Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Ps-41-2017.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
16Ps/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci D. Y., Z. H., P. J. Z. XXXX J. H. Ľ., P. Y. O., zastúpenej procesným opatrovníkom L. U., súdna tajomníčka Okresného súdu Spišská Nová Ves, na návrh navrhovateľa D.. O. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. D., Z. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Ján Kožuško, advokát, Advokátska kancelária, Jaroslawska 3920, Michalovce, o vyhlásenie za mŕtvu, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e sa D. Y., Z.. H., P.. XXXX J. H. Ľ., dcéra rodičov T. H. N. N. H., Z.. E., P. Y. J. O., za mŕtvu.
II. Za deň úmrtia D. Y., Z.. H. súd u r č u j e deň 01.01.1914.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom zo dňa 12.09.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2017 žiadal, aby súd vyhlásil za mŕtvu D. Y., Z.. H., P. J. Z.. XXXX J. H. Ľ., dcéru rodičov T. H. N. N. H., Z.. E., P. Y. J. O. (ďalej aj ako „nezvestná“, príp. „menovaná“) Zároveň žiadal, aby určil za deň úmrtia nezvestnej deň 05.12.2013.
2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že nezvestná je jeho prapredkyňou. Nezvestná sa narodila v r. 1853 v Starej Ľubovni, dňa 24.01.1875 uzavrela manželstvo s W. C. Y., s tým, že prijala priezvisko po manželovi „Y.“. Ako manželom sa im narodil jediný syn J. U. Y. I. XX.XX.XXXX (starý otec navrhovateľa). Manžel nezvestnej zomrel 16.05.1892. Ich syn J. Y., nar. 25.10.1878 zomrel dňa 26.11.1934. V úmrtnom liste J. Y. sa uvádza pri mene a priezvisku jeho rodičov nasledovné: otec C. Y., nebohý a matka D. H.Á., nebohá. Po J. U. Y. je právnym nástupcom jeho syn N. Y., P.. XX.XX.XXXX (otec navrhovateľa). E.. N. Y. zomrel 06.05.1988 a jeho právnymi nástupcami sú deti: navrhovateľ a D.. D. C., Z.. Y.. Nezvestná je na liste vlastníctva č. XXXXX k.ú. H. P. J. vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností - parciel reg. „E“ číslo 6578 a 6579 pod B2 v podiele 6/30-tín (s upresnením vd. manžel C.). Navrhovateľ, ako právny nástupca po nezvestnej, má záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXXX U..Ú.. H. P. J., čím odôvodňuje svoj právny záujem na tomto návrhu. I napriek zisťovaniu a overovaniu potrebných skutočností na príslušných miestnych úradoch sa navrhovateľovi nepodarilo zadovážiť listinný dôkaz, ktorým by preukázal úmrtie svojej právnej predchodkyne - nezvestnej. Z predložených listinných dôkazných prostriedkov však jednoznačne vyplýva, že D. Y., Z.. H. sa narodila v r. 1853. Vzhľadom na dátum narodenia je nepochybné, že menovaná nežije. Už v úmrtnom liste jej syna J. Y., ktorý zomrel 26.11.1934 sa pri mene jeho matky uvádza, že sa jedná o nebohú D., Z.. H.. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže je isté, že fyzická osoba - D. T. Y. nežije, je namieste, podľa názoru navrhovateľa, postupom podľa § 224 CMP, vyhlásiť túto osobu na mŕtvu. Navrhovateľ z rozprávania svojich predkov vie, že D. Y., Z.. H. zomrela v r. 1913 a ako deň jej smrti navrhovateľ určuje 05.12.1913.
3. Tunajší súd uznesením sp.zn. 16Ps/41/2017 - 16 zo dňa 04.06.2018 ustanovil nezvestnej D. Y., Z.. H., P.. J. Z.. XXXX J. H. Ľ., P. Y. O., za opatrovníka pre toto konanie L. U., súdnu tajomníčku Okresného súdu Spišská Nová Ves.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
5. Podľa sobášneho listu, vedeného v knihe manželstiev matričného úradu Mesta Levoča vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, nezvestná D. T. H., dňa 24.01.1875 uzavrela manželstvo s W. C. Y., ktorý podľa uvedeného sobášneho listu bol narodený v Bratislave a v čase predmetného sobáša bol 41 ročný. Podľa tohto sobášneho listu menovaná D. T. H., mala byť narodená v Starej Ľubovni a v čase sobáša bola 22 ročná, pričom ako jej rodičia boli uvádzaní T. H., Z.. H. N. N. H., Z.. E.. Uvedení manželia podľa tohto sobášneho listu mali požívať priezvisko Y..
6. Z rodného listu vedeného v knihe narodení matričného úradu Mesta Levoča vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX vyplynulo, že C. Y., Z.. Y., ako otcovi a D.Z. Y., Z.. H., ako matke sa dňa 25.10.1878 v Levoči narodil syn J. U. Y..
7. Podľa úmrtného listu vedeného v knihe úmrtí matričného úradu Mesta Levoča vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, C. Y. dňa 16.05.1892 zomrel a to v Levoči, pričom podľa poznámky na uvedenom úmrtnom liste nebohý bol 56-ročný, narodený v Bratislave a miestom jeho bydliska bola Levoča.
8. Zo smrtného listu vystaveného dňa 10.11.1940 z matriky zosnulých lipianskeho matričného obvodu, župa šarišsko-zemplínska, okres Sabinov vyplynulo, že J. Y., lekárnik dňa 26.11.1934 zomrel, ako 56- ročný, pričom jeho rodičmi boli neb. C. Y. N. P.. D. H..
9. Z rodného listu vystaveného dňa 11.01.1949 z rodnej matriky matričného obvodu v Lipanoch, okres Sabinov vyplynulo, že dňa 17.04.1914 sa narodil N. G. - chlapec r. kat, ktorého rodičmi sú J. Y., lekárnik, náboženstvo: ev.a.v. vo veku 35 rokov a matka N. E., náboženstvo: r.kat. vo veku 26 rokov.
10. Podľa Oznámenia o úmrtí, vystaveného dňa 11.05.1988 v Michalovciach, E.. N. Y., P.. XX.XX.XXXX J. O., povolaním lekárnik na dôchodku, dňa 06.05.1988 zomrel, pričom ako jeho rodičia podľa tohto oznámenia boli vedení neb. J. Y. N. P.. N. Z.. E..
11. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Michalovciach sp.zn. D/799/91 zo dňa 17.05.1991, v dedičskej veci po neb. N. Y., P.. XX.XX.XXXX vyplynulo, že jeho dedičmi sú D.. O. Y., Z..Č.. XXXXXX/XXX, t.j. navrhovateľ v tomto konaní a E.. D. C., Z.. Y..
12. Z výpisu z LV č. XXXXX, vedeného pre kat. územie H. P. J. a to z časti B: vlastníci a iné oprávneného osoby pod B2 vyplynulo, že ako jeden zo spoluvlastníkov na uvedenom liste vlastníctva je vedená Y. D., Z.. H. (vd. manž. C.Á.).
13. Podľa účastníckej výpovede navrhovateľa, nezvestná D. Y. v čase, kedy sa navrhovateľ narodil mala byť už mŕtva a dokonca v tom čase bol mŕtvy aj jeho dedko (jej syn), navrhovateľ však z rozprávania v rodine vedel o tejto vetve Y. a z rozhovorov so sesternicami, ktoré sú staršie od neho sa mal dozvedieť, že nezvestná mala zomrieť niekedy v r. 1913. Bližšie sa však nevedel vyjadriť, prečo za rozhodný dátum úmrtia nezvestnej požadoval určiť 05.12.1913.
14. Podľa § 220 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho.
15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
17. Podľa § 16 CSP, ak všeobecný súd nemožno určiť podľa § 14 a 15, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo právnická osoba v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok.
18. Podľa § 221 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem.
19. Podľa § 222 CMP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu.
20. Podľa § 224 ods. 1 a 2 CMP, ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti.
21. Podľa § 225 ods. 1 CMP, ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka.
22. Podľa § 226 ods. 1 CMP, súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.
23. Podľa § 228 ods. 1 a 2 CMP, ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1, je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
24. V predmetnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ má právny záujem na vyhlásení nezvestnej za mŕtvu. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že nezvestná je príbuznou navrhovateľa - jeho prapredkyňou, pričom navrhovateľ, ako jej právny nástupca má záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nezvestnej k nehnuteľnostiam, zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXXX, vedeného pre k.ú. H. P. J..
25. Nová procesná úprava umožňuje ukončiť konanie v prípade, ak sa dokazovaním preukáže, že fyzická osoba nežije. Ak sa v konaní dokazovaním preukáže, že fyzická osoba nežije (je isté, že nežije), ale jej smrť nie je možné preukázať obvyklým spôsobom, vyhlási súd fyzickú osobu za mŕtvu.
26. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nezvestná je t.č. už mŕtva, kedy v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na smrtný list neb. J. Y., lekárnika z Lipian, starého otca navrhovateľa, z ktorého jednoznačne vyplýva, že už v čase úmrtia tohto predka navrhovateľa, t.j. dňa 26.11.1934 bola nezvestná, ktorá bola jeho matkou, už nebohá, čo vyplynulo zo zápisu (poznámky) v tomto smrtnom liste tohto jej syna. Z uvedeného dôvodu preto aj súd upustil od vydania verejnej vyhlášky v zmysle § 225 CMP a jej následného zverejnenie podľa § 226 CMP.
27. Súd, ako dátum úmrtia nezvestnej, určil deň 01.01.1914, nakoľko z vykonaného dokazovania a síce výpovede navrhovateľa bolo zrejmé, že menovaná mala umrieť niekedy v priebehu r. 1913, pričom bližší dátum jej úmrtia v uvedenom roku sa nepodarilo zistiť a preto súd za najpravdepodobnejší dátum smrti menovanej, ako dátum, ktorý nemohla prežiť, určil prvý deň nasledujúceho roka po roku, v ktorom mala menovaná zomrieť.
28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
32. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov v tomto konaní nedal návrh na rozhodovanie o nich a trovy štátu v tomto konaní nevznikli .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.