sama si musí hradiť výdavky spojené s jej potrebami, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní i osobnou starostlivosťou o navrhovateľa. Platenie úhrad za služby spojené s užívaním rodinného domu, v ktorom býva aj navrhovateľ, zabezpečuje brat navrhovateľa Z. Y..
82. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že povinný má príjem dostatočný na plnenie si vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi vo výške priznanej týmto rozsudkom a priznané výživné je primerané potrebám navrhovateľa vzhľadom na výdavky navrhovateľa súvisiace so štúdiom na vysokej škole s poukazom na príjem matky navrhovateľa.
83. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd návrh zamietol, a to z dôvodov uvedených ďalej. 84. Výživné sa má stanoviť tak, aby životná úroveň dieťaťa a rodiča bola približne rovnaká, životná úroveň navrhovateľa by sa teda mala prispôsobiť životnej úrovni jeho otca.
85. Súd nemal spoľahlivo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že povinný neeviduje svoje príjmy v účtovníctve v rozsahu 50 %, ani tvrdenie svedka Z. Y., že by sa malo jednať až o 70 - 80 % príjmov.
86. Tvrdenie svedka Z. Y., že povinný až 70% - 80% príjmov do účtovníctva neuviedol, súd vyhodnotil ako nevierohodné, keďže svedok tiež uviedol, že klienti otca vyplácali odplatu za služby pravdepodobne prevodom na účet a či vyplácali aj hotovosť, sa svedok vyjadriť nevedel, lebo väčšinou sa jednalo o spoločnosti, ktoré toto realizovali bankovým prevodom. Teda nie je zrejmé, na základe akých vlastných poznatkov dospel svedok k takémuto záveru, keďže, ako sám uviedol, v prevádzke povinného pracoval na pozícii servisného technika - vykonával záručné opravy a nepracoval v oblasti účtovníctva. Taktiež je nevierohodné tvrdenie svedka, že „otec vykonáva fušky, rôzne opravy po domoch", na obranu proti ktorému tvrdeniu povinný podľa názoru súdu dostatočne argumentoval, keď vysvetlil, že „by v dnešnej dobe nebolo možné vykonávať opravy televízorov po domácnostiach, lebo v prípade televízorov sa jedná približne o 100 značiek, milión náhradných dielov, preto celé roky vykonáva prácu vo firme na prevádzke". Uvedené potvrdil aj svedok C. Y..
87. Nedostatky zistené daňovým úradom v zmysle zápisníc zo dňa 16.3.2016 a 29.3.2016 (ods. 31. rozsudku) sa nevzťahovali k obdobiu, za ktoré si navrhovateľ voči svojmu otcovi uplatňuje nárok na výživné, ale k roku 2014, pričom vznik zistených nedostatkov odôvodnil daňový subjekt vtedajším spoločným podnikaním s Y. N. na základe zmluvy o združení.
88. Z vykonaného dokazovania, aj vzhľadom na dovolenku povinného strávenú v M. s partnerkou povinného a jej synom, vyplynulo, že navrhovateľom tvrdený príjem 233 € mesačne nezodpovedá jeho životnému štýlu, pričom tvrdenie povinného, že dovolenku v M. v plnom rozsahu financovala jeho partnerka zamestnaná ako upratovačka je úplne nevierohodné. Súd ani neuveril navrhovateľovi, že hodnota dovolenky pre tri osoby predstavovala len sumu 700 €. Preto, aj keď súd nemal úplne spoľahlivo preukázané tvrdenie navrhovateľa a svedka Z. Y. o nepriznávaní všetkých príjmov povinným v rozsahu tvrdenom navrhovateľom a svedkom, vzhľadom na takto vykonané dokazovanie má súd za to, že príjem povinného musí byť podstatne vyšší, ako povinný tvrdil, a to aj s prihliadnutím na postup povinného v
konaní, keď tvrdil výšku svojho príjmu 233 €, z ktorej sumy je nútený uspokojovať svoje životné potreby, a až z predloženého peňažného denníka musel súd zistiť ďalšie výdavky povinného, ktoré vynakladá nie v súvislosti s podnikaním, ale pre svoje súkromné účely.
89. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ povinný poukazoval na dovolenku matky navrhovateľa v V., navrhovateľ uviedol, že finančné prostriedky na túto dovolenku si matka navrhovateľa našetrila, ktoré tvrdenie je podľa názoru súdu akceptovateľné.
90. Pokiaľ povinný poukazoval na navrhovateľovo vlastníctvo motorového vozidla Volkswagen Passat a spochybňoval, či bolo v možnostiach krstného otca navrhovateľa H. H. uhradiť časť kúpnej ceny 2.000 € za toto vozidlo, čím sa snažil zrejme povinný preukazovať, že navrhovateľ si uhradil cenu z vlastných zdrojov a mal by byť teda plne schopný sám sa živiť, súd uvedené v konaní preukázané nemal. Súd mal preukázané v z výpovede svedka H. H., že rodinu svojej sestry (matky navrhovateľa) finančne podporuje, osobitne navrhovateľa ako osobu odkázanú na výživu.
91. Pokiaľ povinný poukázal na záznam fyzickej osoby H. H. a spoločnosti TECHMAT s. r. o. v zoznamoch dlžníkov finančnej správy a poisťovne, čo má podľa názoru povinného preukázať, že krstný otec žalobcu H. H. si z dôvodu svojich dlhov nemohol dovoliť darovať navrhovateľovi finančné prostriedky na zakúpenie motorového vozidla, z výpovede svedka H. H. však vyplynulo, že svedok podniká už 19 rokov v tej istej obchodnej spoločnosti a sumu 2.000 € požičal navrhovateľovi zo svojich prostriedkov fyzickej osoby. Z výpovede svedka vyplynulo, že obdobia úspešného podnikania sa striedali s neúspešnými obdobiami, svedok doslova uviedol, že „mal dobré aj zlé chvíle, roky 2015-2016 boli zlé, rok 2014 bol dobrý, a tento rok vyzerá byť opäť dobrý". Je logické, že príjem svedka je závislý aj od výsledkov hospodárenia obchodnej spoločnosti TECHMAT s. r. o., v ktorej je svedok jediným spoločníkom a konateľom. Súd má za to, že pokiaľ obchodná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je H. H., existuje už 19 rokov, má zamestnancov a je schopná zamestnávať aj na dohodu o vykonaní práce (matku navrhovateľa), pričom svedok vykonáva podnikateľskú činnosť tak isto za účelom zisku, táto je teda rentabilná, nie je možné na základe existencie dlhu obchodnej spoločnosti a jej konateľa voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni automaticky usúdiť, že finančné pomery svedka mu neumožňujú finančne vypomáhať navrhovateľovi a jeho rodine.
92. Súd mal tak preukázanú pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že svedok H. H. financoval navrhovateľovi kúpu motorového vozidla Volkswagen Passat sumou 2.000 € (zvyšok kúpnej ceny mal navrhovateľ k dispozícii z predaja predchádzajúceho motorového vozidla Renault Clio). Z vlastníctva motorového vozidla navrhovateľom ako študentom VŠ by sa mohlo javiť, že životná úroveň navrhovateľa je neprimerane vysoká, z vykonaného dokazovania bolo ale preukázané, že prevádzku motorového vozidla financuje navrhovateľovi tiež krstný otec H. H., pričom vlastnenie motorového vozidla odôvodnil navrhovateľ dostatočne, s poukazom na nepravidelnosť vyučovania, ktoré prebieha s prestávkami počas celého dňa, ktoré prestávky navrhovateľ trávi doma a s poukazom na vzdialenosť medzi sídlom VŠ a trvalým bydliskom navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že aj navrhovateľ sa aktívne snaží získať finančné prostriedky brigádnickou činnosťou.
93. Z dôvodu, že povinný spochybnil dobré mravy navrhovateľa, keď uviedol, že navrhovateľ nejaví o neho žiadny záujem ako o rodiča, povinný sa nemôže na neho v budúcnosti spoľahnúť, že mu navrhovateľ pomôže v čase choroby, staroby, bývania, živobytia alebo v iných situáciách ohľadom jeho zdravotného stavu, dokonca sa mal navrhovateľ podieľať na vyhodení povinného z domu a na ukradnutí majetku povinného v prospech seba, matky a brata a spravil z povinného bezdomovca, súd skúmal s poukazom na ust. § 75 ods. 2 ZoR, či sa navrhovateľ správa voči povinnému v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 43 ods. 2 prvej vety ZoR dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.
94. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k názoru, že účastníci konania spolu nedokážu riadne komunikovať, čoho príčinou je však uplynulá manželská kríza medzi rodičmi navrhovateľa, ktorá vyústila do rozvodu ich manželstva. Súd dospel k záveru, že problém je u obidvoch účastníkov konania a nie je možné konštatovať, že je len na jednej alebo druhej strane, pričom napätie medzi účastníkmi je spôsobené rozvodom manželstva rodičov navrhovateľa, s ktorým sa zrejme doposiaľ nedokázali bývalí manželia vyrovnať a do svojho konfliktu výrazným spôsobom zainteresovali aj deti pochádzajúce z ich manželstva. Samotný povinný uviedol vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, že manželstvo sa ocitlo
v kríze, medzi manželmi dochádzalo k početným hádkam a manželka v negatívnom smere ovplyvňovala aj synov, čo narušilo vzťah medzi povinným a synmi.
95. Tieto skutočnosti mal súd preukázané aj z priestupkových spisov, z ktorých síce vyplýva, že spáchanie skutkov proti H. B. a C. Y., o ktorých správny orgán konal, nebolo Z. Y. a G. Y. ako obvineným z priestupkov preukázané, z týchto spisov je však zrejmé, že k určitým konfliktom medzi príslušníkmi rodiny účastníkov, vrátane terajšej partnerky povinného, došlo, aj keď tieto neboli klasifikované ako priestupky podľa zákona o priestupkoch.
96. Súd nemal z priestupkových spisov ani preukázané, že by priestupkové konanie bolo vedené aj proti navrhovateľovi.
97. Súd mal preukázané, že vzťahy v rodine medzi matkou navrhovateľa a deťmi pochádzajúcimi z manželstva rodičov navrhovateľa na jednej strane a otcom navrhovateľa a starým otcom navrhovateľa C. Y. na strane druhej sú síce narušené, avšak príčinou toho je pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi navrhovateľa, podporený aj tou okolnosťou, že v minulosti došlo k darovaniu povinným jeho rodičovského majetku - rodinného domu a priľahlých pozemkov matke navrhovateľa, ktorý majetok vzhľadom na rozchod rodičov navrhovateľa a opustenie spoločnej domácnosti otcom navrhovateľa, ostal len v užívaní navrhovateľa, jeho brata (ktorí sa následne stali výlučnými podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností) a matky navrhovateľa. Z vyjadrenia samotného povinného k návrhu na začatie konania však vyplynulo, že práve navrhovateľ z dôvodu matrimoniálnej krízy inicioval konanie o rozvod manželstva s matkou navrhovateľa, a to dňa 18.1.2006 podaním návrhu na začatie konania. Z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 2.6.2017 bolo preukázané, že ešte pred tým, v decembri roku 2015 sa navrhovateľ od svojej rodiny, teda aj od navrhovateľa, dobrovoľne odsťahoval. Skutočnosť, že s takýmto priebehom udalostí matka navrhovateľa nebola zmierená, vyplýva aj z priestupkového konania vedeného pod sp. zn. 554, 555/2015 (ods. 63 rozsudku), keď sa v minulosti - v dňoch 8.2.2015 a 20.2.2015 mali matka navrhovateľa G. Y. a brat navrhovateľa Z. Y. k dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním voči H. B..
98. Pokiaľ povinný poukazoval, že navrhovateľ, jeho matka a jeho brat zrušili povinnému v tomto rodinnom dome č.s.XXX trvalý pobyt a znemožnili mu prístup do domu, čím ho dostali na ulicu a spravili z neho bezdomovca, súd konštatuje, že v tom čase už bol povinný z domu odsťahovaný, pričom rodinný dom bol vo výlučnom vlastníctve matky navrhovateľa a následne v spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata. Trvalý pobyt bol povinnému zrušený z dôvodu konfliktov medzi rodičmi navrhovateľa, do ktorých rodičia zainteresovali aj deti pochádzajúce z ich manželstva.
99. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol v časti, v ktorej súd určil vyživovaciu povinnosť voči jeho otcovi, dôvodný a nestotožnil sa s názorom povinného, že navrhovateľ nemá nárok na výživné, s poukazom na tvrdenie povinného, že navrhovateľ sa dopustil porušenia dobrých mravov. Súd takúto prekážku v určení povinnosti povinnému na platenie výživného navrhovateľovi preukázanú nemal.
100. Súd poznamenáva, že plnenie vyživovacej povinnosti je v zmysle § 62 ZoR zákonná povinnosť rodičov trvajúca až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Samozrejme, povinnostiam korešpondujú i práva a naopak. To znamená, že každý rodič má právo na primeranú úctu, ktorú majú deti voči nemu nielen mať, ale mu ju aj preukazovať. Ako už súd konštatoval, v konaní bolo preukázané, že v súčasnej dobe sú vzťahy medzi povinným ako otcom a navrhovateľom ako synom výrazne narušené z dôvodu matrimoniálnej krízy rodičov navrhovateľa. Súd však poznamenáva, že nie je spoločensky žiaduce pretrvávanie tohto rodinného konfliktu, nakoľko je prirodzené, že príslušníci rodiny si navzájom pomáhajú, a nie si pod vplyvom pretrvávajúcich negatívnych emócií zbytočne vytvárajú nevhodné konfliktné situácie. Uvedené však neznamená, že deti, a najmä deti plnoleté, ktoré by mali byť schopné situáciu pochopiť a separovať sa od konfliktov medzi ich rodičmi, by sa nemali správať k svojim rodičom s náležitou úctou a slušne.
101. V konaní nebolo ani preukázané, že by mal navrhovateľ výnosy z majetku, ktorý vlastní on a jeho brat - rodinný dom a priľahlý pozemok, ktorý dom, ako bolo v konaní preukázané, slúži výlučne na uspokojovanie potreby bývania navrhovateľa, jeho matky a brata.
102. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že povinný je schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenej výške voči navrhovateľovi, pričom je povinný si plniť túto povinnosť až do času, kým navrhovateľ nebude schopný sám sa živiť. V súčasnej dobe si povinný túto povinnosť neplní napriek tomu, že navrhovateľ nie je schopný živiť sa sám.
103. Súd zároveň súd zaviazal povinného uhradiť navrhovateľovi nedoplatok na výživnom vo výške 2.717,86 € za obdobie od 24.02.2016 do 31.05.2018 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky v stanovenom čase a v určenej výške sa stane splatným celý dlh.
104. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.