Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-58-2013.pdf
PDF · 152.04 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zast. Mgr. Ing. Rastislavom Valkovičom, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 o zaplatenie 1.470,00 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.03.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného platobným rozkazom v lehote 15 dní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.470,00 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.470,00 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach tvrdil nasledovné skutočnosti: Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2012 žalobca prevzal pohľadávku pána Mariána Zwingera podnikajúceho pod obchodným menom Marian Zwinger - Elektro-Bak, miesto podnikania Poľovnícka 24, 90028 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 985 361, zapísaný v Živnostenskom registri Obvodného úradu Bratislava, pod reg. č.: XXX-XXXX (ďalej aj ako "poškodený") voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradení náhrady škody (poplatky za poradensko-administratívne služby) vyplývajúcej zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 1.470,- Eur. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 22.12.2011 žalobcovi oznámil svoje stanovisko ku škodovej udalosti, v ktorom označil charakter poškodenia na vozidle v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2011, ktorá vznikla poškodenému na jeho osobnom motorovom vozidle Mitsubishi Outlander, EČV: BA XXXSP, F.: T XXXXXX ako aj škodcu za nezodpovedajúci priebehu skutkového stavu a zároveň odmietol vysporiadať náhradu škody. Na základe uvedeného odmietnutia bol poškodený nútený objednať si u žalobcu odborné poradensko- administratívne služby dňa 02.01.2012 s cieľom vyvrátiť účelové tvrdenia odporcu a dosiahnuť tak poskytnutie náhrady škody za škodu na vozidle. Na základe objednávky bola poškodenému vytavená faktúra, ktorú poškodený riadne uhradil. Aktivitou žalobcu vyplývajúcou z poskytnutých služieb poškodenému bolo dosiahnuté prešetrenie škodovej
udalosti a zároveň mu bola poskytnutá náhrada škody v celkovej výške 7.350,- Eur, o čom bol čom poškodený informovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.2.2012. Z dôvodu neuhradenia škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s odmietnutím poskytnutia náhrady škody odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody, ktoré vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, a na náhradu ktorej má žalobca nárok v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). Nárok si uplatnil v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa žalobcu upravuje zodpovednosť za škodu v prípade porušenia právnej povinnosti. Je toho názoru, že škoda v podobe nákladov vynaložených na administratívne služby má byť poisťovňami uhrádzaná v zmysle predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovaného došlo podľa žalobu k porušeniu jeho právnej povinnosti riadne vyplatiť poistné plnenie, na ktoré mal poškodený nárok v zmysle ustanovení zákona. Žalovaný však odmietol vyplatiť poškodenému poistné plnenie, pričom podľa názoru žalobcu zo strany žalovaného išlo o ničím nepodložené, účelové a protiprávne rozhodnutie. V súvislosti s konaním žalovaného bol teda poškodený donútený obrátiť sa na žalobcu so žiadosťou o pomoc pri vymáhaní jeho oprávneného nároku, čím mu preukázateľne vznikla škoda vo výške 1.470,- Eur. Keby totiž žalovaný riadne plnil poistné plnenie a bezdôvodne by nezamietol uplatnený nárok poškodeného (na náhradu škody za poškodenie motorového vozidla), poškodený by nemusel riešiť celú záležitosť v spolupráci so žalobcom.
Poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti, keď je nedostatok času aj na bežné záležitosti je stále viac aktuálne, že poškodený nemá na riešenie poistnej udalosti dostatok časového priestoru. Navyše pri odmietnutí plnenia z horeuvedených dôvodov nie je ani odborne spôsobilý vyvrátiť tvrdenia poisťovne. Nie je preto spravodlivé od poškodeného očakávať, aby si sám na vlastné náklady a vo svojom voľnom čase riešil tak časovo náročnú a odborne zložitú náhradu škody (pretože túto úlohu nie je bez ďalšej pomoci schopný sám zvládnuť) a ešte aj vyvracal účelové tvrdenia, ktorými sa poisťovňa snaží vyhnúť plneniu. Pretože poškodený nedisponoval časovým priestorom ani dostatočnými odbornými vedomosťami na riešenie náhrady škody objednal si za týmto účelom od žalobcu administratívny balík služieb pokrývajúci celý hore uvedený súbor úkonov. Zdôraznil, že tieto služby si poškodený objednal až po odmietnutí plnenia žalovaným, pričom je nepochybné, že až na základe týchto služieb žalovaný poskytol poistné plnenie. Zákonom o PZP bolo podľa žalobcu poškodenému umožnené uplatniť určitý okruh jeho nárokov nielen voči vinníkovi nehody, ale aj voči jeho poisťovni a to dokonca v zmysle § 15 zákona o PZP voči poisťovni priamo. Podľa jeho právneho názoru teda v prípade ustanovení o všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ a ustanovení § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP nejde o právnu úpravu so vzťahom lex generalis / lex specialis. Rozsah krytia poisteného vinníka nehody (ktorý je vymedzený v § 4 ods. 2 zákona o PZP), však nezbavuje poisťovňu všeobecnej zodpovednosti za porušenie jej právnej povinnosti plniť (v zmysle uzavretej zmluvy) za poisteného poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Pretože poškodený v zmysle § 15 zákona o PZP disponuje priamym nárokom voči poisťovni, všeobecnú zodpovednosť má tak poisťovňa nielen voči poistenému, ale aj voči poškodenému. Za účelom odstránenia akýchkoľvek polemík na túto tému, došlo aj v zákone o PZP k zvýrazneniu tejto možnosti poškodeného, t.j. všeobecná zodpovednosť poisťovne voči poškodenému (§ 420 OZ) je zákonom o PZP v prospech poškodeného ešte umocnená a to v § 4 ods. 2 písm c) zákona o PZP, kde ako priamo nárokovateľnú zložku poistného plnenia zákonodarca zakotvil povinnosť poisťovne nahradiť vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením, ak si poisťovňa nesplní zákonom uložené povinnosti alebo odmietne či kráti poistné plnenia. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že zákonodarca použil slovné spojenie "vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením" a nie slovné spojenie "vynaložené náklady na trovy právneho zastúpenia", čím celkom jednoznačne vyjadril, že poisťovňa je v prípade nekorektného postupu v zmysle zákona o PZP povinná nahradiť nielen trovy právneho zastúpenia, ale VŠETKY náklady, ktoré k právnemu zastúpeniu smerujú. V opačnom prípade by (podľa právneho názoru poisťovne) nebolo možné priznať napr. ani náklady za vypracovanie znaleckého posudku, pretože ani v tomto prípade nejde o právne zastúpenie. Plnomocenstvo p. Zwingera zo dňa 2.1.2012, ktorým splnomocnil nielen spoločnosť Poistná udalosť s.r.o. ale súčasne aj Advokátsku kanceláriu MHS Legal s.r.o. k zastupovaniu v danej veci spoločným koordinovaným postupom. Je preto nepochybné, že služby spoločnosti Poistná udalosť s.r.o. boli spojené s právnym zastúpením, ktoré malo v prípade nezmenenia zamietavého stanoviska poisťovne
bezprostredne nasledovať a to po zadovážení, resp. vypracovaní podkladov potrebných k právnemu zastúpeniu v danej veci. Vzhľadom na to, že odmietnutie plnenia žalovaným spočívalo v bližšie nekonkretizovaných skutkovo- technických okolnostiach poškodený musel podľa žalobcu najprv použiť služby subjektu schopného zistiť presné dôvody odmietnutia a po technickej stránke preukázať nepravdivosť tvrdení poisťovne a zabezpečiť tak podklady pre nadväzujúce právne zastúpenie, ktoré sa musí oprieť o podklady vyhovujúcej kvality. Cena objednaných podporných služieb sa (rovnako ako aj v iných obdobných prípadoch) pohybuje vo výške 20% z požadovaného doplatku poisťovne (pri nižších sumách je percentuálne vyjadrenie odmeny premietnuté do pevnej sumy) a zodpovedá časovej a odbornej náročnosti služby. Služba prináša výsledný efekt až po vykonaní určitého počtu dielčích úkonov a preto je možné (v záujme garancie určitého pozitívneho výsledku) poskytovať službu výlučne ako celok vopred neznámeho druhu, počtu a rozsahu úkonov, ktoré je potrebné vykonať v závislosti od konkrétnosti toho-ktorého prípadu či v kontexte ďalšieho vývoja kauzy. Pretože rozhodujúci je iba celkový efekt jednotlivých dielčích úkonov a druh, počet ani rozsah týchto jednotlivých úkonov nie je vopred známy, iba odborne kvalifikovaný poskytovateľ služby dokáže vyselektovať tie správne dielčie úkony a ich rozsah. Z dôvodu vopred neznámeho druhu, počtu a rozsahu úkonov bola balíková cena (tzv. paušál) stanovená najmä na základe priemeru predpokladaného druhu, počtu a rozsahu úkonov, ich odbornej náročnosti, časovej náročnosti, nákladov rôzneho druhu s tým spojených a podobne. Uvedená cena je však pre objednávateľa konečná a prípadný väčší (či menší) rozsah skutočne realizovaných úkonov nemá na výšku odmeny žiadny vplyv, pretože objednávateľ v zásade nemá záujem o jednotlivé dielčie úkony, ale iba o zodpovedajúci celkový výsledok služby, t.j. o výsledok v podobe doplatku zamietnutého resp. kráteného poistného plnenia. Predmetné služby pozostávajú podľa žalobcu najmä z: a) úvodnej všeobecnej odborno-technickej konzultácie s klientom k záverom poisťovne a vytypovanie možných príčin zamietnutia b) komunikácia k charakteru poškodenia vozidla poškodeného s autoservisom, ktorý vozidlo opravoval (dokumentácia poškodení, vyjadrenia k oprave atď.) c) predbežné odborné posúdenie charakteru poškodenia vozidla poškodeného d) predbežná odborná analýza obsahu dokladov predložených poškodeným poisťovni e) komunikácia s vinníkom nehody (zistenie rozsahu a charakteru poškodenia jeho vozidla, zdokumentovanie poškodenia v prípade ak poškodenie vozidla vinníka ešte nebolo odstránené, zdokumentovanie poškodenia náhradným spôsobom ak poškodenie vozidla vinníka medzičasom bolo odstránené, odborná analýza obsahu dokladov predložených poisteným vinníkom poisťovni, vytypovanie možných príčin zamietnutia zo strany poisťovne atď.) f) obhliadka a dokumentácia miesta nehody g) rekonštrukcia nehody na mieste nehody za účasti vinníka aj poškodeného a ich vozidiel h) viacnásobné dodatočné konzultácie k podrobnostiam prípadu s vinníkom aj poškodeným i) obstaranie doplňujúcich dokladov (v závislosti od vývoja celej kauzy) j) preštudovanie a analýza poistného spisu v poisťovni (poisťovňa sa takmer vždy poistný spis zdráha poskytnúť s odôvodnením, že ide o ich interné materiály) k) opakované osobné rokovania v poisťovni k údajným technickým nezrovnalostiam, dokladanie prípadných dodatočných podkladov a pokusy o zmenu stanoviska poisťovne l) vyhľadanie a oslovenie znalca za účelom získania hodnoverného listinného dôkazu m) viacnásobné odborné konzultácie so znalcom z odboru doprava cestná (k charakteru poškodení vozidiel a dokladom nevyhnutným pre korektné spracovanie znaleckého posudku) n) kvalifikované naformulovanie otázok a príprava podkladov pre znalca o) doručovanie nevyhnutných dokladov znalcovi a prevzatie znaleckého posudku p) viacnásobné konzultácie s advokátom (právne posúdenie poistného krytia, možnosti žaloby, príprava dokumentácie k prípadu atď.) q) doručovanie nevyhnutných dokladov advokátovi a konzultácie k technickej stránke veci r) s tým súvisiace náklady za komunikačnú techniku, pohonné hmoty, opotrebenie dopravného prostriedku, kancelárskej techniky, špecializovaných softwarov atď. (nie sú podrobne sledované a preto ich nemožno presnejšie vyšpecifikovať) a) podporné poradensko-administratívne služby technického zamerania pre právneho zástupcu počas súdneho sporu o istinu kauzy b) iné úkony v závislosti od vývoja celej kauzy.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz založil do súdneho spisu tieto listiny: Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2012, Oznámenie o postúpení zo dňa 30.11.2012, Oznámenie stanoviska škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2011, Objednávka zo dňa 2.1.2012, faktúra č. XXXXXX, pokladničný blok z 29. 11. 2012, čestné prehlásenie k platbe v hotovosti, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.2.2012, Predžalobná výzva k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (XXXX.XXXX/XXX) zo dňa 03.12.2012, výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného z internetu, Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, rozpis k predložených dôkazom, potvrdenie k cenám autopožičovne, cenník motorových vozidiel, cenovú ponuku, vyjadrenie k požičaniu náhradného vozidla, list Allianz zo dňa 26.11.2013, platby na č.l. 173, zmluva o nájme dopravného prostriedku, faktúra č. XXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 27.12.2013, vyjadrenie k dobe opravy, požičovná zmluva, faktúra č. XXXXXX, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.10.2012, požičovná zmluva, faktúra č. XXXXXX, oznámenie o výške poistného plnenie uniqa, požičovná zmluva, faktúra č. XXXXXX, oznámenie o výške poistného plnenie uniqa zo dňa 30.10.2014, požičovná zmluva z 29.9.2014.
4. Súd Uznesením č. k. 27Cb/58/2013 - 26 zo dňa 19.4.2013 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní.
5. Žalovaný sa v konaní vyjadril nasledovne: Podľa žalovaného náklady na administratívne služby nie sú nárokom vymedzeným v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej iba " zákon o PZP"), t.j. nie sú nárokom spadajúcim pod rozsah poistného krytia, čo má za následok, že nie je daný právny základ na výplatu poistného plnenia, resp. uplatneného nároku. Žalovaný súčasne navrhol spojiť konanie so súdnym konaním vedeným pod č. k. 27 Cb/55/2013. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii nároku na náhradu "podporných poradensko-technicko- administratívnych služieb" poukázal na nesprávnosť právneho názoru žalobcu, ktorý tento nárok kvalifikuje ako nárok na náhradu škody titulom neposkytnutia poistného plnenia poškodenému. Predmetný nárok nemožno kvalifikovať inak ako príslušenstvo pohľadávky, t.j. náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Napokon ani sám žalobca nie je vo svojom právnom názore konzistentný, keď vo svojom vyjadrení na jednej strane uvádza, že ide o nárok na náhradu škody zo zodpovednosti podľa § 420 OZ a na strane druhej uvádza, že v zákone o PZP je priamo zakotvená povinnosť poisťovne nahradiť náklady spojené s právnym zastúpením poškodeného, ktorému nebolo riadne vyplatené poistné plnenie. Uviedol, že právna úprava ráta so situáciou, kedy nebude zmluvne dohodnuté plnenie poskytnuté riadne a včas. Pre takéto prípady bol ustanovený inštitút príslušenstva pohľadávky, ktorým sú okrem iného aj náklady spojené s uplatňovaním pohľadávok. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by bolo cieľom zákonodarcu považovať náklady spojené s vymáhaním pohľadávky za skutočnú škodu, nevyčlenil by ako osobitný inštitút príslušenstvo pohľadávky, ktorého súčasťou sú aj tieto náklady. Napokon, dotiahnuté ad absurdum by si mohol každý veriteľ uplatňovať titulom nezaplatenia jeho pohľadávky aj náhradu nákladov na obdobné "podporno poradensko- technicko-administratívne služby", pri ktorých neexistuje žiadny právny rámec vo vzťahu k ich výške a obsahu. Týmto postupom by sa stratil aj zmysel zákonnej úpravy o odmenách a náhradách za právne služby poskytované advokátom, ktorá sa štandardne používa a rešpektuje aj pri vyčísľovaní nákladov na právne zastupovanie v rámci mimosúdneho uplatňovania nárokov. Poukázal na ustanovenie §1 ods. 2, § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona o PZP. Ustanovením § 1 zákona o PZP bol podľa žalobcu zavedený medzi zákonom o PZP a OZ vzťah lex specialis derogat legi generali, teda ustanovenia zákona o PZP majú prednosť pred ustanoveniami OZ. Tento vzťah sa uplatní aj v prípade nároku poškodeného na náklady spojené s uplatňovaním jeho nárokov podľa § 4 ods. 2 písm. a), b) a d). Ide teda o výrazne odlišnú úpravu príslušenstva pohľadávky, ktorá je užšia ako všeobecná úprava, nakoľko poškodenému priznáva len nárok na účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastupovaním, a to len v prípade ak si poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. a) alebo b), resp. neoprávnene odmietol poskytnúť plnenie alebo ho krátil. Náklady, ktoré si navrhovateľ uplatňuje v prejednávanej veci nespĺňajú ani požiadavku účelnosti, no najmä sa nejedná o náklady na právne zastupovanie. Z tohto dôvodu je ich náhrada z povinného zmluvného poistenia vylúčená.
Žalobca sa ďalej domnieva, že bez poskytnutia jeho "podporných poradensko-technicko- administratívnych služieb" by nebolo prípadné súdne uplatnenie nároku úspešné. V danom prípade znalecký posudok zo strany poškodeného odporcovi predložený nebol. Žalovaný prehodnotil svoj záver na základe rekonštrukcie škodovej udalosti. Žalovaný uviedol, že na vykonanie rekonštrukcie postačila zo strany poškodeného jeho účasť s motorovým vozidlom pri jej vykonaní. Tvrdil, že pokiaľ mal poškodený skutočne vynaložiť na údajné "podporno poradensko-technicko-administratívne služby" sumu 1.470 eur, a to bez podania znaleckého posudku, tento náklad by presahoval hodnotu trov právneho zastupovania v rámci celého súdneho konania o náhradu škody vo výške 7.350 eur, ktorej sa poškodený domáhal (sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby by bola pri tejto hodnote sporu 237,34 eur). Aj z tohto dôvodu treba vzhliadať na uplatnený nárok na náhradu nákladov, ktoré nemožno považovať za účelne vynaložené, ako na snahu o generovanie zisku zo strany navrhovateľa, ktorý je podnikateľom, na úkor žalovaného. Žalovaný uviedol, že vo svojej praxi sa doposiaľ nestretol s uplatňovaním nárokov tohto typu a v takýchto sumách. Je to špecifické iba pri poškodených, ktorí postúpili svoje pohľadávky voči žalovanému žalobcovi. Možno konštatovať, že štandardne je spoločnosťou akceptované a zaužívané uplatňovanie nákladov na predsúdne vymáhanie pohľadávky vo výške jedného úkonu právnej služby podľa § 10 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie údajných služieb. V súdnom konaní predložil iba rozpis "dielčích úkonov", ktoré nie sú žiadnym spôsobom konkretizované a vo vzťahu k prejednávanej veci nemajú relevantnú výpovednú hodnotu. Aj skutočnosť, že v predmetnej veci nebol zo strany poškodeného podaný žiadny znalecký posudok je možné tento výpočet úkonov označiť za vykonštruovaný zoznam činností, ktorými sa navrhovateľ snaží preukázať umelo vytvorený náklad za účelom obohatenia sa na úkor povinného zmluvného poistenia. Žalovaný poukázal na trúfalosť žalobcu vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný systematicky a cielene, v záujme dosahovania vyššieho zisku, zamieta, resp. neoprávnene kráti poistné plnenia. Žalovaný dôrazne odmieta takéto tvrdenia. Žalovaný starostlivo skúma a vyhodnocuje každý uplatnený nárok. V priebehu likvidácie pochopiteľne môže dôjsť k prehodnoteniu výplaty poistného plnenia. Prehodnotenie výplaty však nie je vecou svojvôle poisťovne, ale vyplýva z prirodzenej možnej názorovej rozdielnosti na uplatnený nárok, resp. z väčšieho rozsahu získaných podkladov. Napokon, aj zo skúseností žalovaného pri uplatnení nárokov poškodenými v súdnom konaní vyplýva, že znalci môžu mať rôzny názor na technickú prijateľnosť totožnej dopravnej nehody, resp. skutočnosť, že poistený priznáva zodpovednosť za dopravnú nehodu, nemusí bezpodmienečne znamenať, že ju skutočne spôsobil.
6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný ako dôkaz založil do súdneho spisu PZP-spisový obal PU XXXXXX, likvidačnú správu, výpočet účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.12.2012, predžalobná výzva, oznámenie stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 22.12.2011, objednávka zo dňa 2.1.2012, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.2.2012, faktúra č. XXXXXX, pokladničný blok zo dňa 29.11.2012, oznámenie o postúpení zo dňa 30.11.2012, oznámenie stanoviska k odvolaniu ku škodovej udalosti zo dňa 5.6.2012, žiadosť doručená dňa 10. 4. 2012, faktúra č. XXXXXX, požičovná zmluva z 19.4.2011, oznámenie z 19.4.2011, čestné prehlásenie zo dňa 19.4.2011, žiadosť zo dňa 12.3.2012, likvidačná správ z 15.2.2012, list zo dňa 27.2.2012, oznámenie stanoviska zo dňa 22.12.2011, emailová komunikácia na č. l. 86-87,100-101, 125-133, 141, 141, výpis z obchodného registra MULTIS, spol. s r. o. z internetu, plnomocenstvo z 2.1.2012, protokol o šetrení priebehu nehody a rozsahu poškodenia z 9.11.2011, 22.12.2011, fotodokumentácia na č. l. 93-95, objednávka obhliadky z 10. 11. 2011, výpočet hodnoty vozidla výšky škody, list z 5.5.2011 na č. l. 102-103, dotazník, kalkulácie opravy, faktúry ohľadom opravy vozidla, výpis z portálu daňovej správy, zápis o poškodení vozidla, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, vodičský preukaz, technický preukaz, oznámenie o poistnej udalosti, List Krajského dopravného inšpektorátu, objednávka obhliadky, interné doklady o stave škodovej udalosti, rozsudok Okresného súdu Košice II.
7. Uznesením č. k. 27Cb/55/2013 - 39 zo dňa 28.8.2014 súd spojil na spoločné konanie veci, vedené na súde pod sp. zn. 27Cb/55/2013 a 27 Cb/58/2013 do konania vedeného pod sp. zn. 27Cb/55/2013.
8. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb/55/2013 nariadil pojednávanie na 14.10.2014 a 17.3.2015. Na pojednávaní žalobca poukázal na skutočnosť, že až na náklade činnosti žalobcu poisťovňa svoj postoj prehodnotila a poistné plnenie vyplatila. Žalovaný poukázal na špecifickosť zákona o PZP,
ktorý pre prípad, že si poisťovateľ nesplní povinnosť poskytnúť plnenie, priznáva poškodenému účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením.
9. Na pojednávaní dňa 17.3.2015 súd vylúčil vec vedenú pod sp. zn. 27Cb/58/2013 na samostatné konanie Uznesením č. k. 27Cb/55/2013-234, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2015.
10. Súd v konaní vedenom pod č. k. 27Cb/58/2013 nariadil pojednávanie na 28.5.2018. Žalobca na pojednávaní uviedol, že poisťovňa má poškodenému detailne vysvetliť pre ktoré okolnosti usudzuje, že udalosť sa nestala tak, ako uvádza poškodený. Toto poisťovňa nevykonala, poškodenému odmietla poskytnúť akúkoľvek dokumentáciu a vyvrátenie ich tvrdení a ďalej s ním nijako nekomunikovala. Poškodený nebol schopný ani po časovej ani po odbornej skutkovo-technickej časti udalosť ďalej riešiť a keďže nepoznal ani presné dôvody odmietnutia plnenia, tak nebolo možné prostredníctvom advokáta podať ani kvalifikovane odôvodnenú žalobu o plnenie na súd. Na otázku súdu za kého titulu bola postúpená pohľadávka postupcu Mariána Zwinger - Elektro - Bak na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 11. 2011 zástupca žalobcu uviedol: z dôvodu pohľadávky poisťovni vo výške 1470,0 eur z titulu nároku v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. z titulu § 4 písm. c) zákona o PZP. Poškodený zaplatil našej spoločnosti 1470,00 eur dňa 29. 11. 2012 a keďže túto sumu odmietla poisťovňa zaplatiť, uzatvorili sme dňa 30. 11. 2012 zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok nie je nárok v zmysle zákona o PZP, pričom sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP, kde je ustanovené, že poisťovňa má povinnosť plniť náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením, pričom služby ktoré poskytoval žalobca charakter služieb spojených s právnym zastúpením nemajú, rovnako ani žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať právne služby. Rovnako nie je možné hovoriť ani o účelnosti týchto nákladov, keďže v danom prípade došlo k prehodnoteniu poistnej udalosti iba na základe rekonštrukcie škodovej udalosti, pričom jediné čo bolo nevyhnutné zabezpečiť, bolo dodanie vozidla na túto rekonštrukciu a účasť poškodeného. Poukázal na skutočnosť, že suma je neprimerane vysoká. Keď poistné plnenie bolo v sume 7.350,00 eur a poradenské služby 1.470,00 eur. V prípade právneho poradenstva by bol jeden úkon tarify 237,34 eur. Poskytnuté poradenstvo a služby považuje za nepreukázané. Žiadal žalobu zamietnuť.
11. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že považuje konanie žalobcu za protiprávne a poukazuje na skutočnosť, že k poskytnutiu poistného plnenia došlo až v dôsledku činnosti žalobcu. Podľa žalobcu spočíva protiprávne konanie žalobcu najmä v tom, že neposkytol poistné plnenie včas a odmietol plniť bez riadneho odôvodnenia.
12. Za sporné skutkové tvrdenia súd považoval , či je daný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 1470,00 eur. Za nesporné skutkové tvrdenia súd považoval, že žalobca zastupoval p. Mariána Zwingera
- Elektro-Bak vo vzťahu k žalovanému za účelom dosiahnutia poskytnutia poistného plnenia. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávania, vychádzal zo zhodných tvrdení strán, skutočností ktoré druhá strana výslovne nepoprela, oboznámil sa s vyjadreniam strán, skutočnosťami vyplývajúcimi zo súdneho spisu a ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.
13. Z listín založených do súdneho spisu a vyjadrení strán sporu súd zistil, že Marián Zwinger - Elektro Bak, v čase podania žaloby na súd so sídlom Poľovnícka 24 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34985361, si uplatnil nárok na poistné plnenie voči žalovanému ako poisťovni z titulu vzniknutej škody na motorovom vozidle evid. č. BA 333 SP, pretože vinník dopravnej nehody, ktorý škodu spôsobil, bol pre prípad vzniku škody povinne zmluvne poistený zmluvou o povinnom zmluvnom poistení uzatvorenou so žalovaným. Uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporu nesporná.
14. Z listu Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.3.2011, ktorý je datovaný dňa 22.12.2011, založený na č. l. 15 v súdnom spise súd zistil, že žalovaný poškodenému oznámil, že poisťovňa vykonala šetrenie škodovej udalosti a dospela k záveru, že charakter poškodenia na motorovom vozidle a vozidle škodcu nezodpovedá priebehu skutkového stavu. Poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a uviedol, že žalovaný nie oprávnený vysporiadať náhradu škody.
15. Na základe Objednávky zo dňa 2.1.2012, založenej na č.l. 16 v súdnom spise si poškodený objednal u žalobcu ekonomické a organizačné poradenstvo vrátane administratívnych služieb (ďalej aj "poradenstvo a služby") v súvislosti s vyčíslením výšky škody a uplatnením preukázaných nárokov na náhradu škody v príslušnej poisťovni a zaviazal sa žalobcovi za toto poradenstvo a služby zaplatiť 20% z požadovaného doplatku , pričom sa jedná o cenu za požadovaný doplatok nad 3.250,00 eur.
16. Z faktúry č. XXXXXX vystavenej a splatnej dňa 25.9.2012 súd zistil, že žalobca vystavil poškodenému faktúru za ekonomické a organizačné poradenstvo vrátane administratívnych služieb v súvislosti s preukázaním rozsahu vzniknutej škody a uplatnením preukázaných nárokov na náhradu škody za škodovú udalosť na poškodenom vozidle ev. č. BA XXX SP vo výške fakturovanej sumy 1.470,00 eur.
17. Z pokladničného bloku z registračnej pokladne súd zistil, že faktúra č. XXXXXX bola zaplatená dňa 29.11.2012 vo výške 1.470,00 eur.
18. Z čestného prehlásenia k platbe v hotovosti súd zistil, že poškodený čestne prehlásil, že dňa 29.11.2012 zaplatil žalobcovi faktúru číslo XXXXX v celkovej výške 1.470,00 eur.
19. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.2.2012 súd zistil, že žalovaný opätovne prešetril poistnú udalosť a skutočnú škodu vo výške 7.350,00 eur posiela na účet poškodeného. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní sa tak stalo z dôvodu rekonštrukcie škodovej udalosti.
20. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 11. 2012 (ďalej iba "zmluva") súd zistil, že poškodený a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá ma charakter formulárovej zmluvy, obsahuje formulácie minulého, prítomného a budúceho času na výber, bez označenie správnej možnosti a rukou dopisované údaje. V článku I. zmluvy sa alternatívne uvádzajú aj jednotlivé nároky, ktoré mal, má alebo bude mať postupca. Podľa poslednej vety článku I zmluvy: "Cena za objednané poradensko-administratívne služby vo výške 1.470,00 euro (slovom: tisícštyristosedemdesiat euro) predstavuje pohľadávku postupcu voči zodpovednému subjektu, resp. voči poisťovni, ktorú má záujem postúpiť na postupníka za podmienok v tejto zmluve uvedených". Z uvedeného vyplýva, že postupca postupuje na žalobcu pohľadávku, ktorú má mať poškodený voči poisťovni z titulu ceny za objednané poradensko-administratívne služby vo výške 1.470,00 eur, pričom v skutočnosti mal mať z titulu CENY poradenstva a služieb záväzok voči žalobcovi, ktorý mal zaniknúť zaplatím ceny poradenstva a služieb. Z vyjadrení žalobcu však vyplýva, že predmetom postúpenia malo byť postúpenie nároku na náhradu škody. Podľa ustanovenia článku III ods. 1 zmluvy je postúpenie pohľadávky bezodplatné. Bezodplatné postúpenie pohľadávky v tomto prípade znásobuje nezrozumiteľnosť a neurčitosť účelu zmluvy, pretože suma 1.470,00 eur už raz podľa pokladničného bloku, vystavenej faktúry, čestného prehlásenia mala byť žalobcovi zaplatená, napriek tomu mala byť na žalobcu postúpená pohľadávka z titulu ceny poradenstva a služieb vo výške 1.470,00 eur, t.j. má záujem na vyúčtovaní sumy 1.470,00 eur dvakrát. Podľa článku III ods. 2 zmluvy v prípade prijatia plnenia, resp. náhrady škody je postúpenie pohľadávky odplatné, pričom odplata je splatná do 30 dní od momentu prijatia plnenia na účet postupníka. Výška odplaty určená zmluvnými stranami je suma totožná s výškou prijatého plnenia istiny za poradensko-administratívne služby. Súd je toho názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením sa snaží žalobca preukazovať poctivosť svojho konania. Vzhľadom na uvedené však súd považuje postupovanie pohľadávky za nezrozumiteľné a neurčité, nevylučuje účelovosť postúpenia, pretože zastupovať poškodeného je možné na základe splnomocnenia, nie je na tento účel potrebné nezrozumiteľne a neurčito postupovať pohľadávku v snahe túto v prospech svojho účtu inkasovať 2x, preto je aktívna legitimácia žalobcu s prihliadnutím na účel zmluvy a formuláciu prevádzanej pohľadávky sporná. Napriek tomu sa súd pre úplnosť zaoberal podrobne dokazovaním a zistil dôvody, pre ktoré nie je možné žalobe vyhovieť, nakoľko nie je dôvodná.
21. Z oznámenia o postúpení zo dňa 30.11.2012 súd zistil, že žalovanému bolo doručené oznámenie o postúpení, v tomto prípade nároku označeného ako nárok na náhradu škody za poradensko- administratívne služby, ktorý mal vzniknúť poškodenému, a to z poškodeného na žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že skutočnosť, či došlo k prevodu nároku na náhradu škody z poškodeného na žalobcu má vyplývať zo zmluvy, pretože samotné oznámenie nie je dôkazom postúpenia pohľadávky, ale k prevodu pohľadávky dochádza zmluvou.
22. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že žalovaný vykonáva predmet podnikania 1.) v poradí činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov a ako 2.) v poradí administratívne služby, tieto uviedol aj v objednávke poškodeného ako predmet objednávky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor živnostenského podnikania zostavilo zoznam odporúčaných označení voľných živností a ich bližšie vymedzenie, ktorý je dostupný na webovej stránke Slovenskej živnostenskej komory www.szk.sk. Živnostenské oprávnenie spočívajúce v činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov nezahŕňa: služby finančného poradenstva podľa zákona o finančnom sprostredkovaní ani investičné služby a vedľajšie služby podľa zákona o cenných papieroch, ani poskytovanie právnych rád, a iné formy právneho poradenstva. V rámci živnostenského oprávnenia administratívne služby právne služby ani žiadne poradenstvo týkajúce sa dosiahnutia poistného plnenia obsiahnuté nie je. Podľa § 1 ods. 2 a 3 zákona o advokácii výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby"). Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi. Žalobca poukázal na účel poskytnutého poradenstva a služieb, ktorým mal smerovať k dosiahnutiu poistného plnenia. Také poradenstvo a služby však nie je možné subsumovať pod právne služby ani náklady spojené s právnym zastúpením. Žalobca nie je poskytovateľom právnych služieb, pretože tieto je možné poskytovať iba podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o advokácii") .
23. Súd oboznámením sa s vyjadreniami žalobcu ohľadom rozsahu a druhu poskytnutého poradenstva a služieb dospel k záveru, že poskytnuté poradenstvo a služby sú čo do rozsahu, ich pomenovania a zaradenia vychádzajúc z dôkazov založených do súdneho spisu sporné, preto súd nemôže ani konštatovať, že dohodnutá odmena vo výške 1.470,00 eur za poskytnuté poradenstvo a služby je primeraná. Žalobca jednoznačne nešpecifikoval konkrétne poradenstvo a služby, ktoré mal poškodenému poskytnúť v hodnote 1.470,00 eur, možné vykonané úkony iba všeobecne pomenoval, neuviedol relevantnú kvalifikáciu poskytnutého poradenstva a služieb ako predmetu podnikania, preto nie je možné konštatovať nevyhnutnosť ani odbornosť ním tvrdeného poradenstva a služieb.
24. Napriek tvrdeniam žalobcu o poskytovaní právnych služieb prostredníctvom advokátskej kancelárie MHS Legal, s. r. o. a výkladu ustanovení zákona o PZP žalobcom v snahe dosiahnuť právo na náhradu trov právneho zastúpenia, súd konštatuje, že nie je správny výklad žalobcu smerujúci k tomu, že dochádza prostredníctvom žalobcu v spolupráci s advokátskou kanceláriou k poskytovaniu právnych služieb. Rovnako nie je správne usudzovať, že vo vzťahu medzi poškodeným a žalobcom došlo k poskytnutiu právnych služieb, právnemu poradenstvu, právnemu zastúpeniu, príp. právnej pomoci, preto poškodený ani žalobca nemajú nárok voči žalovanému z titulu náhrady nákladov spojených s právnym zastúpením v súvislosti s poskytovaním poradenstva a služieb.
25. Rozhodujúce na posúdenie dôvodnosti žaloby podanej v tomto konaní je, či nárok uplatňovaný žalobcom, v prípade ak by bol na podanie žaloby aktívne legitimovaný, je nárokom na náhradu škody a či je žalovaný povinný poskytnúť náhradu tejto škody, t.j. či sú splnené predpoklady podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka na vyvodenie zodpovednosti za škodu.
26. Predpokladom na vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka je 1) protiprávny úkon 2) spôsobenie škody, 3) príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou 4) zavinenie. Zavinenie nie je predpokladom zodpovednosti iba v prípade objektívnej zodpovednosti. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka je zákonne upravená subjektívna zodpovednosť za škodu, ktorá je založená na zavinení. Zavinenie Občiansky zákonníka nedefinuje ale prezumuje jeho existenciu. Pri občianskoprávnej zodpovednosť za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Pokiaľ je ten kto zodpovedá za škodu, poistený pre prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu, či už na základe zákona (zákonné poistenie zodpovednosti), alebo na základe poistnej zmluvy (zmluvné poistenie zodpovednosti), poisťovňa síce nahradí v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve alebo v právnom predpise za poisteného škodu poškodenému, ale nestane sa dlžníkom namiesto škodcu, poškodený nemá voči nej priame právo na náhradu škody okrem prípadov, ak to
pripúšťa zákon v prípadoch podľa § 788 a § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie určitej povinnosti zo zákona alebo záväzkového vzťahu a spôsobenie škody porušením tejto povinnosti, t.j. spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou plus zavinenie škodcu, ktoré sa predpokladá.
27. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP v znení v čase riešenia poistnej udalosti poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.
28. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP v znení v čase riešenia poistnej udalosti poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
29. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v znení v čase riešenia poistnej udalosti poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
30. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP v znení v čase riešenia poistnej udalosti ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
31. Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť omeškania sa s poskytnutím poistného plnenia, preto možno konštatovať, že žalovaný porušil svoju povinnosť poskytnuté poistné plnenie riadne a včas v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP, z čoho poškodenému vyplývajú nároky spojené s omeškaním, ktoré však neboli predmetom tohto súdneho konania a môžu spočívať v nároku na úroky z omeškania, prípadne v iných sankciách, ak boli dohodnuté. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP má poškodený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (advokátom) za podmienok ustanovených zákonom o PZP, avšak trovy právneho zastúpenia advokátom na zastupovanie vo veci poistného plnenia predmetom tohto konania nie sú a preukázané neboli.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný poskytol poistné plnenie poškodenému dobrovoľne, bez potreby podať žalobu na zaplatenie poistného plnenia. Uvedené súd zistil z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.2.2012 ako aj vyjadrení strán sporu.
33. Podľa oznámenia o plnení zo dňa 28.2.2012 a Oznámenia stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 22.12.2011 došlo k poistnej udalosti dňa 4.3.2011 a prehodnoteniu poistnej udalosti a poskytnutiu poistného plnenia až 28.2.2012, t.j. takmer o rok.
34. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nedostatočne resp. až svojvoľne odmietol poskytnúť poistné plnenie, pretože žalobca vo svojom liste Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. 1116901598 zo dňa 4.3.2011, ktorý je datovaný dňa 22.12.2011, poškodenému oznámil, že poisťovňa vykonala šetrenie škodovej udalosti a dospela k záveru, že charakter poškodenia na motorovom vozidle a vozidle škodcu nezodpovedá priebehu skutkového stavu. Poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1
písm. h) zákona o PZP. Ak poškodený považoval odôvodnenie za nedostatočné, mal možnosť požiadať žalovaného o podrobnejšie informácie.
35. Súd dospel k názoru, že objednanie poradenstva a služieb poškodeným u žalobcu nebolo nevyhnutné na odvracanie škody ani poskytnutie plnenia žalovaným, preto výdavky vynaložené vo výške 1470,00 eur na poradenstvo a služby, nemožno považovať za účelné a nevyhnutné, zakladajúce vznik skutočnej škody ani za vzniknuté v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaným.
36. Objednanie poradenstva a služieb bolo dobrovoľné v snahe uľahčiť si riešenie poistnej udalosti poškodeným, jednalo sa o nadštandardnú službu, ktorú sa poškodený zaviazal zaplatiť. Vznik výdavkov na uvedené poradenstvo a služby nemožno zamieňať napr. s výdavkami na znalecký posudok v prípade nesprávneho vyčíslenia škody. Poškodený mohol žalovaného žiadať o prehodnotenie škodovej udalosti aj sám, príp. požiadať o poskytnutie služieb advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci.
37. Súd má za to, že výdavky vo výške 1.470,00 eur sú neúmerne vysoké v porovnaní s poskytnutým poistným plnením vo výške 7.350,00 eur, prihliadajúc na výšku tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby, odbornosť advokáta a požiadavky zákona kladené na činnosť advokáta.
38. Komunikácia poškodeného s poisťovňou mohla byť uskutočnená osobne alebo prostredníctvom advokáta. Osoba oprávnená na podnikania, v tomto prípade poškodený, živnostník, musí vedieť posúdiť, či na svojom nároku trvá alebo nie a vie, že môže sa ochrany svojho práva domáhať podaním žaloby na súd, t. j. vlastnými slovami uvedie pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označí dôkazy na ich preukázanie (§ 132 CSP). Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, má vady, o ich odstránenie sa súd musí ex offo pokúsiť podľa § 129 CSP. Uznesenie o výzve na odstránenie vád podania vo veci samej musí obsahovať predovšetkým údaj o tom, v čom je podanie neúplné či nezrorumiteľné alebo neurčité, poučenie o tom, ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť. Poškodený si mohol zvoliť advokáta a v prípade úspechu v konaní trovy konania hradí neúspešná strana v spore. V zmysle § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Náklady pred podaním žaloby súd nepovažuje za účelne vynaložené trovy vzhľadom na vyššie uvedené možnosti, ktoré žalobca vo veci riešenia poistnej udalosti a ďalšieho postupu uplatňovania svojich práv mal.
39. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nemožno považovať výdavok na poradenstvo a služby žalobcu vo výške 1.470,00 eur za účelne vynaložený v súvislosti so vznikom škody ani za vzniknutú škodu. Za skutočnú škodu možno považovať iba náklady nevyhnutne vynaložené na odstránenie protiprávneho stavu, takýmito nákladmi nie sú náklady vynaložené na úhradu faktúry č. XXXXXX vo výške 1.470,00 eur.
40. Žalovaný nie je povinný uhrádzať žalobcovi nadštandardné služby, ktoré neboli nevyhnutné na uplatnenie jeho nároku poškodeného.
41. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
42. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
48. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa.
50. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože žalobca zavinil zastavenie konania, čiže náhrada trov konania mu nepatrí a žalovanému trovy konania nevznikli.
51. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu ohľadom vzniku škodu a existencie nároku na náhradu škody vo výške 1470,00 eur s príslušenstvom, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani podľa § 4 zákona o PZP , preto súd žalobu zamietol.
52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).